Bezplatné postúpenie pohľadávky a jeho účtovanie

Hospodárska činnosť podniku je charakteristická pohybom vstupov a ich transformáciou na finálne výkony. Tento proces je založený na kombinácii vstupov v závislosti od technologického procesu, organizačnej štruktúry a systému riadenia. Z účtovného hľadiska je náklad definovaný ako zníženie ekonomických úžitkov účtovnej jednotky v účtovnom období, ktoré sa dá spoľahlivo oceniť. Náklady sa účtujú na príslušných účtoch v účtovej triede 5 - Náklady.

Náklady a ich účtovanie

Na účtoch triedy 5 sa účtuje o všetkých nákladoch, ktoré s daným účtovným obdobím časovo a vecne súvisia. Náklady sa účtujú od začiatku daného účtovného obdobia narastajúcim spôsobom. Vznik a zvýšenie nákladov sa zachytáva na príslušnom nákladovom účte na strane Má dať, zníženie na strane Dal, prípadne ako storno nákladu na strane Má dať. Náklady možno rozčleniť do 3 základných skupín: prevádzkové náklady, finančné náklady a mimoriadne náklady. Osobitnou skupinou v rámci triedy 5 sú náklady, na ktoré sa účtujú dane z príjmov a prevodové účty.

• Prevádzkové náklady obsahujú náklady, ktoré súvisia s pravidelne sa opakujúcimi bežnými podnikateľskými aktivitami.
• Finančné náklady predstavujú finančné operácie úrokové, kurzové, súvisiace s predajom cenných papierov.
• Mimoriadne náklady sa vyskytujú náhodne a vo vzťahu k bežnej podnikateľskej činnosti ich možno považovať za mimoriadne.

V podnikateľskej praxi je potrebné zvažovať príslušnosť konkrétnych účtovných prípadov vo vzťahu k obsahu jednotlivých účtov účtovej triedy 5 - Náklady, pretože ich náplň v účtovej osnove a postupoch účtovania pre podnikateľov je stanovená rámcovo a vymedzenie všetkých potenciálnych nákladov nie je vyčerpávajúce. To si vyžaduje posudzovať účtovné prípady podľa ekonomickej náplne účtov nákladov s prihliadnutím na to, či ide o prevádzkové, finančné alebo mimoriadne náklady a súčasne s prihliadnutím na ďalšie právne predpisy (najmä daňové, Obchodný zákonník, Občiansky zákonník, Zákonník práce a pod.).

Účty nákladov sú výsledkové účty, pretože slúžia na výpočet výsledku hospodárenia, t. j. zisku alebo straty, ktorý je po úprave podľa zákona o dani z príjmov predmetom zdanenia. Podľa § 3 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia. Nákladom podľa § 2 ods. 4 písm. e) zákona o účtovníctve sa rozumie zníženie ekonomických úžitkov účtovnej jednotky v účtovnom období, ktoré sa dá spoľahlivo oceniť; ekonomickým úžitkom je možnosť priamo alebo nepriamo prispieť k toku peňažných prostriedkov a ekvivalentov peňažných prostriedkov [§ 2 ods. 4 písm. d) zákona o účtovníctve]. Podľa § 5 postupov účtovania náklady sa účtujú do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia. Kritériom na účtovanie účtovných prípadov časového rozlíšenia je skutočnosť, že je známy ich vecný obsah, suma a je určené obdobie, ktorého sa týkajú. Náklady sa účtujú na príslušných účtoch nákladových druhov časovo rozlíšené, s výnimkou nákladových druhov, ktoré tvoria komplexné náklady budúcich období. Podľa § 63 postupov účtovania pre podnikateľov v účtovej triede 5 sa účtujú prvotné náklady alebo druhotné náklady.

Daňový výdavok je definovaný v § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Výdavok musí byť zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka v súlade s účtovnými predpismi. Na daňové účely sa vo všeobecnosti akceptujú výdavky (náklady) zaúčtované v účtovníctve, a to v súlade s § 17 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Napriek zaúčtovaniu v súlade s účtovnými predpismi sa niektoré výdavky (náklady) do daňových výdavkov uplatnia len v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov. Ak výšku výdavku limituje osobitný predpis, tak preukázaný náklad možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky limitu určeného v tomto osobitnom predpise - zákon o dani z príjmov v tejto súvislosti odkazuje napríklad na zákon č. 152/1994 o sociálnom fonde v znení zákona č. 375/1996 Z. z., podľa ktorého z § 5 ods. 1 vyplýva, že daňovo uznaným výdavkom je výška povinného prídelu do sociálneho fondu vypočítaná podľa § 3 ods. 1 písm. a) a b).

