Babičkina starostlivosť o vnúčatá: Výhody a nevýhody

Starostlivosť o vnúčatá zo strany starých rodičov je téma, ktorá rezonuje v mnohých rodinách. Staré mamy a starí otcovia zohrávajú dôležitú úlohu v živote svojich vnúčat, a to ako v praktickej, tak aj emocionálnej rovine. Hoci sa klasické babičky, aké si pamätáme z rozprávok, postupne vytrácajú a nahrádzajú ich modernejšie typy, magické puto medzi starými rodičmi a vnúčatami zostáva silné a dôležité. Poďme sa pozrieť na výhody a nevýhody tohto usporiadania, ako aj na to, ako zabezpečiť zdravý a harmonický vzťah medzi všetkými zúčastnenými.

Výhody starostlivosti starých rodičov

Starostlivosť o vnúčatá zo strany starých rodičov prináša mnoho výhod pre všetky strany.

• Pomoc pre rodičov: Starí rodičia často zastupujú rodičov, keď tí nemajú čas. Vyberú deti zo školy, pomôžu s úlohami alebo sa s nimi zahrajú. Pre pracujúcich rodičov je to neoceniteľná pomoc, pretože vedia, že ich dieťa je v dobrých rukách a nehrozí mu žiadne nebezpečenstvo. Je to istejšie ako pestúnky na inzerát.
• Finančná výhodnosť: Z finančnej stránky je babička často najvýhodnejším variantom. Rodičia nemusia platiť za opatrovanie, čo je významná úspora.
• Podpora vzťahu: Spoločné chvíle sú pre babičku a dieťa jedným z najlepších spôsobov, ako podporiť ich vzájomný vzťah. Takmer každý dospelý s láskou spomína na čas strávený s babičkou v detstve.
• Pocit užitočnosti: Keď je babička v dôchodku, môže byť starostlivosť o vnúča jeden z dôvodov, ako sa cítiť v živote užitočná. Mnohé babičky venujú svojim vnúčatkám väčšinu svojho voľného času.

Nevýhody a úskalia

Napriek mnohým výhodám, starostlivosť o vnúčatá zo strany starých rodičov môže priniesť aj určité nevýhody.

• Odlišné výchovné štýly: Najväčším problémom môžu byť odlišné výchovné štýly. Babičky totiž svojim vnúčatám zvyknú viac dovoľovať, čím ich rozmaznávajú. Keď však ich benevolencia prekročí určité medze, treba do ich výchovy zasiahnuť a stanoviť jasné hranice. A to nebýva také jednoduché.
• Príliš veľa času s vnúčatami: Komplikácie môžu nastať, keď sa babička rozhodne, že bude svoje vnúčatá strážiť čoraz častejšie a častejšie a hrozí, že s nimi strávi viac času ako samotní rodičia. V tejto situácii je opäť vhodné oceniť ich záujem a starostlivosť, no zároveň taktne naznačiť, že aj vy ako rodičia chcete tráviť čas so svojou ratolesťou.
• Zanedbávanie vlastných potrieb: Na babičky je kladených príliš veľa nárokov, takže sa len málo starajú o seba a svoje zdravie. Nemajú potom čas, ba ani energiu, aby sa venovali preventívnym opatreniam pred srdcovými chorobami, ako je napríklad cvičenie, ľahká vyvážená strava a výdatný spánok.

Ako dosiahnuť harmóniu

Pre harmonické spolužitie je dôležité nastaviť jasné pravidlá a komunikovať očakávania.

• Spoločné pravidlá: Pre pokojné súžitie starých rodičov, rodičov a dieťaťa je najvhodnejšie, aby sme si vytvorili spoločné pravidlá. Je potrebné stanoviť si základné postupy alebo obmedzenia, ktoré si vyložene želáme a nemôžu byť porušené. Môžu sa napríklad dotýkať toho, aby dieťa nejedlo sladké pred obedom alebo viac ako jednu sladkosť denne, nesedelo pol dňa pred televíziou a podobne.
• Otvorená komunikácia: Pred každým odovzdaním dieťaťa do opatery pohovoriť si čo najkonkrétnejšie o našich predstavách, aby sa všetky negatíva eliminovali. Skúste konkrétne prebrať program dňa alebo tých pár hodín, čo bude vaše dieťa tráviť bez vás a vyriešite mnohé problematické otázky.
• Ocenenie a vďačnosť: Starí rodičia si zaslúžia našu vďačnosť a obdiv. Prejavujme im patričnú vďaku a obdiv. Veď za rodičov „zaskakujú“ priam bravúrne.

