Berlínska zmluva z roku 1878 a jej vplyv na Arménsko a Balkán

Berlínska zmluva z roku 1878 bola prelomovým momentom v dejinách Osmanskej ríše, Arménska a Balkánu. Táto zmluva, podpísaná po rusko-tureckej vojne, mala za cieľ revidovať Sanstefanskú mierovú zmluvu, ktorá bola pre európske mocnosti neprijateľná. Dôsledky Berlínskej zmluvy boli rozsiahle a ovplyvnili politickú mapu, národné povedomie a budúce konflikty v regióne.

Kontext: Úpadok Osmanskej ríše a vzostup národného povedomia

V 19. storočí sa Osmanská ríša nachádzala v stave úpadku, ktorý bol charakterizovaný slabou štátnou správou, vnútornými konfliktmi a odstredivými tendenciami v provinciách. Táto situácia bola obzvlášť kritická na Balkáne, kde utláčané slovanské národy a Gréci viedli neustály odboj proti tureckej nadvláde. Rusko, Habsburská monarchia, Veľká Británia a Francúzsko využívali tento odboj na zasahovanie do vnútorných záležitostí Osmanskej ríše s cieľom získať ekonomické a politické pozície.

V tomto období sa formovalo aj arménske národné povedomie. Arméni, ktorí boli súčasťou Osmanskej ríše od 17. storočia, boli vystavení diskriminácii a nemali žiadnu zákonnú ochranu. To viedlo k upevňovaniu arménskeho národného povedomia a k rebelantským snahám.

Berlínska zmluva: Revízia Sanstefanskej zmluvy

Po rusko-tureckej vojne podpísali Rusko a Turecko Sanstefanskú mierovú zmluvu, ktorá predpokladala vznik rozsiahleho Bulharska, ktoré malo získať aj Macedónsko a siahať od Čierneho po Egejské more. Táto zmluva vyvolala nesúhlas Rakúsko-Uhorska a Veľkej Británie, ktoré ju odmietli uznať.

V júli 1878 sa konala v Berlíne konferencia, ktorá mala za cieľ revidovať Sanstefanskú mierovú zmluvu. Výsledkom bola Berlínska zmluva, ktorá mala zásadný dopad na Balkán a Arménsko.

Prečítajte si tiež: Dôsledky Berlínskej zmluvy

Dôsledky Berlínskej zmluvy pre Balkán

• Rozdelenie Bulharska: Berlínska zmluva rozdelila Bulharsko na tri časti. Severná časť získala samostatnosť, južná časť ostala súčasťou Turecka pod názvom Východná Rumélia a Macedónsko zostalo pod nadvládou Osmanskej ríše.
• Uznanie nezávislosti: Zmluva potvrdila nezávislosť Srbska, Čiernej Hory a Rumunska.
• Okupácia Bosny a Hercegoviny: Rakúsko-Uhorsko získalo právo okupovať Bosnu a Hercegovinu, ako aj tzv. Novopazarský sandžak, územie, ktoré oddeľovalo Srbsko a Čiernu Horu.

Dôsledky Berlínskej zmluvy pre Arménsko

Berlínska zmluva sa dotkla aj arménskej otázky. Európske mocnosti sa stali súčasťou záujmu aj Arméni, čo posilnilo ich národné povedomie a začali rebelovať. Sultán Abdülhamid II. sa preto v obave z ďalšej straty vplyvu rozhodol rázne zakročiť. V rokoch 1895 a 1896 došlo na jeho príkaz k rozsiahlym masakrom arménskeho obyvateľstva, ktoré si vyžiadali asi 200-tisíc životov. Panovník tým sledoval dve veci. Jednak chcel spacifikovať arménske odbojné snahy a takisto si „otestovať“, či sa európske mocnosti odhodlajú k zásahu. K žiadnej vojenskej intervencii nedošlo a jedinou reakciou boli protesty.

Arménska genocída: Tragické vyvrcholenie napätia

Začiatok arménskej genocídy sa datuje práve na 24. apríl 1915, keď boli v Konštantínopole zatknuté takmer tri stovky arménskych intelektuálov. K systematickému zabíjaniu a deportáciám však dochádzalo už predtým. Mladoturci sa rozhodli postupovať tvrdo, podobne ako kedysi sultán. V regióne Kilíkia tak došlo v roku 1909 k ďalším masakrom, pri ktorých prišlo o život 30-tisíc Arménov.

V novembri 1914, sa do konfliktu zapojila na strane centrálnych mocností aj Osmanská ríša. Za tento neúspech mali byť zodpovední Arméni. Ich predstavitelia síce po vypuknutí vojny deklarovali, že ako osmanskí občania sú pripravení lojálne si splniť vlasteneckú povinnosť, čo aj urobili a narukovali, napriek tomu ich však teraz onálepkovali ako zradcov. Dôvodom bol fakt, že na ruskej strane bojovali štyri légie zložené práve z Arménov.

Ďalším krokom bolo odzbrojenie arménskych vojakov slúžiacich v armáde, ku ktorému došlo v priebehu niekoľkých týždňov roku 1915. Všetkých do jedného ich zaradili do „pracovných útvarov“ a tam zlikvidovali. V apríli došla na rad inteligencia a po nej obyvateľstvo. Oficiálnym dôvodom bola jeho deportácia z frontového pásma. Počet obetí sa napokon vyšplhal približne na 1,5 milióna. Genocíde uniklo podľa odhadov asi 600-tisíc Arménov žijúcich na území Osmanskej ríše.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

tags: #berlinska #zmluva #1878 #obsah