Sociálna Práca pre Bezdomovcov, Nezamestnaných, Chorých a Postihnutých: Cesta k Pomoci a Obnove

Sociálna práca je multidisciplinárna oblasť, ktorá sa zameriava na zlepšenie kvality života jednotlivcov, rodín, skupín a komunít. Jej cieľom je predchádzať alebo upravovať problémy, ktoré vznikajú z konfliktov medzi potrebami jednotlivcov a spoločenskými inštitúciami. Venuje sa širokému spektru problémov, vrátane bezdomovectva, nezamestnanosti, chorôb a postihnutí. Tento článok sa zameriava na to, ako sociálna práca a sociálna pomoc prispievajú k zlepšeniu života týchto zraniteľných skupín.

Čo je Sociálna Práca?

Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov definuje sociálnu prácu ako činnosť, ktorá predchádza alebo upravuje problémy jednotlivcov, skupín a komunít, ktoré vznikajú z konfliktov potrieb jednotlivcov a spoločenských inštitúcií. Jej zámerom je zlepšiť kvalitu života všetkých ľudí.

Sociálna práca má niekoľko charakteristických rysov:

• Inštitucionálna forma (MPSVaR)
• Verejný charakter (dostupná sociálna služba pre každého)
• Premenlivý a preventívny charakter (oblasť prevencie a oblasť nápravy)
• Pluralita zdrojov
• Úzky vzťah medzi teóriou a praxou

Pole pôsobnosti sociálnej práce je rozsiahle a zahŕňa:

• Deti a mládež
• Rodina
• Občania vyššieho veku
• Chorí
• Občania so zdravotným postihnutím
• Nezamestnaní
• Bezdomovci
• Utečenci
• Etnické minority i menšiny
• Drogovo závislí
• Spoločensky neprispôsobili
• Prepustení z výkonu trestu odňatia slobody
• Osamelí
• Prostitúcia
• Cudzinci
• Práca v zariadeniach sociálnych služieb
• Poradenstvo v podnikoch a zariadeniach soc. poistenia
• Verejná práca

Sociálna práca je multidisciplinárna až transdisciplinárna vedná oblasť a ide o poskytovanie pomoci sociálnym pracovníkom špeciálnymi metódami a formami sociálnej práce, na profesionálnej úrovni. Teoreticky je zameraná na oblasť sociálnej starostlivosti o jednotlivcov, rodinu, skupinu, komunitu či spoločnosť, ako aj na prípravu odborníkov do tejto oblasti. Praktická činnosť je zameraná na predchádzanie alebo úpravu problémov jednotlivcov, skupín, na riešení ktorých sa sociálni pracovníci podieľajú prostredníctvom organizovaných sociálnych služieb.

Pomoc a Pomáhanie v Sociálnej Práci

Z historického hľadiska je možné pri poskytovaní pomoci rozlíšiť tri formy:

Prečítajte si tiež: Slovenská realita bezdomovectva

• Individuálnu
• Dobrovoľnú (aktuálnu)
• Sociálnu politiku štátu (prostredníctvom práva a financií má preventívny charakter), služby orientované na človeka cez sociálnu prácu, zdravotnú starostlivosť a verejné vzdelávanie.

Ide o odbornú pomoc sociálneho pracovníka, ktorá sa realizuje v situáciách: nezamestnanosť, chudoba, choroba (zdravotná alebo duševná), staroba, smrť živiteľa, úmrtie príbuznej či blízkej osoby, narodenie, strata rodiny, strata domova, rôzne formy sociálneho zlyhania (sociálna izolácia či sociálna exklúzia) a iné. SP je zaradená medzi pomáhajúce profesie- je to profesionálne konanie soc. pracovníkov, ktoré je orientované na poskytovanie pomoci, sprevádzanie a obnovovanie prirodzených sociálnych kompetencií jednotlivcov, rodiny, skupiny či komunity.

