
Hospodárska činnosť podniku je charakteristická pohybom vstupov a ich transformáciou na finálne výkony. Tento proces je založený na kombinácii vstupov v závislosti od technologického procesu, organizačnej štruktúry a systému riadenia. Z účtovného hľadiska je náklad definovaný ako zníženie ekonomických úžitkov účtovnej jednotky v účtovnom období, ktoré sa dá spoľahlivo oceniť. Náklady sa účtujú na príslušných účtoch v účtovej triede 5 - Náklady.
Na účtoch triedy 5 sa účtuje o všetkých nákladoch, ktoré s daným účtovným obdobím časovo a vecne súvisia. Náklady sa účtujú od začiatku daného účtovného obdobia narastajúcim spôsobom. Vznik a zvýšenie nákladov sa zachytáva na príslušnom nákladovom účte na strane Má dať, zníženie na strane Dal, prípadne ako storno nákladu na strane Má dať. Náklady možno rozčleniť do 3 základných skupín: prevádzkové náklady, finančné náklady a mimoriadne náklady. Osobitnou skupinou v rámci triedy 5 sú náklady, na ktoré sa účtujú dane z príjmov a prevodové účty.
V podnikateľskej praxi je potrebné zvažovať príslušnosť konkrétnych účtovných prípadov vo vzťahu k obsahu jednotlivých účtov účtovej triedy 5 - Náklady, pretože ich náplň v účtovej osnove a postupoch účtovania pre podnikateľov je stanovená rámcovo a vymedzenie všetkých potenciálnych nákladov nie je vyčerpávajúce. To si vyžaduje posudzovať účtovné prípady podľa ekonomickej náplne účtov nákladov s prihliadnutím na to, či ide o prevádzkové, finančné alebo mimoriadne náklady a súčasne s prihliadnutím na ďalšie právne predpisy (najmä daňové, Obchodný zákonník, Občiansky zákonník, Zákonník práce a pod.).
Účty nákladov sú výsledkové účty, pretože slúžia na výpočet výsledku hospodárenia, t. j. zisku alebo straty, ktorý je po úprave podľa zákona o dani z príjmov predmetom zdanenia. Podľa § 3 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia. Nákladom podľa § 2 ods. 4 písm. e) zákona o účtovníctve sa rozumie zníženie ekonomických úžitkov účtovnej jednotky v účtovnom období, ktoré sa dá spoľahlivo oceniť; ekonomickým úžitkom je možnosť priamo alebo nepriamo prispieť k toku peňažných prostriedkov a ekvivalentov peňažných prostriedkov [§ 2 ods. 4 písm. d) zákona o účtovníctve]. Podľa § 5 postupov účtovania náklady sa účtujú do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia. Kritériom na účtovanie účtovných prípadov časového rozlíšenia je skutočnosť, že je známy ich vecný obsah, suma a je určené obdobie, ktorého sa týkajú. Náklady sa účtujú na príslušných účtoch nákladových druhov časovo rozlíšené, s výnimkou nákladových druhov, ktoré tvoria komplexné náklady budúcich období. Podľa § 63 postupov účtovania pre podnikateľov v účtovej triede 5 sa účtujú prvotné náklady alebo druhotné náklady.
Daňový výdavok je definovaný v § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Výdavok musí byť zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka v súlade s účtovnými predpismi. Na daňové účely sa vo všeobecnosti akceptujú výdavky (náklady) zaúčtované v účtovníctve, a to v súlade s § 17 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Napriek zaúčtovaniu v súlade s účtovnými predpismi sa niektoré výdavky (náklady) do daňových výdavkov uplatnia len v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov. Ak výšku výdavku limituje osobitný predpis, tak preukázaný náklad možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky limitu určeného v tomto osobitnom predpise - zákon o dani z príjmov v tejto súvislosti odkazuje napríklad na zákon č. 152/1994 o sociálnom fonde v znení zákona č. 375/1996 Z. z., podľa ktorého z § 5 ods. 1 vyplýva, že daňovo uznaným výdavkom je výška povinného prídelu do sociálneho fondu vypočítaná podľa § 3 ods. 1 písm. a) a b).
