Bylinky v kvetináčoch: Starostlivosť pre bohatú úrodu

Pestovanie mäty v kvetináčoch je skvelý spôsob, ako si zabezpečiť čerstvé bylinky po celý rok, a to aj v interiéri. Mäta je totižto veľmi nenáročná na pestovanie a v kuchyni ju využijete počas celého roka. Mätová limonáda vás osvieži v letných horúčavách a v zime vás mäta zahreje v podobe čaju. Mäta je aromatická rastlinka, ktorá vonia po citrusoch a mentole a prevonia váš byt aj záhradu.

Prečo pestovať mätu v kvetináči?

Pestovanie mäty vám prinesie veľké zadosťučinenie. Mäta je totižto veľmi nenáročná na pestovanie a v kuchyni ju využijete počas celého roka. Balkón a terasa s mätou v kvetináčoch k vám priláka mnoho života. Včely, motýle aj vtáci budú vašu mätu pravidelne navštevovať a tešiť sa z nej rovnako, ako vy. Samotné pestovanie mäty je preto menej náročné ako udržanie mäty pod kontrolou. Mäta s radosťou pokryje čo najväčšiu plochu v záhrade a nájde aj puklinky v kvetináči, cez ktoré rýchlo prerastie. Mäta skvele doplní chuť mäsa, zeleniny aj ovocia. Svoje miesto si našla aj v nápojoch, a tiež ako ozdoba dezertov. Okrem limonády a čaju je najznámejším mätovým nápojom osviežujúce mojito.

Umiestnenie mäty v interiéri

Kam mätu v interiéri umiestniť? Mäta váš domov prevonia sviežou mentolovou vôňou, ktorá stimuluje nervový systém a zvyšuje pozornosť, motiváciu a výkon. Obľúbite si ju preto v kuchyni, v pracovni alebo v obývačke. Nájdite pre ňu kútik, kde na ňu bude ráno svietiť slnko a poobede bude chránená polotieňom. Kým nám mäta vonia a je pre naše zdravie prospešná, na psy a mačky má nepriaznivé účinky. Mäta poľahky vyrastie do výšky 30 - 45 centimetrov a do šírky 45 - 60 centimetrov. Pripravte si preto dostatočne veľký kvetináč v závislosti od toho, koľko priestoru ste svojej mäte ochotní poskytnúť. Ako sme už spomínali, mäta pri vhodných podmienkach s chuťou rastie na všetky strany. Mäta má rada slnečné lúče z rána a polotieň v poobedňajších hodinách. V interiéri je pre ňu najlepšie miestečko pri severnom, západnom alebo východnom okne. Mäta má najradšej teplotu okolo 20 stupňov.

Výsadba mäty

Pestovanie mäty sa odporúča začať zo sadeníc a nie zo semienok. Semienka mäty sa nemusia vždy uchytiť, preto dajte na našu radu a voľte istejší spôsob výsadby sadenicami. Pestovanie mäty a pestovanie bazalky sú si podobné v tom, že sadenice môžete vypestovať aj z ich odrezkov. Rastlinke mäty stačí na zdravý rast kvetináč s priemerom 20 centimetrov a s hĺbkou 25 - 30 centimetrov. Pestovanie mäty, rovnako ako pestovanie zázvoru, si vyžaduje udržiavať pôdu vlhkú, ale nikdy nie preliatu. Vyberte pre vašu mätu kvetináč s dobrým odvodňovaním a polovicu úspechu máte zaručenú. Druhým krokom je výber vhodnej pôdy. Mäta znesie aj chladnejšie podnebie a keď rastlinka na zimu uhynie, na jar zvyčajne opäť vyrastie.

