Bude Mať Invalid Vyšší Starobný Dôchodok Ak Pracuje?

Úvod

V súčasnej dobe, keď miera nezamestnanosti predstavuje značný problém, majú občania so zdravotným postihnutím často sťaženú pozíciu na trhu práce. Pokles ich schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť im komplikuje uplatnenie. Preto existujú zákony a opatrenia, ktoré sa snažia podporiť ich zapojenie do pracovného procesu. Cieľom tohto článku je preskúmať, či má invalidný občan, ktorý pracuje, nárok na vyšší starobný dôchodok.

Legislatívny Rámec Podpory Zamestnávania Občanov So Zdravotným Postihnutím

Snahu občanov so zdravotným postihnutím zapájať sa do pracovného procesu podporujú viaceré zákony. Medzi najvýznamnejšie patrí zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZSZ“). Tento zákon bol v priebehu roka 2008 niekoľkokrát novelizovaný, konkrétne zákonmi č. 139/2008 Z. z., č. 233/2008 Z. z. a č. 263/2008 Z. z. Tieto novelizácie priniesli nové možnosti v oblasti aktívnej politiky trhu práce a vytvárania vhodných pracovných podmienok pre občanov so zdravotným postihnutím.

Okrem ZSZ, aj Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) ustanovuje základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní zamestnancov so zdravotným postihnutím v § 158 a 159. Ďalším relevantným predpisom je zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, ktorý v § 12 upravuje podmienky, za ktorých môže zamestnávateľ pri zamestnávaní zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou získať úľavy na poistnom.

Povinnosti Zamestnávateľa Pri Zamestnávaní Občanov So Zdravotným Postihnutím

Zamestnávateľ má podľa § 158 a 159 Zákonníka práce základné povinnosti pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím. Medzi tieto povinnosti patrí vytváranie vhodných pracovných podmienok, zlepšovanie vybavenia pracovísk a zabezpečenie rekvalifikácie.

Konkrétne povinnosti zamestnávateľa:

• Vytváranie vhodných pracovných podmienok: Zamestnávateľ je povinný prispôsobiť pracovné podmienky zdravotnému stavu zamestnanca so zdravotným postihnutím.
• Zlepšovanie vybavenia pracovísk: Zamestnávateľ je povinný zlepšovať vybavenie pracovísk, aby mohol zamestnanec so zdravotným postihnutím dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená.
• Rekvalifikácia: Podľa § 159 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ uzatvorí so zamestnancom so zdravotným postihnutím písomnú dohodu o rekvalifikácii a zabezpečí ju v pracovnom čase. Čas rekvalifikácie je prekážkou v práci na strane zamestnanca so zdravotným postihnutím a za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

Podiel Zamestnávania Občanov So Zdravotným Postihnutím

Zamestnávateľ je povinný plniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva 20 a viac zamestnancov. Zamestnanec so zdravotným postihnutím na účely ZP je podľa § 40 ods. 1 ZSZ občan uznaný za invalidného podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“) alebo občan, ktorý bol podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003 invalidný a v období od 1. 1. 2004 do 30. 9. 2006 mu Sociálna poisťovňa preskúmala trvanie invalidity podľa § 263 ods.2 ZSP (tento § bol nálezom ÚS zrušený 18. 7. 2006) alebo občan, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003 a do 30. 9. 2006 mu Sociálna poisťovňa nepreskúmala trvanie invalidity.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad o zvýšení minimálneho dôchodku

Zmeny v Platení Poistného Na Invalidné Poistenie

Od 1. 1. 2008 nastali zmeny v platení poistného na invalidné poistenie. Podľa § 128 ods. 12 ZSP poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Dôležité je, že Sociálna poisťovňa za poberateľa invalidného dôchodku už neplatí poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z. Podľa § 60 ods. 4 ZSP a § 62 ods. 3 ZSP sa však poberateľom invalidného dôchodku od 1. 1. 2008 započíta do obdobia trvania dôchodkového poistenia aj doba, počas ktorej poberali invalidný dôchodok.

