Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a dedenie po smrti: Komplexný sprievodca pre pozostalých

Smrť blízkeho je vždy ťažká životná situácia. Okrem emocionálnej záťaže sa pozostalí často musia vyrovnať aj s právnymi a administratívnymi záležitosťami, medzi ktoré patrí aj dedičské konanie. Jednou z komplikovanejších oblastí dedičského práva je problematika bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) a jeho vplyv na dedenie po smrti jedného z manželov. Tento článok si kladie za cieľ poskytnúť komplexný prehľad o tejto téme, a to od základných pojmov až po špecifické situácie, s ktorými sa môžete stretnúť.

Úvod do dedičského konania a dedičských skupín

K dedičskému konaniu dochádza po úmrtí človeka s cieľom rozhodnúť, ako sa naloží s jeho majetkom. Prvým krokom je zistenie, či zomrelý zanechal závet.

Dedenie zo závetu

Poručiteľ, teda zomrelý, môže zanechať závet, v ktorom určí svojich dedičov a rozdelí svoj majetok. Hoci vo filmoch často vidíme, že zomrelý zanechal závet, na Slovensku to až také bežné nie je. Je však dôležité vedieť, že závet má prednosť pred dedením zo zákona.

Dedenie zo zákona

Ak poručiteľ nezanechal závet, alebo ak je závet neplatný, nastupuje dedenie zo zákona. To upravuje Občiansky zákonník, ktorý rozdeľuje pozostalých do 4 dedičských skupín. Tieto skupiny sú rozdelené tak, aby mali prednosť príbuzní v priamom rade - deti, vnuci a podobne. Dedenie v priamom rade má výhodu v podobe daňovej úľavy.

Dedičské skupiny:

1. Prvá skupina: Deti poručiteľa a manžel/manželka. Dedia rovnakým dielom. Ak dieťa nededí, jeho podiel prechádza na jeho potomkov. Zákon nerozlišuje medzi deťmi manželskými, nemanželskými, osvojenými ani ešte nenarodenými (ak sa narodia živé). Ak zomrelý nebol ženatý/vydatá, majetok si rovným dielom delia deti.
2. Druhá skupina: Manžel/manželka, rodičia poručiteľa a tí, ktorí žili s poručiteľom aspoň rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa. Dedia rovnakým dielom, pričom manžel/ka musí dostať aspoň polovicu.
3. Tretia skupina: Súrodenci poručiteľa a tí, ktorí žili s poručiteľom aspoň rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa. Dedia rovnakým dielom.
4. Štvrtá skupina: Prarodičia poručiteľa a ich deti. Dedia rovnakým dielom.

Štvrtá skupina je pri dedení zo zákona poslednou.

Prečítajte si tiež: Dedenie a BSM v novom Občianskom zákonníku

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM)

Počas manželstva vzniká medzi manželmi bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM). To znamená, že všetko, čo manželia nadobudnú počas manželstva, patrí obom rovnakým dielom, s výnimkou vecí získaných darom, dedičstvom alebo iným spôsobom, ktorý zákon výslovne vylučuje.

Vyporiadanie BSM v dedičskom konaní

Pri úmrtí jedného z manželov sa najskôr vykoná vyporiadanie BSM. To znamená, že sa určí, čo patrí do spoločného majetku a čo je výlučné vlastníctvo jedného z manželov. Z BSM sa polovica považuje za majetok zosnulého a táto časť ide do dedičstva. Druhá polovica zostáva prežívajúcemu manželovi.

Vyporiadanie BSM sa môže uskutočniť dvoma spôsobmi:

1. Dohodou: Pozostalý manžel a ostatní dedičia sa dohodnú na vysporiadaní BSM. Dohoda podlieha schváleniu súdom.
2. Rozhodnutím súdu: Ak k dohode nedôjde, o vysporiadaní rozhodne súd.

Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov na spoločnom majetku sú rovnaké. Pri určení časti získanej zo spoločného majetku sa prihliada na:

• potreby maloletých detí, starostlivosť o ne a obstarávanie spoločnej domácnosti,
• starostlivosť každého z manželov o rodinu,
• zásluhy každého z manželov o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.

Každému z manželov by sa ďalej malo uhradiť, čo zo svojho na BSM vynaložil a každý naopak musí nahradiť, čo sa z BSM vynaložilo na jeho výlučný majetok.

Prečítajte si tiež: Bezpodielové spoluvlastníctvo pri rozvode

Dohoda aj rozhodnutie súdu o vysporiadaní spoločného majetku manželov musia obsahovať informácie o:

• rozsahu majetku poručiteľa a jeho dlhov spolu s uvedením hodnoty majetku a
• určení, čo z majetku patrí do dedičstva a čo patrí pozostalému manželovi.

Ak je sporné, či niektorá vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov poručiteľa, nebude sa na ňu prihliadať, ibaže by bolo o spore právoplatne rozhodnuté pred skončením dedičského konania.

Príklady z praxe

Príklad 1:

Manželia kúpili byt počas manželstva. Byt je napísaný na oboch. Manžel má z prvého manželstva dve neplnoleté deti. V prípade úmrtia manžela získa manželka automaticky polovicu bytu z titulu BSM. Z druhej polovice bude dediť jednu tretinu manželka a po jednej tretine dve neplnoleté deti manžela.

