História budovania prvých detských opatrovní na Slovensku

Úvod

História predškolského vzdelávania na Slovensku siaha do začiatku 19. storočia, kedy sa začali objavovať prvé detské opatrovne. Tieto zariadenia zohrávali dôležitú úlohu v živote detí a ich rodín, najmä v obdobiach, keď sa ženy začali viac zapájať do pracovného procesu. Prvé detské opatrovne boli zamerané nielen na starostlivosť o deti, ale aj na ich výchovu a vzdelávanie.

Prvé lastovičky predškolskej starostlivosti

Banská Bystrica - priekopník predškolskej výchovy

Prvá materská škola (škôlka) na území dnešného Slovenska, vo svojej dobe nazývaná detskou opatrovňou, bola zriadená v Banskej Bystrici 4. novembra 1829 na Hornej Striebornej ulici. Bola zároveň treťou v poradí vo vtedajšom Uhorsku, po dvoch škôlkach v Budapešti. V roku 1828 bola zriadená škôlka v hlavnom meste vtedajšieho Uhorska Budíne (súčasná Budapešť) a o rok neskôr v Pešti (súčasná Budapešť), v Bratislave v roku 1830. V Čechách v Prahe bola prvá škôlka zriadená až v roku 1862.

Mesto Banská Bystrica bolo a je mestom slovenského školstva a „kolískou vzdelanosti“ a má viacero prvenstiev. Bolo tu zriadené prvá lekárska škola, prvé slovenské štátne katolícke vyššie gymnázium, prvá slovenská učiteľská prípravka, prvý slovenský kňazský seminár.

Priamo pri zriadení detskej opatrovne v meste Banská Bystrica v roku 1829 najdôležitejšiu úlohu zohral šľachtic, významný hudobník a mecén Mikuláš Zmeškal (19. november 1759 - 23. jún 1833). Jeho priateľstvo s hudobným skladateľom Ludwigom van Beethovenom a grófkou Máriou Teréziou Brunswickovou stáli za zriadením detskej opatrovne práve v Banskej Bystrici. Práve 19. novembra 2019 si pripomíname 260 rokov od narodenia tejto významnej osobnosti nášho mesta a Slovenska. Mikuláš Zmeškal stál za založením detskej opatrovne v Banskej Bystrici ako hlavná osobnosť.

Otec Mikuláša Zmeškala Gabriel v roku 1764 umiera. Mikuláš Zmeškal má len 6 rokov a vtedy nastáva jeho blízke spojenie s mestom Banská Bystrica. V meste pod Urpínom zostal Mikuláš Zmeškal približne do svojich pätnástich rokov. V roku 1783 prichádza Mikuláš Zmeškal do Viedne. Zmeškal získal miesto v štátnom úrade Uhorskej kráľovskej dvornej kancelárii so sídlom vo Viedni. Tu postupne dosiahol vysokú pozíciu dvorného sekretára. Zoznámil sa tu s velikánmi európskej hudby akými boli Wolfgang Amadeus Mozart či Joseph Haydn. Ten Zmeškalovi dokonca venoval niekoľko svojich hudobných kvartet.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad dražby vo Zvolene

V roku 1792 sa vo Viedni zoznámil s Ludwigom van Beethovenom. Z ich vzájomnej korešpondencie za zachovalo 150 listov a Beethoven Zmeškalovi venoval tiež niekoľko svojich skladieb. Z celého Zmeškalovho skladateľského diela sa zachovalo 15 sláčikových kvartet. V roku 1829 sa zaslúžil o zriadenie detskej opatrovne v jeho Banskej Bystrici.

Spoločenská situácia v meste Banská Bystrica v období založenia detskej opatrovne bola pozitívna. Richtárom v meste bol od roku 1823 bol Jozef Glabits, starostom slovenský národovec evanjelik Michal Rárus. Mesto sa počas starostovania Jozefa Glabitsa rozvíjalo po všetkých stránkach. Významným predstaviteľom Zvolenskej stolice so sídlom v Banskej Bystrici bol Anton I. Radvanský zo slovenského šľachtického rodu Radvanskovcov z blízkeho slovenského mestečka Radvaň.

