Mandátna Zmluva: Všetko, čo Potrebujete Vedieť

Mandátna zmluva je dôležitý nástroj v obchodnom svete. Tento článok poskytuje podrobný pohľad na to, čo mandátna zmluva je, aké sú jej náležitosti, práva a povinnosti zmluvných strán, a ako sa dá využiť v praxi.

Čo je Mandátna Zmluva?

Mandátna zmluva je upravená v Obchodnom zákonníku, konkrétne v ustanoveniach § 566 až § 576. Jej podstatou je záväzok jednej osoby (mandatára) obstarať určitú obchodnú záležitosť pre druhú osobu (mandanta) v jej mene a na jej účet. Obchodná záležitosť môže byť vedenie účtovníctva, uzatváranie poistných zmlúv, predaj podniku a podobne. Okruh obchodných záležitostí je široký a zahŕňa každú činnosť, ktorá má obchodný charakter a vykonáva sa v súvislosti s činnosťou obchodnej spoločnosti.

Podstatné Náležitosti Mandátnej Zmluvy

Ako každá zmluva, aj mandátna má svoje podstatné náležitosti, bez ktorých by nebola platná. Mandátna zmluva musí obsahovať:

• Určenie zmluvných strán: Mandant (osoba, ktorá má záujem obstarať obchodnú záležitosť) a mandatár (osoba, ktorá v mene a na účet mandanta vykoná obchodnú záležitosť) musia byť v zmluve presne definovaní.
• Vymedzenie obchodnej záležitosti a spôsob jej zariadenia: Obchodná záležitosť, ktorú má mandatár vykonať v mene mandanta, musí byť určitá a presne špecifikovaná.
• Odplata: Mandatár má za vykonanie obchodnej záležitosti pre mandanta nárok na odmenu. Nemôže vykonávať obchodnú záležitosť bezodplatne. Na splnenie tejto náležitosti postačuje, aby bolo v zmluve uvedené, že mandatárovi sa poskytuje odplata, bez určenia jej výšky. V takom prípade má mandatár nárok na odplatu vo výške obvyklej, ktorá sa poskytuje za podobnú obchodnú záležitosť v čase uzatvorenia zmluvy. Odporúča sa však presne určiť výšku odplaty v zmluve. Zároveň v zmluve môžete upraviť aj splatnosť odmeny, ktorá je spravidla splatná v okamihu vykonania obchodnej záležitosti, ak sa nedohodnete inak. Môžete si však dohodnúť inú splatnosť, prípadne aj platenie odmeny v splátkach alebo pravidelne každé obdobie (napr. každý mesiac).

Toto však nie sú jediné náležitosti mandátnej zmluvy. V nej možno upraviť práva a povinnosti zmluvných strán, prípadne spôsoby zániku zmluvy. Tieto náležitosti však nemusia byť výslovne uvedené v zmluve, pretože sú upravené aj v Obchodnom zákonníku, ktorý však pripúšťa, aby si zmluvné strany niektoré záležitosti upravili odlišne.

Stačí, ak sa mandant s mandatárom dohodnú o podstatných náležitostiach aj ústne. Avšak opätovne, odporúčame písomnú formu mandátnej zmluvy kvôli minimalizácii sporov v budúcnosti.

Prečítajte si tiež: Všetko o bezodplatnej nájomnej zmluve

Práva a Povinnosti Zmluvných Strán

Ako pri každej zmluve, aj mandátna zmluva znamená pre zmluvné strany určité práva a povinnosti.

Práva a povinnosti mandanta

• Právo, aby mandatár vykonal obchodnú záležitosť podľa jeho pokynov a záujmov, za dohodnutých podmienok.
• Povinnosť odovzdať mandatárovi informácie a veci, ktoré sú potrebné na vykonanie obchodnej záležitosti.
• Povinnosť vystaviť mandatárovi plnomocenstvo, ak je to potrebné na zariadenie obchodnej záležitosti.
• Povinnosť vyplatiť mandatárovi dohodnutú odmenu, inak odmenu obvyklú.
• Povinnosť uhradiť mandatárovi náklady, ktoré nevyhnutne alebo účelne vynaložil pri vykonávaní obchodnej záležitosti, okrem prípadov, ak tieto náklady sú už zahrnuté v dohodnutej odmene.

