Biologické Potreby v Paliatívnej Starostlivosti

Abstrakt: Paliatívna a hospicová starostlivosť rešpektuje individualitu každého človeka. Hospicová starostlivosť pomáha žiť umierajúcemu čo najlepšie až do poslednej chvíle. Neberie chorému nádej, naopak, pomáha mu hľadať zmysel života, pomáha mu uvedomiť si, kde je užitočný a kde môže byť užitočný. Tento článok poukazuje na potrebu celostného prístupu starostlivosti o terminálne chorých a zomierajúcich, na ich potrebu zachovať etiku života a ich práva, potreby a rešpektovanie ich dôstojnosti.

Úvod

Na svete každoročne umiera niekoľko desiatok miliónov ľudí. Smrť môže mať mnoho podôb, môže byť zapríčinená akútnym ochorením, nečakanou dopravnou nehodou, vojnovými udalosťami, môže byť dôsledkom chronického ochorenia alebo dlhodobého úpadku fyzickej kondície v neskoršom veku. Zomrieť musíme všetci. Starostlivosť o terminálne chorých určite nie je ľahká úloha a je jedno, či sa vykonáva doma, na oddelení paliatívnej starostlivosti alebo v hospici. Vždy je tu najdôležitejší humánny „eticko-morálny“ prístup v rámci ľudskej etiky a morálky. Je na mieste hľadať nové a účinné spôsoby, ako zmierniť chorému utrpenie a pomôcť mu prekovať strach zo smrti. V súčasnosti sa nám ako najlepšie riešenie javí paliatívna a hospicová starostlivosť a jej súčasťou musí byť samozrejme etika života. Takou najdokonalejšou možnosťou starostlivosti o terminálne chorých je síce domáca starostlivosť, ale existuje mnoho prípadov, kedy sa človek ocitá v takej situácii a rodina, či blízki sa z rôznych dôvodov o neho nemôžu postarať. V takejto situácii je najvhodnejšou alternatívou paliatívna a hospicová starostlivosť v zariadeniach na to určených. Je dôležité hovoriť a informovať o zmysle a úlohe týchto zariadení v našej spoločnosti, pretože dávajú klientovi a jeho rodine prostredníctvom starostlivosti nevyčísliteľné bohatstvo v podobe úcty, záujmu a dôstojnosti. Starostlivosť o terminálne chorých obohacuje aj nás samotných.

Paliatívna Starostlivosť: Komplexný Prístup

Paliatívna starostlivosť predstavuje komplexný a multidimenzionálny prístup, ktorý sa zameriava na zmiernenie utrpenia pacientov s nevyliečiteľnými, pokročilými a často život ohrozujúcimi ochoreniami. Cieľom tejto starostlivosti nie je len liečba symptómov ochorenia, ale aj podpora fyzickej, psychosociálnej a duchovnej pohody pacientov, pričom zahŕňa aj podporu ich rodín a blízkych. Podľa WHO /Svetová zdravotnícka organizácia/ je to stav biologickej, duševnej a sociálnej pohody. Choroba je potom dyskomfort minimálne jednej z týchto zložiek.

História a Vývoj Paliatívnej Medicíny

Paliatívna medicína sa vyvinula z hospicového hnutia ako odpoveď na problémy nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich v druhej polovici 20. storočia. Pacienti s nevyliečiteľnými ochoreniami a zomierajúci sa stali záťažou pre nemocnice a traumou pre lekárov. Zomierajúci boli osamelí, odlúčení od svojich blízkych v neosobných nemocničných zariadeniach. Sestry a lekári zdôrazňovali povinnosť pomáhať tam, kde vyliečenie nie je možné a smrť je nevyhnutná. Cicely Saundersová, zakladateľka prvého moderného hospicu v Európe, hospicu sv. Krištofa v Londýne (1967), bola vedúcou osobnosťou v hospicovom hnutí. Prvé oddelenie paliatívnej starostlivosti vzniklo v Montreali vo fakultnej nemocnici v roku 1973. Založil ho chirurg-onkológ Balfour Mount, ktorý prvýkrát použil termín „paliatívna starostlivosť“. V roku 1987 bola vo Veľkej Británii prijatá koncepcia paliatívnej medicíny ako lekárskej špecializácie. V roku 1988 bola založená Európska asociácia paliatívnej starostlivosti (EAPC).