Zálievka a starostlivosť o mätu

Mätu je vhodné polievať hneď z rána, aby bola pôda dostatočne vlhká predtým, ako slnko zosilnie. Mäta má ako väčšina byliniek rada vlhkú pôdu, ale nie premočené korienky. Na zimu môžete lístky mäty osviežovať aj pomocou rozprašovača. Neustály zber a pristrihávanie mäty podporí jej zdravý rast. Mätu, ktorú pestujete na úrodu by ste mali pravidelne zbaviť aj kvetov, ktoré sa objavia začiatkom leta. Vďaka tomu bude mať mäta dostatočne veľa sily na rašenie nových lístkov a vy ju lepšie udržíte pod kontrolou.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Skladovanie mäty

Čerstvé lístky mäty môžete skladovať v chladničke v nádobke s vodou, ktorú treba pravidelne vymeniť keď sa zakalí. Druhou možnosťou je stonky mäty s lístkami uložiť do chladničky vo vlhkej utierke. Mätu môžete aj usušiť alebo zamraziť. Umyté a usušené lístky mäty sušte v rúre na pečenie, pri teplote 180 stupňov Celzia. Hotové sú vtedy, keď sa dajú rozdrobiť prstami, väčšinou za 2 až 4 hodiny. Pri zamrazovaní mäty je najjednoduchšie umyté lístky nadrobno pokrájať a do polovice nimi naplniť formičky na ľad.

Pestovanie mäty v záhrade

Dobré tipy do záhrady sú rozdeliť pozemok na zóny, určené na relax a na pestovanie plodín. Kým zeleninová záhrada môže byť ďalej od domu, bylinky by ste mali z praktických dôvodov pestovať bližšie pri oknách či dverách do kuchyne. Keď pestujete mätu v záhrade, jej výsadba závisí od ročného obdobia. Najlepšie je sadiť mätu na jar, keď už pominula zimná námraza. Ak vaše plánovanie záhrady zahŕňa aj výsadbu mäty, umiestnite sadeničky 45 - 60 centimetrov od seba. Pri plánovaní umiestnenia mäty si však dajte pozor na harmanček.

Vlastnosti a účinky mäty

Mäta je skutočne veľmi vďačnou rastlinou na pestovanie a obľúbia si ju rovnako začiatočníci, ako aj skúsení záhradkári. Mäta má protizápalové účinky a pitie mätového čaju má priaznivý vplyv na trávenie. Mäta navyše dokonale uvoľní vaše svaly a zrelaxuje vašu myseľ. Čo iné si už len môžete dopriať po dni strávenom prácou v záhrade?

Pestovanie mäty v zime

Zima je čas, kedy v záhrade nie je veľa práce. Ak sa vám však chce pustiť sa aj v tomto období do pestovania, vyskúšajte, napríklad, mätu. Tejto odolnej bylinke sa darí rovnako dobre v interiéri ako vonku. Mätu si vďaka jej príjemnej, mentolovej chuti a liečivým účinkom obľúbili už v starovekom Egypte. V našej oblasti sa najčastejšie používa mäta pieporná. Táto bylinka dorastá do výšky 40 - 100 cm, má kopijovité listy a v období kvitnutia od júna do septembra vás poteší ružovými až bledofialovými kvetmi. Zber je najvhodnejšie naplánovať tesne pred kvitnutím, pričom môžete zberať samostatne lístky alebo celú vňať.

Látky obsiahnuté v mäte a ich účinky

Mäta patrí medzi rastliny, ktoré v našich podmienkach dokážu prezimovať. Mäta obsahuje vysoký podiel silíc, z ktorých je najviac obsiahnutý mentol. Nájdete v nej tiež flavonoidy a triesloviny. Pri jej konzumácii oceníte nielen vynikajúcu chuť, ale aj liečivé účinky. Mäta podporuje správnu činnosť trávenia a pomáha aj proti nafukovaniu. Môžete si ju dopriať tiež pred spánkom, kedy podporuje relaxáciu a pomôže vám rýchlejšie zaspať. Navyše prospieva ústnej dutine, ktorú dezinfikuje. Účinky mäty prospievajú tiež imunite a dýchacím cestám, a to aj v čase prechladnutia.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Pestovanie mäty počas vegetačného obdobia

