Práca na polovičný úväzok a sociálne poistenie na Slovensku

Skrátený pracovný úväzok sa stáva čoraz populárnejšou formou zamestnania, najmä medzi rodičmi, študentmi a profesionálmi, ktorí hľadajú lepšiu rovnováhu medzi pracovným a osobným životom. Na Slovensku zákon umožňuje zamestnancom dohodnúť si skrátený úväzok na základe vzájomnej dohody so zamestnávateľom. Avšak, práca na polovičný úväzok má svoje špecifiká, najmä v oblasti sociálneho poistenia. Tento článok sa zameriava na aspekty sociálneho poistenia pri práci na polovičný úväzok na Slovensku.

Definícia a charakteristika skráteného pracovného úväzku

Skrátený pracovný úväzok je forma zamestnania, pri ktorej zamestnanec pracuje menej hodín ako pri plnom pracovnom úväzku. Typickým znakom skráteného úväzku je kratší pracovný čas. Ak má zamestnávateľ stanovený týždenný pracovný čas v objeme 40 hodín, akýkoľvek nižší rozsah pracovného času sa považuje za skrátený úväzok, známy aj ako čiastočný úväzok. Podľa § 49 ods. 3 Zákonníka nemusí byť kratší pracovný čas rozdelený na všetky pracovné dni v týždni.

Na Slovensku pracuje na skrátený, najčastejšie polovičný pracovný úväzok, podľa Eurostatu približne 4% zamestnancov. Na skrátený úväzok pracuje na Slovensku len zlomok - podľa Eurostatu asi šesť percent ľudí. Počas koronakrízy však začali úväzky krátiť viaceré firmy, ktorým klesli tržby a tak je možné, že ich bude pribúdať. Skrátené úväzky využívajú hlavne študenti, dôchodcovia a matky s malými deťmi. Sú často jedinou voľbou pre zdravotne znevýhodnených, ktorí nemôžu pracovať 8 hodín denne.

Odvody na sociálne a zdravotné poistenie pri skrátenom úväzku

Zo mzdy vyplácanej za prácu na skrátený pracovný úväzok sa odvádzajú proporcionálne odvody na zdravotné a sociálne poistenie. Pri skrátenom pracovnom úväzku sa odvody do sociálneho a zdravotného poistenia počítajú na základe skráteného pracovného pomeru. To znamená, že ak zamestnanec pracuje menej hodín než je bežný plný pracovný čas (obvykle 40 hodín týždenne), jeho odvody budú proporcionálne nižšie, než by boli pri plnom pracovnom pomere.

Minimálna mzda a odvody

Ak zamestnanec pracuje na skrátený úväzok a jeho príjem je nižší než minimálna mzda (v roku 2024 je minimálna mzda 700 EUR), bude potrebné zabezpečiť minimálnu výšku odvodov, ktorá môže byť viazaná na minimálnu mzdu.

Prečítajte si tiež: Opatrovateľský príspevok a zamestnanie

Od tohto roka musia zamestnanci na krátkom pracovnom úväzku platiť vyššie zdravotné odvody. Ešte vlani ich odvádzali zo svojich skutočných príjmov. Tento rok už musia platiť zdravotné odvody najmenej z minimálneho vymeriavacieho základu, vypočítaného zo sumy životného minima (234,42 eura). Ak by pritom vypočítaný odvod nedosiahol túto sumu, rozdiel by musel doplatiť len zamestnanec, nie zamestnávateľ. Vyplynulo to novely zákona o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, ktorú presadil do praxe rezort zdravotníctva pod vedením Vladimíra Lengvarského. Minimálne zdravotné odvody nemusia platiť napríklad zamestnanci, ktorí sú zároveň poistencami štátu, osobou so zdravotným postihnutím či vyhlásení za nezvestných.