Prečítajte si tiež: Postúpenie pohľadávky: jednoduché účtovníctvo

Zákon o dani z príjmov v § 2 písm. j) a k) ďalej vyžaduje vecnú a časovú súvislosť príjmov a výdavkov v zdaňovacom období, čo znamená, že daňové výdavky a príjmy musia byť súčasťou základu dane v tom zdaňovacom období, s ktorým vecne a časovo súvisia. Ak daňovník vedie účtovníctvo v súlade s účtovnými predpismi a náklady a výnosy účtuje v časovej a vecnej súvislosti s daným obdobím, tento postup je v súlade aj so zákonom o dani z príjmov. Zákon o dani z príjmov presne ustanovil, kedy sa nedodrží časová a vecná súvislosť nákladu alebo výnosu s príslušným zdaňovacím obdobím. Napr. je to v situácii, keď zákon uplatnenie výdavku alebo príjmu v základe dane podmieňuje jeho zaplatením alebo prijatím. Ak dochádza k oprave chýb minulých účtovných období, pričom ide o také náklady (výdavky), ktoré sú uznaným daňovým výdavkom, alebo ide o také výnosy (príjmy), ktoré sú zdaniteľným príjmom, tieto sa podľa § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov zahrnú do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, a to aj napriek skutočnosti, že v účtovníctve sú zaúčtované v bežnom účtovnom období. Z pohľadu daňového je ďalej nepodstatné, či ide o opravy významných chýb minulých rokov účtovaných na ťarchu alebo v prospech účtu nerozdeleného zisku (neuhradenej straty) alebo opravy nevýznamných chýb účtovaných do nákladov alebo výnosov.

Príklad: Spoločnosť zaúčtovala v roku 2008 do nákladov v nesprávnej výške daň z nehnuteľností. Na základe rozhodnutia mestského úradu bola navyše zaplatená daň vrátená v roku 2010. Nesprávne zaúčtovanú sumu v roku 2008 spoločnosť opravila v roku 2010 zaúčtovaním významnej opravy chýb minulých účtovných období na účet 428 - Nerozdelený zisk minulých rokov. Pretože podľa § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov opravy chýb minulých účtovných období, ak ide o náklady (výdavky) uznané za daňové výdavky alebo výnosy (príjmy) zahrnované do zdaniteľných príjmov, sa zahrnú do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, bez ohľadu na to, či sa účtujú do nákladov, výnosov alebo na účet nerozdelený zisk minulých rokov, spoločnosť vyrovná neoprávnené krátenie dane v roku 2008 prostredníctvom dodatočného daňového priznania.

Ustanovenie § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov zároveň umožňuje daňovníkovi uplatniť postup, pri ktorom sa úprava základu dane podľa § 17 ods. 15 nevykoná. Ak daňovník v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach nesprávne vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň (resp. vykázal nižšiu stratu), čiže zahrnul do základu dane vyššie výnosy (príjmy), ako mu vyplýva z postupov účtovania, alebo nezahrnul do základu dane náklady (výdavky), ktoré podľa príslušných postupov účtovania mali byť zaúčtované v tomto účtovnom období, opravu tejto chyby zaúčtovanú v bežnom účtovnom období výsledkovo alebo na účet nerozdeleného zisku (či neuhradenej straty) daňovník nemusí zahrnúť do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým tento náklad alebo výnos vecne a časovo súvisí. Je to na jeho rozhodnutí. To znamená, že daňovník v tomto prípade nemusí podávať dodatočné daňové priznanie s tým, že ak oprava tejto chyby bude účtovaná výsledkovo, bude súčasťou základu dane v tom období, v ktorom sa o oprave účtovalo.