Práva a povinnosti mandatára

• Povinnosť vykonať obchodnú záležitosť.
• Povinnosť postupovať pri výkone obchodnej záležitosti s odbornou starostlivosťou.
• Povinnosť vykonávať obchodnú záležitosť podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami. Od pokynov mandanta sa môže mandatár odchýliť, ak je to nevyhnutné v záujme mandanta. Ak to však zakazuje zmluva, nemôže sa ani v takomto prípade odchýliť od pokynov, aj keby to bolo naliehavo nevyhnutné.
• Povinnosť oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri výkone obchodnej záležitosti a môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta.
• Povinnosť postupovať pri výkone obchodnej záležitosti osobne, ak to určuje zmluva. Ak v zmluve nie je nič určené, môže obchodnú záležitosť vykonať aj prostredníctvom inej osoby.
• Povinnosť odovzdať mandantovi veci, ktoré od neho prevzal za účelom vykonania obchodnej záležitosti, vrátane povinnosti nahradiť škodu, ktorú spôsobil na týchto veciach.
• Ak to určuje zmluva alebo o to požiada mandant, je mandatár povinný poistiť veci, ktoré prevzal od mandanta na vykonanie obchodnej záležitosti.
• Právo na dohodnutú alebo obvyklú odmenu, a to aj v prípade, ak sa nedostaví očakávaný výsledok.
• Právo na úhradu nákladov, ktoré vynaložil pri výkone obchodnej záležitosti, ak tieto náklady už nie je zahrnuté v dohodnutej odmene.
• Právo na preddavok odmeny, ak je možné očakávať, že pri výkone obchodnej záležitosti vzniknú značné náklady.

Kedy Vzniká Mandatárovi Nárok na Odmenu?

Mandatár má nárok na odmenu aj v prípade, ak sa nedostaví očakávaný výsledok. Dôležité pre posúdenie, či mandatár má nárok na vyplatenie odmeny, je, či riadne vykonal dohodnutú obchodnú záležitosť.

Príklad A

Mandatár s mandantom sa dohodli na tom, že mandatár obstará pre mandanta obchodnú záležitosť - predaj obchodných priestorov. Mandatár nájde kupujúceho, ktorý kúpi dané obchodné priestory. Nárok na odmenu mu v tomto prípade vzniká až predajom obchodných priestorov.

Príklad B

Mandatár s mandantom sa dohodli na tom, že mandatár obstará pre mandanta obchodnú záležitosť - nájdenie kupujúceho, ktorý kúpi obchodné priestory. Mandatár nájde kupca, ktorý má záujem o kúpu obchodných priestorov. Avšak kupujúci si na poslednú chvíľu rozmyslí kúpu obchodných priestorov a predaj sa nezrealizuje. Mandatár má v tomto prípade nárok na odmenu, pretože riadne vykonal dohodnutú obchodnú záležitosť - našiel kupujúceho, hoci sa na poslednú chvíľu nedostavil očakávaný výsledok - predaj obchodných priestorov.

Mandatár nezodpovedá za porušenie záväzku osoby, s ktorou uzavrel zmluvu pri zariaďovaní záležitosti. Za porušenie povinnosti mandatár zodpovedá iba v prípade, ak sa na to v mandátnej zmluve zaručil.

Prečítajte si tiež: Vzor mandátnej zmluvy na stiahnutie zdarma

Príklad

Mandatár zariadi obchodnú záležitosť - predaj obchodných priestorov. K zaplateniu obchodných priestorov má dôjsť v pravidelných mesačných splátkach. Kupujúci týchto obchodných priestorov však prestane riadne splácať dohodnuté splátky. Mandatár nezodpovedá za porušenie povinnosti zo strany kupujúceho.

