Bezdomovectvo: Príčiny a Riešenia na Slovensku

Úvod

Bezdomovectvo je komplexný sociálny problém, ktorý sa dotýka mnohých krajín sveta, vrátane Slovenska. Predstavuje extrémny prejav chudoby a sociálneho vylúčenia, pričom ovplyvňuje nielen jednotlivcov, ale aj celú spoločnosť. Hoci sa s bezdomovectvom stretávame aj v bohatých krajinách, verejnosť mu často nevenuje dostatočnú pozornosť, pričom bezdomovcov vníma skôr negatívne, spájajúc ich s kriminalitou a závislosťami.

Tento článok sa zameriava na hlbšie preskúmanie bezdomovectva na Slovensku, jeho príčin, foriem a možných riešení. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku a zvýšiť povedomie o potrebe pomoci ľuďom bez domova.

Bezdomovectvo ako prejav chudoby a sociálneho vylúčenia

Bezdomovectvo je jedným z najzávažnejších prejavov chudoby. Mnohí odborníci odhadujú, že chudoba sa dotýka až tretiny svetovej populácie. V extrémnej podobe znamená bezdomovectvo absolútnu chudobu, keď človek nemá zabezpečený ani minimálny životný štandard v oblasti výživy, ošatenia a bývania.

Strata domova a jej rôzne podoby

Strata domova je kľúčovým aspektom bezdomovectva. Dôležité je rozlišovať medzi stratou domova a stratou obydlia. Bezdomovec môže mať prístrešok, ako napríklad ubytovňu, nocľaháreň, opustený dom alebo chatku, ale toto prostredie nemusí vytvárať vhodné podmienky na udržiavanie sociálnych vzťahov, ktoré sú typické pre domov.

V zmysle definície domova sa základné sociálne vzťahy vytvárajú v rodine, na pracovisku alebo v rámci záujmových skupín. Pre ich utváranie a udržiavanie je potrebný práve domov. Strata domova sa môže realizovať na viacerých úrovniach:

Prečítajte si tiež: Štúdia o bezdomovcoch a zvieratách

• Strata domova totožná so stratou obydlia: Bezdomovec nemá kde bývať a prespáva na ulici. Táto forma bezdomovectva je najťažšia a postihuje len malú skupinu ľudí.
• Strata domova nie je úplne totožná so stratou obydlia: Bezdomovec sa snaží vytvoriť si náhradný domov, napríklad v opustených budovách, záhradných chatkách, pivniciach, kanáloch alebo provizórnych obydliach, ktoré si sám postaví. Snaží sa tak vyrovnať so stratou domova a jeho spôsob života sa približuje životu človeka, ktorý domov má.
• Strata domova nie je úplne totožná so stratou obydlia: Bezdomovec využíva podpornú sieť ubytovania, ktorú poskytuje sociálny systém krajiny, napríklad ubytovne, nocľahárne, azylové domy a resocializačné zariadenia.

Marginalizácia a sociálne vylúčenie

Bezdomovectvo sa vyznačuje marginalizáciou. Strata domova, ktorá súvisí so stratou sociálnych väzieb, odsúva bezdomovca na okraj spoločnosti. Bezdomovec prestáva byť súčasťou väčšinového spoločenstva a prestáva sa riadiť jeho pravidlami. Spoločnosť má voči marginalizovaným skupinám predsudky a pripisuje im negatívne vlastnosti, ktoré narúšajú ich identitu. Správanie a spôsob života marginálov sa odlišuje od normatívneho poriadku spoločnosti, čo vedie k ich izolácii. Z uvedeného vyplýva, že bezdomovectvo, tak ako chudoba, sa vyznačuje nielen materiálnym, ale najmä sociálnym nedostatkom.

