Dedenie dôchodku po manželovi/manželke na Slovensku

Smrť blízkeho človeka je vždy ťažká. Okrem emočnej záťaže sa pozostalí musia vyrovnať aj s praktickými záležitosťami, ako je dedičské konanie a nároky na pozostalostné dávky. Tento článok sa zameriava na problematiku dedenia dôchodku po manželovi/manželke na Slovensku, pričom sa venuje aj súvisiacim právnym otázkam a postupom.

Vdovský dôchodok: Podmienky nároku a výplaty

Vdovský dôchodok je jednou z foriem podpory pre pozostalých manželov/manželky. Nárok na vdovský dôchodok vzniká dňom smrti manžela/manželky, ktorý je uvedený v úmrtnom liste ako deň úmrtia, resp. v prípade nezvestnej osoby dňom určeným ako deň smrti.

Výška vdovského dôchodku sa určuje individuálne a závisí od výšky dôchodku zomrelého manžela/manželky. Vdovský dôchodok v plnej sume dostanete len vtedy, ak sama nemáte nárok na iný dôchodok. Z toho nižšieho vám bude vyplácaná polovica. Dôchodková dávka je vyplácaná mesačne vopred, vždy v pravidelnom opakujúcom sa termíne. Výplatný termín určuje Sociálna poisťovňa a dávka vám bude vyplácaná na účet, ktorý ste uviedli pri spisovaní žiadosti o dôchodok.

O uvoľnenie výplaty vdovského dôchodku požiadate Sociálnu poisťovňu. V žiadosti uvediete meno, priezvisko, rodné číslo, adresu a skutočnosť, že žiadate o uvoľnenie výplaty pozostalostnej dávky.

Dedičské konanie: Ako sa delí majetok po zomrelom?

K dedičskému konaniu dochádza po úmrtí človeka s cieľom rozhodnúť, ako sa naloží s jeho majetkom. Vo filmoch často vidíme, že zomrelý zanechal závet. Na Slovensku to však až také bežné nie je. Oveľa častejšie prebieha dedičské konanie na základe dedenia zo zákona, ktorý pozostalých delí na 4 dedičské skupiny. Dedenie zo zákona upravuje občiansky zákonník. Pozostalých rozdeľuje do 4 skupín. Určuje poradie, v ktorom sa dostávajú k možnosti dediť. Dedičské skupiny sú zostavené tak, aby prednostné dedičské právo mali dedičia v priamom (vertikálnom) rade - deti, vnuci… Dedenie v priamom rade má oproti dedeniu v druhom rade výhodu v podobe daňových úľav. Zákon o dani z príjmov hovorí, že ak dedič v prvom rade alebo niektorý z manželov predá nehnuteľnosť, ktorú zdedil, neplatí z nej daň z príjmu.

Prečítajte si tiež: Kedy dostanete dávky?

Dedičské skupiny a ich poradie

1. Dedičská skupina: Do 1. dedičskej skupiny patrí manželský partner poručiteľa, ak boli manželmi v čase smrti poručiteľa. Manžel či manželka dedí rovnakým dielom ako deti zomrelého. Zákon nerozlišuje, či ide o deti manželské, nemanželské, osvojené i ešte nenarodené (ak sa dieťa narodí živé). Všetky majú rovnaké právo dediť. Splácanie hypotekárneho úveru je záväzok na veľa rokov. V prípade, že zomrelý nebol v manželskom zväzku, dedia rovnakým dielom jeho deti. Naopak to však nefunguje. Ak zomrelý deti nemal, ale bol ženatý či vydatá, nepripadne celý majetok druhému z manželov. Vtedy prichádza na rad 2. dedičská skupina.

2. Dedičská skupina: Ak nemal zomrelý deti, v 2. skupine prichádzajú potenciálne na rad manželský partner, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Spolužijúca osoba býva hlavne druh či družka. V 2. skupine dedia dedičia rovným dielom, akurát manželský partner musí dostať aspoň polovicu.

3. Dedičská skupina: V prípade, že zomrelý nemal manžela či manželku a nie sú ani rodičia, ktorí by dedili, prichádza na rad 3. skupina. Aj v 3. skupine dedia osoby rovnakým dielom. Spolužijúce osoby musia s poručiteľom žiť (najmenej rok pred smrťou) v spoločnej domácnosti. Rovnaké práva pri dedení má súrodenec vlastný, osvojený i taký, ktorý má so zomrelým len jedného spoločného rodiča.