Zánik Mandátnej Zmluvy

Obchodný zákonník upravuje medzi spôsobmi zániku mandátnej zmluvy primárne výpoveď. Určuje aj moment, kedy výpoveď nadobúda účinnosť. Táto účinnosť nastáva pri výpovedi zo strany mandanta v okamihu, keď sa mandatár dozvie alebo mohol dozvedieť o výpovedi. Pri výpovedi zo strany mandatára nastáva účinnosť výpovede koncom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená mandantovi. Teda ak mandatár doručí výpoveď v mesiaci jún, mandátna zmluva zaniká koncom júla. V zmluve však možno dohodnúť inú výpovednú lehotu.

Okamihom účinnosti výpovede mandatár nesmie pokračovať vo vykonávaní obchodnej záležitosti. Navyše, je povinný upozorniť mandanta na opatrenia potrebné na to, aby sa zabránilo vzniku hroziacej škody, ktorá by mohla vzniknúť z dôvodu skončenia vykonávania obchodnej záležitosti.

Aj napriek tomu, že bola daná výpoveď, mandatár má nárok na odmenu za vykonávanie svojej činnosti až do účinnosti výpovede.

Medzi ďalšie spôsoby ukončenia mandátnej zmluvy patrí vzájomná dohoda oboch zmluvných strán. Zo samotného účelu a povahy zmluvy vyplýva, že zmluva zaniká aj vykonaním obchodnej záležitosti, ak predmetom zmluvy bola určitá jednorazová obchodná záležitosť (napr. predaj podniku), a nie pravidelne opakujúca sa (napr. vedenie účtovníctva). Zmluva zaniká taktiež smrťou mandatára, resp. zánikom, ak mandatárom bola právnická osoba.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si viac o bezodplatnej kúpnej zmluve

Vzor Bezodplatnej Mandátnej Zmluvy

Hoci mandátna zmluva nemôže byť bezodplatná, je dôležité si uvedomiť, že existujú situácie, kedy sa vzťah medzi spoločnosťou a konateľom riadi inými pravidlami. Ak konateľ vykonáva funkciu bez nároku na odmenu, je vhodné uzatvoriť zmluvu o výkone funkcie, ktorá upravuje vzájomné práva a povinnosti.

V praxi väčšina spoločností s ručením obmedzeným funguje bez zmluvy o výkone funkcie konateľa, a to je chyba. Do úvahy pripadajú de facto 3 alternatívy zmluvy medzi spoločnosťou a konateľom. Autor odporúča zmluvu o výkone funkcie konateľa, pretože Obchodný zákonník v ustanovení § 66 ods. 6 výslovne pomenúva tento zmluvný typ.

Citované ustanovenie § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v platnom znení stanovuje pri zmluve o výkone funkcie konateľa dve podmienky.

Prvou podmienkou je obligatórna písomná forma zmluvy. Druhou podmienkou je schválenie zmluvy valným zhromaždením spoločnosti s ručením obmedzeným ako najvyšším orgánom spoločnosti.

Treťou, už nie podmienkou, vzhľadom na marginálnu právnu úpravu zmluvy o výkone funkcie konateľa, je, že v neupravených otázkach sa analogicky použije § 566 a nasledujúce ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce mandátnu zmluvu.

V zmluve o výkone funkcie konateľa je vhodné detailnejšie upraviť vzájomné práva spoločnosti s ručením obmedzeným a konateľov ako zmluvných strán. Ak má konateľ ako štatutárny orgán k dispozícii na firemné a súkromné účely mobilný telefón, notebook alebo služobný automobil, do zmluvy o výkone funkcie konateľa je potrebné zakomponovať klauzuly týkajúce sa používania týchto funkčných požitkov konateľom. V súčasnosti je štandardom, že konateľ je poistený pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom funkcie konateľa, a ak má spoločnosť platiť za konateľa poistné, je potrebné zakomponovať túto povinnosť do textu zmluvy.