Detská opatrovňa v Banskej Bystrici vďačí za svoj vznik aj grófke Terézii Brunswickovej, pravdepodobne životnej láske hudobného skladateľa Ludwiga van Beethovena. Mesto jej žiadosť 1. októbra prerokovalo a odsúhlasilo zriadenie detskej opatrovne v Banskej Bystrici. Dňa 4. novembra 1829 bola v Banskej Bystrici otvorená detská opatrovňa v dome č. 15 na Hornej Striebornej ulici. Opatrovňa v tejto dobe fungovala vďaka podpore a darom banskobystrických mešťanov a významných osobností mesta.

„Teréziu Brunswickovú spájala so slávnym Ludwigom van Bethovenom láska. Grófka sa dokonca tajne stala už aj snúbenicou tohto geniálneho hudobného skladateľa, ktorý počas pobytu na majetkoch grófovej rodiny v Martonvásári skomponoval sonátu Apassionata a v roku 1809 sonátu F dur. Beethovenova smrť 26. marca 1827 uvrhla grófku do nekonečného smútku. Svoj život potom zasvätila výlučne dobročinnosti a najmä ochrane práv detí.

Na fasáde budovy detskej opatrovne je v súčasnosti umiestnená pamätná tabuľa prvej detskej opatrovni s nasledovným textom: „V TEJTO BUDOVE BOLA ZRIADENÁ 4.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad prenájmu priemyselných nehnuteľností

Prekvapujúca je vysoká úroveň humanistického charakteru výchovno-vzdelávacieho systému tejto detskej opatrovne už od jej otvorenia. Vyučovacím jazykom boli slovenčina a nemčina. Vyučovací proces prebiehal v dvoch miestnostiach. V prvej miestnosti boli na stenách triedy umiestnené písmená, tabule, kresby, obrazy. „Deti sa vzdelávajú v elementoch poznatkov jazykom nemeckým, slovenským a maďarským: v poznaní Boha - Stvoriteľa všetkých, odriekajúc a spievajúc modlitby. Ukazujú sa im živočíchy, tak štvornohé ako i vtáci, a to jednak namaľované a jednak vypchaté. Ďalej sa im ukazujú rozličné remeselnícke výrobky a poučujú sa o ich používaní. Vzdelávajú sa tiež v elementoch pracovných úkonov. Učia sa poslušne sedieť, vstávať, chodiť a ctihodných ľudí pozdraviť. Spievajú tiež a tancujú. Chlapci a dievčatá sa v detskej opatrovni vyučovali oddelene. Druhá miestnosť slúžila viac pre výchovné činnosti, stravovanie a hygienu. Miestnosti sa museli dvakrát denne vetrať. Deti mali tráviť veľa času na dvore a v záhrade. Tu sa mali venovať gymnastickým cvičeniam.

V roku 1898 bola pre detskú opatrovňu otvorená nová moderná budova na Lazovnej ulici. Detská opatrovňa sídlila v pôvodnom dome č. 15 v Hornej Striebornej ulici až do 1. júna 1899. Potom sa presťahovala do novej budovy č. Túto modernú budovu dal postaviť Ženský spolok za 20 000 zlatých. Predtým v roku 1883 bola asanovaná Lazovná brána, ktorá tu pôvodne stála. Na fasáde novej budovy prvej detskej opatrovne v Lazovnej ulici je umiestnená pamätná tabula s nasledovným textom: „V TEJTO BUDOVE BOLA OD ŠK. R. 1898/99 UMIESTNENÁ 1. DETSKÁ OPATROVŇA NA ÚZEMÍ SLOVENSKA. ZRIADENÁ 4. 11.

Prvým verejným predškolským zariadením na území Slovenska bola opatrovňa v Banskej Bystrici. O jej založenie sa zaslúžila propagátorka opatrovní v Uhorsku Terézia Brunswicková roku 1829. Bolo to druhé zariadenie tohto typu v rámci Uhorska. Vydržiaval ju Ženský spolok. Ïalšie opatrovne vznikli v Bratislave a v Trnave.