Štyri základné typy/formy pomoci:

• Odborné vedenie
• Sprevádzanie
• Poradenstvo
• Terapia

Osem spôsobov práce s klientom:

• Objasňovanie
• Presvedčovanie
• (Kontrola)
• Dozor
• Opatrovanie
• Sprevádzanie
• Vzdelávanie (návody a poučenie)
• Poradenstvo
• Terapia

Sociálna Starostlivosť a Sociálna Pomoc

Sociálna starostlivosť môže byť zameraná na:

• Klienta - jednotlivca, rodinu, skupinu, komunitu či spoločnosť
• Sociálne prostredie v prípade, že toto pôsobí v rozpore so záujmami jednotlivca alebo spoločnosti

Na realizácii sociálnej starostlivosti sa podieľajú:

• Štát, prostredníctvom štátnej správy a jej zariadení
• Obce a nimi zriaďované sociálne inštitúcie
• Sociálna poisťovňa
• ÚPSVaR
• Cirkevné alebo charitatívne inštitúcie a organizácie
• Občianske združenia
• Nadácie
• Spolky

Sociálna pomoc je súbor činností, ktoré občanovi pomáhajú zabezpečiť základné životné podmienky, nadobudnúť sociálnu stabilitu a obnoviť sociálnu nezávislosť a sociálnu suverenitu. Ide o štátom organizovanú, garantovanú, či poskytovanú formu soc. starostlivosti.

Delenie sociálnej pomoci na 3 základné úrovne:

Prečítajte si tiež: Štúdia o bezdomovcoch a zvieratách

• Primárna
• Sekundárna
• Terciárna

Sociálny Pracovník: Kľúčový Aktér Pomoci

Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov stanovila podmienky na výkon profesie sociálna práca:

• Sociálny pracovník má mať ukončené minimálne 3 - ročné pomaturitné vzdelanie v oblasti soc. práce
• Má záujem o celoživotné permanentné vzdelávanie
• Dosiahol vek pre začiatok výkonu praxe - 21
• Spĺňa osobnostné požiadavky na soc. pracovníka (morálna bezúhonnosť, mlčanlivosť, dôveryhodnosť a pod.)
• Disponuje požadovanou úrovňou všeobecných, odborných a špecializovaných vedomostí a sociálnych zručností

Sociálny pracovník sa riadi na základe Etického kódexu sociálneho pracovníka. Odpovedá na základné otázky: aký má byť soc. pracovník, akými vlastnosťami má disponovať, čo z osobnostnej výbavy pokladáme za najdôležitejšie, aké úlohy na seba preberá.

Osobnostná výbava sociálneho pracovníka (požiadavky):

• Spravodlivosť
• Zodpovednosť
• Morálna bezúhonnosť
• Dôveryhodnosť
• Slušnosť a úcta
• Zdvorilosť
• Rešpektovanie súkromia a podobne

Profesionálna výbava (kompetencie) sociálneho pracovníka:

• Schopnosť inštrumentalizácie
• Schopnosť komunikovať a kooperovať
• Iniciovať klienta k spolupráci
• Podporovať klienta a viesť ho k samostatnosti

Sociálny Klient: Príjemca Odbornej Pomoci

Osoba, ktorá vyhľadá odborníka a žiada o odbornú pomoc. V sociálnej práci je sociálny klient- jednotlivec, i skupinoví klienti (rodina, skupina, komunita, spoločnosť.)

Typológia klientov, na základe:

1. Aktivity klienta (ne/dobrovoľný klient, klient odberateľ.)
2. Veku klienta (detský klient, mládež, dospelý klient, klient vo vyššom veku)
3. Správania sa klienta (spolupracujúci = dobrovoľný, nespolupracujúci = nedobrovoľný, rizikový, mlčanlivý, klient v odpore, manipulatívny, agresívny, apatický)
4. Problémovej situácie a podobne.(bezdomovec, závislý, nezamestnaný, psychiatrický /depresívny, suicidálny…/, klient so zdravotným postihnutím, klient páchajúci trestnú činnosť.)

Vzťah Sociálneho Pracovníka s Klientom

Systém v sociálnej práci tvoria tri činitele: soc. pracovník, klient a jeho okolie.

Sociálny pracovník je odborník - profesionál na profesiovej úrovni, ktorý sa zaoberá pomocou a pomáhaním. Z hľadiska potrieb klienta sociálna práca za optimálny pokladá partnerský vzťah, ktorého vonkajšími znakmi sú: formálnosť, časová vymedzenosť, realizácia prostredníctvom stretnutí (podľa potreby klienta), ukončenie vzťahu po splnení cieľa, prípadne po vymiznutí potreby. Vnútorné znaky partnerského vzťahu sú: zachovanie podstaty vzťahu, rovnosť - partnerstvo. Sociálny pracovník si klientov nevyberá, jeho úlohou je pomôcť každému, kto pomoc potrebuje.

