Kamélia japonská: Starostlivosť a pestovanie tejto elegantnej krásky

Kamélia japonská (Camellia japonica) je elegantný, nádherne kvitnúci, vždyzelený ker, ktorý sa vyznačuje bohatými kvetmi pripomínajúcimi ruže. Patrí medzi najobdivovanejšie kvitnúce rastliny sveta a je obľúbená v záhradách aj ako dekoratívna rastlina na terasách. Táto dominantná ozdoba záhonov, terás a vstupných priestorov je vďaka svojej výnimočnej kráse a dlhému obdobiu kvitnutia neprehliadnuteľným prvkom každej záhrady. Kamélia je elegantná kvitnúca rastlina, ktorá pochádza z Ázie a je obľúbená pre svoje nádherné kvety a lesklé zelené listy. Jej kvety sú v rôznych farbách - od bielej cez ružovú až po červenú. Kamélia je vhodná na vnútorné pestovanie, ale pri správnej starostlivosti môže rásť aj vonku v záhrade.

Charakteristika kamélie japonskej

Botanický názov kamélie japonskej je Camellia japonica a slovenský názov je Kamélia japonská. Má lesklé, tmavozelené listy, ktoré sú atraktívne počas celého roka. Kvety môžu byť jednoduché aj plné, pričom farebná škála zahŕňa bielu, ružovú, tmavoružovú, červenú a dokonca dvojfarebné variácie. Kamélia kvitne od novembra do apríla, v závislosti od odrody a pestovateľských podmienok. Dorastá do výšky 1,5 - 4 m, pričom rast je pomalší a kompaktný, čo ju robí ideálnou aj na pestovanie v nádobách.

Druhy kamélií

Existuje mnoho rôznych druhov kamélií, ktoré sa líšia veľkosťou, tvarom a farbou kvetov.

• Camellia japonica (Kamélia japonská) - Tento druh je najznámejší a najpestovanejší. Má veľké, elegantné kvety v rôznych farbách, od bielej po tmavočervenú.
• Camellia sasanqua (Kamélia sasanqua) - Tento druh je o niečo odolnejší ako C. japonica a kvitne skôr, od jesene až do zimy.
• Camellia reticulata (Kamélia reticulata) - Tento druh má väčšie a dramatickejšie kvety v odtieňoch ružovej a červenej.
• Camellia sinensis (Čajovník) - Tento druh je známy tým, že jeho listy sa používajú na výrobu čaju.
• Kamélia sasanková (ktorá dorastá do výšky až 5 metrov).
• Kamélia olejná (C. oleifera) - Tento ker dorastajúci d výšky 5 - 7 m pochádza z Ázie a je známy svojimi stálozelenými listami a bielo kvitnúcimi kvetmi. Ako už názov napovedá, z rastliny sa vyrába olej lisovaním listov.

História a význam kamélií

Kamélie boli obľúbené v čínskych a japonských záhradách už tisícky rokov. V Európe sa kamélie stali populárnymi počas 18. storočia, keď boli prvýkrát dovezené z Ázie. Kamélie sú dlhoveké rastliny a pri správnej starostlivosti môžu rásť desiatky rokov. Kamélie sú nielen krásne, ale aj užitočné. Podobnosť kvetov kamélie s kvetmi klasickej ruže sa postarala o jej ľudový názov „japonská ruža“. Podľa niektorých pestovateľov sú ešte krajšie a mnohí považujú za ich výhodu aj veľmi slabú arómu, ktorú skoro vôbec necítiť. To robí z kamélie japonskej druh vhodný (nielen) pre záhradkárov, ktorí neobľubujú výraznú kvetinovú arómu. Práve tá bola v minulosti prekážkou pre šľachticov, ktorí chceli nosiť kvety ruže na hrudi. Kvôli výraznej vôni však uprednostnili kvet kamélie, ktorý nie je aromatický. Dumasov román Dáma s kaméliami urobil týmto kvetom skutočne dobrú reklamu, ktorá je však opodstatnená. Krása kamélií (Camellia japonica) a ich podobnosť s ružami, presvedčí nejedného záhradkára zaradiť ich do svojej zbierky.