Vznik prvých detských opatrovní na území Uhorska súvisel s činnosťou dobročinného Ženského spolku v Budíne a Spolku priate¾ov ¾udí v dvadsiatich rokoch 19. Storoèia. Prvé zariadenia vznikali najmä v hospodársky rozvinutých regiónoch, kde si požiadavka lacnej pracovnej sily vynútila zvyšovanie zamestnanosti už nielen mužov, ale aj žien. Pôvodne z Anglicka importované poèiatky teórie predškolskej pedagogiky sa cez Viedeň a Budín dostali do Banskej Bystrice. Vïaka iniciatíve M. T. Magistrát mesta Banská Bystrica 1. 10. 1829 prerokoval jej žiadosť, aby sa rovnako ako v Pešti a Budíne zaviedol podobný filantropický ústav v Banskej Bystrici pod ochranou magistrátu. Prvý finanèný obnos poskytol dvorný sekretár na odpoèinku Mikuláš Zmeškal so želaním, aby sa ústav otvoril v deò menín cisárovnej Karolíny. Jeho želanie sa splnilo 4. 11. 1829. Detská opatrovòa bola založená a otvorená v dome è. Dozorným orgánom bol poverený novozaložený Ženský spolok, ktorý združoval vzdelané ženy. Verejná charitatívna èinnosť bola dôležitým èlánkom verejného a spoloèenského života v Banskej Bystrici. Spoèiatku bola existencia ústavu závislá z veľkej časti na daroch a podporách majetných filantropicky a humanisticky zmýšľajúcich mecenášov. Najviac oferoval Detskej opatrovni banskobystrický obèan Jakub Heinrich, ktorý jej v poslednej vôli odkázal 2000 zlatých v roku 1838 a 1000 zlatých o rok neskôr, z úrokov týchto financií mal uèite¾ každoroène prijať zadarmo do opatrovne 10 chudobných detí evanjelických rodièov. Do roku 1853 bola hlavnou činnosťou Ženského spolku správa Detskej opatrovne. Neskôr sa jej program v nových stanovách rozšíril na sociálnu činnosť - starostlivosť o chudobných a biednych v širšom rozsahu. Okrem darov a nadácií bola prevádzka opatrovne zabezpeèená mesaènými príspevkami rodièov detí pod¾a majetkových pomerov. Prvých sedemdesiat rokov bola Detská opatrovòa v budove na Striebornej ulici. V tejto budove sídlila opatrovòa do 1. júla 1899, keï sa presťahovala do dnešnej budovy na Lazovnej ulici. Zabezpečenie novej budovy bolo považované za posledný pozitívny počin Ženského spolku predtým, ako sa dal do služieb maďarizácie od deväťdesiatych rokov 19.

Pod¾a dokumentov Riadiace pravidlá (Regulae directivae) z roku 1834 sa zamestnanie detí delilo na vzdelávanie (institutio) a praktické i telesné cvièenia (exercitatio). Robili sa rozdiely vo vzdelávaní detí chudobných a majetných obèanov. Pod¾a pravidiel sa “chudobné deti majú odťahovať od vyšších poznatkov”. Autentický obraz o priebehu výchovného procesu v roku 1836 vidno z nasledujúcej ukážky: “Deti sa vzdelávajú v elementoch poznatkov jazykom nemeckým, slovenským a maïarským: v poznaní Boha - Stvoriteľa všetkých, odriekajúc a spievajúc modlitbièky. Ukazujú sa im živoèíchy, tak štvornohé ako i vtáci, a to jednak nama¾ované a jednak vypchaté. Ďalej sa im ukazujú rozlièné remeselnícke výrobky a pouèujú sa o ich používaní. Vzdelávajú sa tiež v elementoch pracovných úkonov. Učia sa poslušne sedieť, vstávať, chodiť a ctihodných ¾udí pozdraviť. Spievajú tiež a tancujú. Boli vypracované aj Smernice pre ženský spolok a detskú opatrovòu z roku 1853. Podľa nich sa dá utvoriť obraz o výchovno-vzdelávacích formách a vybavení tejto inštitúcie. Vyuèovalo sa v jednej z dvoch miestností, na stenách boli písmená, tabule, kresby, obrazy. Zariadená bola pevnými školskými lavicami. Chlapci a dievèatá sa vyuèovali oddelene. Druhá miestnosť mala slúžiť viac pre výchovné èinnosti, stravovanie a hygienu. Miestnosti sa mali dvakrát denne vetrať. Deti mali tráviť ve¾a èasu na dvore a v záhrade. Tu sa mali venovať gymnastickým cvièeniam. Ako príručky pre učiteľa a pomocnicu sa v tridsiatych rokoch odporúèali dve knihy: Das praktische Handbuch fur die Erziehung des erste Kindesalters in allgemein fasslicher Darstellung, Wien, 1832 (Praktická príruèka pre výchovu v ranom detskom veku vo všeobecne pochopiteľnom opise) a Die Bewahrschule fur kleine Kinder von zwei dis sieben Jahren, Wien, 1832 (Opatrovòa pre malé deti od dvoch do siedmych rokov). Výuèba a výchova v tom èase prebiehala najmä v slovenskom a nemeckom jazyku.