Zmluva o výkone funkcie konateľa môže byť odplatná alebo bezodplatná a s touto otázkou sa treba v zmluve vysporiadať. Ak je konateľ odmeňovaný za výkon funkcie fixnou odmenou, na účely zdaňovania daňou z príjmov fyzických osôb sa vzťah spoločnosti a konateľa považuje za závislú činnosť, a preto je spoločnosť povinná ako platiteľ dane zraziť a odviesť za konateľa preddavok dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti.

Napriek tomu, že autor odporúča zmluvu o výkone funkcie konateľa, je lepšie mať mandátnu alebo inú zmluvu ako žiadnu zmluvu. Zmluvy sa majú dodržiavať a keď je vzájomný režim fungovania spoločnosti a konateľa dohodnutý len v ústnej neformálnej podobe, v praxi to môže byť problém. V prípade mandátnej zmluvy spoločnosť vystupuje ako mandant a konateľ ako mandatár. Je to logické, pretože konateľ ako štatutárny orgán s.r.o. koná v mene spoločnosti a tento zmluvný vzťah má obchodnoprávnu povahu.

Konateľ zodpovedá za náhradu škody vo vzťahu k spoločnosti v plnej výške podľa Obchodného zákonníka. Konateľ je kedykoľvek odvolateľný z funkcie valným zhromaždením spoločnosti. Zatiaľ čo vzťah zamestnávateľ - zamestnanec je vzťahom pracovnoprávnym upraveným v Zákonníku práce.

Zamestnanec zodpovedá za náhradu škody spôsobenú z nedbanlivosti zamestnávateľovi do výšky štvornásobku priemerného mesačného zárobku. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď z pracovného pomeru z piatich výpovedných dôvodov striktne zakotvených v § 63 Zákonníka práce.

Pracovná zmluva na výkon funkcie konateľa nie je absolútne vhodný typ zmluvy, pretože vzťah spoločnosť (zamestnávateľ) a konateľ (zamestnanec) je vzťahom závislým. V tomto prípade by konateľ ako zamestnanec musel de facto rešpektovať pracovné príkazy samého seba, pretože za zamestnávateľa vystupuje ako konateľ konajúci v mene spoločnosti v pracovnoprávnych vzťahoch. V praxi treba striktne odlišovať dvojkoľajnosť vzťahov.

Autor nehovorí, že konateľ nemôže byť súčasne zamestnaný v spoločnosti, ale výkon funkcie konateľa nemôže robiť na pracovnú zmluvu. Znamená to, že ak je konateľ v spoločnosti zamestnaný, musia v praxi existovať vedľa seba dve zmluvy (preto tá dvojkoľajnosť vzťahov). Konateľ bude funkciu štatutárneho orgánu vykonávať na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa (obchodnoprávny vzťah). Ak bude v spoločnosti súčasne zamestnaný (napríklad ako generálny, obchodný, výrobný alebo technický riaditeľ), na tento vzťah spoločnosť uzatvorí pracovnú zmluvu (pracovnoprávny vzťah).

Mandátna Zmluva vs. Zmluva o Poskytovaní Služieb

Je dôležité rozlišovať medzi mandátnou zmluvou a zmluvou o poskytovaní služieb.

Zmluvou o poskytovaní služieb sa poskytovateľ zaviaže pre klienta zabezpečovať (alebo jednorazovo zabezpečiť) nejakú činnosť - poskytovať službu. Službu sa zaväzuje poskytovať v dohodnutom rozsahu a kvalite, za dojednanú odmenu a počas dohodnutého obdobia. Služba má vždy nehmotnú povahu a nikdy nevedie k zmene vlastníctva k čomukoľvek.