Vplyv skráteného úväzku na dôchodok

Pri skrátenom pracovnom úväzku zamestnanci stále môžu byť účastníci dôchodkového systému, ale ich výška dôchodku bude závisieť od viacerých faktorov, predovšetkým od výšky ich príjmu a počtu odpracovaných rokov, ktoré sa zohľadňujú pri výpočte dôchodku.

Nižšie odvody do sociálneho poistenia

Ak zamestnanec pracuje na skrátený pracovný úväzok, jeho hrubá mzda bude nižšia než pri plnom pracovnom úväzku. Preto aj jeho odvody na dôchodkové poistenie budú nižšie, čo môže v konečnom dôsledku ovplyvniť výšku dôchodku.

Počet rokov započítaných do dôchodkového veku

Pre nárok na starobný dôchodok je potrebné odpracovať určitý počet rokov (minimálne 15 rokov) a mať dostatočné odvody do dôchodkového systému. Polovičný úväzok však neznamená, že musíte odpracovať dvojnásobok rokov do dôchodku.

Kto pracuje na skrátený úväzok, si tak spravidla môže znížiť dôchodok. Sociálna poisťovňa totiž pri výpočte dôchodku vychádza nielen z počtu odpracovaných rokov a priemernej výšky dôchodku v danom roku, ale rieši aj výšku hrubého platu. Príklad: Pri priemernom plate by zamestnanec na plný úväzok po 40 rokoch dostal dôchodok vo výške 562 eur, kým jeho kolegovi s polovičným úväzkom by vyšlo len 337 eur. Ak si na dôchodok sporíte aj v II. pilieri, jeho výška bude závisieť od celkovej nasporenej sumy.

Prečítajte si tiež: Sprievodca dobrovoľným dôchodkovým poistením pri práci v zahraničí

Dovolenka a skrátený úväzok

Zamestnanci, ktorí pracujú na skrátený pracovný úväzok, majú nárok na dovolenku rovnakým spôsobom ako zamestnanci s plným pracovným úväzkom. Podľa zákona má každý nárok na štyri týždne dovolenky. Tie sa ale v prípade skráteného úväzku prepočítajú podľa počtu odpracovaných dní. Ak teda napríklad máte polovičný úväzok a pracujete každý deň štyri hodiny, dovolenka sa vám vyráta ako bežnému zamestnancovi. Ak však chodíte do práce len štyri dni v týždni, počet dní dovolenky sa vám skráti. Ostanú vám, samozrejme, voľné dni, kedy nepracujete.

Nemocenské dávky (PN) a skrátený úväzok

Zamestnanci na skrátený pracovný úväzok majú nárok na nemocenské dávky (PN) rovnako ako zamestnanci na plný pracovný úväzok. Výška nemocenských dávok však bude nižšia, pretože sa počíta z nižšej hrubej mzdy, ktorá je proporcionálna k počtu odpracovaných hodín. Pri práceneschopnosti sa dávky vyplácajú zo Sociálnej poisťovne po uplynutí 3 dní, pričom nemocenské dávky sa určujú podľa pomeru k príjmu a počtu odpracovaných hodín.

Materská dovolenka a skrátený úväzok

Aj materská sa odvíja od výšky platu. Ženy, ktoré tento rok dostávajú priemernú mesačnú mzdu, tak majú pri plnom úväzku nárok na 834,8 eura a v pri polovičnom na 417,4 eura. Platí, že výška materskej sa vypočíta podľa príjmu z minulého roku. Ak teda plánujete odchod na materskú, prejsť na polovičný úväzok sa veľmi neoplatí, lebo by ste dostali nižšiu materskú. Podobne je to v prípade, ak by ste si pred odchodom na materskú našli prácu na polovičný úväzok. V prípade zmeny práce v roku, kedy nastupujete na materskú, alebo predchádzajúcom roku, sa zase materská ráta z aktuálneho príjmu.