Počas vegetačného obdobia sa môžete pustiť do jej pestovania v záhradke. Mäte bude vyhovovať vápenatá pôda bohatá na živiny, ktorá je zároveň dostatočne priepustná. Najradšej má stanovište v polotieni s dostatkom tepla a vlhkosti. Vhodná teplota je od 18 do 21 °C. V noci môže byť pokles až do 15 °C. Ak pestujete mätu v kvetináči, pozor na kombináciu s inými druhmi. Mäta je dosť invazívna, mohla by ich vytlačiť. Rovnako ľahko sa vám rozrastie aj na záhone.

Rozmnožovanie mäty

Mäta pieporná sa dá vypestovať priamo zo semien. V interiéri sa do vysievania môžete pustiť kedykoľvek počas roka. Na pestovanie mäty v kvetináči si zadovážte substrát na bylinky. Aby ste jej dopriali podmienky, ktoré bude potrebovať, zvoľte miestnosť obrátenú smerom na východ, do ktorej nedopadá priame poludňajšie slnko. Ideálne obdobie na vysievanie na záhon je na jar od druhej polovice apríla až v máji. Pôdu najskôr prekyprite a zbavte buriny, potom hriadku vyrovnajte a pripravte riadky. Aby mala mäta dostatočne vlhkú pôdu, bude potrebovať pravidelné zalievanie, a to vždy, keď pôda začne vysychať. Ak chcete podporiť jej rast, častejšie ju strihajte. Môžete si ju tiež rozmnožiť odrezkami alebo podzemkami. V zimnom období nadzemná časť vyschne, koreňová sústava dokáže prezimovať v pôde.

Choroby a škodcovia mäty

Túto bylinku napáda v chladnejšom a vlhkom období hubovité ochorenie hrdza mätová. Napadnuté časti je potrebné odstrániť, nekonzumujte ich. Proti tomuto ochoreniu použite fungicídny postrek. Vyskytnúť sa môže tiež septorióza mäty, ktorá sa prejavuje v podobe bielych škvŕn na lístkoch. Mätu v takomto prípade budete musieť zlikvidovať, najlepšie spáliť.

Zber mäty

Mätu môžete zberať kedykoľvek mimo obdobia kvitnutia. Ak ju pestujete v exteriéri, pozor na zber tesne pred zimou. V tomto období by ste nemali strihať celé vetvičky, čím oslabíte rastlinu a nemusela by prezimovať. Zberá sa vňať s listami, pričom môžete odstrihnúť celé vrcholky vetvičiek aj s pukmi tesne pred rozkvitnutím kvetov.

Využitie mäty v kuchyni

Z mäty si môžete pripraviť vynikajúci čaj, na čo vám postačí 1 čajová lyžička sušených lístkov. Ak máte k dispozícii čerstvé lístky, budete ich potrebovať približne 2 lyžičky. Mätu zalejte vriacou vodou a nechajte vylúhovať po dobu asi 15 minút. Tradičný mätový čaj však nie je jediným nápojom, ktorý si z nej môžete pripraviť. Čerstvo odtrhnuté lístky dodajú skvelú príchuť tiež chladeným nápojom. Môžete ich pridať do domácej limonády s ovocím aj do chutných smoothie či ovocných koktailov. Dokonalú chuť dodá mäta dezertom a poteší tiež milovníkov mäsových a zeleninových pokrmov.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