Prečítajte si tiež: Možnosti pre svadbu snov

Košické Ferdinandeum

Prvá materská škola (škôlka) na území dnešného Slovenska, vo svojej dobe nazývaná detskou opatrovňou, bola zriadená v našom meste 4. novembra v roku 1829 na Hornej Striebornej. Bola zároveň treťou v poradí vo vtedajšom Uhorsku, po dvoch škôlkach v Budapešti. V roku 1828 bola zriadená škôlka v hlavnom meste vtedajšieho Uhorska Budíne (súčasná Budapešť) a o rok neskôr v Pešti (súčasná Budapešť), v Bratislave v roku 1830. V Čechách v Prahe bola prvá škôlka zriadená až v roku 1862.

Minulé rozprávanie o prvej košickej materskej škôlke sme ukončili vyslovením pochybnosti o tom, že výkres detskej opatrovne, Ferdinandea, zachovaný vo fondoch Východoslovenského múzea nevyzerá byť tým skutočným Ferdinandeom, ktoré poznáme z dobových dokumentov a plánov mesta. Prečo? Nuž je to príliš malý a príliš skromne vybavený objekt na to, aby sa tu mohli postarať o stovku, a ako vieme, časom aj oveľa viac detí, ktorých počet sa blížil až k dvom stovkám. Táto pochybnosť nevyplýva z porovnania so súčasnými ukazovateľmi priestorového komfortu materských škôlok, ale z úplne obyčajného zdravého rozumu.

Pozrime sa teda na v múzeu uchovávaný projekt Ferdinandea bližšie. Vypracoval ho známy košický architekt Jozef Belág /podpísal sa naň v pravom dolnom rohu ako Joseph Bellaagh Architect Mpr./, pochádzajúci z Pešti. Výkres datoval poznámkou v ľavom dolnom rohu: Entworfen zu Kaschau in Monath July 1839 - Nakreslené v Košiciach v mesiaci júl 1839. Kus ručného papiera formátu 718 krát 485 milimetrov obsahuje kresbu pozdĺžneho rezu /Durchschnitt durch die Linie ABBCCDDEEFFG - tá mäteš písmen je dôsledkom toho, že Belág dôsledne označil každý bod, kde líniu rezu zalomil - línia sa zalamuje aj dnes, ale už sa to tak neznačí/, krovnej konštrukcie /Werksatz/, pohľadu na uličnú fasádu /Aufriss/ a pôdorysu prízemia /Grundriss zu ebener Erde/. Názov výkresu nie je umiestnený hore, ale až nad zobrazením pôdorysu a znie: Plan zu den neu zuerbauenden Kinder - Bewahrungs Anstal Gebaude - teda Plán novovystavanej ustanovizne na opateru detí. Na pravom okraji výkresu je krasopisná legenda s ôsmimi číslovanými položkami: 1 Vorhaus /predsieň/, 2 Bewahrungs Zimmer /opatrovná izba/, 3 Schlafzimmer der Kleinen /spálňa maličkých/, 4 Wohnung des Bewahrers /byt opatrovateľa/, 5 Der Warterin /byt dozorkyne/, 6 Speis Kammer /špajza/, 7 Küche /kuchyňa/ a 8 Stiegenhaus welche zum hang Keller von innen und ausen auf den Boden führt /schodište, ktoré vedie zvnútra do pivnice a zvonku do podkrovia/. Celý plán bol kreslený v jednej mierke, obsahuje mierkovú úsečku dlhú 306 milimetrov a znázorňujúcu 12 siah v skutočnosti, čo je dobové merítko 1 : 1 /jeden palec na pláne sa rovná jednej siahe v skutočnosti/ a moderné merítko 1 : 72, známe dnes hlavne plastikovým modelárom, kde sa stále používa. Belágov výkres je podlepený režným plátnom a prešiel dobovým schvaľovacím konaním, pretože na rube je označený úradnými „spisovými" číslami No. 4596 a:1839 a 21644/840.