4. Dedičská skupina: Dedičia zo 4. skupiny dedia rovnakým dielom. Štvrtá skupina je pri dedení zo zákona poslednou. Ak sa ani v nej dedičia nenájdu, pripadne majetok štátu. Notári síce po dedičoch pátrajú, lustrovaním v rôznych registroch, no môže sa stať, že žiadneho neobjavia.

Závet a jeho platnosť

Dedenie zo závetu má pred dedením zo zákona prednosť. Často sa však stáva, že závet nespĺňa všetky zákonné náležitosti. Stáva sa to i preto, že poručiteľ (osoba, ktorá závet spísala), nerešpektovala právo neopomenuteľných dedičov. To znamená, že do závetu nezahrnula osoby, ktoré z neho nemožno vynechať. Neopomenuteľní dedičia sú jeho deti a vnuci, ak už deti nežijú. Ak ich vynechá (a legálne ich nevydedí), je závet neplatný.

Prečítajte si tiež: Polovičný úväzok a odvody na poistenie

Aj v prípade platného závetu môžu nastať rôzne situácie, keď (okrem) dedenia zo závetu dôjde i k dedeniu zo zákona. zo závetu nie je jasné, kto dedí. Poručiteľ napríklad odkázal majetok svojmu bratovi a najobľúbenejšiemu učiteľovi zo strednej. Správne napísaný testament musí mať písomnú formu. Najideálnejšie bude, ak spíšete závet priamo u notára. Predídete tak strate alebo úmyselnému zničeniu dokumentu a notár, ktorý vedie dedičské konanie lustráciou v zozname závetov, zistí, že závet bol spísaný. Ďalšou podmienkou je, aby obsahoval presný opis toho, čo ktorý dedič dostane. Závet môžete kedykoľvek zrušiť napríklad tým, že napíšete nový (platí ten, ktorý má neskorší dátum), odvoláte pôvodný testament alebo zničíte dokument. Závetom však nemôžete vydediť svojich neopomenuteľných dedičov (1. Dedičské právo majú neopomenuteľní dedičia - potomkovia zomrelého. Pri dedení po otcovi či matke sa rozlišuje, či ide o deti maloleté alebo plnoleté. Pre vydedenie potomkov musíte mať pádny dôvod.

Majetok a dlhy v dedičstve

Do dedičstva patrí celý majetok zomrelého, ktorý mu patril ku dňu smrti. Dedí sa hmotný majetok, medzi ktorý patrí napríklad auto, vybavenie domácnosti, dom či pozemok, i nehmotný majetok. Do dedičstva patria okrem majetku i práva a záväzky poručiteľa. Niektoré smrťou zanikajú. Po otcovi už napríklad nezdedíte povinnosť platiť alimenty na jeho nemanželské dieťa. Veľmi nepríjemnou súčasťou dedičského konania môže byť dedenie dlhov. Bez ohľadu na to, čo zomrelý mal, či ide o dedenie hotovosti, bytu, peňazí z druhého piliera, auta alebo dlhov, všetok majetok ide do dedičského konania ako jeden celok. Preto sa vždy na začiatku zistí rozsah majetku a dlhov poručiteľa.

Priebeh dedičského konania

Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom. Návrh na začatie dedičského konania nepodáva potenciálny dedič. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd. Začína ho na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Riešením dedičstva poverí notára, ktorého rozhodnutia sú záväzné. Potenciálni dediči si nemôžu vyberať, kto konanie povedie.

Prípravná fáza

Predtým ako sa vôbec dedičstvo začne rozdeľovať, musíme vedieť, čo do neho patrí a kto dedí. Je úlohou notára vykonať všetky potrebné úkony na zistenie dedičov. Zisťuje, či poručiteľ zanechal listinu o vydedení alebo závet. Počas prípravy prejednania dedičstva tiež zisťuje, aký majetok, prípadne dlhy, poručiteľ zanechal a vytvorí ich súpis. Notár v tomto kroku získava podklady od rôznych inštitúcií ako banky, obchodný register či katastrálny úrad. Vyhodnotí a spíše všetky pasíva a aktíva, ktoré zomrelý zanechal, a budú súčasťou dedičského konania. V prípravnej fáze sa musí zároveň zabezpečiť, aby majetkom nikto neoprávnene nedisponoval, alebo ho neznehodnotil. Napríklad sa zmrazia účty, nie je možné majetok prevádzať.

