Zverenie dieťaťa do starostlivosti oboch rodičov: Mediácia, skúsenosti a hľadanie najlepšieho riešenia

Rozchod rodičov je vždy náročná životná situácia, ktorá si vyžaduje prijatie mnohých rozhodnutí, najmä ak sa týka starostlivosti o deti. V tomto článku sa pozrieme na rôzne aspekty zverenia dieťaťa do starostlivosti oboch rodičov, s dôrazom na mediáciu, skúsenosti rodičov a hľadanie najlepšieho riešenia pre dieťa.

Dohoda rodičov ako základ

Najideálnejším riešením je, ak sa rodičia dokážu dohodnúť na zverení dieťaťa a úprave styku. Zákon o rodine predpokladá dohodu rodičov vo väčšine ustanovení upravujúcich výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Relatívna voľnosť pri formulovaní jednotlivých ustanovení poskytuje dostatočný priestor rodičom, aby sa o výkone svojich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o úprave styku či výške a rozsahu vyživovacej povinnosti dohodli podľa ich špecifických podmienok v rodine a ich záujmu.

Dohoda rodičov zodpovedá ústavnej ochrane rodičovstva a požiadavke na osobitnú ochranu detí a mladistvých garantovaných v čl. 41 ods. 1 a 4 Ústavy SR.

Mediácia ako nástroj na dosiahnutie dohody

Ak rodičia nedokážu dospieť k dohode, odporúča sa využiť mediáciu. Mediácia je mimosúdna metóda riešenia sporov, pri ktorej mediátor pomáha rodičom nájsť vzájomne prijateľné riešenie. Cieľom mediácie je vrátiť zodpovednosť za vyriešenie sporu do rúk tým, ktorých sa spor bezprostredne týka.

Mediácia môže pomôcť rodičom dohodnúť sa na všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa starostlivosti o dieťa, ako sú:

Prečítajte si tiež: Príspevok na pestúnsku starostlivosť

• Zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti
• Úprava styku s dieťaťom
• Výška výživného

Výsledkom mediácie je dohoda, ktorá má písomnú formu a je pre osoby zúčastnené na mediácii záväzná. Za podmienok ustanovených zákonom môže byť dohoda priamo vykonateľná, ak je spísaná vo forme notárskej zápisnice, schválená ako súdny zmier pred súdom, rozhodcovským orgánom.

Striedavá starostlivosť ako jedna z možností

Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Zákon nešpecifikuje interval striedania dieťaťa medzi rodičmi. Najčastejšie je volený interval striedania 7 + 7 (7 dní matka a 7 dní otec). Pri posudzovaní vhodnosti intervalu striedania sa zohľadňuje napríklad primeraná stabilita prostredia, ale aj potreba intenzity kontaktu s druhým rodičom. Napríklad striedanie 2 + 2 pravdepodobne nebude najvhodnejšie z dôvodu častého striedania domácnosti dieťaťa.

Štandardným modelom bývania pri striedavej starostlivosti je, že otec a matka žijú vo svojich bytoch a dieťa sa v stanovených intervaloch medzi týmito bytmi strieda. V praxi sa výnimočne vyskytuje model striedavej starostlivosti, kedy dieťa býva v jednom byte a rodičia sú tí, ktorí striedajú domov. Z hľadiska komfortu dieťaťa je toto riešenie zaujímavé.

Skúsenosti rodičov so striedavou starostlivosťou

Mnoho rodičov, ktorí majú deti v striedavej starostlivosti, pociťuje silnú túžbu byť so svojím dieťaťom čo najviac. Je prirodzené, že matka má obavy o dieťa, najmä ak je choré, a pýta sa, ako sa oň otec postará. Odborníci odporúčajú presmerovať potrebu starostlivosti na iné aktivity.

Prečítajte si tiež: Podmienky náhradnej starostlivosti

Kvalita porozchodového vzťahu rodičov má významný vplyv na fungovanie striedavej starostlivosti. Psychologička Mózsi zdôrazňuje, že je dôležité, aby mal rodič informácie o dieťati, ktoré je u bývalého partnera, aby mohol mať voči nemu dôveru. Ak je všetko v poriadku, odporúča sa ozvať druhému rodičovi raz za dva dni. Ak chce dieťa samo od seba telefonovať rodičovi, s ktorým práve nie je, je lepšie zavolať mu ráno.

