
Mentálna retardácia, známa aj ako mentálne postihnutie alebo duševná zaostalosť, predstavuje komplexnú problematiku, ktorá ovplyvňuje životy mnohých jednotlivcov a ich rodín. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na definíciu mentálnej retardácie, jej klasifikáciu, príčiny, špecifiká vo vzdelávaní a psychosociálne aspekty života ľudí s mentálnym postihnutím.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10) je mentálna retardácia stav zastaveného alebo neúplného duševného vývinu, charakterizovaný narušením schopností, ktoré sa prejavujú v priebehu vývinového obdobia a prispievajú k celkovej úrovni inteligencie. Ide najmä o schopnosti poznávacie, rečové, motorické a sociálne.
Inými slovami, mentálna retardácia zahŕňa zníženie rozumových schopností, zastavenie, oneskorenie alebo nedokončenie vývinu intelektu. Dôležité je zdôrazniť, že mentálna retardácia nie je choroba, ale stav, ktorý môže byť spôsobený rôznymi faktormi.
Stupeň mentálnej retardácie sa určuje pomocou inteligenčných testov, ktorých výsledkom je inteligenčný kvocient (IQ). Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definovala štyri stupne mentálnej retardácie:
Je však dôležité si uvedomiť, že IQ je len orientačným ukazovateľom a nepostihuje všetky aspekty osobnosti človeka. Každý človek s mentálnym postihnutím je jedinečný a má svoje individuálne potreby a silné stránky.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: Mentálna Retardácia a Dôchodok
Príčiny mentálnej retardácie môžu byť rôzne a komplexné. Delia sa na:
Vzdelávanie detí s mentálnym postihnutím vyžaduje individuálny prístup a prispôsobenie vzdelávacieho programu ich špecifickým potrebám. Možnosti vzdelávania zahŕňajú:
Vzdelávací program pre žiakov s mentálnym postihnutím sa člení na tri varianty v závislosti od stupňa mentálneho postihnutia:
Dôležitou súčasťou vzdelávania je pracovné vyučovanie, ktoré vedie žiakov k nadobúdaniu pracovných návykov a motorických zručností. Po ukončení základnej školy môžu žiaci s mentálnym postihnutím pokračovať vo vzdelávaní v špeciálnom odbornom učilišti alebo v praktickej škole.
Psychosociálne osobitosti ľudí s mentálnym postihnutím sa líšia v závislosti od stupňa postihnutia:
Prečítajte si tiež: Mentálna úroveň v trestnom konaní
Aj dospelí ľudia s mentálnym postihnutím túžia po samostatnosti, nezávislosti, vhodnom bývaní, zmysluplnom živote a dobrej práci. Často sú však odkázaní na pomoc a starostlivosť iných. Miera asistencie je priamo úmerná schopnostiam jedinca a závažnosti postihnutia.
Dôležitým aspektom v živote dospelého človeka s mentálnym postihnutím je práca. Zaradenie do pracovného procesu upevňuje sociálny status jedinca a dáva mu pocit, že patrí do spoločnosti. Ak sa nepodarí zamestnať sa na voľnom trhu práce, možnosťou sú chránené pracovné miesta a chránené dielne.
Sociálne služby zohrávajú kľúčovú úlohu v živote ľudí s mentálnym postihnutím. Sú zamerané na prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácie, riešenie nepriaznivej sociálnej situácie alebo zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie, zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti viesť samostatný život a na podporu začlenenia do spoločnosti.
Sociálne služby by mali byť kvalitné, dostupné a mali by rešpektovať dôstojnosť a práva prijímateľov. V Slovenskej republike sú stanovené štandardy kvality sociálnych služieb, ktoré sú pre poskytovateľov návodom, ako poskytovať kvalitné sociálne služby.
Prečítajte si tiež: Práca v Štúrove pre opatrovateľov
tags: #mentalna #retardacia #alebo #mentalne #postihnutie #definicia