Ďalšie benefity a skrátený úväzok

Zákon hovorí, že zamestnávatelia musia zamestnancom „zabezpečovať“ stravu. Pokiaľ nemajú podnikovú jedáleň, riešia to gastrolístkami či kartami. Zo zákona majú povinnosť preplatiť zamestnancom 55 percent z ceny jedla, minimálne 2,20 eura. Týka sa to však len tých, ktorí pracujú viac ako štyri hodiny denne. Ak teda robíte na polovičný úväzok, príspevok na stravu nedostanete, zatiaľ čo zamestnanci na plný úväzok dostanú aspoň 40 eur.

Ak idete do práce len na štyri hodiny, nemáte nárok na prestávku. Ten vzniká až vtedy, ak je pracovná doba dlhšia ako šesť hodín. Prestávka na odpočinok a jedenie má trvať 30 minút. Výnimku majú mladiství zamestnanci, ak ich pracovná zmena trvá dlhšie ako 4,5 hodiny.

Prečítajte si tiež: Náhrady za dopravu

Podnikanie popri skrátenom úväzku

Ak sa ako zamestnanec rozhodnete založiť si popri práci aj živnosť, tak podľa Zákonníka práce platí, že zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má konkurenčný charakter len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa.

Ak by ste sa rozhodli podnikať (aj popri TTP), nevzniká Vám hneď povinnosť platiť sociálne odvody. Povinnosť platiť sociálne odvody sa posudzuje až na základe výšky príjmov zo živnosti. Táto povinnosť sa posudzuje k 1.7. (resp. 1.10.) roka nasledujúceho po podaní daňového priznania za predchádzajúci rok. To znamená, ak by ste začali podnikateľskú činnosť vykonávať v priebehu roka 2022, povinnosť platenia odvodov na sociálne poistenie sa bude posudzovať k 1.7.2023 (resp. k 1.10.2023 ak by ste podali odklad) na základe daňového priznania za rok 2022. Ak by Vaše podnikateľské príjmy za rok 2022 presiahli hranicu 7266€, začínali by ste platiť odvody od júla/októbra 2023, inak nie. Príjem sa testuje každý rok a ak je nižší, odvody do Sociálnej poisťovne neplatíte. V opačnom prípade by Vám Sociálna poisťovňa odvody vypočítala podľa podaného daňového priznania. V roku 2023 pôjde o sumu 200,72€.

Preddavky do zdravotnej poisťovne popri súbehu s TTP pri začiatku podnikania neplatíte, odporúčam si ich platiť v dobrovoľnej výške, aby ste nemali prípadný vysoký nedoplatok. Po podaní daňového priznania Vám zdravotná poisťovňa prepočíta Vaše podnikateľské príjmy, vypočíta celkové odvody a odpočíta Vami zaplatené preddavky. Po prvom roku podnikania Vám už zdravotná poisťovňa vypočíta mesačné preddavky podľa príjmov z daňového priznania.

Od svojich príjmov si môžete odpočítať paušálne alebo reálne výdavky (náklady). Môžete si základ dane znížiť o nezdaniteľné časti na seba, manžela či dôchodkové sporenie, daň znížiť o daňový bonus na deti, ak si ich neuplatňujete priamo v TPP. Resp. sa ešte raz všetky nároky prepočítajú. Pri živnosti si musíte podávať elektronicky daňové priznanie k dani z príjmov typ B, kde sa uvedú všetky príjmy aj zo živnosti aj s TPP.

Podpora v čase skrátenej práce

Podpora v čase skrátenej práce sa poskytuje na zamestnanca, ktorý je so zamestnávateľom v pracovnom pomere alebo v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, a to bez ohľadu na dĺžku a rozvrhnutie pracovného času. Doba, na akú je pracovný pomer uzavretý, nie je pre poskytnutie podpory rozhodujúca, pokiaľ sú splnené všetky zákonné podmienky. Zamestnávateľ je však povinný zachovať pracovné miesto najmenej 2 mesiace po skončení mesiaca, za ktorý mu bola poskytnutá podpora. Žiadosť o poskytnutie podpory je oprávnený podať zamestnávateľ aj za časť podniku.

