
Tento článok sa zameriava na problematiku dedenia a bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) v Slovenskej republike. Cieľom je poskytnúť zrozumiteľný prehľad o tom, ako sa majetok nadobudnutý počas manželstva delí v prípade úmrtia jedného z manželov, a aké nároky majú dedičia, vrátane manžela/manželky a detí.
Podľa slovenského práva, konkrétne podľa § 143 Občianskeho zákonníka, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) zahŕňa všetok majetok nadobudnutý počas trvania manželstva, s výnimkou majetku získaného darom, dedičstvom alebo reštitúciou, alebo majetku, ktorý slúži osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov. Dôležité je, že aj keď je majetok zapísaný len na jedného z manželov, ak bol nadobudnutý počas manželstva zo spoločných prostriedkov, spadá do BSM.
Do BSM nepatria veci, ktoré jeden z manželov nadobudol:
Občiansky zákonník rozlišuje dva právne dôvody dedenia:
Zákon rozdeľuje dedičov do niekoľkých skupín, pričom platí, že ak dedí aspoň jeden dedič z prvej skupiny, dedičia z ďalších skupín už nemajú nárok na dedičstvo.
Prečítajte si tiež: Bezpodielové spoluvlastníctvo pri rozvode
Podmienkou dedenia manželom/manželkou je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa. Nie je rozhodujúce, či manželia žili v spoločnej domácnosti. V prvej dedičskej skupine dedí manžel/manželka rovnakým dielom ako deti poručiteľa. Ak poručiteľ nemá deti, dedí manžel/manželka v druhej dedičskej skupine spolu s rodičmi poručiteľa a osobami žijúcimi s poručiteľom v spoločnej domácnosti, pričom manžel/manželka musí dostať aspoň polovicu dedičstva.
Ak existuje BSM, musí sa najprv vyporiadať, a až potom sa môže rozdeliť dedičstvo. Vyporiadanie BSM sa vykonáva v rámci dedičského konania. Existujú dva spôsoby vyporiadania BSM:
Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Súd však môže prihliadnuť aj na potreby maloletých detí, starostlivosť o rodinu a zásluhy o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
Je dôležité zdôrazniť, že majetok, ktorý nepatrí do BSM (napr. majetok nadobudnutý pred manželstvom, darom alebo dedičstvom), sa dedí samostatne a nevstupuje do procesu vyporiadania BSM. To znamená, že ak jeden z manželov vlastnil majetok pred manželstvom, tento majetok sa v prípade jeho smrti dedí podľa zákona alebo podľa závetu, bez ohľadu na existenciu BSM.
Závet je dôležitý nástroj na zabezpečenie toho, aby majetok bol rozdelený podľa vôle poručiteľa. Závetom je možné určiť, kto bude dediť, a v akom pomere. Je však dôležité pamätať na to, že závet nesmie obchádzať neopomenuteľných dedičov (maloleté deti majú nárok na celý svoj zákonný podiel a plnoleté deti majú nárok na polovicu svojho zákonného podielu).
Prečítajte si tiež: Dôchodok v manželstve
Vydedenie je inštitút, ktorý umožňuje poručiteľovi zbaviť dedičského práva svojho potomka. Vydediť je možné len v zákonom stanovených prípadoch (napr. ak potomok neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, neprejavuje o poručiteľa záujem, bol odsúdený za úmyselný trestný čin alebo vedie trvalo neusporiadaný život).
Okrem majetku sa dedia aj dlhy. Dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Ak je dedičstvo predlžené (dlhy prevyšujú majetok), môžu sa dediči dohodnúť s veriteľmi na prenechaní dedičstva na úhradu dlhov.
Ak sa po právoplatnom skončení dedičského konania objaví nový majetok alebo dlhy poručiteľa, súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve.
V dedičskom konaní vznikajú náklady súvisiace najmä s odmenou notára, ktorá je upravená vo Vyhláške o odmenách a náhradách notárov. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa.
Prečítajte si tiež: Aspekty spoluvlastníctva
tags: #bezpodielové #spoluvlastníctvo #dedenie