Charakteristika mäty

Voňavá mäta pieporná patrí medzi najužitočnejšie kulinárske bylinky. Pestovať ju môžete priamo v záhrade, no poľahky sa udomácni aj v kvetináči na balkóne alebo parapete. Mäta je vysoko aromatická, trváca bylina z čeľade hluchavkovitých. Dorastá do výšky 50 cm a rýchlo sa rozrastá na všetkých slnečných stanoviskách. Mäta sa pestuje sa pre čerstvé listy, ktoré používame na prípravu osviežujúcich limonád a liečivých čajov. Sušené sa hodia aj pri príprave jahňacieho mäsa, zeleniny či do omáčok. Najznámejším druhom mäty je mäta pieporná. Ako liečivá bylinka sa využíva najmä pre svoju schopnosť zvýšiť chuť do jedla a pomôcť pri nevoľnosti. Čaj z mäty sa užíva aj na zmiernenie kŕčov a iných žalúdočných ťažkostí, pre zdravie pečene, žlčníka a pankreasu. Bylina má tiež protizápalové vlastnosti a schopnosť tíšiť bolesť. Účinkuje pri zápalových ochoreniach horných dýchacích ciest, pri bronchitíde aj ako liek proti kašľu a pľúcnym ťažkostiam.

Rôzne druhy mäty

Nie je mäta ako mäta. Okrem približne 20 rôznych druhov rozlišujeme aj početné hybridy, ktoré lákajú unikátnymi vôňami a chuťami. Medzi najobľúbenejšie patrí citrónová, čokoládová či jahodová mäta, v ktorých sa klasická mentolová vôňa spája s ďalšími lahodnými tónmi. Ďalšie kultivary prepožičali názvy známym nápojom.

Podmienky pre rast mäty

Mäty sú mohutné trvalky, ktorým sa darí v ľahkej pôde s dobrou drenážou a s mierne kyslým pH medzi 6,5 a 7,0. V ideálnom prípade uprednostňujú vlhké, ale dobre odvodnené miesto, podobné ich pôvodnému biotopu pozdĺž brehov potokov. Mäta patrí medzi rastliny, ktoré sa oplatí vysádzať už ako predpestované sadenice. Semená totiž mnohokrát vôbec nevyklíčia. Ak sa mätu neskôr rozhodnete rozmnožiť, sadenice si môžete vypestovať doma pomocou odrezkov z podzemku alebo zo stonky. Pri sadení mäty do záhrady majte na pamäti, že je považovaná za invazívnu rastlinu. Rýchlo sa rozširuje a ak nebude kontrolovať jej rast, poľahky zahltí celú záhradu. Priesady sadíme v období marec až máj. Najmä počas prvých týždňov im doprajeme dostatočnú zálievku, keďže mäta je náchylná na vyschnutie. Ak sadíme viac koreňov vedľa seba, dodržujeme vzdialenosť medzi jednotlivými rastlinami 50 x 20 centimetrov. Dobre opatrovaná mäta vydrží na záhone tri až päť rokov. Každé leto navyše vytvorí voňavé kvietky, ktoré sú hotovým lákadlom pre opeľovače.

Pestovanie mäty v nádobách

Mäta je ideálna bylinka na pestovanie v nádobách. Najlepšie porastie vo väčších črepníkoch s humóznym a vlhkým substrátom. Aj v kvetináči si potrpí na bohatú zálievku. Okrem pravidelnej zálievky by sme nemali zabúdať ani na zastrihávanie. Rastlina nebude rásť do príliš veľkých výšok a navyše podporíme jej zdravý rast a výraznejšiu arómu. Vždy, keď sa objavia kvety, odstránime ich. Ak mätu pestujeme vo vnútri, vyberieme pre ňu miesto na východnom alebo severovýchodnom okne. Ak chcete mätu pestovať ako trvalku, v zime jej treba dopriať odpočinok. Od jesene postupne znižujeme zálievku a koncom októbra vykonáme výrazný rez. Kvetináč na zimu premiestnime do chladnejšej miestnosti. S príchodom jari ju môžeme opäť vyniesť na parapet, balkón alebo do záhrady.