Prečítajte si tiež: Sprievodca výpočtom dôchodku

Často klientove okolie vytvára bariéry, negatívne ovplyvňujúce vzťah medzi sociálnym pracovníkom a klientom. Medzi najčastejšie bariéry okolia za zaraďujú nesúhlas členov rodiny o pomoc mimo rámec rodiny, úplné odmietanie vstupu profesionálov do riešenia súkromných problémov, podceňovanie toho, kto manifestuje potrebu pomoci, neochota členov rodiny zapojiť sa do spolupráce s klientom alebo sociálnym pracovníkom pri riešení sociálneho problému, nevyhovujúce pracovné hodiny inštitúcie, ktorá poskytuje služby.

Sociálna Diagnóza a Problém

Diagnóza- vyjadruje pomenovanie choroby prostredníctvom jej symptómov. Je výsledok špecifickej činnosti sociálneho pracovníka, ktorý je zameraný na odhalenie príčin vzniku, vzájomných súvislostí a charakteristiky sociálneho problému klienta. V rámci sociálnej diagnostiky je dôležité venovať pozornosť: osobnosti klienta, jeho psychologické správanie, vzťahu klienta k jeho vlastnému sociálnemu prostrediu a situácii, v ktorej sa klient nachádza. Sociálna diagnóza sa formuje od prvého kontaktu s klientom. Hlavným cieľom soc. diagnostiky nie je jej produkt- sociálna diagnóza, ale vlastné stanovenie foriem pomoci klientovi a miery tejto pomoci.

Sociálny problém je situácia, ktorú ten, kto sa v nej ocitol vníma ako obtiažnu, ťažko zvládnuteľnú až neriešiteľnú. Je spoločensky uznaná, alebo spoločnosťou vnímaná záťažová situácia, ktorú konkrétna spoločnosť označuje za obtiažnu. Sociálny konflikt je nesúlad, nezhoda, rozpor, stretnutie, zrážka medzi dvoma aktérmi (jednotlivec-jednotlivec, jednotlivec-prostredie). Konflikt je namierený vždy proti cieľom, hodnotám niekoho alebo ničoho.

Sociálna Opora a Sieť

Sociálna opora je pomoc, ktorú klientovi poskytujú soc. pracovníci. Cieľom je uľahčiť zvládanie konkrétnej nepriaznivej situácie. Soc. opora je vnímaná ako morálna podpora okolia, alebo ako forma nemateriálnej pomoci. Zdroje sociálnej opory sú prirodzené a komunitné.

Typy opory:

• Emočne sociálna - citová podpora založená na empatii alebo povzbudzovaní
• Informačná - základom je poskytovanie informácií, poradenstvo
• Inštitucionálna alebo vecná - materiálna pomoc

Soc. opora funguje v dvoch líniách: priama podpora klienta a posilnenie schopnosti zvládať záťažové situácie v budúcnosti.

Sociálna sieť zahŕňa skupiny ako rodina, škola, zamestnanie. Vstupovaním do skupín si vytvára jednotlivec tzv. osobnú sieť (neformálne vzťahy). V osobnej sieti bývajú príbuzní: rodina, priatelia, pracovné vzťahy, odborníci. Formálna sociálna sieť je založená na formálnych vzťahoch a je tvorená: inštitúciami, nadáciami, organizáciami, OZ, ktoré pôsobia v sociálnej sfére, a v určitej lokalite. Podľa druhu poskytovaných služieb môžeme hovoriť o: poradenskej, ubytovacej, sociálnej sieti prvého kontaktu, telefónnej sieti a iné. Do štátom tvorenej sociálnej siete patria: ÚPSVaR, Soc. poisťovne, zariadenia soc. služieb a pod.

Najlepšie fungujúce sú komunitné sociálne siete, určené a budované pre lokálne potreby, konkrétne sociálne prostredie s dobrou znalosťou problémov a miestnych podmienok danej komunity. Komunitná sieť je: adresná, dostupná, akceptovaná, stabilná, flexibilná, známa.

