
Starostlivosť o seniorov sa stáva čoraz naliehavejšou témou, najmä keď sa ich zdravotný stav náhle zhorší a rodina nedokáže zabezpečiť potrebnú starostlivosť. V takejto situácii sa často hľadá umiestnenie v zariadení pre seniorov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku domovov dôchodcov, so zameraním na cenníky, dostupnosť, proces prijatia a zmeny v legislatíve, ktoré ovplyvňujú túto oblasť.
Počet čakateľov na umiestnenie do zariadení pre seniorov často prevyšuje celkovú kapacitu týchto zariadení. Verejné zariadenia majú dlhé čakacie lehoty, niekedy aj niekoľko mesiacov alebo rokov. Súkromné zariadenia dokážu prijať seniorov podstatne rýchlejšie, niekedy aj v priebehu niekoľkých dní či týždňov, avšak za vyššiu cenu.
Milada Dobrotková, predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb, upozorňuje na akútnosť situácie: „Problém prijatia nie je v čakacej lehote, ale v akútnosti prijatia. Otca či mamu púšťajú z nemocnice, a túto situáciu treba vyriešiť ihneď. U verejných poskytovateľov im povedia, že budú čakať mesiace alebo roky, u neverejných, že budú platiť stovky eur a to aj s príspevkom samosprávy." V zariadení Hestia, ktorú vedie, platí samoplatca mesačne tisíc eur, s príspevkom od samosprávy potom sedemsto.
Výber vhodného zariadenia závisí od miery sebestačnosti seniora. Prvou podmienkou pre umiestnenie je posúdenie odkázanosti. Župy zabezpečujú domovy sociálnych služieb pre osoby so stupňom odkázanosti 5 a 6, čo sú takmer alebo úplne bezvládni ľudia. Pre stupne 2 až 4 sú určené domovy seniorov, spadajúce pod agendu obcí.
V Bratislave je počet čakateľov na umiestnenie do domova seniorov vyšší ako celková kapacita zariadení. Mesto disponuje siedmimi zariadeniami pre seniorov s celkovou kapacitou 1095 miest a tromi zariadeniami opatrovateľskej služby na prechodný pobyt s 80 miestami. Ku koncu roka 2010 bolo v poradovníku evidovaných 1399 čakateľov. Ročne je prijatých približne 200 žiadateľov.
Prečítajte si tiež: Financovanie zariadení pre seniorov
Od 1. marca 2011 samosprávy prispievajú na chod domova a starostlivosť o klienta aj v neverejných zariadeniach, čím sa znižuje finančná záťaž pre klientov.
Výška príspevku na prevádzku zariadenia bola v minulosti 117,37 eur mesačne a príspevok na starostlivosť 310,99 eur. O túto sumu sa znižuje platba klienta v súkromnom zariadení po uzavretí zmluvy medzi samosprávou a prevádzkovateľom. Mesačné poplatky v súkromných zariadeniach v Bratislave sa pohybujú od 500 do 700 eur a viac. Obecné domovy účtujú mesačne od 250 do 350 eur. Klientovi musí zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 20 percent životného minima, čo je 37 eur.
Domovy sociálnych služieb sú zriaďované a zabezpečované vyššími územnými celkami (VÚC). Bratislavská župa má v zriaďovateľskej pôsobnosti 15 takýchto zariadení, čo však nepokrýva potreby kraja. Preto župa zabezpečuje sociálne služby aj u neverejných poskytovateľov. Výška príspevku župy neverejným poskytovateľom sa odvíja od stupňa odkázanosti občana. Oprávnené náklady na rok 2011 boli 1008,08 eura na klienta na mesiac. Z tejto sumy sa odpočítava úhrada od občana a zvyšnú časť prispieva samosprávny kraj.
Súkromní poskytovatelia sociálnych služieb niekedy čelia oneskoreniu pri vyplácaní dotácií od samospráv. Zákon ukladá samosprávam uzavrieť zmluvy s nimi do konca februára, no realita býva odlišná.
Pred nástupom do zariadenia musí klient preukázať, že netrpí prenosnou chorobou. Vyžadujú sa rôzne vyšetrenia, ako výtery z hrdla a rekta, odber krvi na HIV, RTG pľúc a aktuálne psychiatrické vyšetrenie. V prípade hospitalizácie je potrebná aktuálna prepúšťacia správa.
Prečítajte si tiež: Betánia – 25 rokov podpory
Legislatívne zmeny od 1. marca 2011 priniesli niekoľko významných zmien:
Pri výbere názvu zariadenia KANAÁN sa inšpirovali putovaním Izraelského národa do zasľúbenej zeme. Chcú dať klientom príležitosť porozumieť, že život smrťou nekončí.
Prečítajte si tiež: Výber dôchodkového domu v Nitre