Pestovanie kamélie japonskej

Pestovanie kamélie japonskej už dávno nie je výsadou bohatých a vplyvných aristokratov. Pár desaťročí sa bežne objavuje v parkoch aj v záhradách pri rodinných domoch. Pestuje sa najmä ako okrasný solitér, ktorý vynikne na voľnom otvorenom priestore aj v priestrannom skleníku. Vhodná je aj výsadba niekoľkých odrôd kamélie s rôznym sfarbením kvetov tesne vedľa seba. Odrody s nižším vzrastom sa hodia aj na balkóny, terasy alebo do zimných záhrad. Kamélia japonská sa uchytí aj vo vnútri bytov alebo kancelárií. Podmienky na pestovanie v interiéri sa od pestovania kamélie vonku líšia minimálne. Napriek vynikajúcej schopnosti adaptovať sa na nové prostredie si kamélia do Európy priniesla nároky, aké má aj v pôvodných krajinách výskytu.

Prečítajte si tiež: Japonská azalka: Ako na to?

Stanovisko

Najlepšie sa cíti v polotieni alebo tieni, kde je chránená pred prudkým slnkom. Výborne sa jej darí pod korunami listnatých stromov alebo v tieni terás. Kamélie preferujú miesta, ktoré sú chránené pred priamym slnkom. Každá kamélia ocení dostatočne priepustnú pôdu hlinito-piesočnatého typu. Pre jej zdravý a rýchly rast je dôležitá najmä poloha v polotieni s dostatkom denného svetla. Milujú slnko až polotieň a už skoro na jar žiaria krásnymi kvetmi. Jar je takisto vhodným obdobím na ich výsadbu alebo presádzanie. Kamélie majú rady dostatok svetla, ale nie priame slnko po celý deň. Znesú aj tienisté stanovište a v zime im nevadí mráz, pretože patria ku chladnomilnejším rastlinám. Pri vysádzaní myslite na to, že aj z malej rastlinky vyrastie krík, ktorý potrebuje dostatok priestoru. Pri výbere stanovištia berte do úvahy, že kaméliám vyhovuje čiastočný tieň a dostatok svetla, nie priame slnečné žiarenie, inak hrozí úpal. Hodia sa do záhonov, k iným rastlinám a k stromom, no nesaďte ich k budovám a múrom, ktoré im budú väčšinu dňa tieniť. Kamélie môže poškodiť silný vietor a výkyvy počasia, preto je vhodné umiestniť ich do závetria. Polotieň až tieň: Kamélie preferujú miesta, ktoré sú chránené pred priamym slnkom.

Pôda

Vyžaduje priepustnú, živinami bohatú a dobre odvodnenú pôdu s kyslým pH. Neznáša vápenaté pôdy, preto je vhodné pri výsadbe použiť substrát určený pre rododendrony a azalky. Kyslá pôda: Kamélie potrebujú kyslú pôdu s pH medzi 5,5 a 6,5. Dobre priepustná pôda: Dôležité je, aby pôda bola dobre priepustná. Pôda by mala byť kyslejšia, priepustná a bohatá na živiny. Vhodné je použiť substrát určený na azalky, rododendrony a ihličnany. Pri pestovaní v byte je vhodné pridať do substrátu aj trochu perlitu alebo rašeliny. Jeho pH sa má pohybovať v rozmedzí od 5 do 6,5. Pokiaľ bude vyššie, pôdu netreba hneď meniť. Pôvodným domovom kamélii je Japonsko a ďalšie ázijské krajiny, v ktorých kamélie voľne rastú na miestach s dobre priepustnou pôdou a zimami s nízkym objemom zrážok, vďaka čomu im korene nevyhnijú. Podobné podmienky potrebujú aj pri pestovaní v našich končinách. Pôda by mala byť dobre priepustná, aby nezachytávala pôdu. Vhodné sú hlinito-piesočnaté pôdy, no pomôcť môže aj zmiešanie pôdy s kompostom alebo priepustným materiálom, napr. perlitom. Kamélie potrebujú kyslú pôdu s pH v rozmedzí od 5 do 6,5, na čo myslite aj pri výbere hnojiva a pri presádzaní. Ak neviete, či je pôda vo vašej záhrade kyslá, môžete si nechať urobiť rozbor pôdy. Zaujímavosťou je, že ak máte doma mäkkú vodu, väčšinou ide aj o kyslú pôdu; ak je voda tvrdá, pôda býva mierne zásaditá. Ak sa rozhodnete pre pestovanie v nádobách, je vhodné raz za 2 - 3 roky vybrať časť zeminy a doplniť čerstvú pôdu zmiešanú s kompostom alebo vhodný substrát.

