Bitka na slovenskom území v roku 1866: Míľnik v histórii a pamiatky, ktoré pretrvávajú

Úvod

Rok 1866 bol významným obdobím v európskej histórii, poznačený tzv. Sedemtýždňovou vojnou medzi Pruskom a Rakúskom. Hoci sa hlavné boje odohrávali na území Čiech, ozveny tohto konfliktu zasiahli aj slovenské územie, kde sa odohrali menej významné šarvátky, ktoré však mali dôležité dôsledky pre budúce rakúsko-uhorské vyrovnanie. Tento článok sa zameriava na bitku pri Lamači, záverečnú fázu prusko-rakúskej vojny na Slovensku, a na jej historický význam, ako aj na pamiatky, ktoré nám ju dodnes pripomínajú.

Prusko-rakúska vojna a jej dopad na Slovensko

V roku 1866 bola Európa svedkom významného konfliktu medzi Pruskom a Rakúskom, známeho ako Sedemtýždňová vojna. Táto vojna mala zásadný vplyv na zjednotenie Nemecka a preformovala politickú mapu strednej Európy. Hoci sa hlavné bitky odohrávali na území Čiech, konkrétne pri Hradci Králové, aj slovenské územie zažilo vojnové šarvátky, najmä v okolí Bratislavy.

Bitka pri Lamači: Posledná kapitola vojny na Slovensku

Bitka pri Lamači, ktorá sa odohrala 22. júla 1866, predstavovala záverečnú fázu prusko-rakúskej vojny na slovenskom území. Táto udalosť mala významný dopad na rakúsko-uhorské vyrovnanie, ktoré nasledovalo po rakúskej porážke. Hoci sa v encyklopédiách a učebniciach dejepisu často uvádza ako menej významná šarvátka, bitka pri Lamači si vyžiadala mnoho obetí a zanechala trvalé stopy v regionálnej histórii.

Priebeh bitky pri Lamači

Pruské prieskumné hliadky sa objavili v Malackách už 19. júla 1866 a o dva dni neskôr pruská armáda obsadila Stupavu. Pruský generál Eduard von Franseczky dostal rozkaz tiahnuť na Bratislavu a obsadiť ju. Cesta zo Stupavy do Bratislavy prechádza pri Lamači prielomom Malých Karpát, čo predstavovalo strategický obranný bod.

Rakúske vojsko pod velením arcikniežaťa Albrechta, grófa Thuna, rozmiestnilo brigádu plukovníka Mondela, ktorej pravé krídlo sa opieralo o Františkov dvor (Hrubý Pleš) a tiahlo sa na západ k poliam Leskáre a k železničnému násypu. Ľavé krídlo sa opieralo o východné a severovýchodné svahy Devínskej Kobyly. Rakúske delostrelectvo bolo umiestnené pri Lamači a Dúbravke, odkiaľ ovládalo cestu Stupava-Bratislava.

Prečítajte si tiež: Bitka vo firme: Čo robiť?

V nedeľu 22. júla ráno začala časť pruského vojska útok na Lamač. Druhá časť pod velením generálmajora Boseho postupovala cez horské chodníky na Kamzík s cieľom obísť rakúsku obranu a obsadiť Bratislavu. Okolo pol siedmej hodiny zaznel prvý výstrel rakúskeho dela proti pruskej armáde. Pruské jednotky boli odrazené a okolo ôsmej hodiny dostal generál Eduard von Franseczky správu, že prímerie už bolo uzavreté a je platné od 12. hodiny 22. júla 1866.

Pruský generál nasadil do boja väčší počet delostrelectva, čím vznikol delostrelecký súboj. Jeho dôsledkom v Lamači, ale hlavne v Dúbravke vznikli veľké požiare. Úspech bojov pri Lamači závisel od výsledku bočného manévru brigády generálmajora Boseho. Keď sa brigáda dostala na Kamzík, bolo 12 hodín a prímerie vstúpilo v platnosť. Určením demarkačnej čiary prebiehajúcej Záhorskou Bystricou sa skončili posledné boje tejto vojny o nadvládu nad Nemeckom a strednou Európou.