Z predchádzajúceho opisu už vieme, koľko malo Belágom projektované Ferdinandeum miestností a akého druhu, z čoho je zrejmé aj to, aký komfort pre detskú opatrovňu v tých časoch považovali za žiaduci. Samozrejme tam nebola elektrina, ale iba sviečky /ani petrolejky vtedy ešte nepoznali/, nebola tiež tečúca voda, iba studňa na dvore, splachovacie záchody nemali vtedy ešte ani bohatí mešťania v centre, o kúpeľniach alebo umyvárňach ani nehovoriac. Vykurovanie opatrovne bolo lokálne - ľudsky povedané kachľovými pecami, ale riešili ho ako nepriame, teda do pecí sa nakladalo palivo z osobitných priestorov, aby sa nešpinilo v opatrovných miestnostiach, ani obytných izbách personálu. Tými priestormi boli zvláštne riešené rohové niky v predsieni /pre opatrovacie miestnosti/ a v kuchyni /pre obytné miestnosti/. Kuchyňa mala veľkú pec na varenie a otvorený komínový priestor.

Aby si čitateľ vedel priestorové pomery Belágom navrhovaného Ferdinandea lepšie predstaviť, uvedieme teraz niekoľko čísel a zamyslíme sa nad nimi. Zastavaná plocha ním navrhnutej opatrovne bola asi 261 štvorcových metrov. Plocha využiteľných priestorov obnášala 198 štvorcových metrov, z čoho obytné priestory zaberali asi 46 a opatrovacie priestory asi 99,5 štvorcového metra. V prvom rade vidieť, že personálu navrhol Belág vo Ferdinandeu celkom slušný komfort. Ako to však bolo s deťmi? Predpokladajme, že sem chodili deti vo veku dnešných škôlkarov /tu sa musím priznať, že pedagogika detí predškolského roku vonkoncom nie je mojou silnou stránkou/, teda od troch do šiestich rokov. K dispozícii mali herňu /Bewahrungs Zimmer/ s 84,5 a spálňu s asi 15 štvorcovými metrami - teda nápadne menšiu. Už v prvom roku uvádzaných asi sto detí by sa v takomto priestore rozhodne nepomestilo a nestačila by ani kuchyňa a hygienické zariadenie /oné dva suché záchody/. Neskôr sa kapacita nezmeneného Ferdinandea uvádzala až číslom 200! Na jedno by tak v Belágom projektovanej herni pripadlo iba 0,43 štvorcového metra priestoru /na dvore ho síce bolo iste viac, ale čo keď bola zima, alebo pršalo?/ a už vonkoncom si neviem predstaviť situáciu, že všetky deti idú popoludní povinne odpočívať. A je tu ešte jeden ťažko vysvetliteľný detail opisovaného Belágovho projektu - herňa, ktorá je v dispozícii Ferdinandea situovaná v celej jeho východnej tretine, má dvere vedúce na dvor orientované smerom na východnú stranu a na východnej fasáde objektu je dokonca navrhnutá dvojica slepých okien. Podľa dobových máp by však takéto dvere viedli už do susednej parcely, pretože Ferdinandeum na nich zapĺňa celú šírku vlastnej parcely. To by teda vylučovalo aj uvedené architektonické riešenie východnej fasády z Belágovho výkresu.