Čo je Paliatívna Medicína?

Paliatívna medicína má základ v hospicovom hnutí. Myšlienka paliatívnej (hospicovej) starostlivosti vychádza z úcty k človeku ako k jedinečnej a neopakovateľnej bytosti a z jeho potrieb: biologických, psychologických, sociálnych a duchovných. Paliatívna starostlivosť sa poskytuje formou ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti. Poskytovanie paliatívnej starostlivosti v hospicoch garantuje, že nevyliečiteľne chorý a zomierajúci pacient nebude trpieť neznesiteľnou bolesťou, vždy bude rešpektovaná jeho ľudská dôstojnosť a v posledných chvíľach života nezostane sám. Paliatívnu starostlivosť zabezpečuje multidisciplinárny tím lekárov, sestier a iných zdravotníckych pracovníkov.

Prečítajte si tiež: Význam údajov pre dôchodkové zabezpečenie

Kľúčové Aspekty Paliatívnej Starostlivosti

• Manažment symptómov: Pacienti v terminálnom štádiu často čelia mnohým fyziologickým ťažkostiam, ktoré negatívne ovplyvňujú ich kvalitu života a dôstojnosť v záverečnej fáze života. Odborný personál je v prvej línii, ktorý realizuje systematické sledovanie symptómov pomocou štandardizovaných nástrojov a škál, ktoré umožňujú objektívne vyhodnotiť intenzitu a dynamiku symptómov. Na základe týchto informácií je možné upraviť medikamentóznu liečbu, napríklad dávkovanie analgetík (vrátane opioidov), antiemetík či anxiolytík, a zároveň aplikovať nefarmakologické postupy, ktoré môžu zmierniť nepohodlie. Individuálny prístup je kľúčový, pretože symptómy sa u každého pacienta prejavujú odlišne, a ich intenzita i dopad na psychiku a celkový stav sa môžu výrazne líšiť.
• Psychosociálna podpora: Paliatívna starostlivosť nie je len o fyzickej úľave od bolesti, ale aj o podpore celistvosti človeka. Pacienti a ich rodiny čelia mnohým psychosociálnym výzvam - existenciálnej úzkosti, strachu zo smrti a neznámeho, depresiám, pocitom osamelosti a zmenám v sociálnych či rodinných vzťahoch. Zdravotnícky personál zohráva nenahraditeľnú úlohu pri identifikovaní psychosociálnych potrieb pacientov, pričom často slúži ako prvý kontakt, ktorý odhalí známky psychického utrpenia. Dôležitou súčasťou psychosociálnej starostlivosti je koordinácia kontaktu so špecialistami - psychológmi, sociálnymi pracovníkmi a duchovnými poradcami, ktorí dokážu poskytnúť odbornú podporu pri zvládaní stresu, úzkosti a existenciálnych otázok. Psychosociálna podpora je nevyhnutná aj pre rodiny, ktoré sa často cítia bezmocné, vystresované a emocionálne vyčerpané.
• Multidisciplinárny tím: Úspešnosť paliatívnej starostlivosti výrazne závisí od dobrej koordinácie a spolupráce medzi všetkými členmi zdravotníckeho tímu. V nemocničnom prostredí je zdravotnícky personál často spojovacím článkom medzi pacientom, rodinou a rôznymi odborníkmi. Multidisciplinárny tím, ktorý okrem sestier zahŕňa lekárov špecialistov paliatívnej medicíny, internistov, psychológov, sociálnych pracovníkov, fyzioterapeutov a duchovných poradcov, umožňuje komplexný prístup k pacientovi a jeho rodine. Sestra má pritom aj organizačnú rolu - koordinuje vykonávanie liečebných plánov, zúčastňuje sa tímových konzílií, zabezpečuje hladký prenos informácií, rieši prípadné nezhody či konflikty a monitoruje dodržiavanie individuálnych potrieb pacienta.