Zálievka

Kamélia potrebuje pravidelnú, ale miernu zálievku, aby pôda zostala stále mierne vlhká. Citlivo reaguje na prudké teplotné a vlhkostné zmeny, čo môže viesť k opadávaniu listov a pukov. Pravidelná zálievka: Kamélie majú rady mierne vlhkú pôdu, ale nie premočenú. Pred ďalším polievaním sa uistite, že je vrchná vrstva pôdy suchá. Intervaly zálievky nastavíme podľa rýchlosti, akou schne pôda. Polievame vždy, keď je substrát na dotyk suchý. Mladé kríčky polievame častejšie. Kamélie naznášajú premočené pôdy a sú známe ako rastliny dobre odolné voči suchu. To však platí hlavne pre dospelé rastliny, ktoré si už svoju odolnosť vybudovali. Ak máte mladé rastliny alebo rastliny napadnuté ochorením či škodcami, nespoliehajte sa na ich odolnosť a doprajte im vždy pravidelnú zálievku. To neznamená zalievať rastlinu troškou vody každý deň. Rastlina potrebuje výdatnú zálievku, ktorá sa dostane až ku koreňom, inak sa malé množstvo vody z povrchu rýchlo vyparí a rastlina ostane bez zálievky. Ak na zálievku používate vodu z vodovodu, nechajte ju najprv odstáť, keďže býva mierne zásaditá. Frekvenciu zalievania je potrebné prispôsobiť individuálnym podmienkam. Viac zalievajte čerstvo presadené kamélie, mladé kamélie a počas horúceho počasia. V lete však zalievajte radšej skoro ráno ako počas horúceho poludnia. Menej zalievajte kamélie v zime, ale aj v období od septembra do apríla. Potrebu vody si môžete overiť prstom, ktorý stačí zasunúť hlbšie do pôdy a zistiť, či je pôda ešte vlhká.

Hnojenie

Kamélia sa hnojí len od apríla do septembra. Na hnojenie je najvhodnejšie zakúpené organické hnojivo, prípadne domáci kompost. Špeciálne hnojivo pre kyslomilné rastliny: Používajte hnojivá určené pre kyslomilné rastliny, ako sú rododendrony, azalky a kamélie. Vhodným hnojivom pre kamélie je hnojivo určené pre azalky, rododendrony, kyslomilné rastliny, hortenzie a vresy. Hnojíme každý týždeň od začiatku rastu (keď sa objavia prvé nové listy) do konca júla. Používame hnojivo pre rašelinné rastliny, a to len polovičnú dávku určenej v návode. Pri hnojení kamélií platí, že menej je viac. Použitím veľkého množstva alebo nesprávneho druhu hnojiva môžete rastlinám skôr uškodiť. Hnojiť môžete rastlinu pri jej rastovej ráze - od apríla až do septembra. Hnojivo môžete použiť pri vysádzaní, na jar pred kvitnutím alebo koncom leta. Nevhodné je hnojiť kamélie na jeseň, pred zimovaním a v zime, pretože by ste zbytočne podporili rast rastliny, pričom novovzniknuté výhonky by akurát zmrzli. Najvhodnejším hnojivom je určite organické hnojivo ako kompost či hnoj. Kompost je dobre používať pred vysadením novej rastliny, teda pri presádzaní. Okrem kompostu možno používať aj chemické hnojivo, napr. hnojivo pre rododendrony alebo hnojivo pre azalky. Pri výbere hnojiva si všímajte prvé dve čísla, ktoré indikujú dusík a fosfor. Prvé číslo, dusík, by nemalo predstavovať viac než 10 % hnojiva, a druhé, fosfor, by nemalo prekročiť 20 %. Keďže kamélie nepotrebujú príliš veľa hnojiva, resp. by malo byť použité rovnomerne, možno siahnuť aj po hnojive s pomalým uvoľňovaním.