Zber a využitie mäty

Najviac aromatické sú čerstvé, mladé lístky mäty. Zberáme ich jednotlivo podľa potreby, od jari až do neskorej jesene. Rastlina dobre znáša aj hlbší rez. Ako ich najlepšie využiť? Začnite jednoduchým receptom na mätovú limonádu. Je chutná, voňavá a osviežujúca. Do väčšieho džbánu vložíme za hrsť čerstvých lístkov mäty, citrónovú kôru a cukor. Prísady jemne rozdrvíme lyžicou alebo habarkou a necháme zhruba 5 minút odstáť. Zmes zalejeme studenou vodou a pridáme šťavu z 2 citrónov. Dobre premiešame. Čím dlhšie limonádu necháme odstáť, tým výraznejšia bude jej chuť.

Tipy pre úspešné pestovanie byliniek

Najlepšie sa bylinkám darí na slnku v dobre priepustnej pôde s nižším obsahom živín. Premyslite si, koľko a aké druhy byliniek chcete pestovať. Kúpte kvalitné semienka, substrát pre bylinky, kvetináče alebo hrantíky. Vysajte semienka do nádob a posypte ich slabou vrstvou substrátu. Substrát hneď pokropte vodou, ale opatrne, aby ste semienka nevyplavili. Semienka udržujte vo vlhkosti a teple. Dávajte pozor na teplotu, svetlo a slnečné žiarenie. Každá bylinka má iné požiadavky. Bylinky zo semienok bývajú odolnejšie. Predpestované sadeničky zase ponúkajú väčšiu istotu, že rastlinka vôbec vyrastie. A to hlavne u druhov, ktoré majú horšiu klíčivosť (medovka, šalvia, rozmarín), alebo sa množia len vegetatívne (určité druhy mäty alebo levandule). Nikdy nekupujte sadeničky v malých kvetináčoch zo supermarketu. Bývajú rýchlené a určené na priamu spotrebu. Väčšinou ich nezachráni ani presadenie alebo probiotická zálievka.

Spoločné pestovanie byliniek

Mnohým bylinkám sa darí spolu v jednom kvetináči alebo na jednom záhone a niektoré sa k sebe kvôli rozdielnemu rastu, šírke, výške alebo koreňom nehodia. Tymián a majoránka. Bylinky môžete sadiť do kvetináčov, hrantíkov alebo priamo na záhon. Na údržbu alebo strihanie byliniek používajte vždy čisté záhradné náčinie. Pri sadení byliniek vezmite do úvahy niekoľko kľúčových faktorov, ktoré ovplyvňujú ich rast a zdravie. Väčšina byliniek preferuje priame slnko a niektoré bylinky, ako je mäta alebo napríklad koriander, môžu byť aj v tieni. Správne umiestnenie byliniek zistíte tiež ľahko pomocou ich listov. Malé, sivé a tvrdé listy znášajú veľa slnka a tepla. Veľké mäsité listy majú radšej vlhký polotieň. Nie je to však pravidlo a tak si vždy radšej zistite, aké nároky má jednotlivá bylinka. Aby bylinky na balkóne dobre rástli, mali by ste si už na začiatku dobre rozmyslieť, ktoré druhy vysadíte. Pre pestovanie byliniek na balkóne sa tiež skôr hodia jednoročné bylinky (bazalka, majorán alebo petržlen). Rastlinky by mali byť v závetrí a zároveň chránené pred poludňajším slnkom. Pozor na okolitú teplotu. Žijete v byte s malým balkónom? Ani to nemusí byť prekážka. Potom drenáž zasypte špeciálnym substrátom pre bylinky, ale stačiť vám bude aj bežná zemina s pieskom a kvalitným kompostom. Zalievajte tak, aby nedošlo k preschnutiu substrátu, vždy ale rešpektujte požiadavky konkrétneho druhu. Potrebujú dostatok svetla, z ktorého čerpajú silu pre tvorbu aromatických látok. Ak pestujete bylinky v zime na parapete, pozor na radiátory! Bylinky v byte nesmú trpieť suchom, ale ani premokrením. Rovnako ako suchý substrát neznášajú bylinky suchý vzduch - za rosenie vám preto budú maximálne vďačné. Pri pestovaní byliniek na parapete pamätajte, že bylinky všeobecne nemajú rady prievan a kolísanie teplôt, ideálna teplota prostredia je 15 - 20 °C. Zaobstarajte si praktické štítky na bylinky, nech viete, čo sú jednotlivé rastlinky zač! Môžete si ich aj vyrobiť zo samotvrdnúcej hmoty.