Príklad 2:

Manželka mala pred manželstvom svoj účet. Počas manželstva na tento účet prichádzali príjmy, ktoré sú súčasťou BSM (napr. výplata, dôchodok, príjmy z podnikania). Tieto peniaze sú v zásade spoločné, bez ohľadu na to, na koho meno je účet vedený. Pri úmrtí manžela notár zisťuje stav tohto účtu a zahrňuje polovicu zostatku do dedičstva. Ak by však manželka preukázala, že na účte boli len jej výlučné príjmy (napr. dedičstvo, dar, príjem z predaja výlučného majetku), tieto peniaze do BSM nepatria.

Príklad 3:

Manžel počas manželstva nadobudol byt darom. Byt je jeho výlučným majetkom, nie súčasťou BSM. V prípade jeho smrti budú dediť manželka a dve deti rovnakým dielom, čiže každý zdedí jednu tretinu bytu.

Prečítajte si tiež: Dôchodok v manželstve

Príklad 4:

Manželia žili ako druh a družka 24 rokov v dome, ktorý manžel zdedil po svojich rodičoch. Pred rokom sa zosobášili. Ak nemajú spoločné deti a manžel nemá deti z predchádzajúceho vzťahu, po jeho smrti bude manželka dediť v druhej dedičskej skupine spolu s jeho rodičmi a prípadne osobami, ktoré s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň jeden rok pred smrťou a starali sa o spoločnú domácnosť alebo boli na neho odkázané výživou.

Závet a vydedenie

Závet

Závet je dôležitý nástroj, ako ovplyvniť rozdelenie majetku po smrti. Závet musí mať písomnú formu a musí obsahovať presný opis toho, čo ktorý dedič dostane. Najideálnejšie je spísať závet priamo u notára. Predídete tak strate alebo úmyselnému zničeniu dokumentu. Závet môžete kedykoľvek zrušiť - napríklad tým, že ho odvoláte, zničíte alebo spíšete nový. Treba však pamätať, že novší závet ruší ten starší iba v rozsahu, v akom sa ich obsah prekrýva.

Vydedenie

Závetom nie je možné vydediť neopomenuteľných dedičov (teda potomkov z 1. dedičskej skupiny). Pre vydedenie potomkov musíte mať pádny dôvod. Vydediť potomka môžete, ak:

1. neposkytol v rozpore s dobrými mravmi poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
2. o poručiteľa neprejavuje ozajstný záujem, aký by malo prejavovať,
3. bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej 1 roka,
4. trvalo vedie neusporiadaný život.

Ak si prajete vylúčiť z dedenia aj potomkov dieťaťa, u ktorého sú splnené podmienky pre vydedenie, treba túto vôľu v listine o vydedení výslovne vyjadriť.

Dedičská nespôsobilosť

Dedičom sa nemôže stať osoba, ktorá sa dopustila voči poručiteľovi, jeho deťom alebo jeho rodičom úmyselného trestného činu, alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu jeho poslednej vôle (napr. sa bude snažiť zničiť jeho závet). Dedičská nespôsobilosť nenastane, ak ste manželovi vyššie uvedené činy odpustili.

Dodatočné konanie o dedičstve

K dodatočnému konaniu o dedičstve dochádza v prípade, že sa i po vydaní uznesenia o dedičstve objaví ďalší majetok zomrelého. Stať sa to môže aj s odstupom niekoľko desiatok rokov. Dodatočné konanie o dedičstve môže začať na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy. Žiadosť o začatie konania však často podáva dedič.

Náklady dedičského konania

V dedičskom konaní vzniknú náklady súvisiace najmä s odmenou notára. Tá je upravená vo Vyhláške o odmenách a náhradách notárov. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa. Odmenu notára a jeho hotové výdavky platí dedič, ktorý nadobudol dedičstvo.

Časté otázky a odpovede

Otázka: Môže manželka po smrti konateľa disponovať účtom s.r.o.?

Odpoveď: Ak je manželka len manželkou konateľa spoločnosti, nemôže s predmetnými bankovými účtami disponovať.

Otázka: Môže rozvedený manžel dediť?

Odpoveď: V súvislosti s konaním o dedičstve sa môže vysporiadať aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré zaniklo rozvodom. Je to ale možné len vtedy, ak ešte za života poručiteľa nebola podaná žaloba o jeho vysporiadanie súdom, príp. ak sa po uplynutí troch rokov od rozvodu nevysporiadalo automaticky podľa zákona. Rozvedený manžel však vysporiadaním získa len svoj podiel zo zaniknutého BSM a v drvivej väčšine prípadov už nebude dediť.

Otázka: Ako postupovať, ak mám pochybnosti o správnosti ocenenia majetku v dedičskom konaní?

Odpoveď: Odporúčam podať písomnú námietku voči odhadu a žiadať, aby bol majetok ocenený znaleckým posudkom, ktorý vypracuje znalec zapísaný v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR.

tags: #bezpodielove #spoluvlastnictvo #dedenie #po #smrti