Sociálna Intervencia

Sociálna intervencia je zámerné zasahovanie do spôsobov konania jednotlivcov, rodín, skupín či inštitúcií, do ich životných a pracovných podmienok, do štruktúry vzťahov a pod. So soc. intervenciou je potrebné využívať sociálnu oporu a sociálnu sieť. Sociálna intervencia je vlastné jadro sociálnej práce s klientom - sociálna terapia.

Je to jediná účinná forma pomoci pri riešení sociálnych problémov, zvládaní spoločenských kríz, ktoré sú spojené s absenciou finančných, inštitucionálnych či právnych zdrojov pomoci.

Pri poskytovaní intervencie je vždy nutné:

• Rešpektovať právo klienta na určenie hraníc intervencie, vrátane práva na odmietnutie pomoci
• Realizovať intervenciu transparentným a pre klienta zrozumiteľným spôsobom
• Rešpektovať právo klienta nahliadnuť do jeho spisu
• Usilovať o dodržanie princípu dobrovoľnosti a súhlasu klienta s intervenciou
• Poskytnúť dostatočný priestor klientovi na prevzatie vlastnej zodpovednosti, rozhodovania a riešenia vlastnej situácie.

Profesionálne Roly Sociálneho Pracovníka

Rola je očakávaný spôsob správania viazaný na spoločenský status. V sociálnej práci sa s rolou stretávame v dvoch rovinách: profesionálna rola - sociálny pracovník, klientské roly - klient. Sociálny pracovník v praxi preberá nasledovné roly: sprostredkovateľ, prípadový manažér, učiteľ, tréner, mediátor, zmocnenec, terapeut, poradca, advokát a pod. Medzi najrozšírenejšie profesionálne roly pri poskytovaní sociálnej pomoci zaraďujeme rolu terapeutickú (individuálna, rodinná, skupinová terapia), poradenskú (bazálne, odborné a špeciálne poradenstvo), trénersku - edukátorsku (vzdelávanie a poradenstvo), sprostredkovateľskú (broker), advokátsku (obhajovanie práv klienta a zabezpečov. služieb), konzultantskú.

Sociálna pozícia je spoločnosťou uznávaná kategória miest. Každý jedinec zaujíma mnohonásobné pozície a s každou z nich ho spája jeho rola.

Úrovne Sociálnej Práce

Sociálna práca je realizovaná na rôznych úrovniach, ku ktorým sa viažu niektoré kompetencie sociálneho pracovníka:

• Mikroprax - práca s jednotlivcom.
• Mezoprax - práca s rodinou alebo malou skupinou.
• Makroprax - práca na úrovni územnej komunity.

Pri každej z týchto úrovní by mal sociálny pracovník disponovať osobnostnými a profesionálnymi kompetenciami, príznačné pre danú úroveň. V sociálnej práci môže dochádzať k prelínaniu jednotlivých rovín sociálnej práce.

Globalizácia a Sociálna Práca

Globalizácia je súbor procesov smerujúcich k prepojeniu sveta a tým zoslabuje význam štátnych hraníc. Globalizácia je rozporuplný proces, ktorý s negatívami prináša aj pozitíva: rozširovanie demokracie, posilňovanie ľudských práv, odstraňovanie rôznych bariér.

Globalizácia prináša nárast sociálnych problémov ako sú: sociálno-patologické javy, nárast žiadateľov o azyl, nárast závislostí, nárast chudoby nielen na Slovensku, ale aj vo svete.

Metaúroveň alebo globálna úroveň sociálnej práce - sociálny pracovník pôsobiaci na tejto úrovni pracuje v nadnárodných inštitúciách, ktoré sú zamerané na oblasť humanitnej a rozvojovej pomoci. Sociálny pracovník by mal mať: jazykové kompetencie, znalosť: sociálnych, ekonomických, náboženských, etnických a iných osobitostí krajiny či komunity v ktorej bude pôsobiť.

Polia Sociálnej Práce

Pole sociálnej práce je prostredie, v ktorom pôsobí sociálny pracovník. Pomocou pojmu pole sa charakterizuje správanie subjektu v určitej konkrétnej sociálnej situácie. Je súhrn aktuálnych činností jeho aktivity. Ku klasickým praktickým poliam sociálnej práce zaraďujeme: sociálna práca kuratívna, terapeutická, poradenská, preventívna, rehabilitačná, resocializačná, edukačná a podobne.