Teplota

Vhodná teplota závisí od konkrétnej odrody. Niektoré odrody znesú teplotu len do -5 °C, iné sú mrazuvzdorné a prežijú aj v mrazoch až do -25 °C. Vďaka tomu je kamélia japonská schopná byť celý rok vonku. Pri pestovaní vo vyšších polohách sa ju odporúča každý rok na konci jesene zazimovať. Kamélie nemajú rady miestnosti so suchým vzduchom, čiže na zimu je ideálna zimná záhrada či loggia, kde vyššiu vlhkosť vzduchu vieme zabezpečiť rosením. Pozor! Iba na listy, nikdy nie na kvety. Teplota by nemala poklesnúť pod 10-12 °C. Závisí samozrejme podľa kultivaru, niektoré sú vyšľachtené tak, aby zvládli aj mínusové teploty. Inak bude mať problém s kvitnutím.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Rez

Rez nie je nevyhnutný, ale po odkvitnutí je možné jemne tvarovať rastlinu a odstrániť poškodené výhony. Orezávanie po odkvitnutí: Kamélie je vhodné orezávať ihneď po odkvitnutí, aby ste dosiahli hustejší a kompaktný tvar. Pravidelný rez má pre kaméliu praktický aj estetický význam. Pomáha jej s lepšou cirkuláciou vzduchu medzi konármi, čo bráni vzniku plesní a útoku vošiek aj červcov. Pravidelné prerezávanie kamélií dopomôže zlepšiť celkové zdravie rastliny, pomôže predchádzať výskytu chorôb a škodcov, no táto aktivita je dôležitá aj z estetických dôvodov. Dôležité je vystihnúť správny čas na zastrihávanie kamélií. Vhodným mesiacom je jún, keď väčšina kamélií odkvitá. Ak máte odrodu, ktorá kvitne skôr alebo neskôr, prispôsobte tomu zastrihávanie, ktoré by ste mali vykonávať až po odkvitnutí. Konáriky odstrihávajte ostrými záhradnými nožnicami a začnite konárikmi v korune kru. Tie sa prestrihávajú preto, aby sa zlepšila cirkulácia vzduchu, a tým aj minimalizoval výskyt chorôb a škodcov. Pravidelným prestrihávaním však koruna zhustne a nadobudne pekný, plný tvar. Venujte obzvlášť pozornosť miestam, ktoré sú nevyplnené a potrebujú nové výhonky. Zastrihnúť je vhodné aj vonkajšiu časť koruny, vďaka čomu docielite požadovaný tvar. Platí, že ak chcete zväčšiť objem koruny, zastrihávajte len 2 - 3 cm. Ak chcete udržať momentálnu veľkosť a tvar, musíte zastrihnúť viac, 5 - 8 cm z dĺžky vetvičiek. Po skončení zastrihávania zhrabte všetky opadané vetvičky a odstráňte ich (napr. v komposte). Inak by sa v nich hromadila vlhkosť, čo by viedlo k plesniam a chorobám. Na tie si dávajte pozor aj pri samotnom strihaní a prezerajte jednotlivé vetvičky - ak sa niektoré zdajú napadnuté chorobou alebo uschnuté, odstráňte ich.