Formy Paliatívnej Starostlivosti

Paliatívna starostlivosť sa poskytuje formou ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti.

Ambulantná Zdravotná Starostlivosť

Ambulantná zdravotná starostlivosť v odbore paliatívna medicína v podobe domácej starostlivosti (návštevná služba vykonávaná mobilným hospicom) je ideálnou formou starostlivosti o nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich pacientov za podmienok, že ich zdravotný stav je stabilizovaný, symptómy ochorenia pod kontrolou, pacient má rodinné zázemie a domáca starostlivosť je dostupná. Mobilné hospice poskytujú komplexnú starostlivosť v domácom prostredí pacienta s cieľom zlepšiť kvalitu jeho života a jeho rodiny, zoči-voči život ohrozujúcemu ochoreniu. Stacionáre paliatívnej medicíny poskytujú celodennú ambulantnú paliatívnu starostlivosť, ktorá je kratšia ako 24 hodín, ak pacient s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúci pacient vyžaduje denne ošetrovateľskú starostlivosť, ak rodina nevládze zabezpečiť sociálne zázemie 24 hodín denne, alebo ak rodina potrebuje ostať ekonomicky aktívna.

Ústavná Zdravotná Starostlivosť

Ústavnú zdravotnú starostlivosť v odbore paliatívna medicína vykonávajú:

• Hospice: Samostatné zdravotnícke zariadenia určené na poskytovanie paliatívnej starostlivosti so sídlom v samostatnej budove. Optimálny počet postelí v hospici je 20. Súčasťou hospicu môže byť stacionár paliatívnej starostlivosti, mobilný hospic, ambulancia paliatívnej medicíny, alebo iné ambulancie špecializovanej zdravotnej starostlivosti.
• Oddelenia paliatívnej medicíny: V nemocniciach a iných zdravotníckych zariadeniach ako ich organizačná súčasť. Optimálny počet postelí je 10 až 20; odporúčajú sa jednoposteľové izby s príslušenstvom pre pacientov, pri ktorých je možnosť ubytovania blízkej osoby. Pobyt pacienta s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúceho pacienta na oddelení sa riadi jeho potrebami.
• Jednotky paliatívnej medicíny: Zriaďované pri geriatrických, iných zdravotníckych a sociálnych zariadeniach. Predstavujú samostatnú jednotku pozostávajúcu z 2 až 3 jednoposteľových izieb, určenú pre pacientov vyžadujúcich paliatívnu starostlivosť.

Respitná Starostlivosť

Respitná starostlivosť je súčasťou ústavnej paliatívnej starostlivosti. Rozumie sa tým stimulujúca zmena prostredia umožňujúca vzájomnú podporu a spoluprácu osôb zainteresovaných do starostlivosti o pacienta s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúceho pacienta vrátane jeho rodiny s cieľom eliminovať dôsledky psychosociálnej záťaže vyplývajúcej z vykonávania paliatívnej starostlivosti. Respitná starostlivosť je založená na predpoklade, že psychicky vyrovnaný ošetrujúci dokáže viesť k potrebnej duševnej hygiene aj rodinu zomierajúceho, ktorá je vystavená extrémnej psychickej záťaži. Obyčajne ide o odľahčenie v starostlivosti o chorých, o ktorého sa dlhodobo starajú príbuzní. V určitej chvíli sa stane, že rodina je už vyčerpaná každodenným náročným ošetrovaním, prípadne psychickým tlakom a starosťami o chorého. Tu môže nastúpiť respitné lôžko napr. v domovoch dôchodcov, alebo hospicoch. U detí je to detský hospic.

Biologické Potreby v Paliatívnej Starostlivosti

Biologické potreby sú to všetky potreby ľudského tela. Medzi základné patrí potrava, zbavenie sa splodín látkového metabolizmu, prísun kyslíka, spánok. ďalej sú to potreby, ktoré viac-menej zabezpečuje odborná medicínska starostlivosť: ožarovanie, chemoterapia, hormonálna liečba. O všetky tieto potreby by malo byť dobre postarané v nemocničnej starostlivosti.

