Bezdôvodné obohatenie a Vylučovacia Žaloba v Slovenskom Právnom Systéme

Úvod

Bezdôvodné obohatenie a vylučovacia žaloba sú dôležité inštitúty slovenského práva, ktoré slúžia na ochranu majetkových práv a spravodlivé usporiadanie majetkových vzťahov. V tomto článku sa podrobnejšie pozrieme na tieto dva pojmy, ich vzájomný vzťah a praktické uplatnenie.

Bezdôvodné Obohatenie

Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý upravuje situácie, kedy sa niekto obohatí na úkor iného bez právneho dôvodu. Ide o majetkový prospech získaný v rozpore so zákonom alebo dobrými mravmi.

Právny základ bezdôvodného obohatenia

Právny základ bezdôvodného obohatenia nájdeme v Občianskom zákonníku. Ten stanovuje, že ak niekto získa majetkový prospech na úkor iného bez právneho dôvodu, je povinný ho vydať.

Príklady bezdôvodného obohatenia

Medzi typické príklady bezdôvodného obohatenia patrí:

• Platba na základe neplatnej zmluvy.
• Omylom zaslaná platba na nesprávny účet.
• Neoprávnené užívanie cudzej veci.
• Získanie majetku dedením na základe neskoršie zrušenej závetu.

Vznik a uplatnenie nároku z bezdôvodného obohatenia

Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniká okamihom, kedy k obohateniu došlo. Obohatený je povinný vydať všetko, čo získal bez právneho dôvodu. Ak to nie je možné (napr. obohatenie spočívalo v užívaní veci), je povinný poskytnúť peňažnú náhradu.

Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na bezdôvodné obohatenie

Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa uplatňuje žalobou na súde. Žalobca musí preukázať, že k obohateniu došlo a že on bol tým, na úkor koho sa obohatenie stalo.

Vylučovacia (Excindačná) Žaloba

Vylučovacia žaloba, známa aj ako excindačná žaloba, je právny prostriedok, ktorý slúži na ochranu práv tretích osôb v exekučnom konaní alebo v konkurznom konaní. Cieľom tejto žaloby je dosiahnuť vylúčenie určitej veci z exekúcie alebo zo súpisu majetku konkurznej podstaty.

Situácie, kedy sa podáva vylučovacia žaloba

Vylučovacia žaloba sa podáva vtedy, ak sa v rámci exekúcie alebo konkurzu postihne majetok, ktorý nepatrí dlžníkovi, ale tretej osobe. Typickým príkladom je situácia, keď exekútor pri výkone exekúcie u dlžníka zistí hnuteľné veci, ktoré však nepatria dlžníkovi, ale napríklad jeho rodinnému príslušníkovi alebo priateľovi.

Podľa najpravo.sk, pravidelne sa tak stáva pri exekúcii predajom hnuteľných vecí, keďže sa môže stať, že povinný má „pri návšteve exekútora" vo svojej domácnosti aj veci, ktoré mu nepatria, napríklad mu niekto požičal počítač a podobne.

Ďalším príkladom je neoprávnené zahrnutie majetku do súpisu konkurznej podstaty. Zapísanie určitého majetku do súpisu konkurznej podstaty umožňuje správcovi nakladať s takýmto majetkom podliehajúcim konkurzu a následne ho speňažovať.Právnym prostriedkom ochrany inej osoby (spravidla vlastníka) proti neoprávnenému zahrnutiu takéhoto majetku do súpisu konkurznej podstaty je práve vylučovacia (excindačná) žaloba.

Prečítajte si tiež: Nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia

Subjekty vylučovacej žaloby

Žalobcom vo vylučovacej žalobe je tretia osoba, ktorá tvrdí, že jej právo (najčastejšie vlastnícke) k veci bráni vykonaniu exekúcie alebo zahrnutiu veci do konkurznej podstaty. Žalovaným je osoba, ktorá má prospech z exekúcie alebo konkurzu, teda oprávnený v exekúcii alebo správca konkurznej podstaty.

Podľa najpravo.sk, žaloba musí smerovať voči osobe oprávneného v exekúcii, ktorý je v konaní o žalobe žalovaným. Exekúcia, v rámci ktorej bola postihnutá konkrétna vec inej osoby (napríklad patriaca inej osobe, než voči ktorému je exekúcia vedená), bola iniciovaná veriteľom dlžníka. Tento veriteľ sa v exekúcii označuje ako oprávnený a dlžník ako povinný. Tretia osoba teda musí žalobu o vylúčenie veci z exekúcie smerovať voči veriteľovi povinného, teda osobe, ktorá je oprávneným v exekúcii, v ktorej sa cudzia vec postihla.

Náležitosti a postup pri podaní vylučovacej žaloby

V žalobe sa musí presne špecifikovať vec, ktorej vylúčenia z exekúcie sa tretia osoba domáha. Žalobca musí preukázať, že má k veci právo, ktoré bráni exekúcii alebo konkurzu. Najčastejšie ide o vlastnícke právo, ale môže ísť aj o iné právo, napr. záložné právo.

Dôkazné bremeno o existencii práva k veci nepripúšťajúce exekúciu zaťažuje tretiu osobu, teda žalobcu. Ak chce byť žalobca úspešný, musí v konaní dokázať, že toto právo má, napríklad, že je vlastníkom veci, ktorú postihol exekútor.

