Brusel IIa a Podmienky Rozvodu: Prehľad Právnej Úpravy na Slovensku

Cezhraničné rodinné vzťahy sú čoraz bežnejšou realitou, na ktorú reagujú štáty i medzinárodné organizácie, vrátane Európskej únie. Tento článok sa zameriava na podmienky rozvodu v kontexte nariadenia Brusel IIa, pričom zohľadňuje aj ďalšie relevantné právne predpisy a dohovory, ktoré ovplyvňujú rozvodové konania na Slovensku s medzinárodným prvkom. Príspevok bol spracovaný v rámci riešenia grantu VEGA 1/0485/14 „Dynamika právnej úpravy rodinných vzťahov v európskom priestore ako výzva pre slovenské medzinárodné právo súkromné“.

Úvod do Cezhraničných Rozvodov

Vstup Slovenska do Európskej únie a zavedenie voľného pohybu osôb prispeli k nárastu právnych vzťahov s cudzím prvkom, vrátane manželstiev a rozvodov. V dnešnej dobe odchod Slovákov do zahraničia neustále narastá. Pri uzatváraní manželstva nikto nemyslí nato, že dané manželstvo môže raz skončiť rozvodom. Odchod do zahraničia za iným životom sa stal dostupnejším širokej verejnosti. Dostupnejšou sa stala táto možnosť práve našim vstupom do Európskej únie. Stále viac mladých Slovákov túto možnosť víta a rado využíva. Mnohí ľudia si počas svojho života v zahraničí nájdu partnera, ktorý ich svojim iným myslením, kultúrou, či farbou pleti láka, a ktorého považujú za lásku svojho života. Taktiež môže nastať situácia, kedy pár tvoria Slováci, no svoj život plánujú stráviť v zahraničí. Nasleduje svadba, deti a taktiež spoločný život. Ak človek vyrastal v krajine, ktorej je občanom, kde nemá rečovú bariéru, kde pozná aspoň zbežne zákony, alebo pozná osobu, ktorá mu vie v jeho situácii poradiť, nie je náročné začať riešiť a aj vyriešiť problém, pokiaľ nejaký vznikne. V prípade, ak ide o rozvod manželstva Slovákov, ktorí žijú na území Slovenska bez prítomnosti akéhokoľvek cudzieho prvku (cudzím prvkom sa v týchto prípadoch rozumejú manželia štátnej príslušnosti rozličných štátov, prípadne, dlhodobý pobyt manželov v inej krajine, alebo je splnená iná podmienka, ktorá vytvára právne relevantný vzťah medzi fyzickými osobami a iným štátom, teda ide o určitý zahraničný / medzinárodný prvok, ktorý svojou povahou zakladá vzťah k viacerým právnym poriadkom súčasne), tak je postup rozvodu manželstva relatívne jednoduchý. Na daný rozvod manželstva sa bude aplikovať najmä Civilný mimosporový poriadok a Zákon o rodine. Pokiaľ ide o rozvod manželstva, v ktorom sa nachádza cudzí prvok, napríklad ide o prípad dvoch Slovákov žijúcich v zahraničí, situácia je zložitejšia a výsledok ovplyvňuje mnoho faktorov. Odpoveď na danú otázku dávajú tzv. kolízne normy. V našom právnom poriadku je to Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Tento zákon však prenecháva aplikačnú prednosť európskemu právu.

V takýchto prípadoch je kľúčové určiť, ktorý súd má právomoc rozhodnúť o rozvode a aké právo sa na rozvodové konanie uplatní.

Právny Rámec: Nariadenia a Dohovory

Slovenská republika je ako členský štát EÚ viazaná viacerými nariadeniami a dohovormi, ktoré upravujú cezhraničné rodinné vzťahy. Medzi najdôležitejšie patria:

• Nariadenie Brusel IIa (Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003): Upravuje právomoc a uznávanie a výkon rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností. Toto nariadenie je kľúčové pre určenie, ktorý súd má právomoc rozhodnúť o rozvode, ak má konanie medzinárodný prvok.
• Nariadenie o vyživovacej povinnosti (Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009): Upravuje právomoc, rozhodné právo, uznávanie a výkon rozhodnutí a spoluprácu vo veciach vyživovacej povinnosti.
• Nariadenie Rím III (Nariadenie Rady (EÚ) č. 1259/2010): Upravuje rozhodné právo pre rozvod a rozluku, avšak Slovenská republika sa nezúčastňuje na tejto posilnenej spolupráci.

Okrem nariadení EÚ je Slovenská republika viazaná aj mnohostrannými dohovormi, ako napríklad Haagsky dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí a ďalšie dohovory týkajúce sa právomoci, uznávania a výkonu rozhodnutí vo veciach manželských, rodičovských práv a povinností a vyživovacej povinnosti.

Prečítajte si tiež: Európska Prokuratúra: Detailný Pohľad

Nariadenie Brusel IIa: Kľúčový Prvok pre Určenie Právomoci

Nariadenie Brusel IIa je základným právnym predpisom pre určenie právomoci súdu v rozvodových konaniach s medzinárodným prvkom. Článok 3 tohto nariadenia stanovuje sedem alternatívnych kritérií pre určenie všeobecnej právomoci. Žiadne z týchto kritérií nie je nadradené inému. Okrem toho, článok 7 upravuje tzv. zostatkovú právomoc, ktorá sa uplatní, ak žiadny súd členského štátu nemá právomoc podľa článkov 3, 4 a 5. V takom prípade sa právomoc určí v každom členskom štáte podľa jeho vnútroštátneho práva.