Prečítajte si tiež: Postúpenie pohľadávky: jednoduché účtovníctvo
Zákon o dani z príjmov v § 2 písm. j) a k) ďalej vyžaduje vecnú a časovú súvislosť príjmov a výdavkov v zdaňovacom období, čo znamená, že daňové výdavky a príjmy musia byť súčasťou základu dane v tom zdaňovacom období, s ktorým vecne a časovo súvisia. Ak daňovník vedie účtovníctvo v súlade s účtovnými predpismi a náklady a výnosy účtuje v časovej a vecnej súvislosti s daným obdobím, tento postup je v súlade aj so zákonom o dani z príjmov. Zákon o dani z príjmov presne ustanovil, kedy sa nedodrží časová a vecná súvislosť nákladu alebo výnosu s príslušným zdaňovacím obdobím. Napr. je to v situácii, keď zákon uplatnenie výdavku alebo príjmu v základe dane podmieňuje jeho zaplatením alebo prijatím. Ak dochádza k oprave chýb minulých účtovných období, pričom ide o také náklady (výdavky), ktoré sú uznaným daňovým výdavkom, alebo ide o také výnosy (príjmy), ktoré sú zdaniteľným príjmom, tieto sa podľa § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov zahrnú do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, a to aj napriek skutočnosti, že v účtovníctve sú zaúčtované v bežnom účtovnom období. Z pohľadu daňového je ďalej nepodstatné, či ide o opravy významných chýb minulých rokov účtovaných na ťarchu alebo v prospech účtu nerozdeleného zisku (neuhradenej straty) alebo opravy nevýznamných chýb účtovaných do nákladov alebo výnosov.
Príklad: Spoločnosť zaúčtovala v roku 2008 do nákladov v nesprávnej výške daň z nehnuteľností. Na základe rozhodnutia mestského úradu bola navyše zaplatená daň vrátená v roku 2010. Nesprávne zaúčtovanú sumu v roku 2008 spoločnosť opravila v roku 2010 zaúčtovaním významnej opravy chýb minulých účtovných období na účet 428 - Nerozdelený zisk minulých rokov. Pretože podľa § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov opravy chýb minulých účtovných období, ak ide o náklady (výdavky) uznané za daňové výdavky alebo výnosy (príjmy) zahrnované do zdaniteľných príjmov, sa zahrnú do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, bez ohľadu na to, či sa účtujú do nákladov, výnosov alebo na účet nerozdelený zisk minulých rokov, spoločnosť vyrovná neoprávnené krátenie dane v roku 2008 prostredníctvom dodatočného daňového priznania.
Ustanovenie § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov zároveň umožňuje daňovníkovi uplatniť postup, pri ktorom sa úprava základu dane podľa § 17 ods. 15 nevykoná. Ak daňovník v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach nesprávne vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň (resp. vykázal nižšiu stratu), čiže zahrnul do základu dane vyššie výnosy (príjmy), ako mu vyplýva z postupov účtovania, alebo nezahrnul do základu dane náklady (výdavky), ktoré podľa príslušných postupov účtovania mali byť zaúčtované v tomto účtovnom období, opravu tejto chyby zaúčtovanú v bežnom účtovnom období výsledkovo alebo na účet nerozdeleného zisku (či neuhradenej straty) daňovník nemusí zahrnúť do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým tento náklad alebo výnos vecne a časovo súvisí. Je to na jeho rozhodnutí. To znamená, že daňovník v tomto prípade nemusí podávať dodatočné daňové priznanie s tým, že ak oprava tejto chyby bude účtovaná výsledkovo, bude súčasťou základu dane v tom období, v ktorom sa o oprave účtovalo.
Tvorba rezerv je podľa § 21 ods. 2 písm. j) zákona o dani z príjmov vo všeobecnosti nedaňovým výdavkom s výnimkou rezerv vymedzených v § 20. Rezervami, ktorých tvorba je súčasťou základu dane za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov, sú rezervy v poisťovníctve, rezervy vytvárané zdravotnými poisťovňami a taxatívne vymenované rezervy účtované ako náklad. Medzi tieto patria rezervy na:
Pri použití zákonnej rezervy (vzhľadom na spôsob účtovania) zákon o dani z príjmov v § 20 ods. 20 ustanovuje, že rozdiel medzi výškou vytvorenej rezervy uznanej za daňový výdavok a sumou skutočného nákladu, ku ktorému bola táto rezerva tvorená, sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k použitiu rezervy. Pokiaľ ide o náklad, na ktorý bola tvorená rezerva daňovo neuznaná, tento sa podľa § 17 ods. 23 zákona o dani z príjmov zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy, a to do výšky, v akej je tento náklad súčasne uznaný za daňový výdavok podľa § 19 zákona o dani z príjmov. Zúčtovaný rozdiel medzi nákladom, na ktorý bola táto rezerva tvorená, a sumou tejto rezervy sa do základu dane nezahŕňa.