Pohľad psychológa

Psychologička Lýdia Adamcová zdôrazňuje, že starí rodičia sú súčasťou identity dieťaťa. Spája ich genetické puto a ono neprestane fungovať len preto, že jeho rodičia majú voči starým rodičom nejaké výhrady. Deti potrebujú poznať svoje korene, cítiť svojich starých rodičov, ktorých milujú.

Prečítajte si tiež: Voľno pri narodení vnúčaťa

Podľa Adamcovej úlohou starých rodičov nie je vychovávať. Ich úlohou je tu byť pre vnúčatá, objať ich, pohladiť, rozprávať im príbehy a dať im cítiť to, že sú dobré také aké sú, pretože sú naše. Ak sa v rodine prezentuje odmietanie starých rodičov, ich kritika, deti sú zmätené, sú nútené svoje pocity skrývať a ich vývoj má iné kvality a môže byť brzdený.

Viacgeneračné bývanie

Na Slovensku máme ešte aj dnes veľmi veľa viacgeneračných domov, kedy spolu bývajú mladí so starými rodičmi. Adamcová pripomína, že zo svojej praxe vie, že väčšina klientov spomína na starých rodičov v dobrom, pre mnohých boli starí rodičia tí, ktorí im pomohli znášať výchovné metódy rodičov a vôbec neboli rozmaznaní.

Pre deti, ktoré nemajú ešte skúsenosti, je dobré, že sú to práve starí rodičia, a že nemusia utekať k cudzím ľuďom alebo kamarátom na sociálnych sieťach. Možno práve nedostačme vybudovaný vzťah ku starým rodičom v rannom detstve je jednou z príčin, že deti dnes hľadajú pomoc na sociálnych sieťach.

Zapojenie starých rodičov do výchovy

Ako šikovne zapojiť starých rodičov do výchovy vnúčaťa, aby nám to všetkým pôsobilo potešenie, a nie ďalší nežiaduci stres? Jednoducho im umožníme kontakt s vnúčatami, možnosť komunikovať s nimi, požiadať ich o pomoc, napr. chodiť s dieťaťom do škôlky a zo škôlky. Obohacujúce a bezstresové spolužitie generácií závisí do toho ako sú obe generácie osobnostne a predovšetkým emočne zrelé.

Riešenie konfliktov

Ak starí rodičia aj po niekoľkých upozorneniach zasahujú do výchovy detí, nedá sa jednoznačne odpovedať, ako riešiť túto situáciu. Adamcová sa vo svojej znaleckej činnosti stretla s rôznymi situáciami. Sú prípady, kedy starí rodičia odôvodnene zasahovali a zachraňovali svoje vnúčatá aj proti vôli svojich detí a bola to pre nich ťažká situácia bojovať so svojimi deťmi.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Na druhej strane sú starí rodičia, ktorí nemajú spracované svoje citové problémy z mladosti a presadzujú sa len preto, lebo majú iné predstavy.

Staroba a jej etapy

Adamcová pripomína, že staroba má svoje etapy, a to od múdrej staroby až k obdobiu, kedy postupne pribúdajú aj rôzne emócie, ako sú mrzutosť, únava, kritika, odmietanie nových vecí, presadzovanie, zabúdanie a k tomu, rôzne zdravotné problémy. Kvalita vzťahov mladých a starých sa týmto narúša a vyžaduje veľa trpezlivosti.

Preto svojich rodičov rešpektujte, buďte nad vecou, pomôže im prejsť aj týmto „detstvom“ s úctou. Ich problémy už nezmeníte, môžete ich zmierniť. Často sú to stavy, kedy je potrebná už liečba a tú im zabezpečte. Vysvetlite to deťom, ich vnúčatám, že ide o ochorenie, pomôžte im pochopiť starých rodičov a ich komplikovanejšie správanie. A svojim rodičom zabezpečte primeranú starostlivosť a niekedy už aj proti ich vôli.

Vplyv minulosti na súčasnosť

Niektorí rodičia si radi a často pýtajú pomoc u starých rodičov, nie je to potom vo výchove na škodu? Adamcová hovorí, že mnohí mladí rodičia už poznajú dôsledky chybnej výchovy svojich rodičov. To je to časté - „ja nebudem svoje deti vychovávať tak, ako moji rodičia“, ale stáva sa, že i napriek tomu to opakujú.

Aj z tohto začarovaného kruhu sa dá vystúpiť. Máte dve cesty - pokračovať v takej výchove s hnevom a kritikou, alebo zmeniť to a ísť svojou cestou. Ale zmeniť to môžete až potom, ak spracujete hnev voči svojim rodičom a pochopíte, že aj oni dostali takú výchovu a možno ešte horšiu.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Nemôžete v pokoji vychovávať svoje deti, ak v sebe nesiete hnev voči svojim rodičom. Deti to cítia, nedôverujú vám a začnú robiť problémy. Výchova sa nedá hrať, výchova musí byť pravdivá - ako vo vnútri, tak aj vonku.

