Azalea japonica: Pestovanie a Starostlivosť o Japonskú Azalku

Azalky sú očarujúce a majestátne rastliny, ktoré vďaka svojim nádherným listom a veľkým, exotickým kvetom kvitnúcim na jar a začiatkom leta v odtieňoch ružovej, fialovej, červenej, žltej a bielej už po stáročia zdobia európske záhrady. Väčšina z nich pochádza z Ázie, no v menšej miere sa s nimi môžeme stretnúť voľnej prírode na celej severnej pologuli. Aby tieto tieňomilné rastliny prosperovali, stačí im len vhodné polotienisté stanovisko s dostatkom vlhkosti a kyslá, priepustná pôda bohatá na živiny. V súčasnosti existujú tisícky druhov a kultivarov azaliek rôznych veľkostí, tvarov, farieb a vlastností, takže nimi môžeme oživiť akúkoľvek záhradu. Obzvlášť obľúbená je japonská azalka (Azalea japonica), ktorá patrí medzi najznámejšie druhy.

Azalka vs. Rododendron: Aký je rozdiel?

Azalky sa často zamieňajú s rododendronmi, no nie je to presné označenie. Rod rhododendron (patriaci do čeľade vresovcovité) zahŕňa širšiu skupinu rastlín, ktorú predstavuje vyše tisíc druhov rôznych veľkostí, tvarov a vlastností. Celý rod rhododendron sa rozdeľuje do ôsmich hlavných skupín, z ktorých dve skupiny (Tsutsusi a Pentanthera) sú známe ako azalky. Platí teda, že všetky azalky sú rododendrony, no nie všetky rododendrony sú azalky. Listy azaliek sú menšie a špicaté, zatiaľ čo listy iných rododendronov sú väčšinou kožovité a väčšie. Z pestovateľského hľadiska majú azalky aj rododendrony podobné nároky na podmienky a starostlivosť.

Stanovisko a Výsadba

Pre azalky je ideálne polotienisté stanovisko (najlepšie pod stromami) s dostatkom vlahy. Azalky znesú na pár hodín i priame slnko, pričom platí, že čím menšie listy majú, tým znášajú priame slnko lepšie. Príliš tienisté stanovisko by spôsobilo, že azalky by nekvitli. Azalky môžeme sadiť počas celej vegetačnej sezóny, no najvhodnejším obdobím na výsadbu je jar, po pominutí hrozby mrazov. Tieto rastliny sa väčšinou predávajú v kontajneroch alebo jutových koreňových baloch. Kontajnerované rastliny pred výsadbou vyberieme z kontajnera a koreňovú sústavu mierne poprestriháme nožnicami a rukami uvoľníme, aby sme predišli zauzleniu koreňov. Pri výsadbe je dôležité, aby horná časť koreňového balu nebola pod úrovňou pôdy, do ktorej sa sadí (je lepšie ak je o 1-2 cm vyššie). Pred výsadbou by mali byť rastliny výdatne polievané. Príliš malá jama pri výsadbe zabraňuje dobrému vývinu mladej rastliny. Rast podporuje také stanovisko, ktoré je chránené proti vysušujúcim východným vetrom.

Ako sadiť japonské azalky

Najlepšie obdobie na sadenie japonských azaliek je skorá jar. Na jeseň hrozí nebezpečenstvo, že sa rastliny dostatočne nezakorenia. Ak pôda nie je optimálna pre azalky, mali by ste ju pred zasadením rastlín dobre prekypriť a odvodniť. Chýbať by nemala ani vrstva humusu. Hlineno-ílovité pôdy vymeňte. V nich sa japonské azalky nedokážu dobre zakoreniť a začnú chradnúť.

Postup pri presádzaní alebo zakladaní nového záhonu

V kvalitatívne horších, hlavne vápenatých pôdach po určitých rokoch už nie sú dobré podmienky pre rododendrony. Napriek intenzívnej starostlivosti listy zožltnú a rastliny nekvitnú. Presadenie môže tieto nedostatky odstrániť.Rastlinu zo všetkých strán oddelíme rýľom a postavíme na tienisté miesto. Vykopeme novú veľkú jamu, ak je nekvalitná zem - odstránime ju a použijeme dobrú záhradnú zeminu zmiešanú s rašelinou, prídavkom zeme zo slatín a organickým hnojivom. V oblastiach s extrémne vysokým obsahom vápnika by mal byť pomer zeme zo slatín a rašeliny 1 : 1 bez použitia záhradnej zeminy.Pri presádzaní môžeme zároveň upraviť spon rastlín, ak boli príliš blízko.