Príčiny vzniku bezdomovectva

Bezdomovectvo nie je v Európe nový fenomén, ale v súčasnosti dochádza k prudkému rastu počtu bezdomovcov a zmene ich zloženia. Nejde len o ľudí spiacich na uliciach, ale aj o jednotlivcov a rodiny žijúce v nevyhovujúcich, neistých alebo nebezpečných podmienkach. Medzi typické príčiny straty domova patria:

• Rozvrat rodín
• Závislosti (alkoholizmus, drogové závislosti)
• Sociálna neprispôsobivosť

Rastúci počet bezdomovcov je tiež dôsledkom štrukturálnych problémov, ako sú:

• Nedostatok lacných bytov a bývania
• Vysoká nezamestnanosť

Špecifické príčiny bezdomovectva na Slovensku

Na Slovensku sa fenomén bezdomovectva objavil až pred vyše desaťročím a jeho príčiny sú komplexné. Chudobní a bezdomovci sú postihnutí materiálnym aj sociálnym hendikepom. Podľa etnologičky Niny Beňovej bezdomovectvo znamená nielen stratu domova, ale aj sociálnych a emocionálnych vzťahov.

Nie všetkých bezdomovcov možno vnímať ako lenivcov, opilcov alebo mentálne retardovaných jedincov. Problémom je, že slovenský právny poriadok pojem bezdomovec nepozná, čo spôsobuje nejasnosti pri riešení ich situácie.

Prečítajte si tiež: Obnova Života Prostredníctvom Sociálnej Práce

Počet bezdomovcov v Bratislave sa odhaduje na 3000, hoci policajná akcia v roku 2003 našla len 187 osôb. Alarmujúce je, že v zime 2002/2003 zomreli na následky omrzlín asi dve desiatky ľudí bez domova. Bezdomovectvo je zreteľné aj v ďalších mestách, ako napríklad v Nitre, Žiline, Banskej Bystrici a v Košiciach.

Rozhovory s bezdomovcami ukázali, že netvoria homogénnu skupinu a ich spoločným záujmom je predovšetkým získať bývanie. Prieskum medzi predajcami časopisu Nota Bene ukázal, že takmer tretina z nich žije v ubytovniach, štvrtina na ulici, menej ako pätina v opustených objektoch a výrazne menej ako desatina u známych.

Pri zamestnávaní bezdomovcov prevažujú príležitostné práce, pričom ich zamestnávatelia často zneužívajú. Zber papiera alebo iných druhotných surovín a vyberanie kontajnerov sú najčastejšie viditeľné spôsoby prežitia bezdomovcov. K nim treba prirátať aj pouličné zabávanie hrou na hudobnom nástroji a žobranie. Výskum ukázal, že aj v tejto komunite sa uplatňuje systém výpalného za ochranu a kupliarstvo.

V niektorých krajinách sa na bezdomovectve podieľa aj nedostatočná úroveň starostlivosti o mentálne postihnuté osoby.

Odhaduje sa, že v krajinách Európskeho spoločenstva je okolo 3 miliónov bezdomovcov. V Európe je bezdomovectvo skôr záležitosťou jednotlivcov, v USA zase tvoria rodiny 28% bezdomovcov.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Ďalšie príčiny a faktory prispievajúce k bezdomovectvu

• Zlyhanie v práci: Neschopnosť systematicky pracovať a platiť účty, často spojená so závislosťou od alkoholu alebo drog.
• Neschopnosť a neochota systematicky pracovať: Ľahkovážnosť, nezodpovednosť a lenivosť, ktoré sa prejavujú už v detstve.
• Kombinácia porúch správania a neochoty pracovať: Osoby s dlhmi a problémami kriminálneho charakteru, ktoré si obstarávajú finančné prostriedky nelegálnym spôsobom.
• Duševná porucha: Jedinci s duševnou poruchou sú medzi bezdomovcami v menšom zastúpení.
• Zdravotné postihnutie: Zmyslové, mentálne alebo fyzické postihnutie, ktoré bráni človeku v tom, aby si našiel primeranú prácu.
• Tragédia a problémy v rodine: Strata bývania v dôsledku iných okolností.
• Migrácia za prácou: Migrácia do veľkých miest alebo do iných krajín.