Ak má zamestnávateľ časti (prevádzkareň, organizačná zložka), ktoré nie sú zamestnávateľom, obmedzenie činnosti sa určuje v každej z nich samostatne. Ak má zamestnávateľ časť, ktorá je zamestnávateľom, žiadosť podáva sama za seba. Určenie obmedzenia činnosti zamestnávateľa vychádza z počtu zamestnancov takto určeného zamestnávateľa.

Podpora v čase skrátenej práce sa poskytuje len na zamestnanca, ktorý je so zamestnávateľom v pracovnom pomere. Ak je žiadateľ zamestnávateľom na účely zákona o sociálnom poistení, zamestnáva svojho zamestnanca v pracovnom pomere (nie napr. v štátnej službe, na dohodu apod.) a spĺňa podmienky poskytnutia podpory, môže o podporu požiadať.

Pod časťou zamestnávateľa pre účely podpory v čase skrátenej práce rozumieme organizačnú zložku alebo prevádzkareň. Podľa Obchodného zákonníka sa pod organizačnou zložkou podniku rozumie organizačný útvar podniku. Pri prevádzkovaní organizačnej zložky podniku sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o organizačnú zložku podniku. Pre poskytnutie podpory je nutné, aby organizačná zložka bola zapísaná v obchodnom registri. Podľa Obchodného zákonníka sa pod prevádzkárňou rozumie priestor, v ktorom sa uskutočňuje určitá podnikateľská činnosť. Musí byť označená obchodným menom podnikateľa, ku ktorému sa môže pripojiť názov prevádzkárne alebo iné rozlišujúce označenie.

V prípade vonkajšieho faktora, ktorý je iný ako mimoriadna situácia, výnimočný, núdzový stav alebo mimoriadna okolnosť, o podpore rozhoduje osobitná komisia ústredia práce. Podpora sa poskytuje na základe rozhodnutia vydaného v správnom konaní. Keďže rozhodnutie je individuálny správny akt a daný prípad sa posudzuje individuálne, nie je možné vopred určiť výsledok správneho konania bez zistenia presného a úplného skutkového stavu.

V prípade, ak zamestnávateľ požiada o podporu v čase skrátenej práce, Zákonník práce vylučuje uplatnenie akýchkoľvek dohôd vyplývajúcich z kolektívnej zmluvy, ak upravujú nároky zamestnancov v menšom rozsahu ako zákon o poskytnutí podpory.

Úrad / ústredie rozhodne o podpore do 10 dní od začatia konania (začína sa dňom podania elektronickej žiadosti do schránky poskytovateľa podpory). Nasledujúci pracovný deň po vydaní rozhodnutia, podáva úrad / ústredie žiadosť o postúpenie finančných prostriedkov na Sociálnu poisťovňu, ktorá tak učiní do 3 dní.

Ak zamestnávateľ požiada o poskytnutie podpory, je povinný poskytnúť zamestnancovi za čas trvania prekážky náhradu mzdy v sume najmenej 80 % jeho priemerného zárobku. Zamestnávateľ nemôže zamestnancovi vyplatiť nižšiu sumu. V prípade, ak podpora nebude poskytnutá, patrí zamestnancovi náhrada mzdy podľa odsekov 1 až 4 § 142 alebo § 250b ods. 8 Zákonníka práce. V prípade vyplatenia vyššej mzdy zamestnancovi ako mu patrila, je možné aplikovať § 131 ods. 2 písm. h) Zákonníka práce, tzn. zamestnávateľ môže zraziť zo mzdy zamestnanca náhradu mzdy alebo jej časť, na ktorú zamestnancovi nevznikol nárok. Zákonník práce umožňuje aj doplatenie náhrady mzdy po neschválení žiadosti.