K poliam sociálnej práce sú tradične zaraďované: chudoba, nezamestnanosť, choroba, deviácie, imigrácia, deklasovanie-ponižovanie, sociálne a kultúrne konflikty. Pracovné polia sú: sociálna patológia, sociálna práca s občanmi vyššieho veku, sociálna práca kuratívna, sociálna práca s občanmi so zdravotným postihnutým, sociálna práca v zdravotníctve, sociálna práca s rodinou a pod., ale i prostredníctvom praxe realizovanej priamo v jednotlivých poliach sociálnej práce.

Vybrané Polia Sociálnej Práce

Chudoba

Chudoba je stav, kedy jednotlivec alebo rodina či skupina ľudí plne neparticipuje na ekonomickom a sociálnom živote v spoločnosti alebo ak im prístup k príjmu a ostatným zdrojom neumožňuje dosiahnuť životný štandard, ktorý je v spoločnosti. Chudoba znižuje celkovú kvalitu života jednotlivcov, ale i spoločnosti.

K sprievodným rizikovým faktorom chudoby patrí:

• Dlhodobá nezamestnanosť
• Dlhodobo nízky príjem
• Postupná strata kvalifikácie u dlhodobo nezamestnaných
• Strata zručností a sebadôvery
• Strata sebaúcty
• Ohrozenie funkčnosti rodiny
• Riziko soc. izolácie
• Zhoršenie zdr. stavu
• Sťažený prístup k zdravotnej starostlivosti a k vzdelaniu
• Problémy s bývaním a pod.

Sociálna Práca Kuratívna

Sociálno-patologické javy: kriminalita, delikvencia, závislosti, suicidálne správanie, prostitúcia.

Prostredníctvom sociálnej práce kuratívnej sa realizuje možnosť zmeny nežiadúceho správania, jeho odstránenia, alebo aspoň minimalizácia a nahradenie novým spoločnosťou akceptovaným spôsobom správania. Kuratívna sociálna práca sa orientuje na poskytovanie potrebnej pomoci najmä: deťom, mládeži, a dospelým ktorí porušili soc. a právne normy, na postpenitencionárnu starostlivosť, na resocializáciu a reedukáciu klientov, na prácu s verejnosťou a iné.

Kuratívna sociálna práca klientom poskytuje: výchovno-poradenskú pomoc, terapiu, pomoc pri rekonštrukcii rodinného prostredia, zastupovanie klienta a iné. Sociálni pracovníci sa nazývajú kurátori a delia sa na kurátorov pre: deti a mládež a kurátorov pre dospelých. Kurátori spolupracujú: so súdmi, políciou, prokuratúrou, nápravno-výchovnými ústavmi, resocializačnými zariadeniami, krízovými centrami, a azylovými domami.

Rodina

Rodina je základná bunka spoločnosti, ktorá zohráva kľúčovú úlohu v živote jednotlivca.

Choroba a Zdravotné Postihnutie

Choroba a zdravotné postihnutie môžu mať významný vplyv na život jednotlivca a jeho rodiny.

Bezdomovectvo: Extrémna Forma Sociálneho Vylúčenia

Bezdomovectvo zaraďujeme medzi sociálno-patologické javy. Sociálna patológia definuje tieto javy ako deštruktívne, alebo autodeštruktívne správanie ľudí, skupín aj celého spoločenstva. Patrí sem patologické správanie, patogénne podmienky, spoločenské, kultúrne podmienky a procesy vyvolávajúce, alebo zapríčiňujúce patologické správanie.

Terminológia Bezdomovectva

Najjednoduchšia definícia: „bezdomovec je človek bez domova“. Väčšine ľudí sa pri pomenovaní bezdomovec vybaví asociácia postávajúcej, popíjajúcej osoby, ktorá pýta peniaze. Niektorí si pomyslia na zamŕzajúceho chudáka, ktorý sa chúli pod mostom či v zapadnutej uličke. Môže to byť osoba závislá na návykových látkach, žobrák, pouličný predavač, prípadne pouličný umelec, všetci majú jedinú životnú stratégiu a to prežiť. Bezdomovcom sa môže stať ktokoľvek: muži, ženy, deti, celé rodiny, mladší i starší, chorí, zdraví, zamestnaní. Je to skupina ľudí, ktorá sa vymyká zo spoločnosti na prvý pohľad, či už je to oblečenie, alebo stupeň dodržiavania hygieny.