V praxi zmluvu o poskytovaní služieb využíva poskytovateľ, ktorý ponúka na zabezpečenie potrieb klienta svoju prácu, svoje vedomosti, schopnosti, príp. možnosť využitia svojho materiálneho substrátu. Poskytovateľom je najčastejšie podnikateľ. Služby môže poskytovať aj nepodnikateľ (napr. sociálne služby nezisková organizácia, štátna inštitúcia, dobrovoľník). Klient (zákazník) potrebuje zabezpečiť svoje súkromné potreby alebo zabezpečiť verejné potreby (subjekty verejného práva, mimovládne organizácie) a je ochotný zaplatiť za ponúkanú službu protihodnotu - odmenu.

Náležitosti zmluvy o poskytovaní služieb

V zmluve o poskytovaní služieb musíme dostatočne určito vymedziť predmet svojich záväzkov. Musí byť jednoznačné kto, komu, po akú dobu a akú službu má poskytovať a aká odmena mu za to prináleží. Zmluva o poskytovaní služieb ako inominátna (nepomenovaná) zmluva nemá zákonom vymedzené náležitosti. V závislosti od jej predmetu však obsahuje:

1. Identifikácia zmluvných strán - označujeme ich ako klient (zákazník, prijímateľ) a poskytovateľ, (príp. objednávateľ a dodávateľ).
2. Predmet zmluvy - vymedzuje záväzok poskytovateľa poskytovať klientovi nejakú službu. Súčasne záväzok klienta za službu zaplatiť.
3. Obsah a rozsah poskytovaných služieb - používame slovný opis alebo odkaz na príslušnú normu. Podrobný rozpis môže byť v prílohách zmluvy o poskytovaní služieb.
4. Termín plnenia je podstatnou náležitosťou zmluvy o poskytovaní služieb, ak to vyplýva z jej predmetu (službu je potrebné vykonať v určenom termíne).
5. Doba platnosti zmluvy - určitá alebo neurčitá. Môže byť totožná s termínom plnenia.
6. Miesto plnenia je podstatnou náležitosťou zmluvy o poskytovaní služieb, ak to vyplýva z jej predmetu (službu je potrebné vykonať na určenom mieste).
7. Odmena (cena) - cenu určujeme pevnou sumou, spôsobom jej výpočtu, odkazom na cenový predpis alebo na cenník poskytovateľa. Výnimočne môže byť služba poskytnutá bezodplatne (charita alebo ako doplnková služba). Bezodplatnosť treba v zmluve výslovne uviesť.

Ostatné náležitosti:

8. Podrobnejšia špecifikácia kvality poskytovaných služieb
9. Všeobecné obchodné podmienky ako príloha zmluvy o poskytovaní služieb alebo odkaz na všeobecné obchodné podmienky poskytovateľa.
10. Splatnosť ceny (termín splatnosti, spôsob platby, spôsob fakturácie, úroky z omeškania).
11. Reklamácie - spôsoby uplatnenia reklamácie za vadné služby (nižšej kvality alebo menšieho rozsahu). Lehoty na uplatnenie reklamácie. Záruka, ktorú poskytol poskytovateľ, alebo ktorá vyplýva z osobitného zákona. Reklamačný poriadok poskytovateľa môže byť prílohou zmluvy o poskytovaní služieb.
12. Práva a povinnosti zmluvných strán nad rámec predmetu zmluvy
13. Zmluvné pokuty
14. Dôvernosť (povinnosť zachovávať mlčanlivosť o informáciách získaných pri plnení zmluvy).
15. Zodpovednosť za škodu. Okolnosti vylučujúce zodpovednosť za škodu (vyššia moc - vis maior).
16. Spôsoby ukončenia zmluvy (dôvody na vypovedanie zmluvy, odstúpenie od zmluvy, výpovedná lehota).
17. Komunikácia s klientom. Zadávanie pokynov poskytovateľovi. Doručovanie.
18. Rozhodné právo (strany si dohodou zvolia právny režim zmluvy o poskytovaní služieb.