Systém poskytovania podpory v čase skrátenej práce je zavedený ako stály, stabilný, predvídateľný a zákonom garantovaný nástroj pasívnej politiky trhu práce. Predstavuje právne nárokovú podporu, ktorá je účelovo určená na náhradu mzdy zamestnanca v čase skrátenej práce. Vláda Slovenskej republiky môže nariadením ustanoviť dlhšie obdobie poskytovania podpory. Ostatné podmienky, mechanizmus poskytovania ani výška podpory sa nemenia v závislosti od závažnosti vonkajšieho faktora.

Zákonník práce nebráni, aby sa zamestnávateľ a zástupcovia zamestnancov vopred dohodli na pravidlách, ktoré sa uplatnia v prípade prekážky v práci. V prípade dohody so zamestnancom musí byť posúdená aj otázka jej uzavretia podľa § 17 ods. 1 Zákonníka práce: „Právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný.“ Postačuje v každom kalendárnom mesiaci predložiť rovnakú dohodu viažucu sa k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa z toho istého dôvodu. V praxi dôležitý bude aj obsah dohody napr. z hľadiska času jej účinnosti, t. j.

Poskytovanie podpory sa nebude realizovať obdobne, ako to bolo v prípade Prvej pomoci. Podpora sa poskytuje zamestnávateľovi, ktorý požiada o poskytnutie podpory najneskôr do 10. dňa druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý žiada o podporu. Podpora v čase skrátenej práce sa zamestnávateľovi poskytuje za kalendárny mesiac, a to v úhrne najviac 6 mesiacov počas 24 po sebe nasledujúcich mesiacov.

Podpora sa poskytuje na pracovné miesto zamestnanca, ktorému zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10% ustanoveného týždenného pracovného času. Táto podmienka je splnená ak zamestnanec v kalendárnom týždni dosiahne počet hodín na prekážke najmenej 10% z ustanoveného týždenného pracovného času. Príklad: Ak je ustanovený týždenný pracovný čas 40 hod., podpora sa poskytne v prípade, že zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu v rozsahu najmenej 4 hod. týždenne.

Na rozhodovanie o podpore sa vzťahuje správny poriadok, s výnimkou toho, že lehota na rozhodnutie o podpore (rozhodnutie o poskytnutí alebo neposkytnutí podpory) je ustanovená na 10 kalendárnych dní. Na základe ustanovení Správneho poriadku však platí, že v prípade, ak ide o komplikovanejší prípad, môže poskytovateľ podpory rozhodnúť aj neskôr. Dĺžka rozhodovania závisí od komplikovanosti prípadu, od toho, či žiadateľ predložil úplnú žiadosť a doklady, ktoré dostatočne preukazujú vonkajší faktor a príčinnú súvislosť medzi existenciou vonkajšieho faktora a neprideľovaním práce zamestnancom.

Výhody a nevýhody skráteného pracovného úväzku

Skrátený pracovný úväzok ponúka mnoho výhod, ale aj nevýhod.

Výhody

• Možnosť lepšieho vyváženia pracovného a osobného života.
• Flexibilnejší pracovný čas, možnosť stíhať aj iné povinnosti - u študentov vyučovanie, u matiek zase starostlivosť o deti.
• Často jediná voľba pre zdravotne znevýhodnených, ktorí nemôžu pracovať 8 hodín denne.
• Zostávajú Vám všetky zamestnanecké výhody a benefity.

Nevýhody

• Nižšia mzda, ktorá sa odvíja od počtu odpracovaných hodín.
• Nižšie dávky (materská, PN, dôchodok) počítané z nižšej mzdy.
• Príspevok na stravu nedostanete, ak pracujete menej ako štyri hodiny denne.
• Nemáte nárok na prestávku, ak je pracovná doba kratšia ako šesť hodín.
• Ženy (matky) častejšie volia kratšiu pracovnú dobu, čo môže viesť k nižším dôchodkom.

tags: #práca #na #polovičný #úväzok #sociálne #poistenie