Prečítajte si tiež: Sedadlo do vane: Ako vybrať pre seniora?

Zabezpečenie Základných Biologických Potrieb

• Potrava a Hydratácia: Zabezpečenie adekvátnej výživy a hydratácie je kľúčové pre udržanie sily a komfortu pacienta. V paliatívnej starostlivosti sa často stretávame so zníženým apetítom alebo ťažkosťami s prehĺtaním. Je dôležité prispôsobiť stravu preferenciám pacienta a konzultovať s nutričným terapeutom. V prípade potreby možno zvážiť alternatívne spôsoby výživy, ako je enterálna alebo parenterálna výživa.
• Eliminácia: Zabezpečenie pravidelného vyprázdňovania a močenia je dôležité pre prevenciu diskomfortu a komplikácií. Zápcha je častým problémom u pacientov užívajúcich opioidy, preto je potrebné preventívne podávať laxatíva a dbať na dostatočný príjem tekutín.
• Prísun Kyslíka: Dýchavičnosť je častým a stresujúcim symptómom u pacientov s pokročilými ochoreniami. Zabezpečenie adekvátneho prísunu kyslíka, polohovanie a relaxačné techniky môžu pomôcť zmierniť dýchavičnosť a zlepšiť komfort pacienta.
• Spánok: Poruchy spánku sú časté u pacientov v paliatívnej starostlivosti. Je dôležité vytvoriť vhodné prostredie pre spánok, zabezpečiť tlmené svetlo a ticho. V prípade potreby možno podávať lieky na spanie.
• Odborná medicínska starostlivosť: Ožarovanie, chemoterapia a hormonálna liečba môžu byť súčasťou paliatívnej starostlivosti, ak prispievajú k zmierneniu symptómov a zlepšeniu kvality života pacienta.

Ďalšie Aspekty Paliatívnej Starostlivosti

Okrem respitnej starostlivosti zahŕňa paliatívna starostlivosť aj:

• Terminálnu starostlivosť: Starostlivosť o pacienta s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúceho pacienta v posledných dňoch a hodinách pred úmrtím.
• Starostlivosť o rodinu: Psychosociálna podpora rodine pacienta pred jeho smrťou, počas zomierania a po jeho úmrtí. Cieľom tejto starostlivosti je predchádzať psychickým ochoreniam, ktoré vznikajú z nespracovaných zážitkov a straty blízkeho človeka. Špeciálnu pozornosť si vyžadujú deti, ktoré sa so smútením a stratou vyrovnávajú osobitným spôsobom.
• Dobrovoľníkov: Organizovanú a školenú skupinu ľudí, ktorí sú ochotní svoj voľný čas tráviť nezištnou pomocou druhým. Neposkytujú zdravotnú starostlivosť, ani keby boli profesiou zdravotnícki pracovníci. Ak je to potrebné, vykonávajú doplnkové a vedľajšie činnosti technického alebo kultúrneho charakteru s cieľom psychosociálnej podpory zdravotníckych pracovníkov, pacientov, alebo ich rodín.