Ústna alebo písomná forma zmluvy o poskytovaní služieb?

Zmluva o poskytovaní služieb ako zmluva inominátna nemá obligatórne písomnú formu. V záujme zachovania právnej istoty ju však vo väčšine prípadov preferujeme. V závislosti od charakteru služby je možné zmluvu uzatvoriť aj ústnym dohovorom strán alebo iným prejavom vôle. V praxi sú to jednoduchšie služby (jednorazové). V takýchto prípadoch postačuje písomná alebo elektronická objednávka a následne faktúra (niekedy iba pokladničný blok).

Prípady, kedy je písomná forma zmluvy o poskytovaní služieb povinná:

Zmluvné strany (podnikateľ a fyzická osoba) sa dohodnú na režime podľa Obchodného zákonníka, aj keď by sa mali riadiť Občianskym zákonníkom. Jedná sa o tzv. fakultatívne obchody. Takáto dohoda o voľbe práva musí byť písomná. Zmluva o poskytovaní služieb sa okrem právneho režimu podľa Obchodného a Občianskeho zákonníka môže riadiť prioritne režimom podľa osobitného zákona. Takýto zákon môže ukladať pre určitý typ zmluvy povinne písomnú formu. Príkladom je Zmluva o poskytovaní sociálnej služby podľa § 74 zákona 448/2008 o sociálnych službách Z. z.

Praktické Rady Pred Uzatváraním Zmluvy o Poskytovaní Služieb

• Záväznosť objednávky: Odoslanie (resp. potvrdenie) objednávky považujeme za prejav vôle smerujúci k uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní služieb. Objednávka navyše obsahuje údaje, ktoré dostatočne vymedzujú predmet záväzkov.
• Všeobecné obchodné podmienky: Poskytovateľ má často vlastné všeobecné obchodné podmienky, vlastný cenník (príp. sadzobník) aj reklamačný poriadok. Pred uzatvorením zmluvy je dôležité, aby sa klient s týmito dokumentmi oboznámil.
• Rámcová zmluva: Ak plánujeme služby poskytovať (alebo odoberať) čiastkovo, využívame rámcovú zmluvu o poskytovaní služieb. Táto vymedzí podmienky pre uzatváranie čiastkových zmlúv.
• Regulácia podľa osobitného zákona: Pred uzatvorením zmluvy o poskytovaní služieb si overíme, či podmienky poskytovania danej služby nepodliehajú „regulácii“ podľa osobitného zákona.
• Ochrana osobných údajov (GDPR): Poskytovatelia služieb v praxi nakladajú s osobnými údajmi svojich klientov. Netreba zabúdať na realizáciu opatrení v zmysle zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov.
• Spotrebiteľská zmluva: Ak je účastníkom zmluvy fyzická osoba - spotrebiteľ, zmluva sa riadi aj režimom tzv. spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tento režim sa použije prednostne! A to aj v prípade, ak sa podnikateľ písomne dohodol s fyzickou osobou na režime podľa Obchodného zákonníka.
• Verejné obstarávanie: Subjekty verejného práva (štátne orgány a organizácie, obce, VUC a právnické osoby nimi zriadené, založené, financované alebo kontrolované) využívajú zmluvu o poskytovaní služieb na zabezpečovanie verejných potrieb. Nezabúdame, že poskytovateľ služieb musí byť vybratý v súlade so zákonom č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní.
• Register partnerov verejného sektora: Ak v zmysle zmluvy o poskytovaní služieb budeme prijímateľom verejných prostriedkov v sume nad 100 tis. eur, máme povinnosť registrácie v zmysle zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora.