Pozrime sa teraz na Ferdinandeum z trocha iného konca, či lepšie povedané merítka. Ako túto časť mesta ukazujú dobové plány? Nuž Chunertov plán z roku 1807 /to ešte opatrovňa dávno nestála/ už na tomto mieste ukazuje vytýčenú parcelu, dokonca aj akúsi jednokrídlovú stavbu orientovanú do ulice a nesiahajúcu cez celú šírku parcely /podozrivo pripomína Belágov neskorší projekt!/. Parcela susediaca na západnej strane je už zastavaná, na východnej strane ešte voľná. Ottov plán z roku 1841 tu podáva budovu Ferdinandea už rok po tom, čo začalo fungovať. Nepodobá sa však na to, čo nakreslil dva roky predtým Belág. Nie je to jednoduchá jednokrídlová a jednotraktová stavba, ale štvorkrídlový objekt uzatvárajúci centrálny dvor a zaberajúci na šírku celú parcelu, čiže s uličnou fasádou dlhou asi 28 metrov. Na Belágovom výkrese je to však presne dvanásť viedenských siah, čiže 22,75 metra. Homolkov plán podáva Ferdinandeum mierne odlišne. Tu je opatrovňa zobrazená ako trojkrídlový objekt zapĺňajúci celú šírku parcely. Tá je dlhá asi 50 metrov ale na úrovni ukončenia dvorných krídel je prehradená murovaným plotom s mrežou a bráničkou podobnou kaplnke, ktorou možno prechádzať medzi oboma časťami pozemku. Výkres plota a bráničky, tiež Belágovo dielo, sa vo fondoch múzea tiež zachoval, preto o nich vieme tak presne. Homolka Ferdinandeum poctivo vyznačil na originále svojho plánu ako položku 36 - Kisdedóvó. Podklad jeho plánu bol v mierke 1 : 1440, čo dovoľuje už pomerne presne určiť rozmery objektu. Šírka je 28,8 metra, dvorné krídla siahajú 25,2 metra od uličnej čiary. Presne tak, ako na Homolkovom pláne z roku 1869, je Ferdinandeum zobrazené na pláne z roku 1912 /len číslo je už uličné, poradové, 11/, neskôr pláne z roku 1936 /s poradovým číslom 15/, pláne z roku 1941 /opäť s pätnástkou/ a nakoniec aj technická mapa mesta z roku 1978, ukazujúca stav k 31. decembru 1971, keď bývalé Ferdinandeum ešte stálo /vrátane plotu a bráničky!/. Jeho rozmer odrátaný z modernej technickej mapy je 28,5 krát 25 metrov.

Ako si to všetko vysvetliť, zrovnať a zosumarizovať? Najpravdepodobnejšie to bolo nasledovne: Múzeum prechováva starší Belágov návrh, ktorý vypracoval na opatrovňu zmýšľanú pôvodne v skromnejších rozmeroch, možno ju chceli zriadiť úpravou staršieho predmestského domu, čo by vysvetlilo podobu návrhu s objektom zobrazeným na parcele neskoršieho Ferdinandea na Chunertovom pláne. Ten je síce datovaný k roku 1841 /jeho tlač/, ale je natoľko komplikovaný, že musel vznikať dlhší čas pred týmto dátum a tak je na ňom Ferdinandeum zachytené rozostavané, keď Ott ešte nevedel, ako bude definitívne vyzerať /možnože sa skutočne istý čas plánovalo ako štvorkrídlová stavba, ale odstúpilo sa od toho/. Preto sa zobrazenie na Ottovom pláne, ináč veľmi starostlivo kreslenom, líši od neskorších plánov, ktoré Ferdinandeum zobrazujú už ako roky fungujúcu inštitúciu.