Optimálna doba strávená s vnúčatami

Aká je optimálna doba, ktorú by mali starí rodičia stráviť so svojimi vnúčatami? Adamcová hovorí, že optimálna doba je relatívna. Či už kratšia, alebo dlhšia doba, dôležité je aby nejaká bola.

Definuje ju z pohľadu rodičov - aby si oddýchli, relaxovali, mali čas pre svoju intimitu, z pohľadu detí, aby sa obohatili a poznali svoje korene a z pohľadu starých rodičov, aby ich citové potreby vo vzťahu k vnúčatám boli naplnené, aby mali pocit, že zabezpečili pokračovanie života, a že sú ctení i napriek svojej nedokonalosti. Pritom nejde ani tak o čas, ako prejavenú úctu, vďačnosť - ale úprimnú, nie hranú.

Ako si určiť hranice

Adamcová radí rodičom, ktorí „bojujú“ v otázkach výchovy so starými rodičmi, že rodina je jediná životná poistka, na ktorú sa môžeme spoľahnúť, a to si uvedomovali aj generácie predkov, a preto žili spolu, alebo blízko seba. Žiadne hranice nie sú potrebné.

V súčasnosti sa stáva poistkou viac spoločnosť a mladé rodiny sa od viac generačnej rodiny osamostatňujú, izolujú a niekedy pretrhávajú putá. Generačná priepasť sa prehlbuje aj tým, že vnúčatám sa neumožňuje byť so starými rodičmi. Rodina, ale aj rod stráca kontinuitu, svoju silu, prichádza o tradície a kultúru. Dôsledky vidieť na vystresovaný matkách, nervóznych deťoch, narušených vzťahoch a rozpadajúcich sa rodinách.

Osamostatnenie a izolácia

Prečo má mladá generácia potrebu osamostatnenie sa a izolácie? Adamcová spomína na svoje detstvo, ako sa všetky deti z ulice hrali vonku, behali sme po poli, v lese, vymýšľali hry. Rodičia sa nestarali ako sa hráme, neurčovali nám ako sa máme hrať, na aký krúžok máme ísť, čomu sa máme venovať.

Výchova a rozmaznávanie

Starí rodičia neraz deti rozmaznávajú, kde to vôbec nie je treba. Nejedna mamička sa po návšteve starých rodičov chytá za hlavu. Naučenie niečoho dobrého väčšinou totiž trvá o dosť dlhšie ako naučenie nie veľmi vhodnej aktivity.

Predstavy o výchove sú dnes jasnejšie ako mali o nej naši rodičia. Máme viac dostupných zdrojov informácií a skôr sa dostaneme k výsledkom rôznych štúdií a viac sa dočítame o pozitívnych i negatívnych vplyvov na výchovu dieťaťa.

Najdôležitejšie je, aby naši rodičia naše predstavy o výchove nášho dieťaťa akceptovali a pomohli nám s nimi. V prípade, že tieto predstavy nerešpektujú, dochádza k závažným konfliktom. Avšak na druhej strane, aj rodičia by si mali uvedomiť, že pokiaľ očakávajú od starých rodičov takú službu ako je povarovanie dieťaťa, nebude všetko stopercentne prebiehať podľa ich predstáv. Jednoducho, musíme trošku zo svojich zásad zľaviť i my.

Manželstvo a deti

Najväčšiu vec, ktorú môže urobiť otec aj pre svoje už dospelé deti, je milovať ich matku. Deti sú naplnením manželstva a veľká časť radosti i starostí mnohých manželov súvisí práve s výchovou detí. Príde však čas, keď dieťa dorastie a otec i matka sa musia správne vyrovnať s novou situáciou, s osamostatnením detí.

Keď dieťa dospeje, mení sa aj vzťah rodičov k nemu. Ak sa s dospievaním svojho dieťaťa nenaučia rešpektovať jeho slobodu, budú tým ubližovať sebe, ale najmä svojmu dospelému dieťaťu.

Úloha rodičov a starých rodičov

Dospelý syn či dcéra nemôže ostať predmetom napĺňania našich predstáv. Keď sme svojmu dieťaťu poradili pri voľbe smeru štúdia a dali zodpovednú výchovu, budeme už rešpektovať jeho slobodu a prenecháme na neho zodpovednosť za jeho rozhodnutia. Zo vzťahov k dospelým deťom vypadáva každodenná starosť o nich, aj spoločná modlitba, ak vydržala. Musí vypadnúť dirigujúci postoj, ale nesmie vypadnúť láska, ktorá chce dieťaťu dobro, hoci nie vždy podľa mojich predstáv.