Dôležité Pojmy v Paliatívnej Starostlivosti

• DNR (Do Not Resuscitate): Znamená "neresuscitovať", tj. nepokúšať sa o oživenie.
• Distanázia: "Zadržaná smrť", umelé a násilné predlžovanie prirodzeného procesu umierania liečbou.
• Empatia: Vcítenie sa do myšlienok a pocitov druhého človeka.
• Eutanázia: Profánne sa označuje ako zabitie „zo súcitu“, na výslovné prianie chorého. Eutanázia bola a je eticky odsudzovaná a zákonom trestaná.
• Informed consent (Informovaný súhlas): Písomný súhlas pacienta na prijatie do hospicu.
• Kachexia: Je stav, kedy uzdravenie u chorého už nie je reálne a smrť je možné očakávať v relatívne blízkej budúcnosti.
• Komplexná liečba: Vo vzťahu k chorému to znamená, že ide o celkový prístup k chorému, jeho rodine, jeho okoliu, všetkému čo ho ovplyvňuje.
• Kuratívna liečba: Lieči priamo príčinu choroby.
• Liečba bolesti: Medikamentózne zmiernenie bolesti je pacientovo výsostné právo.
• Onkológia: Veda o nádoroch a nádorových ochoreniach.
• Paliatívna liečba: Lieči príznaky, symptómy choroby, keď už nie je možné tieto vyliečiť a ani príčinu choroby.
• Pravda: V našom štáte je povinnosťou každého lekára“ primerane informovať chorého o jeho zdravotnom stave“.
• Syndróm vyhorenia: Prejavuje sa u pomáhajúcich ľudí, ktorý nepraktikujú psychohygienu, alebo sú príliš dlho vystavení veľkej záťaži.
• Thanatológia: Veda o umieraní a smrti.
• Terminálny stav: Umieranie je v lekárskej terminológií synonymum terminálneho stavu (t.j. postupné, neodvratné zlyhávanie životne dôležitých funkcií orgánov s následkom smrti jedinca).
• Trans: Je změněný stav vědomí.
• Úplná smrť: Je úplná, trvalá, neodstrániteľná strata vedomia. Týka sa odumretia tela.
• Živá vôľa: Z angl. doslovne, živá vôľa.

Potreby Pacienta v Paliatívnej Starostlivosti

• Biologické potreby: Sú to všetky potreby ľudského tela. Medzi základné patrí potrava, zbavenie sa splodín látkového metabolizmu, prísun kyslíka, spánok.
• Psychologické potreby: Sú to potreby spojené s rešpektovaním ľudskej dôstojnosti nezávisle na stave chorého tela. Každý človek je jedinečnou bytosťou so svojím neopakovateľným poslaním, ktoré je nutné vždy rešpektovať. Hospicové hnutie je založené na tejto zásade.
• Sociálne potreby: Vyplývajú zo statusu človeka, ako spoločenskej bytosti, žijúceho v istom sociálnom prostredí, ktorý má svoju rodinu, svoju prácu, svoje problémy, záujmy, záväzky, sny a priania. Naraz je z tohto prostredia vytrhnutý z dôvodov ochorenia, Mali by sme ho počúvať a pomôcť mu sa s jeho problémami.
• Duchovné potreby: V tomto štádiu života sa chorý snaží vysporiadať s otázkou zmyslu života. Duchovné potreby nie sú vlastné len ľuďom veriacim, čo by možno názov napovedal, ale má ich každý človek.

Výzvy v Paliatívnej Starostlivosti v Nemocničnom Prostredí

Napriek rastúcemu globálnemu uznaniu významu paliatívnej starostlivosti ako neoddeliteľnej súčasti zdravotnej starostlivosti pre pacientov s nevyliečiteľnými ochoreniami, mnohé nemocnice čelia zásadným výzvam spojeným s nedostatkom kvalifikovaného a špecializovaného personálu sestier. V mnohých zdravotníckych zariadeniach absentujú systematické a štandardizované vzdelávacie programy, ktoré by cielene pripravovali sestry na špecifické nároky paliatívnej starostlivosti.

• Komunikáciu o konci života: Schopnosť viesť citlivé a komplexné rozhovory s pacientmi a ich rodinami o prognóze, možných liečebných postupoch, preferenciách a rozhodnutiach pri ukončovaní liečby je kľúčová.
• Manažment refraktérnych symptómov: Niektoré symptómy, ako napríklad pretrvávajúca bolesť, dýchavičnosť či úzkosť, môžu byť veľmi náročné na liečbu.
• Psychosociálna podpora: Paliatívna starostlivosť zahŕňa aj emocionálnu a sociálnu podporu, ktorá vyžaduje špecifické psychologické kompetencie.

Okrem nedostatočného vzdelávania sú sestry často vystavené vysokému pracovného zaťaženiu, nedostatku času a emocionálnej náročnosti práce, ktorá je sprevádzaná častým kontaktom so smrťou a utrpením. Nemocničné prostredie je charakteristické svojou dynamikou a orientáciou na rýchle diagnostické procesy a urgentné lekárske intervencie, ktoré sú nevyhnutné pre zvládanie akútnych stavov pacientov. Paliatívna starostlivosť vyžaduje naopak holistický prístup, ktorý zahŕňa nielen fyzické ošetrenie, ale aj psychosociálnu a duchovnú podporu pacienta a jeho rodiny.