Pestovanie byliniek v záhrade

S vysádzaním byliniek na záhradu začnite radšej až po zmrznutých mužoch v máji. Ideálna je polotienistá časť záhrady, kde pre bylinky vyhradíte oddelený záhon. Bylinky drobnejšieho vzrastu vysaďte do popredia. Vyššie bylinky umiestnite do zadnej časti záhona (kôpor, medovka, ligurček, oregano, šalvia). Na samý okraj použite bylinky dosahujúce výšku do 30 cm, ako je napríklad tymián. Väčšine kuchynských byliniek sa najlepšie darí v priepustnej pôde. Zároveň nemusí byť pôda príliš humózna. Rozmiestnite kvetináče s bylinkami na záhone tak, ako ste si naplánovali. Dbajte pritom na dostatočnú vzdialenosť. Každú rastlinu opatrne vytiahnite z kvetináča. Potom prstami trochu rozvoľnite koreňový bal. Nakoniec vložte koreňový bal do vyhĺbených dier. Pritlačte zeminu, aby nezostali žiadne dutiny. Potom rastliny dôkladne zalejte.

Bylinková špirála a vyvýšený záhon

Bylinková špirála je trojrozmerný záhon, ktorý sa skladá z niekoľkých zón s rôznymi ekosystémami. Tie do seba špirálovito prechádzajú. Špirála je tvorená z kameňov, ale môžete ju postaviť aj z dreva alebo kovu. Medzi najväčšie výhody bylinkovej špirály patrí najmä to, že kamene pôsobia ako akumulátor tepla, ktorý dodáva teplo nazhromaždené cez deň rastlinám v noci. Okruhliaky a drvený štrk okrem toho zaistia, že bude rýchlo odtekať dažďová voda, pretože bylinky vôbec nemajú rady nahromadenú vodu. Bylinková špirála navyše šetrí miesto na záhrade. Vyvýšené záhony sa hodia nielen na pestovanie zeleniny, ale aj na založenie bylinkového záhonu. Okrem toho môžete navyše vysadiť previsnuté byliny, ako je kapucínka väčšia. Tento typ bylinkovej záhrady je ideálny pre teplomilné bylinky zo stredomorských krajín. Pôda sa dobre prehrieva a je suchšia ako na bežnom záhradnom záhone.

Starostlivosť o bylinky

Väčšina byliniek sa vysieva na jar, ale sú aj bylinky, ktoré môžete vysiať v neskorom lete, alebo na jeseň. Na pestovanie byliniek sa skvele hodia samozavlažovacie hrantíky a kvetináče. Zalievajte skôr častejšie menšími dávkami ako „raz a poriadne“. Bylinky pestované v nádobách ocenia raz za čas živiny dodané organickým hnojivom. Inak hnojivo bylinky nepotrebujú. Bylinky zbierajte ráno, kedy je v nich najvyšší obsah aromatických látok. Používajte vždy ostré nástroje. Na jar bylinkám prospeje riadne prestrihanie. Drevité kríky môžete skrátiť až o tretinu, tie naozaj bujné pokojne o polovicu, vždy ale dávajte pozor, aby ste strihom nezasiahli do starého dreva. Bylinky by sa nemali strihať na jeseň, pretože im zoberiete ich dôležitú ochranu proti zime. Augustový strih by mal byť posledným väčší zberom viacročných byliniek. Dobu augustového strihu byliniek môžete využiť na ich množenie - približne 10 cm dlhé rezy z vetvičiek zakorenia približne do ôsmich týždňov. Ideálne suché bylinky zbierajte najlepšie ráno, kedy je v nich najvyšší obsah aromatických látok. Bylinky by sa ideálne mali zberať a ihneď použiť. Aby vaše bylinky zostali čerstvé a plné chuti čo najdlhšie, je dôležité ich správne skladovať.