Prečítajte si tiež: Ako sa starať o mini azalku?

Pôda a substrát

Azalky nie sú až také náročné na nízke pH pôdy ako rododendrony, no napriek tomu obľubujú viac kyslé pôdy (pH medzi 4,5 a 6 ). Indikátorom nedostatočne kyslej pôdy sú žltnúce listy so zelenými žilkami. Ak sa takéto príznaky objavia, substrát môžete okysliť napríklad okyslovačmi na báze sulfidov železa (vyhnite sa sulfidom hliníka, ktoré sú pre azalky toxické). Substrát by mal obsahovať minimálne polovicu organickej zložky (vyzretý kompost, rašelina, suché lístie, borovicová kôra) a mal by byť priepustný, keďže azalky potrebujú pre zdravý rast koreňovej sústavy kyslík. Na prevzdušnenie pôdy môžeme použiť napríklad rozkladajúcu sa borovicovú kôru, ktorá navyše pôsobí proti hubovým ochoreniam koreňov.

Plytká koreňová sústava azaliek obľubuje vlhké no nie premočené pôdy a preto nie sú pre tieto rastliny vhodné ťažké, ílovité pôdy. Ak do takejto pôdy vykopeme výsadbovú jamu a naplníte ju priepustným substrátom, nadbytočná vlaha sa aj tak dostane ku koreňom. Pôdu okolo azaliek môžeme pokryť mulčom, ktorý ju zachová vlhkú a chladnú. Na tento účel sa dá použiť seno, slama alebo ihličie.

Starostlivosť počas vegetácie

Azalky nie sú náročné na starostlivosť, no keďže majú v porovnaní s inými druhmi rastlín plytšiu koreňovú sústavu, sú náchylnejšie na dlhšie obdobia sucha a počas horúčav ich je potrebné častejšie polievať. Preto je vhodné v okolí základne rastliny nastlať mulč z borovicovej kôry alebo iného organického materiálu (5-10 cm hrubá vrstva, ktorá sa však nedotýka kmeňa), ktorý zabraňuje vysušovaniu pôdy.

Zálievka

Azalky potrebujú pravidelné zavlažovanie, aby bola pôda stále mierne vlhká. V miestach, kde je príliš tvrdá vápenatá voda, treba na zálievku používať len dažďovú vodu. Počas svojho bujného kvitnutia potrebujú japonské azalky veľmi veľa vody. Keď kvitnú, doprajte japonským azalkám dostatok vody.Ak nedokážete odhadnúť správny objem vody „od oka“, tak sa odporúča, aby ste dvakrát do týždňa naliali vodu do misky pod kvetináčom, počkali nejakú chvíľku pokým sa zemina a korene napijú a prebytočnú vodu vylejte. Ak nebudete zalievať týmto spôsobom, tak kvetinu polievajte každý deň, respektíve každý druhý. Čo sa týka kvality vody, tak azalky nemajú v obľube tvrdú vodu, vápnik a ani klasická pitná voda z kohútika nie je najideálnejšou voľbou. Preto by ste mali voliť mäkkú dažďovú vodu, prípadne rozpustený sneh. Takéto možnosti však nemáme vždy a preto môžete prevariť pitnú vodu, pridajte do nej pár kvapiek octu a použite tú.

Hnojenie

Azalky nie sú náročné na hnojenie. Ak majú výživnú pôdu, zaobídu sa úplne bez hnojenia, no na podporu bohatšieho kvitnutia môžeme aplikovať hnojivo na rododendrony v predjarnom období. V porovnaní s inými rastlinami však hnojivo aplikujeme len vo veľmi obmedzenom množstve, pretože nadbytočné hnojenie by mohlo viesť k poškodeniu koreňov a listov. Pre azalky používajte hnojivá určené pre kyslomilné rastliny, ktoré podporujú rast a kvitnutie. Japonské azalky nemusia byť pravidelne hnojené. Lepšou alternatívou je každý rok obohatiť pôdu zmesou listového kompostu a rohovinových odrezkov. Z času na čas ich môžete zaliať trochou hnojiva na rododendrony.Rododendrony potrebujú hnojenie niekoľkokrát za rok - prvé ešte pred kvitnutím, druhé po odkvitnutí a tretie na konci leta. Vhodnými hnojivami sú tie špeciálne určené pre tieto dva druhy rastlín.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o kaméliu japonskú