• Vysoký pomer pacientov na jednu sestru: Nedostatok personálu znamená, že jedna sestra má na starosti veľký počet pacientov s rôznymi a často veľmi náročnými potrebami.
• Nedostatok času na rozhovory a emocionálnu podporu: Komunikácia s pacientmi a ich rodinami, ktorá je nevyhnutná pre správne pochopenie ich potrieb, obáv a preferencií, je často obmedzená len na základné informovanie a rýchle odpovede na otázky.
• Fragmentácia starostlivosti: Pacienti s nevyliečiteľnými a pokročilými ochoreniami často vyžadujú komplexnú liečbu, ktorá zahŕňa viaceré špecializované oddelenia alebo dokonca rôzne zdravotnícke zariadenia.
• Nedostatočná komunikácia medzi oddeleniami: Často dochádza k situáciám, keď informácie o aktuálnom stave pacienta, liečebných plánoch, alergiách alebo psychosociálnych potrebách nie sú dostatočne alebo presne prenášané medzi jednotlivými tímami.
• Strata kontinuity starostlivosti: Pre pacienta s terminálnym ochorením je kontinuita liečby zásadná pre zabezpečenie pocitu bezpečia a dôvery.
• Nárast chýb a nezrovnalostí v liečbe: Fragmentácia zvyšuje riziko chýb v podávaní liekov, nezvládnutia kritických symptómov alebo nesprávneho nastavenia liečby.
• Psychosociálne dopady na pacienta a rodinu: Neustále presuny pacienta medzi rôznymi miestami starostlivosti môžu viesť k pocitu dezorientácie a zneistenia. Rodina je často vystavená potrebe opakovane vysvetľovať zdravotný stav, liečebné ciele a osobné preferencie, čo zvyšuje ich stres a úzkosť.

Ako Zlepšiť Paliatívnu Starostlivosť v Nemocniciach

Efektívne zvládnutie výziev, ktorým čelia sestry poskytujúci paliatívnu starostlivosť v nemocničnom prostredí, si vyžaduje komplexný a systematický prístup.

1. Investície do kontinuálneho vzdelávania personálu: Školenia by mali byť zahrnuté na všetkých úrovniach vzdelávania - od vysokoškolského štúdia až po postgraduálne kurzy a pravidelné odborné semináre v praxi. Významné sú najmä zručnosti v komunikácii o konci života, manažmente ťažkých symptómov, psychosociálnej a duchovnej podpore.
2. Multidisciplinárny tím: V nemocničnom prostredí je potrebné systematicky budovať prostredie podporujúce spoluprácu medzi lekármi, sestrami, psychológmi, sociálnymi pracovníkmi a duchovnými poradcami.
3. Organizačné opatrenia: Nemocničné pracovisko by malo prijať organizačné opatrenia, ktoré umožnia personálu venovať dostatočný čas psychosociálnej podpore a komunikácii s pacientmi a ich rodinami. Tento holistický prístup je kľúčový pre zmiernenie utrpenia a zlepšenie kvality života v záverečnej fáze ochorenia.
4. Efektívna výmena informácií: Zavedenie moderných technológií, ako sú elektronické zdravotné záznamy s možnosťou zdieľania dát medzi tímami, a využívanie štandardizovaných komunikačných protokolov môžu výrazne eliminovať fragmentáciu starostlivosti.

Domáca Starostlivosť

Domáca starostlivosť o ošetrovaného môže byť psychicky aj fyzicky veľmi vyčerpávajúca. Pre hladký priebeh domácej starostlivosti je potrebné z času na čas zhromaždiť najbližšie osoby ťažko chorého človeka, aby sa spoločne vytvoril rozvrh návštev a zoznam úloh, ktoré treba vybaviť. Pri domácej starostlivosti ťažko chorého alebo zomierajúceho je vhodné, aby bol pri ňom stále niekto z ošetrujúcich. Priestor ťažko chorého alebo zomierajúceho by mal byť zariadený individuálne podľa potrieb a situácie. Najlepším riešením je samostatná izba, pokiaľ to priestorové možnosti umožňujú. Izba by mala obsahovať lôžko, najlepšie polohovacie, ktoré bude dobre prístupné z troch strán.