Rodičia by mali byť schopní dohodnúť sa, nech je to v prospech dieťaťa. Striedavá starostlivosť je podľa nej vhodná len pre rodičov, ktorí vedia a chcú spolu komunikovať a sú ochotní si aj vychádzať v ústrety.

Predsudky a mýty o striedavej starostlivosti

O striedavej osobnej a spoločnej osobnej starostlivosti o deti po rozpade vzťahu rodičov panujú rôzne predsudky, s ktorými sa stretávajú aj odborníci. Pripisujú to slabému povedomiu o tejto téme. Ďalším veľkým mýtom je, že dieťa potrebuje jeden domov a že má byť za každých okolností s mamou.

Záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko

Dieťa prirodzene túži po prijatí, bezpečí a slobode. Pri rozvode či rozchode rodičov je prioritou zabezpečiť túžbu dieťaťa byť milované oboma rodičmi. Dieťa nemá stáť pred dilemou, s kým má chcieť byť. Potrebuje mať blízky vzťah aj s jedným, aj s druhým rodičom, je to pre jeho zdravý psychický vývin nesmierne dôležité.

Ak sa výmeny názorov, hádky alebo ohováranie druhého rodiča dejú pred dieťaťom, ubližuje to najmä jemu. Dieťa túži milovať oboch, no ak počúva, že jeden z rodičov je zlý, tak uňho vynucujeme konflikt, aby si vo vnútri vybralo.

Prečítajte si tiež: Sprievodca: Rodičovský príspevok pre otcov

Faktory ovplyvňujúce striedavú starostlivosť

Pri určovaní častosti striedania treba prihliadať na vek dieťaťa. Nevyhnutná je adaptácia, na režim treba prechádzať postupne, najskôr zotrvať nejaký čas len pri pár dňoch mimo primárneho domova. Niektorí rodičia sa dohodnú s bývalým partnerom na inom režime počas letných prázdnin. Pri starších deťoch sa časové obdobia u jedného rodiča môžu predlžovať, dva týždne sú vhodné od veku 12-13 rokov, keď sa už dospievajúce dieťa prirodzene začína vzďaľovať.

Najlepší model starostlivosti o dieťa nájdu rodičia vtedy, ak si uvedomia svoje jedinečné roly v živote ich spoločného dieťaťa, keď môže každý z dvojice povedať svoju predstavu a aj ju vysvetliť tomu druhému, a ak sa im podarí eliminovať ich vzájomný konflikt.

Právne aspekty striedavej starostlivosti

Ak sa rodičia pokojne odlúčia, môžu formou rodičovskej dohody upraviť práva a povinnosti k maloletým deťom. Táto dohoda zahŕňa určenie, komu bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti alebo do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, určenie výživného a úpravu styku dieťaťa s druhým rodičom. Dohoda musí byť schválená súdom, ktorý skúma, či je v záujme maloletého dieťaťa.

Ak nedošlo k obmedzeniu či pozbaveniu rodičovských práv a povinností jedného z rodičov, každý z rodičov má právo na starostlivosť o dieťa a jeho výchovu.

Rozšírený styk ako alternatíva

Akúsi "náhradu" striedavej osobnej starostlivosti môže predstavovať rozšírený styk rodiča s dieťaťom, a to nielen počas víkendu, ale aj bežných pracovných dní. Ústavný súd Českej republiky sa zaoberal "rozšíreným stykom" rodiča s dieťaťom a dňa 02.12.2019 vydal Nález II. ÚS 4189/18, z ktorého vyplývajú závery použiteľné aj v podmienkach Slovenskej republiky.

Byť spolu znamená pre rodiča a jeho dieťa jeden zo základných prvkov rodinného života, a to aj vtedy, ak sú medzi rodičmi nezhody. Je v záujme dieťaťa, aby bolo v starostlivosti oboch rodičov a aby každý z nich prispel k jeho osobnostnému rozvoju. Vždy musí byť posudzovaný najlepší záujem dieťaťa.