Formy bezdomovectva

Organizácia FEANTSA vytvorila typológiu bezdomovectva ETHOS, ktorá rozlišuje nasledovné formy:

• Osoby bez prístrešia: Ľudia, ktorí žijú priamo na ulici, prespávajú vonku na verejných priestranstvách.
• Osoby bez obydlia: Ľudia, ktorí sú dočasne ubytovaní v útulkoch pre bezdomovcov.
• Osoby s neistým bývaním: Ľudia, ktorí sú v mieste svojho bydliska ohrozovaní násilím alebo im hrozí vykázanie políciou.
• Osoby s neprimeraným bývaním: Ľudia, ktorí majú nevyhovujúce alebo nedostatočne vybavené bývanie, napríklad bez elektriny, vody alebo plynu.

Z hľadiska dĺžky trvania sa rozlišuje:

• Krátkodobé bezdomovectvo: Stav akútnej núdze, kedy sa človek práve ocitol na ulici, väčšinou v dôsledku pracovnej alebo rodinnej krízy.
• Dlhodobé bezdomovectvo: Stav, kedy je človek na ulici niekoľko mesiacov až rokov, pričom kritická hranica je 1 až 2 roky. Súčasný život mu znemožňuje návrat do spoločnosti.

Život bez domova

Život bez domova je spojený s obrovským stresom a nedostatkom bezpečia. Ľudia bez domova sú rôznorodí a majú rozmanité životné príbehy. Líšia sa z hľadiska veku, pohlavia, vzdelania, zdravotného stavu a primárneho prostredia.

Denný režim bezdomovca

Denný režim bezdomovca sa odvíja od jeho zdravotného stavu a psychického rozpoloženia. Mnohí sa zdržiavajú na železničných a autobusových staniciach a potom prečkajú do rána na ulici. Miesta na spanie často menia a striedajú spanie na ulici s nocľahárňou, podľa toho, či majú peniaze. Niektorí si nachádzajú alebo vyrábajú provizórne prístrešky, kde sa zdržiava väčšia skupinka. Počas dňa sa snažia získať peniaze, chodia na brigády, zbierajú suroviny alebo vyberajú kontajnery.

Život na ulici zanecháva na ľuďoch hlboké stopy a čím dlhšie trvá, tým ťažší je návrat. Bezdomovectvo sa podpisuje nielen na zdraví, ale aj na výzore, komunikácii, návykoch a uvažovaní.

Riešenia bezdomovectva

Riešenie bezdomovectva je komplexný proces, ktorý si vyžaduje koordinované úsilie štátu, samospráv, mimovládnych organizácií a celej spoločnosti.

Nové formy sociálnej práce s ľuďmi bez domova

Po páde socialistického režimu sa prítomnosť ľudí bez domova stala novou skutočnosťou v mestách. Pomoc štátu, ktorá v tejto oblasti zlyháva alebo je bezdomovcami odmietaná, je nahradzovaná aktivitami mimovládnych organizácií, ktoré majú aj charakter sociálnej práce.

Príkladom je činnosť občianskeho združenia Proti prúdu z Bratislavy, ktoré vydáva mesačník Nota bene, distribuovaný formou pouličného predaja. Predajcami sú ľudia žijúci na ulici alebo v útulkoch, alebo ľudia, ktorým hrozí strata bývania z finančných dôvodov. Predaj časopisu im pomáha preklenúť ťažkú životnú situáciu a postaviť sa na nohy.