Prejednávanie a rozhodovanie excindačných žalôb neprináleží exekučnému súdu, návrh na iniciovanie tohto sporového konania podľa § 79 OSP sa podáva na všeobecnom súde odporcu (§ 84 a nasl. OSP), teda na súde v obvode ktorého má odporca (resp. žalovaný, teda osoba oprávneného v exekúcii) bydlisko resp. sídlo. Bydliskom je miesto, kde sa odporca, teda v exekúcii oprávnená strana zdržiava s úmyslom zdržiavať sa tam trvalo. Podľa § 88 ods. 1 písm. i/ OSP namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd, sa na ktorom sa uskutočňuje výkon rozhodnutia, ak ide o vylúčenie veci z výkonu rozhodnutia, alebo o rozhodnutie o pravosti, výške alebo poradí pohľadávok prihlásených na rozvrh.

Prečítajte si tiež: Podmienky regresného nároku

Navrhovateľ je v konaní o excindačnej žalobe oslobodený od súdnych poplatkov, neplatí teda nič. Ak by sa však mienil zastúpiť advokátom, samozrejme, vzniká mu povinnosť úhrady odmeny svojho advokáta.

Dôsledky úspešnej vylučovacej žaloby

Ak súd vyhovie vylučovacej žalobe, exekúcia alebo konkurz sa v časti týkajúcej sa vylúčenej veci zastaví. Vec sa vráti do dispozície tretej osoby, ktorá preukázala svoje právo k nej.

Kladné rozhodnutie o excindačnej žalobe má za následok zastavenie exekúcie (aj čiastočné) podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

Pokiaľ by však postihnutú vec už exekútor medzičasom speňažil, excindačná žaloba nemôže byť úspešná, nakoľko vec už nemôže byť v tomto štádiu vylúčená z exekúcie. Pokiaľ chce tretia osoba zabrániť tomu, aby došlo k speňaženiu veci po podaní excindačnej žaloby, môže zároveň podať exekútorovi aj návrh na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, teda odklad exekúcie z dôvodu, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. K tomuto návrhu na odklad exekúcie tretia osoba pripojí súdom potvrdenú excindačnú žalobu ako aj doklad o existencii práva k postihnutej veci a bude sa domáhať odkladu exekúcie vo vzťahu k veci, ktorej vylúčenie je predmetom excindačnej žaloby.

Vylučovacia žaloba vs. Žaloba o určenie vlastníckeho práva

Vylučovaciu žalobu je potrebné odlišovať od žaloby o určenie vlastníckeho práva. Rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva žalobcu nie je takou právnou skutočnosťou, ktorá by mala sama osebe za následok vylúčenie tejto veci zo súpisu majetku patriacej do konkurznej podstaty.

Zapísanie určitého majetku do súpisu konkurznej podstaty umožňuje správcovi nakladať s takýmto majetkom podliehajúcim konkurzu a následne ho speňažovať. Právnym prostriedkom ochrany inej osoby (spravidla vlastníka) proti neoprávnenému zahrnutiu takéhoto majetku do súpisu konkurznej podstaty je práve vylučovacia (excindačná) žaloba.

Vzájomný vzťah bezdôvodného obohatenia a vylučovacej žaloby

Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že bezdôvodné obohatenie a vylučovacia žaloba sú dva úplne odlišné právne inštitúty, v niektorých prípadoch môžu byť prepojené. Ak sa totiž niekto obohatí na úkor iného tým, že neoprávnene zasiahne do jeho majetku, môže sa poškodený okrem žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia domáhať aj vylúčenia tohto majetku z exekúcie alebo konkurzu prostredníctvom vylučovacej žaloby.

Príklad prepojenia

Predstavme si situáciu, že osoba A neoprávnene užíva pozemok osoby B. Týmto sa osoba A bezdôvodne obohacuje na úkor osoby B, pretože ušetrí náklady na nájomné. Ak by bol na majetok osoby A vedený exekučný výkon, osoba B by sa mohla domáhať vylúčenia pozemku z exekúcie prostredníctvom vylučovacej žaloby a zároveň by mohla žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie, kedy osoba A pozemok neoprávnene užívala.

Ďalšie súvislosti

Okrem vyššie uvedeného je dôležité spomenúť aj ďalšie súvislosti týkajúce sa bezdôvodného obohatenia a vylučovacej žaloby:

• Premlčanie: Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v subjektívnej premlčacej dobe dvoch rokov odo dňa, kedy sa poškodený dozvedel o obohatení a o osobe obohateného, najneskôr však v objektívnej premlčacej dobe troch rokov odo dňa, kedy k obohateniu došlo.
• Dobrá viera: Ak bol obohatený v dobrej viere, že mu majetok patrí, je povinný vydať len to, o čo sa skutočne obohatil. Ak však bol v zlej viere, je povinný vydať všetko, čo získal, vrátane úrokov a iných výhod.
• Konkurzné konanie: V konkurznom konaní je možné uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia prihláškou pohľadávky.
• Exekúcia: V exekúcii je možné uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia ako pohľadávku, ktorá sa uspokojuje z výťažku exekúcie.

tags: #bezdôvodné #obohatenie #a #vylučovacia #žaloba