Dedičské konanie sa môže skončiť už v prípravnej fáze. Stáva sa to v prípade, že zomrelý nezanechal žiadny majetok alebo iba taký, ktorý má veľmi malú hodnotu. Ak jeho hodnota nedosahuje ani výšku nákladov na pohreb, „priklepne“ ho súd tomu, kto pohreb vybavoval.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre odobratie detí

Prejednanie dedičstva

V prípade, že sa dedičské konanie nezastavilo vo fáze prípravy, pokračuje prejednaním dedičstva. Splnomocnenec vás môže zastupovať počas celého konania i v jeho časti, teda na niektoré úkony (musia byť vymedzené v splnomocnení). Splnomocnencom môže byť právnik i akákoľvek fyzická osoba, ktorá s tým súhlasí, je právne spôsobilá a bude hájiť vaše záujmy. Ak chcete, aby vás v dedičskom konaní niekto zastúpil, musíte odovzdať „Splnomocnenie na zastupovanie v dedičskom konaní“.

Odmietnutie dedičstva

Dedičstvo môžete aj odmietnuť. Musíte to však stihnúť do 1 mesiaca odo dňa, kedy vás súd o možnosti a následkoch odmietnutia dedičstva upovedomil. Dôvody, ktoré vás vedú k odmietnutiu dedičstva, uvádzať nemusíte, nikto ich nebude skúmať. Dedičstvo sa často odmieta pre dlhy. Mali by ste vedieť, že dedičstva sa vzdávate a akceptujete ho ako celok. Nemôžete si nechať byt a odmietnuť dlhy. S odmietnutím dedičstva sa nespájajú žiadne poplatky. Odmietnutie dedičstva nie je možné, ak ste svojím konaním dali najavo, že dedičstvo odmietnuť nechcete. Odmietnutie dedičstva je záväzné, nemôžete ho odvolať.

Uznesenie o dedičstve

V tejto fáze sa dedičské konanie končí. Súd vydá uznesenie o dedičstve, v ktorom je spísaný majetok poručiteľa a prípadná dedičská dohoda. Dedičské osvedčenie nie je platné okamžite, ale až po 15-dňovej lehote. Počas nej sa dedičia môžu odvolať, respektíve podať žiadosť o pokračovanie v dedičskom konaní. Pri skončení konania o dedičstve dochádza aj k vyrovnaniu dlhov, v prípade, že boli zaradené do prejednania dedičstva. Dediči môžu s veriteľmi uzavrieť dohodu, že prenechajú dedičstvo na zaplatenie dlhov. Avšak po jeho uzavretí začínajú platiť štandardné premlčacie lehoty.

Poplatky spojené s dedičským konaním

S dedičským konaním sa spája aj niekoľko poplatkov. Základnými sú poplatok pre notára a súdny poplatok za prejednanie dedičstva. Oba závisia od hodnoty dedičstva v čase smrti poručiteľa. Myslite na to, že poplatky za dedičské konanie a odmeny pre notára môžu byť ovplyvnené viacerými faktormi, ako sú dedičské vzťahy, počet dedičov a celková hodnota majetku. Ak si nie ste istí alebo vám je niečo nejasné, neváhajte sa na všetko svojho notára opýtať. Výšku sumy, ktorú notárovi zaplatíte upravuje Vyhláška č. 31/ 1993 Z. z. K sume poplatku z dedičstva sa ešte pripočítajú hotové výdavky notára a DPH. Odmena je najmenej 23 eur. Suma nad 663 800 eur sa do základu nezapočítava. Poplatok platí ten z dedičov, ktorý nadobúda dedičstvo. Súdny poplatok za prejednanie dedičstva upravuje Zákon č. 71/1992 Zb.

Dodatočné konanie o dedičstve

Mali by ste rátať s tým, že poplatok za dedičské konanie nie je jediný, ktorý vám môže ako potenciálnemu dedičovi vyvstať. K dodatočnému konaniu o dedičstve dochádza v prípade, že sa i po vydaní uznesenia o dedičstve objaví ďalší majetok zomrelého. Stať sa to môže aj s odstupom niekoľko desiatok rokov. Dodatočné konanie o dedičstve môže začať na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy. Žiadosť o začatie konania však často podáva dedič. Návrh na obnovu dedičského konania nie je bezplatný. Platí sa 1 % z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať.

Dedenie zo zákona: Ako sa postupuje, ak nie je závet?

