Nárok na bezdôvodné obohatenie z neplatného právneho úkonu: Judikáty a ich interpretácia

Bezdôvodné obohatenie predstavuje právny inštitút, ktorý chráni majetkové záujmy jednotlivcov a zabraňuje neoprávnenému presunu majetku medzi nimi. Vzniká vtedy, ak sa niekto obohatí na úkor iného bez právneho dôvodu, teda bez existencie zmluvy, dohody alebo zákonného ustanovenia, ktoré by takéto obohatenie ospravedlňovali.

Všeobecný princíp bezdôvodného obohatenia

Základným princípom je, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného. Ak k takejto situácii dôjde, ten, kto sa obohatil, je povinný obohatenie vydať tomu, na úkor koho ho získal. Ak nemožno zistiť, na úkor koho sa obohatenie získalo, musí sa vydať štátu. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

Dôležité je, že pre vznik zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je nevyhnutné, aby k nemu došlo úmyselne alebo protiprávnym úkonom. Samotné zákony predpokladajú situácie, kedy konaním v súlade s právom vzniká bezdôvodné obohatenie.

Bezdôvodné obohatenie z neplatného právneho úkonu

Súdy vo svojich rozhodnutiach vysvetľujú, že o plnenie bez právneho dôvodu ide vtedy, keď právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie.

V prípade plnenia z neplatného právneho úkonu, právna skutočnosť, ktorou je spravidla zmluva, síce nastala, ale tento právny úkon je postihnutý neplatnosťou (je vadný). To znamená, že právny úkon nemal za následok vznik práva ani povinnosti na poskytnuté plnenie. Pri posudzovaní vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia treba uvedené skutkové podstaty dôsledne rozlišovať.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

V prípade vzniku bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy Občiansky zákonník v ustanovení § 457 upravuje jeho dôsledky tak, že stanovuje vzájomnú povinnosť účastníkov zmluvy vrátiť si poskytnuté plnenia.

Príklad z judikatúry: Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2005, sp. zn.

Tento rozsudok ilustruje situáciu, kedy súd rozhodoval o vrátení plnenia z neplatnej zmluvy.

Špecifické situácie bezdôvodného obohatenia

Plnenie za iného

Bezdôvodne sa obohatí aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Predpokladom vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia v takomto prípade je na jednej strane existencia právnej povinnosti (zákonnej alebo zmluvnej) na plnenie u toho, za koho sa plnilo, a na druhej strane neexistencia takejto povinnosti u toho, kto v skutočnosti plnil. Dôležité však je, že za obohateného treba považovať toho, za koho sa plnilo, nie toho, komu sa plnenie poskytlo.

Príklad:

Platenie nájomného a úhrad za užívanie bytu iba jedným z rozvedených manželov, hoci byt užívajú aj po rozvode spoločne. Ak rozvedená manželka po rozvode, avšak v čase keď ešte obaja účastníci mali právo spoločného nájmu bytu a byt zároveň spoločne užívali, platila celú úhradu za užívanie bytu, plnila za rozvedeného manžela, čo mal žalovaný plniť sám, takže jemu vzniklo bezdôvodné obohatenie v zmysle ustanovenia § 454 ObčZ.

Bezdôvodné obohatenie v takom prípade nespočíva vo zväčšení majetku povinného subjektu, ale v tom, že sa jeho majetkový stav nezmenší v dôsledku toho, že jeho dlh bol splnený treťou osobou. Tento dôsledok nastáva k okamihu, kedy veriteľ plnenie príjme.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Užívanie nebytových priestorov bez právneho dôvodu

O plnenie bez právneho dôvodu ide tiež v prípade užívania nebytových priestorov (uskladnenia nábytku) bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu oprávňujúceho tieto priestory užívať. Keďže príjemca takéhoto plnenia nie je - vzhľadom na samu povahu plnenia - schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady (§ 458 ods.

Investície do cudzej nehnuteľnosti

Vynaložením investícií do cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu vzniká vlastníkovi bezdôvodné obohatenie (v rozsahu zhodnotenia nehnuteľnosti) k okamihu, kedy ku zhodnoteniu došlo, teda kedy sa majetkový stav vlastníka zvýšil o hodnotu zodpovedajúcu zvýšeniu hodnoty veci. Prospech z plnenia bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 1 a 2 ObčZ) vzniká prijatím tohoto plnenia a už v tomto okamihu tiež vzniká príjemcovi tohoto plnenia (bez ohľadu na zavinenie) peňažný dlh, ktorý neprechádza na nového vlastníka nehnuteľnosti.

Premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia

Podľa § 107 ObčZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Táto tzv. subjektívna premlčacia doba je však limitovaná objektívnou premlčacou dobou, a najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ich začiatok je stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé čo do svojho plynutia, jeho začiatku aj konca.

Špecifické problémy premlčania v kontexte neplatných zmlúv

V praxi vznikajú otázky ohľadom začiatku plynutia premlčacej doby, najmä v prípadoch, keď neplatnosť zmluvy nie je zrejmá od začiatku a vyjde najavo až neskôr, napríklad rozhodnutím súdu.

Vzťah bezdôvodného obohatenia a náhrady škody

Bezdôvodné obohatenie nemožno posúdiť ako náhradu škody a naopak, pretože ide o dve odlišné právne inštitúty. Kvalifikačnými predpokladmi vzniku bezdôvodného obohatenia sú majetkový prospech určitého subjektu, majetková ujma iného subjektu, kauzálny nexus medzi získaním majetkového prospechu jedného subjektu a ujmou druhého subjektu, bezdôvodnosť obohatenia, t. j. existencia konkrétnej skutkovej podstaty, s ktorou zákon spája vznik tohto právneho vzťahu, t. j. bezdôvodnosť obohatenia (plnenie bez právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu, z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Judikáty Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky sa opakovane zaoberal problematikou bezdôvodného obohatenia v kontexte základných práv a sloôbd.

I.ÚS 87/93

Na rozhodnutie o žalobe sťažovateľov domáhajúcich sa vydania bezdôvodného obohatenia nepostačuje zistenie, že právoplatné rozhodnutie, ktoré bolo titulom exekučného plnenia, bolo následne zrušené, treba akceptovať. Zrušenie právoplatného rozhodnutia v danom prípade nezakladá bez ďalšieho právo sťažovateľov na vrátenie poskytnutého plnenia, pretože rozhodujúce je, či právny dôvod plnenia spočíval na reálne existujúcom hmotnoprávnom základe. Názor sťažovateľov, podľa ktorého zrušenie právoplatného rozsudku zakladá samo osebe právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, by bol akceptova.

tags: #nárok #na #bezdôvodné #obohatenie #z #neplatného