Generál Bose sa nevzdával a chcel za každú cenu dobyť Bratislavu. Jeho brigáda sa vydala lesnými cestami poza Lamač cez Železnú studienku a Kamzík do tyla Rakúšanov. Posledný boj sa strhol okolo 11. hodiny pri známom hostinci Slamená búda. Tu sa pruský útok zastavil a biele zástavy a zvony napoludnie zvestovali prímerie. Prusi do Bratislavy nevstúpili a zlostný generál Bose večeral za deliacou čiarou v Záhorskej Bystrici.

V tejto zbytočnej bitke padlo asi 600 Rakúšanov a 100 Prusov. Padlých pochovali zväčša na cintoríne v Lamači. V spoločnom hrobe na Kamzíku leží 23 rakúskych a pruských vojakov, povyše Slamenej búdy ďalších šesť. Na Kamzíku možno nájsť aj hroby jednotlivcov, ktorých pochovali na miestach, kde ich zastihla smrť.

Pamiatky na bitku pri Lamači

Bitku pri Lamači pripomína niekoľko pamiatok, ktoré sa zachovali dodnes:

Prečítajte si tiež: Prehľad zmluvy SK-CZ o zamedzení dvojitého zdanenia

• Pomník pri Lamači: Skromný pamätník na udalosti z roku 1866 sa nachádza pod Kamzíkom. Okrem tohto pamätníka existuje ešte niekoľko menších, roztrúsených v lesoch na úbočiach. Jeden z nich sa nachádza v úzkej doline, ktorou prechádza chodník z Kamzíka na Železnú studničku.
• Pomník 10. c.k. pluku: Nachádza sa v poliach pri železničnej trati za Lamačom (medzi traťou a cestou do Devínskej Novej Vsi).
• Náhrobný kameň na hromadnom hrobe: Nachádza sa na lamačskom cintoríne.
• Spoločný hrob na Kamzíku: Leží tu 23 rakúskych a pruských vojakov.
• Hroby jednotlivcov na Kamzíku: Týchto vojakov pochovali na miestach, kde ich zastihla smrť.

Dôležitosť pripomínania si histórie

Je dôležité, aby sme si pripomínali udalosti z našej histórie, aj tie, ktoré sa na prvý pohľad zdajú byť menej významné. Bitka pri Lamači je súčasťou našich dejín a pripomína nám obete, ktoré boli prinesené v mene vojny. Pripomínanie si týchto udalostí nám pomáha lepšie pochopiť našu minulosť a vyvarovať sa opakovaniu chýb v budúcnosti.

Kultúrne a historické dedičstvo Slovenska

Slovensko má bohaté kultúrne a historické dedičstvo, ktoré siaha až do obdobia Veľkej Moravy. Naše dejiny sa nezačínajú Samom, nekončia rozpadom Veľkej Moravy a opäť nezačínajú v 19. storočí kdesi v Skalici. Aj my sme zakladali tisícročnú ríšu Uhorského kráľovstva a práve predkovia Slovákov boli tí, ktorí pomohli Svätému Štefanovi v roku 1000 poraziť pohanských Maďarov na čele s Kopáňom.

Je dôležité, aby sme sa hrdo hlásili k našej histórii a aby sme si pripomínali významné udalosti, ktoré sa odohrali na našom území. Len tak si môžeme budovať silnú národnú identitu a byť hrdí na to, kým sme.

Turistické tipy v okolí Bratislavy

Okolie Bratislavy ponúka množstvo zaujímavých miest, ktoré stoja za návštevu. Medzi ne patrí napríklad:

• Kaštieľ Dolná Krupá: Klasicistický kaštieľ s rozsiahlym anglickým parkom, kde pôsobil Ludwig van Beethoven.
• Vodná nádrž Boleráz: Vyhľadávané miesto pre rodiny s deťmi, seniorov a rybárov.
• Kláštor Katarínka: Zrúcaniny kláštora zo 17. storočia s magickú atmosférou.
• Lesná železnica Katarínka: Úzko koľajová železnica, ktorá kedysi slúžila na dopravu dreva.
• Smolenický zámok: Romantický zámok s priestranným anglickým parkom.
• Múzeum Molpír: Múzeum s artefaktmi z pravekého hradiska Molpír a pamätnou izbou Štefana Baniča.

Prečítajte si tiež: Česko-vatikánske zmluvy: Súčasné diskusie

tags: #bitka #na #českom #území #1866