Nemýľme si zmluvu o poskytovaní služieb s inými zmluvnými typmi

Zmluvu posudzujeme vždy podľa jej obsahu (nie podľa názvu). Ak uzatvoríme zmluvu, ktorá je svojim obsahom napr. zmluvou o dielo, riadi sa režimom zmluvy o dielo i napriek tomu, že ju nazveme inak. Dôležité je, nepomýliť si zmluvu o poskytovaní služieb v režime nepomenovaných zmlúv s iným typom zmluvy.

Zmluvy upravené v Občianskom aj Obchodnom zákonníku

• Zmluva o dielo: Výsledkom zmluvy o dielo je dielo, ako hmotne alebo nehmotne zachytený výsledok činnosti zhotoviteľa. Dielo sa stáva vlastníctvom objednávateľa (napr. zhotovenie stavby, montáž nejakej veci). Služba je nehmotný proces. Jej výsledkom nie je dielo, ktoré by zostalo klientovi. Je len uspokojená nejaká jeho potreba (napr. upratanie priestorov.)
• Kúpna zmluva: Službu si nemýlime s tovarom. Pri kúpe tovaru dochádza k prechodu vlastníctva k tovaru z predávajúceho na kupujúceho. Zmluvou o poskytovaní služieb klient iba prijíma službu, príp. súčasne využíva hmotné veci poskytovateľa. Napr. masérsky stôl vo vlastníctve maséra. Nevzniká mu však vlastníctvo k žiadnej veci.
• Zmluva o sprostredkovaní/sprostredkovateľská zmluva: Využívaná v praxi realitnými kanceláriami.

Zmluvy upravené v Občianskom zákonníku

príkazná zmluva, zmluva o úschove, zmluva o ubytovaní, zmluva o preprave, poistná zmluva.

Zmluvy upravené v Obchodnom zákonníku

mandátna zmluva, komisionárska zmluva, zmluva o kontrolnej činnosti, zasielateľská zmluva, zmluva o preprave veci, zmluva o obchodnom zastúpení.

Právna Úprava Zmluvy o Poskytovaní Služieb

Zmluva o poskytovaní služieb (alebo zmluva o poskytnutí služieb) nie je ako samostatný zmluvný typ upravená v žiadnom zákone. Zaraďuje sa medzi tzv. inominátne (nepomenované) zmluvy.

Najčastejšie ju uzatvárame podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Uplatňuje sa medzi podnikateľmi navzájom alebo medzi subjektmi verejného práva a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Ak sa na tom strany písomne dohodnú aj medzi podnikateľom a fyzickou osobou. Zmluvu o poskytovaní služieb je možné uzatvoriť aj podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Najmä medzi fyzickými osobami (nepodnikateľmi) navzájom, medzi fyzickými osobami a podnikateľmi, tiež medzi subjektmi verejného práva navzájom ako nepodnikateľmi.

Náš právny poriadok pozná aj služby, ktoré sú regulované osobitnými zákonmi. Tu platí, že zmluva o poskytovaní služieb sa riadi podmienkami vymedzenými týmto zákonom. Podmienky, ktoré osobitný zákon nevymedzuje, sa riadia Obchodným zákonníkom alebo Občianskym zákonníkom. Ako príklad uvádzame:

• Poskytovanie sociálnych služieb v zmysle zákona č. 448/2008 Z. z.
• Poskytovanie poštových služieb v zmysle zákona č. 324/2011 Z. z.
• Poskytovanie právnych služieb v zmysle zákona č. 586/2003 Z.

Zhrnutie

Mandátna zmluva je dôležitým nástrojom v obchodnom svete, ktorý umožňuje mandantovi obstarať obchodné záležitosti prostredníctvom mandatára. Je nevyhnutné, aby zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti a aby zmluvné strany poznali svoje práva a povinnosti. Aj keď mandátna zmluva nemôže byť bezodplatná, existujú alternatívne zmluvné typy, ako napríklad zmluva o výkone funkcie, ktoré môžu byť vhodné v určitých situáciách.

tags: #bezodplatná #mandatna #zmluva #vzor