Miesta výskytu v priestore mesta, ktoré bezdomovci vyhľadávajú, disponujú rovnakými charakteristickými znakmi: sú to miesta, na ktorých sa pohybuje vysoký počet obyvateľov, čiže predstavujú potenciálny zisk financií, zvyškov jedál a inej pomoci. Tieto verejné miesta sú väčšinou všetkým známe, v ďalších kapitolách sa im budeme venovať detailnejšie. Tu len spomenieme, že sú to miesta pri obchodoch, na lavičkách, pri staniciach, ale aj obytné štvrte miest.

Je dôležité rozlišovať medzi pojmom žobrák a bezdomovec. Termín „bezdomovec“ je zrozumiteľný širokej verejnosti najmä v zúženom zmysle, ako osoba bez strechy a osoba, ktorá nevyhľadáva sociálne služby, alebo keď, tak len sporadicky. Ľudia, ktorí využívajú sociálne služby, môžu byť na nerozoznanie od ostatného obyvateľstva.

Definícia ETHOS

V Európskej únii bola snaha o zjednotenie pohľadu na bezdomovectvo a vylúčenie z bývania. Nadnárodná organizácia FEANTSA ponúka obsiahlu definíciu ETHOS.

Podľa ETHOS do kategórie bezdomovcov, či ľudí ohrozených bezdomovectvom patrí osoba:

• Bez prístrešku: (rooflessness) - bez možnosti pobytu pod strechou 24 hodín denne, napr. na ulici, v kanáloch či v nocľahárni
• Bez bytu: (houselessness) - osoby v rôznych zariadeniach, v útulkoch, verejných ubytovniach, ako aj osoby, ktoré opúšťajú inštitúcie
• Bývajúca v neistých podmienkach - osoby, ktorým hrozí vysťahovanie, obete domáceho násilia, domácnosti v bytoch bez právneho nároku
• Bývajúca v neprimeraných podmienkach - priveľa ľudí v byte, zlý technický stav budovy, mimo pitnej vody a elektriny, rôzne provizórne stavby, maringotky

Definícia ETHOS sa zaoberá aj životnou situáciou a sociálnym fungovaním ľudí bez domova vo vzťahu k ich bývaniu. Ľudia a prostredie sú trvalo v interakcii. Prostredie kladie na človeka určité požiadavky (formuluje očakávania, definuje sociálne role) a človek je nútený na ne reagovať. Medzi požiadavky prostredia a človekom je obvykle rovnováha. Ak ľudia požiadavky prostredia dostatočne nezvládajú, rovnováha je rozkolísaná a vzniká problém. Niektorí ľudia sú schopní si s problémom poradiť a nastoliť znovu rovnováhu sami, iní túto schopnosť nemajú a svoju problémovú situáciu nezvládajú. Príčinou problémov alebo ich nezvládnutia môže byť nedostatok zručností na strane klienta, ale aj neprimeranosť požiadaviek prostredia voči nemu.

Bezdomovectvo predstavuje mnohodimenzionálny pojem, ovplyvnený kontextom, kultúrou, pohlavím, vekom, či príslušnosťou k určitej spoločenskej triede.

Medzi ohrozené skupiny patria:

• Osoby trpiace depresiou, osamelosťou, skľúčenosťou
• Mladí ľudia z detských domovov, ktorí neboli nikdy zamestnaní
• Dlhodobo nezamestnaní
• Prepustení väzni
• Starí, osamelí ľudia
• Mentálne a zdravotne postihnutí
• Ľudia trpiaci najrôznejšími psychickými a somatickými chorobami a poruchami
• Alkoholici, narkomani a patologickí hráči
• Ženy - osamelé, s deťmi, tehotné, vyhodené z domu, týrané
• Migranti

Príčiny Bezdomovectva

Vznik bezdomovectva sa celosvetovo vysvetľuje na základe individuálnych dispozícií, štrukturálnych zmien v spoločnosti, kultúrneho zázemia alebo vplyvu politických opatrení. Jednotlivé príčiny sa pritom vyvíjajú v čase a menia sa. Medzi jednotlivými lokalitami preto môže byť štruktúra skupín bezdomovcov odlišná.