Prečítajte si tiež: Výber zdravotnej poisťovne a benefity

Zomieranie a Proces Vyrovnávania sa so Smrťou

Narodili sme sa s vedomím, že náš život je dočasný. Strach zo smrti sa vystupňuje pri každom závažnom ochorení a má ho každý z nás bez ohľadu na vek alebo profesiu. Väčšina z nás, ktorí si uvedomujú postup choroby a ubúdanie síl, tušia aj skutočnosť blížiacej sa smrti. Dostavuje sa strach zo smrti, ľútosť a neistota, čo bude nasledovať.

Modely Zomierania

• Domáci model zomierania: Starostlivosť o zomierajúceho v kruhu rodiny.
• Inštitucionalizovaný model zomierania: Nemocnice, liečebne dlhodobo chorých, domovy dôchodcov, paliatívne oddelenia, hospice a pod.

Štádiá Zomierania Podľa Elisabeth Kübler-Ross

1. Šok, popretie: "Nie, to nie je pravda, pre mňa to neplatí." Odporúčaný prístup: Je potrebné nadviazať kontakt, získať dôveru u zomierajúceho.
2. Hnev, vzbura, agresia: "Prečo práve ja?" Odporúčaný prístup: Dovoliť zomierajúcemu odreagovanie, nepohoršovať sa.
3. Vyjednávanie, spochybňovanie: "Možno predsa len nie ja, ešte nie…" Odporúčaný prístup: Maximálna trpezlivosť, ale pozor na podvodníkov.
4. Depresia, zúfalstvo, beznádej: "Aký to má pre mňa zmysel, čo to pre mňa znamená, čo ma čaká?" Odporúčaný prístup: Trpezlivo počúvať. Pomôcť urovnať vzťahy. Pomôcť hľadať riešenie pri zaisťovaní rodiny.
5. Zmierenie, prijatie, akceptácia: "Áno, všetko má svoj zmysel, prijímam to…" Odporúčaný prístup: Mlčanlivá ľudská prítomnosť.

Ciele Paliatívnej Starostlivosti

• Zabezpečiť dostupnosť paliatívnej starostlivosti.
• Zvýšiť platby od zdravotných poisťovní za výkony poskytované lekárom, sestrou a iným členov paliatívneho (hospicového) tímu a najmä platby tímu detského mobilného hospicu, ktorý poskytuje paliatívnu starostlivosť.
• Rozvíjať nové formy pomoci pozostalým a to podporou vzniku inštitúcie poskytujúcej smútočné poradenstvo pozostalým, podpora vzniku svojpomocných skupín pozostalých.
• Podporovať vzdelávanie lekárov, sestier, sociálnych pracovníkov, klinických psychológov v oblasti smútočného poradenstva.
• Zabezpečiť systém kontroly kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Záver

Sestry zohrávajú kľúčovú úlohu v poskytovaní paliatívnej starostlivosti, ktorá je orientovaná na zmiernenie utrpenia, zachovanie dôstojnosti a podporu kvality života pacientov v terminálnom štádiu ochorenia. Len prostredníctvom interdisciplinárnej spolupráce, organizačných reforiem a kontinuálneho profesijného rozvoja môže byť zabezpečená holistická, empatická a kvalitná starostlivosť, ktorá spĺňa fyzické, psychosociálne i duchovné potreby pacientov a ich rodín. Paliatívna a hospicová starostlivosť rešpektuje individualitu každého človeka. Hospicová starostlivosť pomáha žiť umierajúcemu čo najlepšie až do poslednej chvíle. Neberie chorému nádej, naopak, pomáha mu hľadať zmysel života, pomáha mu uvedomiť si, kde je užitočný a kde môže byť užitočný.

tags: #biologické #potreby #v #paliatívnej #starostlivosti