Barborin palác na Trenčianskom hrade: História a súčasnosť

Trenčiansky hrad, dominantná pevnosť s bohatou históriou, prechádzal v priebehu storočí rôznymi stavebnými úpravami a slúžil rôznym účelom. Jednou z jeho významných častí je Barborin palác, ktorý spolu s Matúšovou vežou a Palácom Zápoľských tvorí charakteristickú siluetu hradu. V tomto článku sa pozrieme na históriu Trenčianskeho hradu, zameriame sa na Barborin palác, jeho využitie v minulosti a súčasnosti.

História Trenčianskeho hradu

Trenčiansky hrad bol od svojho vzniku vďaka svojej strategickej polohe mocnou a nedobytnou pevnosťou. Najslávnejšie obdobie zažil koncom 13. a začiatkom 14. storočia za vlády Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorý starú drevenú pevnosť premenil na kamenný hrad. Nasledujúci majitelia hrad postupne rozširovali a prestavovali. Významný vplyv na dnešný vzhľad hradu mali členovia rodu Zápoľských, ktorí ho prestavali na prelome 15. a 16. storočia.

Hrad nikdy nebol dobytý priamym útokom, ale v priebehu storočí bol vystavený neustálemu obliehaniu a dobýjaniu, ktoré spôsobili značné škody. Osudným sa pre hrad stal 11. jún 1790, kedy v Trenčíne vypukol požiar, ktorý zničil takmer celé vnútorné mesto a následne sa rozšíril aj na hrad. Trenčiansky hrad celkom vyhorel a zostali z neho len ruiny, čím sa skončila jeho niekdajšia sláva.

Barborin palác

Barborin palác je jedným z troch palácov Trenčianskeho hradu a nachádza sa v jednej z najvyššie položených častí hradu. Priestory paláca boli doposiaľ pre verejnosť uzatvorené a využívané ako sklad archeologických nálezov zo záchranných a rekonštrukčných prác v 60. rokoch 20. storočia.

V minulosti palác obývala cisárovná Svätej rímskej ríše, česká a uhorská kráľovná. V súčasnosti je Barborin palác sprístupnený pre návštevníkov a slúži aj na spoločenské podujatia.

Prečítajte si tiež: Rosenfeldov Palác v Žiline

Súčasné využitie Trenčianskeho hradu

V 19. storočí sa začali zabezpečovacie práce na hrade, ale rozsiahlejšie záchranné a rekonštrukčné práce sa spustili až v polovici 20. storočia. Dnes sa hradné priestory využívajú najmä na muzeálne účely. Nachádzajú sa tu stále expozície venované dejinám regiónu a samotného hradu.

Medzi vzácne stále expozície patrí rozsiahla rodová a obrazová galéria rodu Ilešháziovcov, umiestnená na dvoch podlažiach Zápoľského paláca. Na prvom podlaží Ľudovítovho paláca je nová expozícia "Reminiscencie" s dobovým nábytkom zo 17. až 19. storočia, pochádzajúcim zo zbierok Trenčianskeho múzea v Trenčíne. Keďže hrad v roku 1790 takmer celý vyhorel, pôvodný nábytok sa v jeho priestoroch zachoval len v minimálnom množstve. Okrem stálych expozícií hrad ponúka návštevníkom aj krátkodobé výstavy.

Trenčiansky hrad je v súčasnosti pre verejnosť prístupný denne od 9:00 do 19:00 hod.

Rotunda na Trenčianskom hrade

V roku 1972 objavila archeologička T. na Trenčianskom hrade rotundu s netradičným pôdorysom v tvare štvorlístka (tetrakonchy) vpísaného do kruhu. Zo stavby sa zachovali základy a niekoľko desiatok centimetrov vysoké obvodové múry. Odborníci sa doteraz nevedia zhodnúť na období, kedy bola rotunda postavená, pričom ich hypotézy sa pohybujú od 9. do 12. storočia. Isté je, že na prelome 11. a 12. storočia už stavba stála, keďže do tohto obdobia sú mincami datované najstaršie hroby na priľahlom cintoríne. Za najpravdepodobnejšie obdobie vzniku sa dnes považuje 11. storočie.

Nie je jasný ani architektonický vývoj rotundy. Podľa niektorých bola postavená už od začiatku ako tetrakoncha, podľa iných bola postavená najprv ako jednoduchá rotunda s vnútornou apsidou (v 9. či 10. storočí) a v 11. storočí bola prestavaná do súčasnej podoby. Vnútorné hrany apsíd sú ukončené hranolovými podstavcami, na ktorých boli umiestnené kamenné stĺpiky (sčasti zachované, priemer 35 - 50 cm), vytvárajúce v strede rotundy pôdorys štvorcového tvaru. Apsidy sa v hornej časti otvárali do priestoru lode podľa všetkého polkruhovými oblúkmi, nad ktorými mohol byť umiestnený murovaný tambur, asi podobný ako v prípade hexakonchálnej rotundy v Užhorode-Horjanoch. Do úvahy však pripadajú aj iné riešenia využívajúce štyri stĺpiky - zaklenutie.

Prečítajte si tiež: Prenájom priestorov Bratislava - Staré Mesto

Stavbu spomína neskorší odpis Zoborskej listiny vydanej v roku 1111 z 15. storočia s patrocíniom sv. Svorada. Dôveryhodnosť dokumentu je však pochybná, keďže ide o opis falzifikátu listiny z 13. storočia. Ak by bol údaj o zasvätení pravdivý, mohlo k nemu dojsť niekedy po Svoradovej smrti v roku 1031, resp. po jeho kanonizácii, ktorá sa zvyčajne kladie do roku 1083. Tento rok je však už odborníkmi spochybňovaný.

V 14. storočí bol ku rotunde zo západnej strany pristavaný palác, z ktorého bol zrejme priamy vstup na emporu. Objekt zanikol niekedy začiatkom 15. storočia, kedy boli obvodové múry z prevažnej časti rozobrané a použité na iné stavby. Trenčianska rotunda patrí medzi významné stredoveké pamiatky na Slovensku.

Prečítajte si tiež: Prenájom priestorov v Zichyho paláci

tags: #barborin #palac #trenciansky #hrad #historia