Invalidný Dôchodok a Práca: Príklad Juraja

Príklad Juraja, invalidného dôchodcu, ktorý pracoval popri poberaní čiastočného a neskôr plného invalidného dôchodku, ilustruje komplexnosť problematiky. Juraj poberal čiastočný invalidný dôchodok pätnásť rokov a popri tom pracoval. Neskôr mu Sociálna poisťovňa priznala plnú invaliditu. Výška plného invalidného dôchodku ho však nemilo prekvapila.

Jurajov prípad poukazuje na dôležitú otázku: zohľadňuje Sociálna poisťovňa pri výpočte plnej invalidnej penzie vyšší zárobok dosiahnutý počas práce popri poberaní invalidného dôchodku?

Výpočet Invalidného Dôchodku a Zárobková Činnosť

Ľubica Navrátilová zo Sociálnej poisťovne vysvetľuje, že pri výpočte invalidného dôchodku sa zohľadňujú zárobky a vymeriavacie základy na poistné z obdobia pred vznikom invalidity. Do počtu rokov dôchodkového poistenia sa pritom započíta obdobie pred vznikom invalidity, počas ktorých bola invalidná osoba dôchodkovo poistená.

Navrátilová uvádza príklad: Ak poistenec vstúpi na trh práce vo veku 18 rokov a invalidným sa stane vo veku 35 rokov, pričom jeho dôchodkový vek je 64 rokov, do obdobia dôchodkového poistenia sa mu započíta 18 rokov obdobia zárobkovej činnosti a 29 rokov trvania invalidity.

Prečítajte si tiež: Ako sa zvýšili dôchodky v roku 2018?

Zároveň pripomína, že Slovensko je jeden z mála európskych štátov, v ktorých je možný súbeh invalidného dôchodku a príjmu zo zárobkovej činnosti bez obmedzení. Poistencovi počas poberania invalidného dôchodku patrí osobný mzdový bod 0,3, a to bez ohľadu na zárobkovú činnosť.

Starobný Dôchodok a Práca Počas Poberania Invalidného Dôchodku

Invalidný dôchodca, ktorý pracoval po priznaní invalidného dôchodku, by mal po dovŕšení dôchodkového veku požiadať o priznanie starobného dôchodku. Sociálna poisťovňa bude vyplácať poistencovi buď invalidný, alebo starobný dôchodok podľa toho, ktorý bude vyšší.

Odvody Invalidného Zamestnanca

Výška odvodov invalidného zamestnanca, ktorý pracuje na trvalý pracovný pomer, závisí od druhu invalidného dôchodku, ktorý dostáva.

Invalidný dôchodca s poklesom schopnosti práce viac ako 70 %:

• Neplatí poistenie v nezamestnanosti (1 % z hrubej mzdy)
• Platí:
  • Nemocenské poistenie (1,4 %)
  • Starobné poistenie (4 %)
  • Invalidné poistenie (3 %)
  • Zdravotné poistenie (2 %)

Invalidný dôchodca s poklesom schopnosti práce viac ako 40 % a najviac o 70 %:

• Platí:
  • Nemocenské poistenie (1,4 %)
  • Starobné poistenie (4 %)
  • Invalidné poistenie (3 %)
  • Zdravotné poistenie (2 %)
  • Poistenie v nezamestnanosti (1 %)

Chránené Dielne a Chránené Pracoviská

Chránená dielňa alebo chránené pracovisko môžu byť zriadené právnickou alebo fyzickou osobou a sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách. Pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon sú prispôsobené zdravotnému stavu občanov. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) prizná postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na dobu neurčitú.

Znevýhodnení Uchádzači O Zamestnanie

Občania s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 %, ale najviac o 40 % sa od 1. 5. 2008 podľa § 8 ods. 1 písm. i) ZSZ považujú za znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre príspevok na rekreáciu

Minimálna Mzda a Zamestnávanie Osôb So Zdravotným Postihnutím

S účinnosťou od 1. 2. 2008 platí nový zákon o minimálnej mzde, zákon č. 663/2007 Z. z. (ďalej len „ZMM“). Podľa prechodného ustanovenia ZMM sa ustanovuje pre rok 2008 suma minimálnej mzdy (pre všetkých zamestnancov, teda aj pre zamestnancov so zdravotným postihnutím) ako suma mesačnej minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou 8 100 Sk a suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom 46,60 Sk.

tags: #bude #mať #invalid #vyšší #starobný #dôchodok