Rozmnožovanie

Semienka na sadenie kamélie sa zbierajú z odkvitnutých kvetov. Pred výsadbou je nutné nechať ich dozrieť. Keď budú dosť hnedé, vložia sa do vyhĺbených jamiek. Potom sa polejú vlažnou vodou a zasypú zeminou. Semienka nemusia ísť hneď do pôdy. Ak ich necháme vyklíčiť vo vode, po 4 až 6 týždňoch z nich budeme mať malé sadenice pripravené na presadenie vonku. Tento spôsob výsadby však spomaľuje rozkvet. Najrýchlejším rastom aj rozkvetom sa vyznačujú kamélie vysádzané z odrezkov. Spodky ich stoniek namočíme do nádoby s vodou, v ktorej sa začnú tvoriť korienky. Kamélie môžete množiť odrezkami alebo semenami. Najjednoduchší spôsob je rozmnožovanie odrezkami, ktoré sa odoberajú počas leta. Kamélie je možné rozmnožiť z odrezkov. Na rozdiel od sadenia zo semien budú takto vysadené rastliny kvitnúť skôr a budú taktiež vernou kópiou kamélie, v ktorej máte odrezky (čo pri zbieraní semien nie je zárukou). Kaméliu môžete rozmnožiť skoro v lete, po odkvitnutí kvetov, pričom na odrezky vyberáme zdravé vetvičky. Vetva by mala mať aspoň 5 listových uzlov. Na zrezanie vetvy použite ostrý nôž alebo záhradnícke nožnice, pričom rez by mal byť šikmý. Odrezky zapichnite do mierne vlhkej pôdy v nádobe. Je dobré použiť vysokú nádobu a odrezky prikryť fóliou, čím sa vytvorí teplo a vlhko, ako v skleníku. Nádobu uložte na teplé a svetlé miesto (nie na priame slnečné žiarenie), pôdu udržiavajte mierne vlhkú, no fóliu z času na čas odkryte, aby sa v nádobe nevytvorila pleseň. Kamélie nemusíte rozmnožovať len odrezkami, môžete si pomôcť aj semienkami, ktoré nazbierate z odkvitnutých kvetov. Ak sa rozhodnete pre túto metódu, nechajte semienka v kvetoch dostatočne dlho vyzrieť - struky sa otvoria samy a semienka budú mať sýtu hnedú farbu. Keďže semienka treba zbierať v lete (v závislosti od druhu kamélie, môže ísť aj o skorú jeseň), je to vhodný čas aj na sadenie nových rastlín. Nazbierané semienka môžete jednoducho vytriediť - položte ich na 45 minút do nádoby s vodou. Sadiť môžete priamo v záhrade, v pôde vyhĺbte jamky s miernym odstupom, vložte doň semienka a prikryte tenkou vrstvou pôdy. Semienka polejte a pôdu udržiavajte stále mierne vlhkú. Ak chcete zabrániť rýchlemu vyparovaniu vody, povrch pôdy môžete pokryť tenkou vrstvou mulču. Semienkam trvá 4 - 6 týždňov, kým vyklíčia. Semienka môžete nechať vyklíčiť aj v nádobe, ktorú je potrebné uložiť na teplé a slnečné miesto. Keď rastlinky vyklíčia, môžete ich presadiť na nové miesto. Sadenie kamélií zo semien si však vyžaduje veľa trpezlivosti, a to nielen pri klíčení semien.

Kvitnutie

Kvitnutie kamélií závisí od druhu. Kamélia japonská (C. japonica) kvitne od zimy do jari, zatiaľ čo kamélia sasanqua (C. sasanqua) kvitne na jeseň a v zime. Kamélie kvitnú v období od novembra do apríla, kedy je treba polievanie zintenzívniť.

Zimovanie

Väčšina poddruhov znáša mierne zimy, pričom na chránených miestach môže prezimovať aj na južnom Slovensku. V silnejších mrazoch ju treba chrániť pred zimným vetrom a mrazom. Kamélie možno zazimovať v zimnej záhrade, interiéri, skleníku, verande či na chodbe, teplota by sa však v zimnom období mala pohybovať okolo 5-10°C, počas kvitnutia okolo 16°C, preto ju určite neumiestňujte v blízkosti okna a ústredného kúrenia. Ak máte kaméliu v interiéri, je potrebné miestnosť každý deň dobre vetrať. Kamélia má počas roka odpočinkové obdobie v čase pred tvorbou nových pukov koncom leta, kedy je dôležité obmedziť hnojenie a zálievku. Kamélie sú pomerne odolné rastliny, ktoré v zime odolajú aj nízkym teplotám. V jeseni, pred zimovaním, by sa už kamélia nemala hnojiť a podporovať jej rast, pretože novovyrastené výhonky v teplotách pod nulou zmrznú a odumrú. Korene rastliny je vhodné ochrániť nahrnutím mulču, ktorý zníži riziko poškodenia koreňov. Je bežné, že listy kamélií v zime zblednú, zhnednú alebo stratia farbu a púčiky zmrznú a opadajú, avšak to patrí k prirodzenému cyklu rastliny. Na jar treba rast nových listov a púčikov kamélie podporiť hnojivom. Ak však očakávate dlhodobo nízke teploty pod nulou a nápory vetra, na ktoré sú kamélie citlivé, možno ich obaliť netkanou textíliou. V prípade kamélií rastúcich v nádobách a kvetináčoch je vhodné preniesť ich do interiéru, avšak do nevykurovanej miestnosti (10 - 15 °C). Ak by boli umiestnené v príliš teplom prostredí, ich listy by postupne opadali. Mali by byť umiestnené vo svetlom a suchom prostredí s dobrou cirkuláciou vzduchu. Vo vlhkej pivnici by mohli vzniknúť plesne a hubové ochorenia. V zime ich polievajte už menej, skôr počas teplejších, slnečných dní. Ak máte nádoby väčšie a chcete kamélie prezimovať vonku, nádoby obaľte izolačným materiálom, napr. aj bublinkovou fóliou. Substrát prikryte kompostom, mulčom alebo listami. Keďže je kamélia umiestnená v kvetináči, nezabudnite na polievanie aj v zime, aj keď je potrebné ho výrazne obmedziť.