Prečítajte si tiež: Dôchodcovia a očkovanie
Podľa postupov účtovania pre podnikateľov náplň niektorých účtov nákladov konkrétne neustanovujú, ustanovujú len náplň účtových skupín nákladov, napr. v § 64 ods. 1 je ustanovená obsahová náplň účtovej skupiny 50 - Spotrebované nákupy, kde je povedané, že na účtoch účtovej skupiny 50 sa v priebehu účtovného obdobia účtujú spotrebované položky materiálu a predané položky tovaru na ťarchu účtov 501 a 504, ale už neustanovujú, aké účtovné prípady okrem spotreby materiálu sa môžu na účte 501 - Spotreba materiálu účtovať. Vychádzajúc z praxe, okrem spotreby materiálu sa na tomto účte účtuje aj spotreba čistiacich prostriedkov, kancelárskych potrieb, pohonných hmôt, odbornej literatúry, ďalej sa tu účtujú náklady na reklamu a pod. Z tohto dôvodu sa v príspevku budeme podrobnejšie venovať nielen účtom 501 a 504, ale aj niektorým ďalším účtom z účtovej triedy 5 - Náklady, t. j.
Postupy účtovania v rámci účtovej skupiny 50 - Spotrebované nákupy ustanovujú, že na účte 501 - Spotreba materiálu sa účtujú spotrebované položky materiálu a na účte 504 - Predaný tovar sa účtujú predané položky tovaru. Aké ďalšie účtovné prípady sa na účte 501 - Spotreba materiálu ešte účtujú, uvádzame v účtovných súvzťažnostiach účtu 501, napr.
Spotrebované pohonné látky sú daňovými nákladmi v rozsahu a za podmienok ustanovených v § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov.
Ak daňovník poskytne motorové vozidlo svojmu zamestnancovi, je potrebné skúmať, či je motorové vozidlo daňovníka - zamestnávateľa, využívané zamestnancom výlučne v súvislosti s podnikaním zamestnávateľa alebo je vozidlo používané aj na súkromné účely. Ak je vozidlo využívané zamestnancom len na služobné účely, v tom prípade si môže zamestnávateľ uplatniť výdavky na spotrebované pohonné látky do daňových výdavkov vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie. Ak je však motorové vozidlo využívané zamestnancom aj na súkromné účely, v tom prípade si môže zamestnávateľ uplatniť výdavok na spotrebu pohonných látok len v pomernej výške, v akej zamestnanec využíva motorové vozidlo poskytnuté zamestnávateľom v súvislosti s podnikaním tohto zamestnávateľa, a to až do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie podľa § 19 ods. 2 písm. l) tretí bod zákona o dani z príjmov. Využiť toto ustanovenie môžu aj daňovníci, ktorí sú platiteľmi DPH. Podľa § 49 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z.
Náklady na reklamné predmety sú daňovým nákladom podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov za podmienky, že ich hodnota nepresiahne za 1 kus sumu 16,60 eura. S účinnosťou od 1. 1. 2010 (zákon č. 504/2009 Z. Z hľadiska dane z príjmov je potrebné ďalej oddelene sledovať tie náklady, ktoré sú určitým spôsobom limitované alebo daňovo neuznané. spotrebu materiálu v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb, napr. Na ťarchu účtu 504 - Predaný tovar sa účtuje úbytok predaného tovaru, tu je teda obsahová náplň jednoznačná, pretože …
Prečítajte si tiež: Podmienky pre bezplatnú vlakovú dopravu ZŤP
Príklad 1: V roku 2009 spoločnosť Slovenská, vinárska s. r. o. vystavila spoločnosti Klas, s. r. o. faktúru na zmluvnú pokutu vo výške 70 000 €. Táto pohľadávka bola spoločnosťou Slovenská vinárska, s. r. o. postúpená dňa 1. 7. 2010 na spoločnosť Pivovarská spoločnosť, a. s.
Príklad 2: Spoločnosť Píla, s. r. o. nadobudla v roku 2010 od spoločnosti Drevári, s. r. o. postúpením za dohodnutú cenu 10 000 € aj pohľadávku voči spoločnosti Bukovina s. r. o. v menovitej hodnote 15 000 €. Na spoločnosť Bukovina vyhlásil súd dňa 15. 6. 2010 konkurz. V uznesení o vyhlásení konkurzu vyzval veriteľov, aby svoje pohľadávky prihlásili na súde a správcovi do 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu. Spoločnosť Píla s. r. o. pohľadávku prihlásila dňa 20. 7. 2010. Následne dňa 30. 9.