Predaj pouličného časopisu:

• Ponúka možnosť dôstojného príjmu
• Zvyšuje sebaúctu a sebavedomie
• Rozvíja sociálne a komunikačné zručnosti
• Učí hospodáriť s peniazmi
• Prekonáva sociálnu izoláciu
• Je vyjadrením solidarity a emocionálnej podpory

Dôležitým aspektom tejto formy práce s ľuďmi bez domova je dať šancu tým, ktorí ju chcú dostať a ktorí chcú viesť iný život, avšak vzhľadom na rôzne osobné či životné skutočnosti to nedokážu sami. Cieľom je, aby predávanie časopisu bolo iba dočasnou aktivitou predajcu, ktorá povedie k tomu, že si nájde ubytovanie a „skutočnú“ prácu.

OZ Proti prúdu poskytuje aj ďalšie služby v Sociálnom centre, ktorého cieľom je viesť klienta k samostatnosti a nezávislosti od poskytovanej pomoci. Preto okrem každodenného výdaja časopisov klientom, riešenia problémov a každodennej motivácie predajcov sociálni pracovníci zabezpečujú aj:

• Individuálne poradenstvo
• Pomoc pri hľadaní ubytovania
• Pomoc pri hľadaní zamestnania
• Informácie o možnosti lekárskej starostlivosti a hygieny
• Distribúciu klientov do ďalších spolupracujúcich organizácií
• „Banku“ a úschovu dokladov a cenných materiálov
• Preplácanie liekov, zdravotných pomôcok
• Prístup k počítaču a na Internet

Organizácia realizuje aj krúžkovú činnosť, ako je Divadlo Nota bene.

Hlavný cieľ všetkých týchto aktivít: Pomoc bezdomovcom integrovať sa do spoločnosti, prevencia bezdomovectva u sociálne znevýhodnených osôb a pozitívne vplývanie na postoje verejnosti voči bezdomovcom.

Ďalšou formou sociálnej pomoci bezdomovcom sú projekty zamerané na rozdávanie jedla, ktoré napríklad realizuje vo viacerých mestách OZ Ži a nechaj žiť pod názvom Jedlo namiesto zbraní. Ide o pasívnu formu podpory, ktorá ich nemotivuje k zmene, ale zabezpečuje uspokojenie základných ľudských potrieb.

Housing First a schodíkový model

Existujú dva základné modely riešenia bezdomovectva:

• Housing First: Prístup, ktorý pochádza z New Yorku a spočíva v okamžitom poskytnutí domova človeku bez domova, bez akýchkoľvek podmienok. Človek môže, ale nemusí využívať podporné služby, ktoré prichádzajú za ním domov. Tento prístup sa rozšíril do západných európskych krajín a stal sa hlavným zdrojom pre znižovanie počtu dlhodobých bezdomovcov vo Fínsku.
• Schodíkový model: Prístup, ktorý je postavený na postupnom zlepšovaní podmienok života človeka bez domova. V prvej fáze terénni sociálni pracovníci nasmerujú človeka k sociálnym službám, ako sú nocľahárne, strediská osobnej hygieny, nízkoprahové denné centrá, útulky a domovy na pol ceste.

Príklady dobrej praxe zo zahraničia

• Austrália: V Brisbane dvaja mladíci vytvorili pojazdnú práčovňu v zadnej časti dodávky.
• Kanada: Vo Vancouveri prišli s projektom „prístrešky, ktoré zvyšujú povedomie“.

Riešenia na Slovensku

Na Slovensku, žiaľ, stále neexistuje zákon o sociálnom bývaní, ktorý by legislatívne a systémovo riešil problematiku bezdomovectva. Túto dieru vypĺňajú rôzne združenia, neziskové a charitatívne organizácie. Takmer v každom slovenskom meste existujú nocľahárne, núdzové bývanie, útulky a v niektorých aj denné centrá s výdajom stravy. Máme zariadenia sociálnych služieb, kde dobre funguje poradenstvo a kde je možnosť osobnej hygieny a prania oblečenia.