Kritérium Obvyklého Pobytu

Podľa nariadenia Brusel IIa je jedným z hlavných kritérií pre určenie právomoci súdu obvyklý pobyt. Pojem obvyklý pobyt nie je v nariadení definovaný, a preto ho Súdny dvor EÚ vykladá autonómne a jednotne. Obvyklý pobyt sa chápe ako miesto, kde má osoba centrum svojich záujmov a života, vrátane rodinných, pracovných a sociálnych väzieb.

Príklad: Slovenský manželský pár uzavrel manželstvo na Slovensku, no celý manželský život prežili v Holandsku. Majú dve maloleté deti, ktoré sa narodili a navštevujú školu v Holandsku. Ak sa manželka rozhodne podať návrh na rozvod, súdy Slovenskej republiky môžu mať právomoc rozhodovať o rozvode, pretože obaja manželia sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky. Avšak, v otázkach úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, nariadenie kladie dôraz na obvyklý pobyt dieťaťa, čo by v tomto prípade znamenalo právomoc holandských súdov.

Právomoc Súdov Slovenskej Republiky

Právomoc slovenských súdov v manželských veciach (rozvod, neplatnosť manželstva, určenie, či manželstvo existuje) je daná, ak je aspoň jeden z manželov slovenským občanom (§ 38 ZMPS).

Rozhodné Právo pre Rozvod

Rozhodné právo pre rozvod sa na Slovensku určuje podľa § 22 ZMPS. Zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, ktorého občanmi sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa rozvod slovenským právnym poriadkom. Slovenské právo sa použije aj v prípade, že kolízna norma na základe spoločnej štátnej príslušnosti manželov odkáže na právny poriadok, ktorý by rozvod neumožňoval alebo ho umožňoval za neprimerane komplikovaných podmienok.

Prečítajte si tiež: Striedavá starostlivosť po rozvode

Majetkové Vzťahy po Rozvode

Nariadenie Brusel IIa sa nevzťahuje na konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Právnu úpravu majetkových vzťahov medzi manželmi po rozvode na európskej úrovni obsahuje nariadenie Rady (EÚ) č. 2016/1103. Keďže toto nariadenie nie je pre Slovenskú republiku záväzné, aplikuje sa vnútroštátna právna norma, a to ZMPS.

Právomoc Súdov vo Vzťahu k Majetku

ZMPS neobsahuje osobitnú normu právomoci pre majetkové vzťahy medzi manželmi. Podľa § 37 ZMPS existuje právomoc slovenského súdu, ak má odporca bydlisko v SR alebo sa majetok, ktorý je predmetom konania, nachádza na území SR. Nestačí, aby odporca vlastnil akýkoľvek majetok na Slovensku - musí ísť o majetok, o ktorom sa v konaní rozhoduje.

Rozhodné Právo pre Vyporiadanie BSM

Rozhodné právo na vyporiadanie BSM sa podľa § 21 ods. 1 ZMPS určuje štátnou príslušnosťou manželov. Ak majú rôznu štátnu príslušnosť, uplatňuje sa slovenské právo bez ohľadu na to, či je niektorý z manželov slovenským občanom. Dojednaná úprava majetkového režimu sa posudzuje podľa práva, ktoré bolo rozhodujúce v čase jej uzavretia (§ 21 ods. 2 ZMPS).

Praktické Aspekty Rozvodu s Cudzím Prvkom

Rozvody s cudzím prvkom môžu byť zdĺhavé, najmä kvôli doručovaniu písomností do zahraničia a možnosti uplatnenia práva na konanie vo vlastnej reči (v takom prípade bude pribratý tlmočník do konania). Je dôležité si uvedomiť, že rozhodnutie slovenského súdu o majetku nachádzajúcom sa v zahraničí nemusí byť v danej krajine uznané ani vykonané.

Judikatúra Súdneho Dvora EÚ

Judikatúra Súdneho dvora EÚ zohráva dôležitú úlohu pri výklade nariadenia Brusel IIa. Napríklad, v prípade IB a FA Súdny dvor spresnil pojem „obvyklý pobyt“ manžela a rozhodol, že manžel, aj keď žije v dvoch členských štátoch, môže mať len jeden obvyklý pobyt v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia Brusel IIa.

Prečítajte si tiež: Rozvod a ZŤP: Práva a možnosti

Nariadenie Brusel IIb

Právomoc súdu sa určuje v zmysle Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej len „nariadenie Brusel ll b“), ktoré sa uplatňuje na konania začaté po 1. auguste 2022. Výlučná právomoc je upravená v článku 6 nariadenia Brusel II b, tá upravuje situácie, kedy druhý manžel býva v niektorom z členských štátov. V praxi sa stávajú prípady, kedy nie je splnená pobytová podmienka alebo obaja manželia nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky. Nariadenia Brusel II b počíta s takouto situáciou a preto v článku 6 ods.

Nariadenie (ES) č. 2201/2003 (Brusel IIa) sa naďalej uplatňuje na rozhodnutia vydané v konaniach začatých, na verejné listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované a na dohody, ktoré sa stali vykonateľnými v členskom štáte, v ktorom boli uzatvorené pred 1. augustom 2022 a ktoré patria do rozsahu pôsobnosti uvedeného nariadenia. S výhradou uvedenou v predchádzajúcej vete je nariadenie (ES) č. 2201/2003 zrušené od 1.

tags: #Brusel #IIa #rozvod #podmienky