Strihanie a rez

Azalky sú z pohľadu strihania nenáročnými rastlinami. Rezom odstraňujeme len suché a poškodené konáre a v prípade bujnejšie rastúcich azaliek môžeme zostrihom upravovať aj tvar rastliny. Najvhodnejším obdobím na strihanie azaliek je ihneď po ich odkvitnutí. Strihanie a prerezávanie azalky je dôležité z viacerých dôvodov. V prvom rade je to kvôli tomu, aby ste udržiavali tvar a veľkosť rastliny. Strihaním si viete veľkosť aj tvar prispôsobiť a na tieto účely sa rastlina obstriháva hneď po odkvitnutí, pretože už vtedy sa začínajú tvoriť nové kvety. Vyhnete sa aj poškodeniu mrazmi. Ďalším dôvodom pre strihanie a prerezávanie rastlín je omladenie vetvičiek, aby na nich vykvitlo čo najviac nových kvetov. So strihaním a prerezávaním azaliek súvisí aj ich rozmnožovanie, keďže sa rozmnožujú práve odrezkami zo starších rastlín. Vylamovanie odkvitnutého kvetenstva podporuje tvorbu nových kvetných púčikov v nasledujúcej sezóne.Ak koruna začne strácať svoje tvary, vymodelujte ju znovu. Hneď po presadení by ste však mali dbať na to, aby ste ich nezrezali na peň. Tlak koreňov okolitých rastlín je potom väčšinou príliš vysoký pre rastlinu s plytkými koreňmi.Zvädnuté kvety ľahko odstránime jemným bočným tlakom.Ak je to bezpodmienečne nutné, môžu sa rododendrony zrezávať alebo tvarovať skoro na jar. Odstránia sa tým však aj kvetné puky a preto v tomto roku nebude kvitnúť. Má to však aj výhodu: vytvorí sa kompaktný krík.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Azalky sú veľmi odolné voči chorobám a škodcom, najmä ak majú vytvorené optimálne podmienky pre rast (priepustná, kyslá pôda, polotieň a dostatok vlahy). Medzi najčastejšie choroby azaliek patrí hniloba koreňov spôsobená trvale premočenou pôdou, ktorej pôvodcom je huba fytoftóra, prípadne parazitická huba podpňovka obyčajná (Armillaria mellea), ktorá pri vlhkom počasí napáda poškodené časti rastliny.

Pokiaľ ide o škodcov azaliek v našich klimatických podmienkam k nim patrí malý (1 cm), čierny chrobák nosánik ryhovaný (Otiorrhynchus sulcatus), ktorý obžiera okraje listov a jeho larvy napádajú korene a kmeň azaliek. Proti Nosánikovi je účinná napríklad biologická ochrana v podobe parazitických hlístic napadajúcich larvy tohto hmyzu.Jeho biele larvy požierajú korene a kôru podzemnej časti kmeňa. Prejaví sa to náhlym zožltnutím, zvädnutím a nakoniec uschnutím listov. Potom sa už rastlina nedá zachrániť. Chrobáky požierajú listy od okraja. Ochrana proti pôdnym škodcom - posyp, ktorý sa zapracuje do pôdy. Dôležitá je preventívna starostlivosť.Biely, muchám podobný hmyz, ktorý vysáva spodnú stranu listov. Pri silnom napadnutí sa listy mladých výhonkov skrútia a živoria. Ochrana: prostriedky proti savému hmyzu.

Zimná ochrana

Rôzne druhy japonskej azalky sú rozdielne odolné proti zime. Pre chladné oblasti platí: Japonské azalky potrebujú výraznú ochranu proti zime. Platí to najmä pre mladé rastliny. Hrubá vrstva lístia chráni plytké korene vo vrstve humusu. Netkaná textília alebo vrecovina chráni korunu pred chladom a zimným slnkom. Ochranu proti škodám z dlhšie trvajúcich mrazov alebo zo slnka dosiahneme zatienením pomocou smrekových alebo borovicových vetvičiek, ktorými nižšie druhy zakryjeme a pri vyšších druhoch zo slnečnej strany zapichneme do zeme. V lokalitách bohatých na sneh rastliny zväzujeme, prípadne vetvičky priväzujeme na latkové lešenie. Rododendrony a azalky by mali byť tak ako aj všetky vždyzelené dreviny pred zimou dostatočne zásobené vodou.S príchodom chladného počasia je potrebné zamulčovať pôdu (cca 5 cm vrstvou) okolo rastlín, aby si udržovala vlhkosť a zároveň neprepúšťala priveľa tepla do vzduchu. Ak u vás hrozí v zime väčšie množstvo snežných zrážok, zviažte rastliny konármi k sebe, aby ste ich ochránili pred polámaním. Počas zimných dní, kedy teplota vystúpa nad nulu, opatrne rastliny zalejte. Ak je sneh, nahrňte ho ku koreňom. Ak počas zimy nájdete odumreté alebo napadnuté puky, odstráňte ich. Ak si chcete byť istí, že vaše rastliny prežijú aj náročnú zimu, siahnite po mrazuvzdorných odrodách.