Potrebné kroky k riešeniu bezdomovectva

• Komplexný prístup: Riešiť problém na všetkých úrovniach, od materiálnej, cez zdravotnú a právnu, až po sociálnu zložku.
• Terénna sociálna práca: Vyhľadávať ľudí bez domova, oslovovať ich a poskytovať im sociálne poradenstvo a asistenčné služby.
• Zabezpečenie základných životných podmienok: Poskytnúť jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.
• Partnerská spolupráca: Osloviť organizácie, využívať dobrovoľníkov a spolupracovať s podnikateľským sektorom a ÚPSVaR.
• Vytvorenie pracovných príležitostí: Poskytnúť ľuďom bez domova možnosť zamestnať sa alebo zapojiť sa do menších obecných služieb.
• Poskytnutie ubytovania: Ponúknuť celoročné ubytovanie v centre so zabezpečením súkromia.
• Individuálny prístup sociálnych pracovníkov: Zohľadňovať individuálne potreby a problémy každého človeka bez domova.

Legislatíva a sociálne služby

Na Slovensku problematiku sociálnych služieb upravuje Zákon NR SR č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách. Tento zákon definuje:

• Nepriaznivú sociálnu situáciu: Ohrozenie fyzickej osoby sociálnym vylúčením alebo obmedzenie jej schopnosti sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy z dôvodu, že nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb.
• Nízkoprahový charakter sociálnej služby: Sociálna služba, ktorá je pre fyzickú osobu ľahko dostupná najmä vzhľadom na miesto, v ktorom sa fyzická osoba zdržiava, a na výšku úhrady za sociálnu službu.
• Nevyhnutné ošatenie a obuv: Poskytuje sa nevyhnutné ošatenie a obuv v rozsahu potrebnom na zachovanie ľudskej dôstojnosti.
• Útulok: Poskytuje sa ubytovanie na určitý čas, sociálne poradenstvo, pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov, pracovná terapia, nevyhnutné ošatenie a obuv. Utvárajú sa podmienky na vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny a prípravu stravy, výdaj stravy alebo výdaj potravín, pranie, žehlenie a údržbu bielizne a šatstva, záujmovú činnosť.
• Domov na pol ceste: Poskytuje sa ubytovanie na určitý čas, sociálne poradenstvo, pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov, zabezpečuje sa pracovná terapia, pomoc pri pracovnom uplatnení, utvárajú sa podmienky na prípravu stravy, výdaj stravy alebo výdaj potravín, vykonávanie základnej osobnej hygieny, pranie, žehlenie a údržbu bielizne, záujmovú činnosť.

Bezdomovectvo v krajinách V4

• Maďarsko: Bezdomovectvo sa stalo viditeľným pouličným javom po zmene režimu. Počas socializmu sa štát snažil riešiť tento problém vytvorením robotníckych ubytovní a inými sociálnymi službami. Koncom 80-tych rokov sa na ulicu dostali ľudia, ktorí už prišli o svoje vidiecke korene a neexistoval sociálny systém, ktorý by im pomohol.
• Česká republika: Pomoc ľuďom bez domova je založená predovšetkým na terénnej sociálnej práci.
• Poľská republika: Štátna politika považuje bezdomovectvo za stav vylúčenia a zákony prikazujú pomáhať bezdomovcom. Väčšinu pomoci poskytujú mimovládne organizácie
• Slovenská republika: Všetky služby pre ľudí bez domova boli v minulosti organizované nadšencami, prípadne kresťanskými organizáciami, neskôr začali vznikať občianske združenia. Nárast počtu ľudí bez domova v Bratislave začal volať po zadefinovaní zariadení do zákona o sociálnych službách.

Príklady kazuistík

• Kazuistika klientky - bezdomovkyne: 48-ročná žena, ktorá prišla o prácu, rozviedla sa a kvôli finančným problémom a závislosti od alkoholu sa dostala na ulicu.
• Kazuistika klienta - bezdomovca: 51-ročný muž, ktorý mal problémy so závislosťami, týral rodinu a kvôli strate zamestnania a dlhom sa dostal na ulicu.

tags: #bezdomovci #príčiny #a #riešenia