Podľa Občianskeho zákonníka sa dedí zo zákona, zo závetu, možná je aj ich kombinácia. Ak neexistuje testament, nastupujú dedičia zo zákona. Ak dedičia nadobudnú zo závetu len časť dedičstva, ostatná časť sa rozdelí podľa zákona. Pri dedení zo zákona sa dedičia delia do štyroch dedičských skupín. V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia. Podmienkou dedenia manžela alebo manželky je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa, pričom nezáleží na tom, či manželia žili v spoločnej domácnosti. Ak poručiteľ nemal manžela a mal v čase svojej smrti iba potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov.

Príklady dedenia v rôznych situáciách

• A: Zosnulý muž bol majiteľom rodinného domu spoločne s manželkou - dom patril do ich bezpodielového spoluvlastníctva (každý z nich teda vlastnil polovicu). Po smrti manžela a vyrovnaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v rámci dedičského konania sa predmetom dedičského konania stal jeho polovičný podiel na vlastníctve domu. Rodinný dom sa v dedičskom konaní rozdelí rovnakým dielom medzi manželku a syna. Čiže každý zdedí 25-percentný podiel na vlastníctve domu.

• B: Zosnulá žena mala manžela, tri deti a rozvádzala sa. účelom vysporiadania BSM v konaní o dedičstve je určiť, čo z majetku BSM pripadne do vlastníctva pozostalého manžela a čo bude patriť do dedičstva. Výsledkom je potom určenie, ktorá konkrétna vec alebo aká jej časť patrí do dedičstva. Pri vysporiadaní sa postupuje podľa predpisov Občianskeho zákonníka. BSM sa vysporiada buď dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice, alebo vyrovnanie vykoná súd.

Ak v druhej dedičskej skupine niet ďalších zákonných dedičov, celé dedičstvo pripadne manželovi poručiteľa. Osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti, v tejto skupine nemôžu byť samostatnými dedičmi. Za osobu, ktorá s ním žila v spoločnej domácnosti, sa považuje osoba, ktorá s s ním žila aspoň po dobu jedného roka pred jeho smrťou. Môže ísť pritom o druha/družku, súrodenca, priateľa, priateľku, známeho. Rodinný dom v dedičskom konaní zdedí manželka, stane sa teda 100-percentnou vlastníčkou nehnuteľnosti.

• B: Zosnulá manželka vlastnila s manželom rodinný dom v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Otec manželky bude mať 12,5 percenta, matka manželky - 12,5 percenta. V prípade, ak niet manžela a nebude dediť ani žiadny z rodičov, nastupuje tretia dedičská skupina. Za poručiteľových súrodencov sa budú považovať aj súrodenci s aspoň jedným spoločným rodičom.

Zosnulý muž je vlastníkom rodinného domu, v ktorom päť rokov býval so svojou družkou v spoločnej domácnosti, deti nemali spoločné, ani muž nemal deti z predchádzajúceho vzťahu. Ak by muž nemal súrodencov, tak dom zdedí družka ako osoba, ktorá s ním žila v spoločnej domácnosti po dobu jedného roka pred jeho smrťou. Môže ísť pritom o druha/družku, súrodenca, priateľa, priateľku, známeho. Žena nemala manžela, druha, deti ani rodičov, len dve sestry. Ak by už niektorý zo súrodencov nežil, právo na dedičstvo prechádza na jeho deti (netere, synovcov), tie sa o jeho podiel podelia rovným dielom. Dediť teda môžu otcov otec, otcova matka, matkin otec, matkina matka a ich deti. Zosnulý muž je jediným vlastníkom dvojizbového bytu. Nemá manželku, družku, súrodencov ani deti, rodičia mu nežijú. Dedičské podiely sú v takomto prípade rovnaké. V prípade, ak by žili všetci starí rodičia a strýko, každý z nich by zdedil 20-percentný podiel. Zosnulý muž je jediným vlastníkom dvojizbového bytu. Nemá manželku, družku, súrodencov ani deti, rodičia mu nežijú. Ak muž nemal žiadnych iných príbuzných, len strýka a tetu, títo budú dediť zo zákona v štvrtej dedičskej skupine. Keby teda ani strýkovia či tety neboli nažive, nikto iný už dediť nemôže a všetok majetok prepadne štátu.

Riešenie majetkových otázok po rozvode a úmrtí

V súvislosti s konaním o dedičstve sa môže vysporiadať aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré zaniklo rozvodom. Je to ale možné len vtedy, ak ešte za života poručiteľa nebola podaná žaloba o jeho vysporiadanie súdom, príp. ak sa po uplynutí troch rokov od rozvodu nevysporiadalo automaticky podľa zákona. Rozvedený manžel však vysporiadaním získa len svoj podiel zo zaniknutého BSM a v drvivej väčšine prípadov už nebude dediť.