Pestovanie v kvetináči

Rododendrony a azalky môžeme ľahko pestovať aj v črepníkoch na balkóne a terase. Základné pravidlo: čím väčší črepník použijeme, tým lepší je rast. Veľkosť črepníka: obsah od 20 litrov. Dno črepníka musí mať otvory, aby mohla odtekať prebytočná voda. Na spodok črepníka dajte 5 cm vrstvu štrku pre lepšiu drenáž. Vrstvu zakryte rúnom, aby sa pôda nepremiešala so štrkom. Použite hotovú rašelinovú záhonovú zem. Dávajte pozor na okraj črepníka, aby zem nebola až po úplný okraj, kvôli lepšiemu zalievaniu. Hnojenie: môžete použiť naše hnojivo na balkónové rastliny - Tisíckvet. Rastlina tak získa sýte farby a bude odolnejšia. Rez: nie je nutný žiadny rez. Pokiaľ by ste chceli rastlinu zrezať na požadovaný tvar, správny čas je po odkvitnutí. Zavlažovanie: v črepníku potrebujú veľa vody. Obyčajne sa zalievajú raz denne. Zimná ochrana: črepníky postavte na chránené miesto tesne vedľa seba. Pri silných mrazoch sa črepník musí zabezpečiť rúnom. Nezabúdajte, že aj v zime je nutná mierna zálievka. Mráz znižuje vlhkosť pôdy. Preto rastliny častejšie vysychajú než vymŕzajú. Japonským azalkám sa darí dobre aj v kvetináčoch. Rastlinu bohatú na kvety si tak môžete priniesť aj na balkón alebo terasu.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Najznámejšie druhy a kultivary

Existujú tisícky druhov a kultivarov azaliek rôznych veľkostí, tvarov a farieb. Od zakrpatených až po veľké, niekoľko metrové druhy a od opadavých až po stálozelené druhy, takže nimi môžeme oživiť akúkoľvek záhradu.

  • Stálozelené azalky: Sú veľmi obľúbené vďaka bohatým kvetom a kompaktným rozmerom (výška do 1m). Sú dostupné v bohatej farebnej palete a s rôznymi obdobiami kvitnutia v priebehu apríla až júna. Sú nenáročné a mrazuvzdorné. Ide o veľmi širokú skupinu azaliek s rôznymi vlastnosťami.

  • Opadavé azalky: Sú známe aj pod označením ‘knap hill‘ azalky a patria medzi najobľúbenejšie druhy (na obrázku kultivar homebush). Rýchlo rastú a podľa kultivaru dosahujú výšku v dospelosti 1 až 2 m. Tento opadavý typ azaliek bol vyšľachtený v americkej Minesote, aby odolával tamojšiemu chladnému podnebiu. Ide preto o veľmi odolné azalky, dorastajúce do výšky 1 až 1,5 m. Kvitnú na jar kvetmi v rôznych odtieňoch bielej, červenej, ružovej, fialovej a žltej. Ani silné mrazy týmto azalkám nespôsobujú problémy.

  • Kórejské azalky (rhododendron yedoense): Sú pôvodným poloopadavým druhom vyskytujúcim sa vo voľnej prírode kórejského polostrova. Zvyčajne kvitne počas jari, ešte pred vypučaním listov, takže ponúka výrazný kontrast kvetov na holých konároch.

  • Azalka indická (Rhododendron indicum): je pôvodný druh azaliek pochádzajúcich napriek svojmu názvu z Japonska. Azalky indické sú poloopadavé kry dorastajúce v ideálnych podmienkach do 2 m. Ich kvety sú jednoduché a majú farebné odtiene od bielej až po tmavo červenú.