Nesúhlas druhého rodiča a právo na starostlivosť

Dôvodom pre nerozšírenie styku dieťaťa a rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do starostlivosti, nemôže byť ani nesúhlas druhého rodiča, ktorý má dieťa zverené do svojej starostlivosti. Rodič, ktorému dieťa bolo zverené do starostlivosti, nemá "silnejšie" právo na starostlivosť o dieťa a jeho výchovu. Nie je možné, aby rodič, ktorý má dieťa zverené do starostlivosti, sám určoval rozsah styku dieťaťa s druhým rodičom len na základe svojich preferencií.

Prespávanie dieťaťa u rodiča počas pracovného týždňa

Daný nález rieši aj otázku prespania maloletého dieťaťa u rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti počas pracovného týždňa, pričom nachádzame odvolanie na nález Ústavného súdu Českej republiky II ÚS 4247/18 zo dňa 17.05.2019, v ktorom je zdôraznený význam styku dieťaťa s rodičom, ktorý ho nemá v starostlivosti, aj v priebehu školského roka a týždňa, nakoľko aj tento rodič má právo podieľať sa na výchove svojho dieťaťa a najmä ide o sledovanie najlepšieho záujmu dieťaťa.

Široký styk počas pracovného týždňa bude spravidla pre dieťa prínosom, nakoľko v školskom roku je viac ako inokedy potrebné, aby sa do výchovy zapojili obaja rodičia a dieťaťu tak budú prínosom znalosti, skúsenosti a výchovné a pedagogické schopností oboch rodičov a nielen jedného z nich. Kontakt a vzťah s rodičom pre dieťa nie je a nemá byť ďalšou voľnočasovou aktivitou, a to ani v prípade styku dieťaťa s rodičom, ktorý ho nemá v starostlivosti. Ide naopak o súčasť bežného života dieťaťa vyrastajúceho v rodine, o jeho rodinné zázemie.

Kritériá pre rozhodovanie o rozšírenom styku

Pri rozhodovaní o styku dieťaťa s rodičom, ktorý ho nemá v starostlivosti, je potrebné vychádzať z pravidla, že obaja rodičia by sa mali rovnakou mierou podieľať na starostlivosti a výchove o dieťa, pričom styk s rodičom, ktorý ho nemá v starostlivosti, v priebehu pracovného týždňa je zásadne v jeho najlepšom záujme. Pri rozhodovaní je však potrebné zvážiť všetky okolnosti, a to najmä vzdialenosť medzi bydliskami oboch rodičov, vzdialenosť ich bydlísk od školského zariadenia a miest voľnočasových aktivít dieťaťa a podpora týchto aktivít zo strany rodičov.

Alternatívy k striedavej starostlivosti

Ak striedavá starostlivosť nie je vhodná, existujú aj iné možnosti, ako zabezpečiť kontakt dieťaťa s oboma rodičmi. V prípade výlučnej osobnej starostlivosti býva spravidla upravený interval styku dieťaťa s druhým rodičom. Ani v tomto bode zákon neupravuje dĺžku styku s druhým rodičom a v tomto bode zákon ponecháva úpravu na dohode rodičov, resp. na sudcovi.

Ak je dieťa zverené do osobnej starostlivosti a výchovy jedného z rodičov, obaja rodičia majú garantované právo na starostlivosť a výchovu svojich detí a deti majú právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. V najlepšom záujme dieťaťa je čo najrovnomernejšie usporiadanie z hľadiska starostlivosti o dieťa a jeho výchovu. Styk jedného z rodičov s maloletým dieťaťom každý párny či nepárny týždeň od piatku do nedele neposkytuje dieťaťu priestor na budovanie a rozvoj vzťahu s rodičom, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti a výchovy.

Riešenie sporov a hľadanie kompromisov

V prípade nezhôd je dôležité hľadať kompromisy a riešenia, ktoré budú v prospech dieťaťa. Mediácia môže byť užitočným nástrojom na dosiahnutie dohody medzi rodičmi. Ak dohoda nie je možná, rozhodne súd, pričom prihliada na všetky okolnosti a najmä na záujem dieťaťa.

tags: #zverenie #dieťaťa #do #starostlivosti #oboch #rodičov