Tvorba rezerv je podľa § 21 ods. 2 písm. j) zákona o dani z príjmov vo všeobecnosti nedaňovým výdavkom s výnimkou rezerv vymedzených v § 20. Rezervami, ktorých tvorba je súčasťou základu dane za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov, sú rezervy v poisťovníctve, rezervy vytvárané zdravotnými poisťovňami a taxatívne vymenované rezervy účtované ako náklad. Medzi tieto patria rezervy na:

• vyprodukované emisie v zmysle zákona č. 572/2004 Z. z.
• lesnú pestovnú činnosť vykonávanú podľa zákona č. 326/2005 Z. z.
• likvidáciu hlavných banských diel, lomov a odpadov pri banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom a na rekultiváciu pozemkov dotknutých banskou činnosťou alebo činnosťou vykonávanou banským spôsobom v zmysle banského zákona č. 44/1988 Zb.
• uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládok po ich uzavretí tvorené v súlade so zákonom č. 223/2001 Z. z.
• nakladanie s odovzdaným elektroodpadom z domácností tvorené podľa § 54e ods. 3 zákona č. 223/2001 Z. z.
• účelová finančná rezerva tvorená podľa zákona č. 514/2008 Z. z.

Pri použití zákonnej rezervy (vzhľadom na spôsob účtovania) zákon o dani z príjmov v § 20 ods. 20 ustanovuje, že rozdiel medzi výškou vytvorenej rezervy uznanej za daňový výdavok a sumou skutočného nákladu, ku ktorému bola táto rezerva tvorená, sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k použitiu rezervy. Pokiaľ ide o náklad, na ktorý bola tvorená rezerva daňovo neuznaná, tento sa podľa § 17 ods. 23 zákona o dani z príjmov zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy, a to do výšky, v akej je tento náklad súčasne uznaný za daňový výdavok podľa § 19 zákona o dani z príjmov. Zúčtovaný rozdiel medzi nákladom, na ktorý bola táto rezerva tvorená, a sumou tejto rezervy sa do základu dane nezahŕňa.

Prečítajte si tiež: Dôchodcovia a očkovanie

Spotrebované nákupy a ich účtovanie

Podľa postupov účtovania pre podnikateľov náplň niektorých účtov nákladov konkrétne neustanovujú, ustanovujú len náplň účtových skupín nákladov, napr. v § 64 ods. 1 je ustanovená obsahová náplň účtovej skupiny 50 - Spotrebované nákupy, kde je povedané, že na účtoch účtovej skupiny 50 sa v priebehu účtovného obdobia účtujú spotrebované položky materiálu a predané položky tovaru na ťarchu účtov 501 a 504, ale už neustanovujú, aké účtovné prípady okrem spotreby materiálu sa môžu na účte 501 - Spotreba materiálu účtovať. Vychádzajúc z praxe, okrem spotreby materiálu sa na tomto účte účtuje aj spotreba čistiacich prostriedkov, kancelárskych potrieb, pohonných hmôt, odbornej literatúry, ďalej sa tu účtujú náklady na reklamu a pod. Z tohto dôvodu sa v príspevku budeme podrobnejšie venovať nielen účtom 501 a 504, ale aj niektorým ďalším účtom z účtovej triedy 5 - Náklady, t. j.

Postupy účtovania v rámci účtovej skupiny 50 - Spotrebované nákupy ustanovujú, že na účte 501 - Spotreba materiálu sa účtujú spotrebované položky materiálu a na účte 504 - Predaný tovar sa účtujú predané položky tovaru. Aké ďalšie účtovné prípady sa na účte 501 - Spotreba materiálu ešte účtujú, uvádzame v účtovných súvzťažnostiach účtu 501, napr.

• pomocných látok (napr.
• prevádzkových látok (napr.
• Nákup hnuteľných vecí, ktorých doba použiteľnosti je najviac jeden rok bez ohľadu na obstarávaciu cenu (napr.

Spotrebované pohonné látky sú daňovými nákladmi v rozsahu a za podmienok ustanovených v § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov.

1. Výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky sa zahrnú do daňových výdavkov podľa cien platných v čase ich nákupu, prepočítané podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze vozidla. dokladom - certifikátom (tzv. prelitrovanie) vydaným autorizovanou skúšobňou (strediskom, organizáciou), ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu vykonávať takéto činnosti (napr. Výskumný ústav dopravný v Žiline, Slovdekra, s. r. o. Bratislava, Exakta, s. r. o.
2. Ak má daňovník vozidlo vybavené zariadením satelitného sledovania pohybu vozidla a toto zaznamenáva spotrebu pohonných látok a evidenciu jázd v členení na súkromné a služobné účely, môže u tohto vozidla zahrnúť do daňových výdavkov skutočnú spotrebu pohonných látok. V tomto prípade výdavky na spotrebované pohonné látky pri cestách na služobné účely sú v plnej výške (vrátane zdokumentovanej nadspotreby) uznaným daňovým výdavkom. Preukazujúcim dokladom pri tomto spôsobe uplatnenia PHL do daňových výdavkov je skutočná spotreba vykázaná z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidla, evidencia jázd, z ktorých je jednoznačné použitie vozidla na služobné a súkromné účely a doklad o nákupe pohonných látok.
3. Posledný spôsob umožňuje daňovníkom paušálne uplatňovanie spotreby pohonných látok, a to vo výške 80 % z výdavkov vynaložených na spotrebované pohonné látky, t. j. 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie. Daňovník je pritom povinný vychádzať z počtu najazdených kilometrov za príslušný daňový rok, ktoré zistí zo stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne. Pri tomto spôsobe uplatňovania spotrebovaných pohonných látok do daňových výdavkov nie je potrebné viesť knihu jázd, t. j. nevyžaduje sa sledovanie použitia vozidla na služobné a súkromné účely.

Ak daňovník poskytne motorové vozidlo svojmu zamestnancovi, je potrebné skúmať, či je motorové vozidlo daňovníka - zamestnávateľa, využívané zamestnancom výlučne v súvislosti s podnikaním zamestnávateľa alebo je vozidlo používané aj na súkromné účely. Ak je vozidlo využívané zamestnancom len na služobné účely, v tom prípade si môže zamestnávateľ uplatniť výdavky na spotrebované pohonné látky do daňových výdavkov vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie. Ak je však motorové vozidlo využívané zamestnancom aj na súkromné účely, v tom prípade si môže zamestnávateľ uplatniť výdavok na spotrebu pohonných látok len v pomernej výške, v akej zamestnanec využíva motorové vozidlo poskytnuté zamestnávateľom v súvislosti s podnikaním tohto zamestnávateľa, a to až do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie podľa § 19 ods. 2 písm. l) tretí bod zákona o dani z príjmov. Využiť toto ustanovenie môžu aj daňovníci, ktorí sú platiteľmi DPH. Podľa § 49 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z.

Náklady na reklamné predmety sú daňovým nákladom podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov za podmienky, že ich hodnota nepresiahne za 1 kus sumu 16,60 eura. S účinnosťou od 1. 1. 2010 (zákon č. 504/2009 Z. Z hľadiska dane z príjmov je potrebné ďalej oddelene sledovať tie náklady, ktoré sú určitým spôsobom limitované alebo daňovo neuznané. spotrebu materiálu v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb, napr. Na ťarchu účtu 504 - Predaný tovar sa účtuje úbytok predaného tovaru, tu je teda obsahová náplň jednoznačná, pretože …

Prečítajte si tiež: Podmienky pre bezplatnú vlakovú dopravu ZŤP

Príklady účtovania postúpenia pohľadávok

Príklad 1: V roku 2009 spoločnosť Slovenská, vinárska s. r. o. vystavila spoločnosti Klas, s. r. o. faktúru na zmluvnú pokutu vo výške 70 000 €. Táto pohľadávka bola spoločnosťou Slovenská vinárska, s. r. o. postúpená dňa 1. 7. 2010 na spoločnosť Pivovarská spoločnosť, a. s.

Príklad 2: Spoločnosť Píla, s. r. o. nadobudla v roku 2010 od spoločnosti Drevári, s. r. o. postúpením za dohodnutú cenu 10 000 € aj pohľadávku voči spoločnosti Bukovina s. r. o. v menovitej hodnote 15 000 €. Na spoločnosť Bukovina vyhlásil súd dňa 15. 6. 2010 konkurz. V uznesení o vyhlásení konkurzu vyzval veriteľov, aby svoje pohľadávky prihlásili na súde a správcovi do 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu. Spoločnosť Píla s. r. o. pohľadávku prihlásila dňa 20. 7. 2010. Následne dňa 30. 9.

Príklad 3: Spoločnosť Píla, s. r. o. nadobudla v roku 2010 od spoločnosti Drevári, s. r. o. postúpením za dohodnutú cenu 6 500 € pohľadávku voči podnikateľovi Jánovi Stodolovi v menovitej hodnote 8 000 €.