  • Azalky satsuki: Boli vyšľachtené v Japonsku a oproti tradičným japonským azalkám kvitnú neskôr - v máji až júni (satsuki znamená v japončine piaty mesiac ázijského lunárneho kalendára). Okrem toho sa vyznačujú pestrofarebnými kvetmi s viacerými farebnými odtieňmi na jednej rastline, pričom existujú tisícky kultivarov satsuki.

  • Azalky exbury: Patria k opadavým hybridom, ktoré sa podobajú na veľkokveté azalky knap hill, z ktorých boli vyšľachtené. Sú to kry dorastajúce do 1 až 2 m, vyznačujúce sa výraznými farbami kvetov v odtieňoch červenej, oranžovej a žltej. Azalky exbury kvitnú na prelome apríla a mája.

Tipy súvisiace s odrodami

Udržať si prehľad v počte hybridov je výzvou aj pre botanikov. Japonské azalky radia v závislosti od ich pôvodu do hybridných skupín.

  • Kurume hybridy: Sú pomenované po japonskom meste Kurume. Rastliny sa vyznačujú kompaktným vzrastom a spravidla nie sú vyššie ako 80 cm. Kvety sú maličké a veľmi početné. Ich farebná paleta siaha od svetloružovej až po tmavočervenú alebo fialovú. Ideálne sa hodia do malých záhrad. Odporúčame odrodu „Adonis“.
  • Kaempferi alebo Malvatica hybridy: Majú pomerne veľké kvety. Kvitnú na oranžovo, červeno alebo fialovo.
  • Vuykiana hybridy: Pomocou nich chceli botanici vyšľachtiť nové tvary a farby kvetov. Výsledkom sú odrody ako „Vuyk’s Scarlet“ alebo „Vuyk’s Rosyred“. Majú veľmi pekné a veľké kvety s priemerom od 5 cm do 7 cm. Vzrast hybridov je skôr kompaktný.
  • Arendsii hybridy: Sú výsledkom kríženia s odrodou „Noordtiana“, ktorá je veľmi odolná proti zime. Kvitnú na svetlofialovo až ružovo alebo červeno. Pomenovanie odrôd čiastočne súvisí s miestom ich šľachtenia. V názvoch sú dokonca aj samotní chovatelia. Východofrízsky šľachtiteľ azaliek Carl Fleischmann vyšľachtil množstvo azaliek Arendsii, Aronense, Kiusianum či diamantových azaliek. Sú veľmi kompaktné a kvitnú mimoriadne bohato.

Rozmnožovanie

Najlepšou voľbou je rozmnožovanie japonských azaliek pomocou sadeníc. Ak ich odoberiete od polovice júla, pravdepodobnosť ich zakorenenia je najvyššia. Keď je sucho, odrežte odrezky dlhé 3 cm až 8 cm. Substrát by mal byť kyslý. Môže byť zmesou pozostávajúcou z dvoch tretín čistej bielej rašeliny a z jednej tretiny kremičitého piesku. Záhradníci odporúčajú pestovateľskú stanicu s podlahovým kúrením.S rozmnožovaním azaliek súvisí aj ich rozmnožovanie, keďže sa rozmnožujú práve odrezkami zo starších rastlín. Výhodou tohto typu rozmnožovania je, že sa prenesú rovnaké vlastnosti z pôvodnej rastliny na novú. Azalky pestované zo semien nemusia mať tie isté znaky ako rastlina, z ktorej pochádzajú. Aby ste rozmnožovaním získali novú rastlinu, ktorá bude silná, zdravá a rýchlo sa uchytí, tak je dôležitý aj stav pôvodnej rastliny. Kým sa pustíte do rozmnožovania azalky, tak si nožnice alebo nožík poriadne vydezinfikujte alkoholom. Takto predídete prenášaniu chorôb k novej rastline a rezu. Snažte sa nájsť čo najviac vhodných odrezkov, pretože nie všetky sa dokážu zakoreniť. Príprava viacerých vetvičiek zvyšuje šance na úspešné rozmnožovanie. Kvetináč, do ktorého budete odrezky sadiť, vopred sterilizujte. Ideálne je zvoliť dostatočne veľký kvetináč s drenážnymi otvormi. Samozrejme, záleží aj na tom, koľko odrezkov plánujete zasadiť. Musí byť medzi nimi priestor aspoň 5 - 8 centimetrov. Takúto medzeru nechajte aj medzi odrezkom a stenami kvetináča, aby sa mali korene kde rozrastať. Pred zasadením pôdu navlhčite, čím podporíte zakorenenie a rez bude hydratovaný.

tags: #azalea #japonica #pestovanie #a #starostlivosť