
Mentálne mapovanie je vizuálna organizačná technika, ktorá sa používa na štruktúrovanie myšlienok, informácií a konceptov okolo centrálnej témy. Táto metóda, popularizovaná britským psychológom Tonym Buzanom v 70. rokoch 20. storočia, funguje na princípe radiálneho myslenia, kde sa od centrálneho bodu (kľúčovej témy) odvíjajú vetvy s podtématy a súvisiacimi detailmi. Každá vetva reprezentuje samostatnú myšlienku alebo koncept, ktorý je spojený s hlavnou témou. Tieto vetvy sa môžu ďalej rozvetvovať, čím vzniká komplexná sieť prepojených informácií.
Buzan tvrdil, že tradičné lineárne spôsoby zaznamenávania informácií (napríklad písanie poznámok v riadkoch) obmedzujú prirodzený spôsob fungovania mozgu, ktorý pracuje radiálne a asociatívne. Inšpiroval sa princípmi radiálneho myslenia a neurovedou, aby vytvoril techniku, ktorá uľahčuje efektívnejšie spracovanie a zapamätanie si informácií. Myšlienkové mapy sú prirodzeným odzrkadlením toho, ako myseľ pracuje.
Ako povedal Tony Buzan, tvorca tejto techniky: „…využívajú v plnom rozsahu schopnosti mozgovej kôry - slová, obrazy, čísla, logiku, rytmus, vnímanie vecí v priestore, v jednej účinnej technike. Škoda, že je to presný opak toho, ako ľudia bežne myslia. Väčšinou je to lineárne."
Náš mozog nielen zaznamenáva fakty, ale ich aj spája a vytvára súvislosti. Myslí laterálne. Spája A s C, C s F a F s B. To je zdrojom našej kreativity. Ísť od A k B je predvídateľné. Ísť od A k D, alebo od A k M je nové a originálne. Steven L.
Myslieť lineárne však nie je automaticky zlé. Ľudstvo tak zaznamenáva svoju históriu. Dejepis sa ani nedá učiť tým, že začnete v 20. storočí, prejdete do staroveku a potom sa zrazu ocitnete v 19. storočí. No v iných oblastiach sa s lineárnym myslením ďaleko nepohnete. Väčšina ľudí myslí, plánuje, triedi svoje myšlienky, robí si poznámky lineárne od základnej školy. Tak sa stále učí a nevyžaduje sa myslieť v súvislostich a spájať veci dokopy. A tak sa to stalo ich hlboko zakoreneným zvykom.
Prečítajte si tiež: Efektívne myslenie a učenie s mentálnymi mapami
Používanie mentálnych máp prináša množstvo výhod, ktoré sa odrážajú v efektívnejšom učení, lepšej organizácii a zvýšenej kreativite. Tu sú niektoré z kľúčových výhod:
Tvorba mentálnych máp nie je zložitá, ale vyžaduje si dodržiavanie určitých krokov a princípov. Tu je návod, ako vytvoriť efektívnu mentálnu mapu:
Mentálne mapovanie má široké využitie v psychológii, najmä v oblastiach učenia, pamäte, riešenia problémov a kreativity. Používa sa ako nástroj na zlepšenie kognitívnych funkcií, organizáciu a štruktúrovanie myšlienok, plánovanie projektov, prípravu na skúšky, brainstorming a analýzu komplexných informácií.
Predstavte si študenta psychológie, ktorý sa pripravuje na skúšku z vývinovej psychológie. Namiesto lineárneho čítania učebnice si vytvorí mentálnu mapu. V strede mapy je centrálna téma „Vývinová psychológia“. Od nej sa rozvetvujú hlavné vetvy: „Kognitívny vývin“, „Sociálny vývin“, „Emocionálny vývin“ a „Motorický vývin“. Každá z týchto vetiev sa ďalej rozvetvuje na kľúčové teórie, štádiá a koncepty, ako napríklad Piagetova teória kognitívneho vývinu, Eriksonova teória psychosociálneho vývinu alebo Bowlbyho teória pripútania. Použitím farieb a obrázkov si študent uľahčí zapamätanie si informácií a pochopenie vzájomných vzťahov medzi jednotlivými konceptmi.
Neuropedagogika a neurodidaktika zdôvodňujú potrebu emocionálnosti vo vyučovaní aj neurofyziologicky. Radosť prispieva k vylučovaniu hormónov, ktoré uľahčujú učenie a vplývajú na dlhodobú pamäť. Ak žiak prežíva vo vyučovaní stres, potom vylučované hormóny blokujú procesy v mozgu (Trníková, J., 2010, s. 65). Treba učiť tak, aby žiak prežíval pocit šťastia, tzv. aha efekt (Schachl. H., 2006, s. 98). Pocit šťastia a radosti vyvoláva vylučovanie hormónu dopamínu, ktorý kladne pôsobí na ďalšie učenie, povzbudzuje do ďalšieho učenia a prispieva ku koncentrácii pozornosti. Táto radosť z poznania pôsobí ako dopamínová sprcha, ktorá zvyšuje motiváciu k učeniu. Teória neurodidaktiky je značne rozvinutá, obsahuje množstvo opisov o mozgu, ponúka veľa zásad, ktoré treba využívať v edukačnej praxi, aby vyučovanie bolo efektívne a súčasne bolo aj v zhode s činnosťami mozgu.
Prečítajte si tiež: Život s mentálnym postihnutím: aspekty
Prečítajte si tiež: Výučba matematiky pre mentálne postihnutých