Príklad 4: Spoločnosť Gama, a. s. v roku 2010 evidovala pohľadávku voči spoločnosti Delta, s. r. o. za poskytnuté služby vo výške 4 000 €. Pohľadávka bola splatná 15. 12. 2006. K pohľadávke bola v roku 2009 vytvorená opravná položka v plnej výške pohľadávky (100 %), pričom išlo o daňovo uznanú opravnú položku podľa § 20 ods. 14 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP") (uplynulo viac ako 36 mesiacov od splatnosti pohľadávky).

Príklad 5: Podnikateľka podniká ako fyzická osoba v oblasti maloobchodu a veľkoobchodu s kancelárskymi potrebami a účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva. V roku 20xx využila pri svojej podnikateľskej činnosti reklamné a propagačné predmety, na ktoré si dala vytlačiť svoje obchodné meno (podľa živnostenského listu je to meno a priezvisko s adresou firmy). Za reklamné a propagačné predmety zaplatila faktúru úhradou z bankového účtu v sume 368,90 € dňa 28. 5. Faktúru od dodávateľa dostala spolu s objednaným tovarom 20. 5. Časť faktúry č. P. č.

Príklad 6:

• odvysielaný reklamný spot v miestnom rádiu, faktúru za reklamu zaplatil 10. 2.
• inzercia uverejnená v miestnom týždenníku 4 krát v mesiaci marec 2010, faktúru zaplatil 15. 3.
• vytlačené letáky, ktoré propagujú výrobky a služby podnikateľa, úhradu za letáky uskutočnil 30. 4.

Podnikateľ nie je registrovaný ako platiteľ dane z pridanej hodnoty.

Príklad 7: Podnikateľ, ktorý podniká ako fyzická osoba, uzavrel so športovým klubom, v ktorom sú registrované jeho deti, zmluvu o reklame na sumu 2 000 €.

Príklad 8: Podnikateľka, ktorá podniká ako fyzická osoba (výroba a predaj dámskych odevov) sa každoročne zúčastňuje na výstave, kde prezentuje svoje výrobky a uzatvára kontrakty na budúcu dodávku výrobkov. Súčasťou prezentácie je aj podávanie občerstvenia, ako sú napríklad nealko nápoje, obložené chlebíčky, ovocie a podobne.

Príklad 9: Podnikateľka, ktorá podniká ako fyzická osoba (maľuje a predáva kraslice a vyrába bábiky zo šúpolia), poskytuje svojim súčasným alebo možným budúcim zákazníkom bezplatne svoje výrobky za účelom reklamy. Ide o reklamné vzorky.

Príklad 10: Podnikateľ, ktorý podniká ako fyzická osoba v oblasti ubytovacích služieb v turistickom stredisku sa rozhodol uplatniť reklamu v týždenníku, ktorý vychádza v lokalite, z ktorej sú aj jeho klienti. V časopise bude vytlačená reklama pozostávajúca z firemného loga, popisu činnosti podnikateľa a popisu umiestnenia penziónu.

Postúpenie pohľadávky: Zmena veriteľa a jej dôsledky

Postúpením pohľadávky dochádza k zmene v osobe veriteľa. Postupník nadobúda pohľadávku spolu s jej príslušenstvom a so všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Postúpiť pohľadávku je možné odplatne alebo bezodplatne. U postupcu je hodnota postúpenej pohľadávky súčasťou základu dane. Započítanie je formou bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa nevykoná skutočným plnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka.

Príklad: Podnikateľ - postupník na základe zmluvy zo dňa 15. 11. 2017 nadobudol pohľadávku v menovitej hodnote 15 000 € postúpením v obstarávacej cene vo výške 10 000 €. Postupcovi uhradil dohodnutú sumu 13. 12. 2017. Od dlžníka vyinkasoval pohľadávku vo výške 15 000 € dňa 18. 4.

Účtovanie v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií: výdavok zahrnovaný do základu dane v členení ostatné výdavky vo výške 10 000 €, t. j. Podnikateľ - postupník úhradu obstarávacej ceny pohľadávky účtuje ako výdavok neovplyvňujúci základ dane. Základ dane znižuje o zaplatenú obstarávaciu cenu pohľadávky nadobudnutej postúpením až v roku 2018, kedy pohľadávku od dlžníka vyinkasoval.

tags: #bezplatne #postúpenie #pohľadávky #účtovanie