Aby sme tu ako rodičia neskĺzli do nebezpečného dirigovania, musíme udržať prioritu nášho vzájomného manželského vzťahu pred vzťahom k našim deťom.

Odpustenie a prijatie

Bývajú situácie, keď treba vlastnému dieťaťu odpustiť jeho správanie voči nám. Prijať nelásku, nevďačnosť svojho dieťaťa nie je nikdy ľahké. Nesmieme sa uzavrieť do vlastného egoizmu ani vtedy, ak ho cítime u dieťaťa.

Ak sme sa naučili modliť sa za svoje deti, kým boli malé, netreba v tom prestať. S pribúdajúcim vekom našich detí má modlitba vždy plnšie témy, za čo môžeme Pána Boha chváliť a ďakovať mu. Aj prosby sa stávajú konkrétnejšie zakaždým, keď vycítime nejakú starosť či problém svojich detí. Čo tak odovzdať Bohu svoje deti a každý ich konkrétny problém prv, než by sme o ňom hovorili s nimi?

Nové rodiny našich detí

Každé vnúča prijímame radostne. Táto radosť má silu zahladiť aj výčitky, ktoré môžeme mať v srdci voči svojmu dieťaťu či jeho partnerovi a treba situáciu využiť na rozvoj dobrých vzťahov k novej rodine.

Voči vnúčaťu nemáme takú zodpovednosť ako voči vlastnému dieťaťu. Keby sme však mladým vnucovali náš spôsob starostlivosti o deti, spôsobilo by to zbytočné konflikty a možno by preto odmietli našu pomoc aj vtedy, keby sa im objektívne zišla. Zásada nevnucovania platí pre každú pomoc, ktorú poskytujeme mladej rodine. Na druhej strane buďme všímaví a ponúknime pomoc, keď je naozaj potrebná. Nie je to ľahké, rovnako ako býva niekedy ťažké rešpektovať rozhodnutia mladých manželov, aj keď ich považujeme za nesprávne alebo sa nás niekedy bolestne dotknú. Osobitne je v záujme našich vnúčat dôležité, aby sme rešpektovali výchovné zásady ich rodičov, keď pomáhame pri ich opatrovaní. Kazíme vôľové i rozumové schopnosti svojho vnúčaťa, ak mu dovoľujeme, čo má od rodičov zakázané.

Mladá rodina často potrebuje pomoc rodičov z oboch strán. Ak sa pre niečo rozhodneme, musí to mať jasné a navzájom odsúhlasené pravidlá.

Starnutie

S vekom človek čoraz slabšie vníma dianie okolo seba, zhoršuje sa tiež pamäť. Na to neslobodno zabúdať, keď nás niekedy prekvapí správanie našich starnúcich rodičov. Preto je tiež správne, aby sa menil vzťah detí k rodičom. Kým dieťa žije v dome svojich rodičov, má poslúchnuť každú ich žiadosť, odôvodnenú svojím vlastným dobrom alebo dobrom celej rodiny. Keď deti vyrastú, majú si naďalej ctiť svojich rodičov. Majú predchádzať ich želania, ochotne ich prosiť o radu a prijímať ich oprávnené napomenutia.

Štvrté prikázanie pripomína deťom, ktoré dospeli, ich zodpovednosť voči rodičom. Podľa svojich možností im majú poskytovať hmotnú a morálnu pomoc v rokoch staroby alebo v čase choroby, opustenosti a núdze.

Ako vnímame starnutie u našich rodičov? Doteraz nám obetavo pomáhali, teraz stále viac slabnú a chorejú. Potrebujú našu pomoc. Ako im splatiť požičaný groš? Najlepšie by im bolo dožiť v kruhu rodiny, obklopení láskou a starostlivosťou svojich potomkov. Ak nám ich správanie komplikuje život, nesúďme ich podľa kritérií zdravého človeka, oni naozaj nevládzu, nemôžu za to. Máme príležitosť naučiť sa byť trpezliví voči netrpezlivým, láskaví voči mrzutým. Možno že túto vľúdnosť, láskavosť a trpezlivosť budeme onedlho potrebovať pri opatere nášho manželského partnera. A možno ju raz budú potrebovať naše deti voči nám, ak už nebudeme schopní korigovať svoje správanie. Zasievajme dobro, kým vládzeme.

tags: #babicka #starostlivost #o #vnucata #vyhody #nevyhody