Príklad 3: Spoločnosť Píla, s. r. o. nadobudla v roku 2010 od spoločnosti Drevári, s. r. o. postúpením za dohodnutú cenu 6 500 € pohľadávku voči podnikateľovi Jánovi Stodolovi v menovitej hodnote 8 000 €.
Príklad 4: Spoločnosť Gama, a. s. v roku 2010 evidovala pohľadávku voči spoločnosti Delta, s. r. o. za poskytnuté služby vo výške 4 000 €. Pohľadávka bola splatná 15. 12. 2006. K pohľadávke bola v roku 2009 vytvorená opravná položka v plnej výške pohľadávky (100 %), pričom išlo o daňovo uznanú opravnú položku podľa § 20 ods. 14 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP") (uplynulo viac ako 36 mesiacov od splatnosti pohľadávky).
Príklad 5: Podnikateľka podniká ako fyzická osoba v oblasti maloobchodu a veľkoobchodu s kancelárskymi potrebami a účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva. V roku 20xx využila pri svojej podnikateľskej činnosti reklamné a propagačné predmety, na ktoré si dala vytlačiť svoje obchodné meno (podľa živnostenského listu je to meno a priezvisko s adresou firmy). Za reklamné a propagačné predmety zaplatila faktúru úhradou z bankového účtu v sume 368,90 € dňa 28. 5. Faktúru od dodávateľa dostala spolu s objednaným tovarom 20. 5. Časť faktúry č. P. č.
Podnikateľ nie je registrovaný ako platiteľ dane z pridanej hodnoty.
Príklad 7: Podnikateľ, ktorý podniká ako fyzická osoba, uzavrel so športovým klubom, v ktorom sú registrované jeho deti, zmluvu o reklame na sumu 2 000 €.
Príklad 8: Podnikateľka, ktorá podniká ako fyzická osoba (výroba a predaj dámskych odevov) sa každoročne zúčastňuje na výstave, kde prezentuje svoje výrobky a uzatvára kontrakty na budúcu dodávku výrobkov. Súčasťou prezentácie je aj podávanie občerstvenia, ako sú napríklad nealko nápoje, obložené chlebíčky, ovocie a podobne.
Príklad 9: Podnikateľka, ktorá podniká ako fyzická osoba (maľuje a predáva kraslice a vyrába bábiky zo šúpolia), poskytuje svojim súčasným alebo možným budúcim zákazníkom bezplatne svoje výrobky za účelom reklamy. Ide o reklamné vzorky.
Príklad 10: Podnikateľ, ktorý podniká ako fyzická osoba v oblasti ubytovacích služieb v turistickom stredisku sa rozhodol uplatniť reklamu v týždenníku, ktorý vychádza v lokalite, z ktorej sú aj jeho klienti. V časopise bude vytlačená reklama pozostávajúca z firemného loga, popisu činnosti podnikateľa a popisu umiestnenia penziónu.
Postúpením pohľadávky dochádza k zmene v osobe veriteľa. Postupník nadobúda pohľadávku spolu s jej príslušenstvom a so všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Postúpiť pohľadávku je možné odplatne alebo bezodplatne. U postupcu je hodnota postúpenej pohľadávky súčasťou základu dane. Započítanie je formou bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa nevykoná skutočným plnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka.
Príklad: Podnikateľ - postupník na základe zmluvy zo dňa 15. 11. 2017 nadobudol pohľadávku v menovitej hodnote 15 000 € postúpením v obstarávacej cene vo výške 10 000 €. Postupcovi uhradil dohodnutú sumu 13. 12. 2017. Od dlžníka vyinkasoval pohľadávku vo výške 15 000 € dňa 18. 4.
Účtovanie v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií: výdavok zahrnovaný do základu dane v členení ostatné výdavky vo výške 10 000 €, t. j. Podnikateľ - postupník úhradu obstarávacej ceny pohľadávky účtuje ako výdavok neovplyvňujúci základ dane. Základ dane znižuje o zaplatenú obstarávaciu cenu pohľadávky nadobudnutej postúpením až v roku 2018, kedy pohľadávku od dlžníka vyinkasoval.
tags: #bezplatne #postúpenie #pohľadávky #účtovanie