Odolnosť voči chorobám a škodcom

Pri správnej starostlivosti je pomerne odolná, avšak môže trpieť plesňovými ochoreniami alebo chlorózou, ak má nevhodné pH pôdy. Kamélia japonská je citlivá na preliatie pri zalievaní. V extrémnom prípade potom nastupuje hniloba koreňov, ktorá dokáže rastlinu úplne zahubiť. Takisto hrozí hniloba púčikov a kvetov. Zo škodcov sa môžu vyskytnúť strapky a štítničky. V prípade napadnutia zvoľte vhodný postrek proti savému a žravému hmyzu. Ak chcete vedieť, ako zachrániť kaméliu, ktorá usychá, opadali jej puky alebo zhnedli listy, je potrebné poznať bežné ochorenia, problémy a škodcov napádajúcich kamélie a vedieť, ako ich identifikovať a eliminovať.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

• Hnednutie listov - Hnednutie listov kamélii je najčastejšie spôsobené plesňami na jar, keď je prostredie vlhké. Hnednú nielen listy, ale aj puky a kvety, ktoré po napadnutí rýchlo odumrú. Keďže ide o hubové ochorenie, je potrebné zbaviť sa nakazených častí, zlikvidovať ich, a na zvyšok rastliny použiť fungicídny prostriedok.
• Hubové ochorenia - Kamélie trápia aj rôzne hubové ochorenia, ktoré vznikajú najmä vo vlhkom prostredí s nedostatočnou cirkuláciou vzduchu. V prípade výskytu hubových ochorení je potrebné zlikvidovať napadnuté časti rastliny (nie v komposte) a zvyšok rastliny ošetriť fungicídnym postrekom. Ten možno použiť aj preventívne, ak sa hubové ochorenia opakovane vracajú.
• Červce - Na kaméliách sa môžu vyskytnúť aj červce, nepríjemné škodce vytvárajúce biely, pavučinkový povlak. Rastlina začne meniť farbu a list schnúť, keďže červce vyciciavajú z listov šťavu.
• Vošky - Bežne sa vyskytujúcim škodcom sú vošky, drobné, zelené živočíchy vyciciavajúce šťavu z listov rastliny, čím ju poškodzujú a časti rastlín vysychajú.
• Oedema - Oedema nie je choroba, ale stav, pri ktorom listy a niekedy aj stonky kamélií pokryjú malé výrastky, ktoré sa postupne šíria, začnú sa sfarbovať dohrdzava a meniť textúru listov. Tento stav je spôsobený nadmerným prijímaním vody cez korene, keď rastlina vodu akumuluje v listoch, čo má za následok tento stav.
• Opadávanie púčikov a kvetov - Mnohých začínajúcich pestovateľov odradí, ak kaméliám z ničoho nič opadajú púčiky. Za tento jav môžu najčastejšie výkyvy počasia, náhle zmeny teplôt a vlhkosti vzduchu. Pomôcť môže výber takých odrôd, ktoré kvitnú koncom jari, keď sú teploty stabilnejšie. Ďalšou príčinou môže byť nadmerné hnojenie (hlavne nadbytok dusíka), ale aj opak - nedostatok potrebných živín v pôde.

Plody

Kamélia neprodukuje dekoratívne plody, jej hlavnou ozdobou sú kvety a listy.

tags: #camelia #japonica #starostlivosť #pestovanie