Bežné otázky a právne rady

• Otázka: Som v nefunkčnom manželstve a zvažujem rozvod. S manželom spolu nežijeme a nemáme ani rovnaký trvalý pobyt. Manžel má však exekúcie a dlhy. Máme spolu maloleté dieťa, na ktoré rok neprispieval. Máme uzatvorené BSM (bezpodielové spoluvlastníctvo manželov). Som vlastníkom domu, v ktorom žijem s mojou dcérou. Dom som nadobudla pred uzavretím manželstva. Pri rozvode sa budú jeho dlhy deliť aj voči mne? Alebo môžem rozvodom prísť kvôli jeho dlhom o dom?

  Odpoveď: Ak ste získali dom pred uzavretím manželstva, tento majetok nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) a zostáva vaším výlučným vlastníctvom. V zmysle § 143 Občianskeho zákonníka, do BSM patrí majetok, ktorý manželia nadobudli počas manželstva, s výnimkou dedičstva, darov či vecí určených na osobnú potrebu jedného z manželov. Len vaše spoločné dlhy a a nie výlučné dlhy vášho manžela budú riešené v rámci vyporiadania BSM. Tam je možné dohodnúť sa na rozdelení majetku a dlhov.

• Otázka: Prednedávnom zomrel môj otec, ale len pred pár dňami som sa dozvedela, že je vedený ako daňový dlžník. Neviem, či ide o nehnuteľnosti alebo dani za odvoz odpadu. Dom, kde žil aj s mojou mamou (ktorá tam stále býva), je písaný na moje meno a máme spísanú zmluvu o prenájme za symbolickú sumu 1 euro. Chcela by som sa opýtať, či môže byť tento dlh prenesený na môjho mamu alebo mňa, alebo či môže obec od nás vymáhať alebo žiadať zaplatenie tohto dlhu. Chceme sa vzdať dedičstva.

  Odpoveď: V opačnom prípade, ak by ste dedičstvo po vašom otcovi prijali, boli by ste zodpovedná aj za jeho dlhy avšak len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Totiž platí, že dedič sa nemôže dôsledkom dedenia dostať do horšej finančnej situácie než bol pred nadobudnutím dedičstva. V takomto prípade, ak by ste dedičstvo neodmietli, by obec bola oprávnená vymáhať dlh od vás ako od dediča po dlžníkovi.

• Otázka: Mám otázku. Dnes som sa dozvedela, že môj manžel má dlhy vo výške viac ako 200 000 eur. Celú dobu som o tom nevedela. Máme spoločný majetok. Prosím poraďte mi, aké možnosti mám. Som si istá, že sa chcem rozviesť, ale dlhy sú jeho a ja skutočne nechcem stratiť všetko preto.

  Odpoveď: Môžete bez toho, aby ste podali návrh na rozvod manželstva podať návrha na zrušenie BSM podľa ust. § 148 ods. 2 Obč.

Investície a dedičské konanie

Smrťou klienta sa jeho majetok stáva predmetom dedičského konania. O úmrtí by nás pozostalí klienta mali čo najskôr informovať, resp. nahlásiť v rámci dedičského konania príslušnému notárovi, že klient mal aj takýto majetok. Finax zablokuje účet až do momentu vysporiadania dedičského konania. Oznámte notárovi, ktorému bude dedičské konanie pridelené, že zosnulý mal investíciu vo Finaxe. Pokiaľ sa nedohodnete počas dedičského konania na rozdelení po účtoch, notár rozdelí cenné papiere podľa zákona a každému pridelí prislúchajúci počet cenných papierov. Ak nemáte spísaný závet (závet má v rámci dedenia prednosť pred zákonným dedením), príde na rad dedenie zo zákona.

Vdovský dôchodok a starostlivosť o dieťa

Žena, ktorá ovdovela, nepoberá žiaden dôchodok. Manželke bol priznaný vdovský dôchodok v sume 350 eur. Ak sa stará aspoň o jedno nezaopatrené dieťa, ktoré má po zomretom rodičovi nárok na sirotský dôchodok, alebo bolo toto dieťa v rodine zosnulého vychovávané.

tags: #dedenie #dôchodku #po #manželovi/manželke #na #Slovensku