Prvý z uvedených vysvetlení vzniku bezdomovectva sa zakladá na názore širokej laickej verejnosti, aj niektorých odborných pracovníkov prichádzajúcich do styku s bezdomovcami z radov inštitúcií verejnej a sociálnej politiky. Bezdomovectvo je z tejto perspektívy dôsledkom osobného zlyhania, za ktorú sú klienti väčšej či menšej miere zodpovední sami. V druhom prípade ide o problém prekážok v širšom sociálnom a ekonomickom kontexte, ktoré zabraňujú priamej účasti týchto osôb v spoločnosti. Ide predovšetkým o štrukturálne zmeny na trhu práce a súvisiace ohrozenie občanov nezamestnanosťou alebo všeobecné demografické zmeny v štruktúre rodín (problémom sú obzvlášť rodiny neúplné, jednočlenné domácnosti a pod.). Vysvetlenie príčin bezdomovectva z hľadiska politiky je založené na nedostatočných podmienkach a okolnostiach súvisiacich s bývaním, ktoré sú zvyčajne definované zákonom či kultúrou danej krajiny. Ľudia bez domova zažívajú aj silné obmedzenia kultúrneho a spoločenského života. Zmeniť svoju životnú situáciu za takých podmienok nedokážu, alebo nie bez pomoci. Život bez „sociálneho kapitálu“ zvyšuje riziko izolácie, dochádza ku kumulácii nevýhod vedúcich k sociálnemu vylúčeniu ako poslednej fázy diskvalifikačného procesu. Dlhodobá nezamestnanosť má negatívny vplyv na psychiku človeka a to nielen kvôli finančnému utrpeniu, ale tiež aj pre negatívne zážitky pri hľadaní zamestnania (opakovane zažívanému neúspechu), kvôli komplikovanému kontaktu s úradmi a tiež kvôli pocitom viny, zlyhania.

Medzi najčastejšie subjektívne príčiny patria:

• Vzťahové problémy v rodine - partnerské, súrodenecké alebo rodičovské
• Úmrtie partnera alebo rodičov (respektíve blízkej osoby)
• Zdravotné postihnutie
• Strata zamestnania, rôzne znevýhodnenia v prístupe na trh práce
• Migrácia za prácou do veľkých miest, kde je jedinec odkázaný sám na seba
• Neschopnosť plniť podmienky spojené s užívaním bytu/domu (platba nájomného a energií)
• Strata bytu/domu v dôsledku iných okolností (podvod, právny nárok iných osôb)
• Výstup z ústavného zariadenia (detský domov, psychiatrická liečebňa)
• Návrat z výkonu trestu odňatia slobody
• Sklon k nekonvenčnému spôsobu života prijatý ako riešenie problémov
• Rôzne druhy závislostí

Od 70. rokov sa hovorí o „nových bezdomovcoch“, ktorí sa ocitli mimo spoločnosť z dôvodu zdravotného a sociálneho handicapu, na rozdiel od „starých bezdomovcov“, u ktorých prevažovali dôvody ekonomické. Medzi príčiny bezdomovectva je možné zaradiť aj psychické problémy, ktorými bezdomovci často trpia. Až 40 - 60 % bezdomovcov trpí duševnou poruchou. Tieto psychické komplikácie môžu predstavovať príčinu bezdomovectva a tiež môžu byť vážnou prekážkou návratu do normálneho života.

Dôvody bezdomovectva, podobne ako dôvody, ktoré bránia bezdomovcom začleniť sa znova do spoločnosti sú rôzne. Dlhoročný pobyt na ulici predlžuje dobu, ktorá je potrebná na znovu zaradenie sa do spoločnosti. Pretože väčšinová spoločnosť sa k nimspráva odmietavo a nepriateľsky, majú často i oni nevšímavý a nepriateľský postoj k väčšinovej spoločnosti. Vytvárajú si vlastnú pouličnú kultúru. V Bratislave je pozitívnou súčasťou takejto kultúry predaj časopisu Nota Bene.

tags: #bezdomovci #nezamestnaní #chorí #postihnutí #pomoc