Prvým opatrovateľom detí vo Ferdinandeu sa stal tunajší učiteľ na neďalekej predmestskej ľudovej škole Karol Grusz. Pochádzal zo slovenskej učiteľskej rodiny z Ruskinoviec, kde sa narodil 30. augusta 1804. V čase otvorenia opatrovne bol teda v optimálnom veku, mal 36 rokov. Vyštudoval v Košiciach, najprv teológiu na Kráľovskej akadémii, potom absolvoval učiteľský ústav. Jeho pôsobenie v opatrovni bolo násilne prerušené v roku 1849. Pri potláčaní maďarskej revolúcie boli vytypovaní košickí mešťania zatknutí ruskými vojskami generála kniežaťa Paskeviča a odtransportovaní do Krakova. Učiteľ Grusz bol medzi nimi, nakoniec sa však všetci ešte v tom roku istom roku vrátili do Košíc. Vo Ferdinandeu medzitým Grusza zastupoval mladší učiteľ Michal Konrády.

Udalosti, ktoré viedli k vpádu Rusov do Uhorska, sa začali na jar roku 1848 a viedli k odstúpeniu slaboduchého cisára, čo dal meno našej detskej opatrovni. V čase, keď Šándor Petőfi hrmel zo schodišťa národného múzea svoju „Nemzeti dal", pakovalo vo vzbúrenej Viedni cisárske služobníctvo zvršky svojho pána, naložilo ho do koča a odviezlo do bezpečia. Nechápajúci Nándi bol presvedčený, že sa ide na výlet. Revolučné búrky si vyžadovali pevné vedenie krajiny a hlavne zmenu osoby na tróne. Nebol problém prehovoriť cisára Ferdinanda, aby odstúpil dobrovoľne. Akt abdikácie sa odohral 2. decembra 1848 v Olomouci a Nándiho na tróne vystriedal syn jeho brata František Jozef. Na dožitie určili Ferdinandovi Prahu a byt mu vybrali - kde inde - na Hradčanoch.

V Košiciach sa medzitým prestalo opatrovni hovoriť Ferdinandeum. Nie preto, že Nándi abdikoval, ale kvôli Habsburgovcom ako takým vôbec. Teraz boli nenávidenými potlačiteľmi národnej revolúcie. Od roku 1861 sa datujú rozhodnejšie pokusy mesta život detí v opatrovni pomaďarčiť. Karol Grusz tu prestal pôsobiť ešte v roku 1858 - odišiel učiť do horných predmestí a nakoniec zomrel ako penzista v roku 1885. Nahradil ho podľa očakávania Michal Konrády. Za jeho vedenia stále dominovala vo Ferdinandeu slovenčina. V roku 1868 odčlenilo mesto opatrovňu od miestnej ľudovej školy a v roku 1873 pridelilo ku Konrádymu vychovávateľku Georgínu Lengyelovú. Konrády síce ostal vedúcim opatrovne, ale Georgína posilnila pozície užívania maďarskej reči v predškolskej výchove. Zhruba v tých časoch, 26. júna 1875, zomrel v Prahe bývalý cisár Ferdinand. Dožil sa krásnych 82 rokov, svoju abdikáciu prežil o 27 rokov a zrod košického Ferdinandea dokonca o 35 rokov. V posledných rokoch života si z detailov jeho dobrovoľného, pred verejnosťou uzavretého exilu na Hradčanoch robili nechutné vtipy dobové humoristické časopisy. Habsburgovci však už boli v Uhorsku opäť obľúbení a košickými mešťanmi devótne vynášaní. Na voľakedajšieho cisára Ferdinanda, arme Trottla Nandla či Nándiho, sa už zabudlo. Jeho manželka ho prežila o deväť rokov.

Košická detská opatrovňa, už dávnejšie nie Ferdinandeum, sa v tom čase /1885/ starala o 181 detí, z čoho bolo 133 malých Slovákov, 41 Maďarov, 4 Nemci a 3 deti iných národností. Počet chovancov tu však klesal. V roku 1891 ich bolo už iba 168 a v roku 1895 dokonca len 100. V prvom roku nového, dvadsiateho storočia /1901/ bývalé Ferdinandeum stavebne upravili. Neskôr doň zaviedli tečúcu vodu i elektrinu.

#

tags: #budova #prvej #detskej #opatrovne #história