
Vlastníctvo majetku môže byť usporiadané rôznymi spôsobmi. Ak je vlastníkom iba jedna osoba, hovoríme o výlučnom vlastníctve. Tento článok sa však zameriava na situácie, keď vlastnícke právo k určitej veci majú dve alebo viaceré osoby, čo sa označuje ako spoluvlastníctvo.
Poznáme dve základné formy spoluvlastníctva:
Skôr než sa budeme venovať samotnému spoluvlastníctvu, je dôležité definovať, čo predstavuje vlastnícke právo. Vlastník má právo:
Základným predpokladom výkonu vlastníckeho práva je, že nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom (čl. 20 ods. 3 Ústavy SR). Vlastníctvo zaväzuje a nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom.
Výkon vlastníckeho práva je obmedzený v § 127 Občianskeho zákonníka. Vlastník sa musí zdržať všetkého, čím by nadmieru primeranú pomerom obťažoval iného, alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv.
Prečítajte si tiež: Užívanie Cesty v Spoluvlastníctve
Podielové spoluvlastníctvo je definované v § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach, vyplývajúcich zo spoluvlastníctva ku spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké (§ 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Podielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť medzi:
Výška spoluvlastníckeho podielu vyplýva z právneho úkonu, právneho predpisu alebo z rozhodnutia súdu. Najčastejšie sa určuje dohodou spoluvlastníkov, ktorá môže byť uzavretá akýmkoľvek spôsobom, aj ústne. Ak dohoda neurčuje výšku podielov, platí, že sú rovnaké (§ 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Spoluvlastníci si môžu dohodnúť aj nerovnaké podiely. Dohodu môže obmedzovať rozhodnutie súdu alebo právny predpis (napr. pri dedení).
§ 139 Občianskeho zákonníka upravuje povinnosti podielových spoluvlastníkov k spoločnej veci. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne (§ 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka). O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd (§ 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
§ 140 Občianskeho zákonníka upravuje scudzenie alebo nakladanie s vlastníckym právom viaznucom k spoločnej veci. Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 140 Občianskeho zákonníka). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
Prečítajte si tiež: Bezpodielové spoluvlastníctvo pri rozvode
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov môže vzniknúť len medzi manželmi.
Spoluvlastnícky podiel nevyjadruje právo využívať konkrétnu určenú časť spoločnej veci. Je ideálny, čo znamená, že spoluvlastník má podiel v každej jednej časti spoločnej veci. Nemôže sám rozhodnúť o tom, že bude užívať konkrétnu časť, a to ani v prípade, ak by presne zodpovedala jeho spoluvlastníckemu podielu.
O tom, kto a akým spôsobom bude užívať spoločnú vec, rozhodujú podieloví spoluvlastníci väčšinou podľa veľkosti podielov. Prehlasovaní spoluvlastníci sa musia rozhodnutiu podriadiť. Ak by sa jednalo o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu sa na súde domáhať zvrátenia rozhodnutia hlasovania (§ 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
Ak spoluvlastníci rozhodnú, že spoločnú vec bude užívať len jeden, či viacerí z nich, nárok na finančnú náhradu záleží od dohody. Ak bolo predmetom dohody právo užívať vec bezodplatne, potom nárok na finančnú náhradu nemajú. Ak o tom rozhodnuté nebolo, potom majú právo na finančnú náhradu za užívanie spoločnej veci nad rámec spoluvlastníckeho podielu.
Ak sa spoluvlastník rozhodne užívať celú spoločnú vec bez dohody alebo súhlasu, ostatní spoluvlastníci majú nárok na finančnú náhradu za užívanie spoločnej veci jedným zo spoluvlastníkov nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu.
Prečítajte si tiež: Dôchodok v manželstve
Výška náhrady sa určuje podľa ustálenej súdnej praxe odborným vyjadrením, znaleckým posudkom, prípadne inými dôkazmi preukazujúcimi výšku tzv. bežného nájomného v danej lokalite a čase, pri porovnateľnej nehnuteľnosti.
Najskôr sa odporúča spoluvlastníka vyzvať mimosúdne, aby náhradu uhradil dobrovoľne. Pokiaľ odmietne, je možné podať žalobu.
Názory na dĺžku premlčacej doby sa líšia a závisia od právnej povahy nároku, a teda či existuje dohoda (či hlasovanie) o tom, že spoluvlastník môže vec užívať alebo nie a užíva ju svojvoľne. Potom môže byť v závislosti od toho premlčacia doba dvoj alebo trojročná.
Spoluvlastníctvo môže viesť ku komplikáciám pri rozhodovaní a predaji. Existuje niekoľko spôsobov vysporiadania:
Každý spoluvlastník nesie zodpovednosť za stav spoločnej nehnuteľnosti. Musí ju udržiavať, chrániť a dbať na to, aby neohrozovala okolie.
tags: #spoluvlastníctvo #právo #užívať #definícia