Skladovanie čerstvých byliniek

Zabaľte bylinky opláchnuté pod studenou vodou a osušené papierovým obrúskom do mierne navlhčeného nového obrúska. Potom bylinky umiestnite do plastového vrecka a nechajte ho otvorený, aby mohli dýchať. Bylinky tiež môžete vložiť do pohára s čerstvou vodou, ktoré prikryjete plastovým vreckom a umiestnite do chladničky. Vodu meňte každý deň. Týmto spôsobom vám vydrží dlhšie čerstvá bazalka, mäta a ďalšie bylinky s dlhými stonkami. Nie všetky bylinky sú vhodné na zamrazenie. Bazalka si síce uchová dobrú arómu, ale zvädne. Bylinky nasekajte, rozprestrite na plech alebo kovovú tácku a dajte do mrazničky. Zmrznú rýchlejšie a nebudete z nich mať jednu hrudu. Potom ich rýchlo rozdeľte do potravinových vrecúšok na zips alebo ich v mrazničke skladujte v potravinových škatuľkách. Na varenie ich odoberajte rovno z mrazničky. Ďalším spôsobom je zamraziť bylinky vo formičke na ľad zaliatej tekutinou. Celé lístky mäty zalejte vo forme vodou, nechajte zmrznúť a hotové kocky skladujte vo väčšom vrecku. Mäta si zachová tvar, chuť aj vôňu. Tento postup využijete aj na uchovanie jedlých kvetov, ako sú fialky a levanduľa. Ľadové kocky sa hodia do drinkov a limonád alebo ako zaujímavá dekorácia pri chladení šampanského.

Sušenie byliniek

Základným predpokladom pre dobre usušené bylinky je ich skorý zber, ideálne za slnečného dopoludnia. Bylinky môžete sušiť doma rozložené alebo zavesené na suchom mieste s dobrým prúdením vzduchu, v sušičke alebo veľmi pomaly v rúre. Bylinky, ktoré dobre schnú, sú rozmarín, tymián, saturejka, oregano, majorán, šalvia a mäta. V pohári s vodou vydrží dlhšie predovšetkým bazalka a medovka.

Riešenie problémov pri pestovaní byliniek

Výhodou byliniek je, že ich aróma väčšinu škodcov odpudzuje. Problémy ale môžu spôsobiť vošky a roztočce. Pomôžu vám špeciálne prípravky zo záhradníctva, ale často aj kávová usadenina alebo prírodné výluhy harmančeka i žihľavy. Okrem materinej dúšky a kapucínky väčšej je skvelé vysadiť napríklad medovku, ktorá pomáha proti nespavosti a stresu, mätu piepornú, ktorá je účinná na tráviace problémy, alebo levanduľu, ktorá má upokojujúce účinky a pomáha pri spánkových ťažkostiach. Ďalej sa hodí vysadenie echinacey, známej pre posilnenie imunitného systému, a šalvie, ktorá je cenená pre svoje protizápalové vlastnosti. Tieto bylinky nielenže pridajú krásu a vôňu do vašej záhrady, ale taktiež ponúkajú širokú škálu liečebných vlastností.

V čom pestovať bylinky?

O tom, ako budú vaše bylinky prospievať, rozhoduje nielen pozorná starostlivosť v podobe pravidelnej zálievky. Keramické kvetináče - veľmi populárne riešenie pre pestovanie byliniek, pretože sú priedušné a pomáhajú regulovať vlhkosť v pôde. Plastové nádoby - sú ľahké a odolné, ale nie sú také priedušné ako keramika. Drevené hrantíky - drevo je prirodzene priedušné a esteticky príjemné, čo je skvelé pre vytvorenie peknej záhradky na balkóne alebo terase. Kovové nádoby - môžu byť veľmi dekoratívne a dodajú vašej záhrade moderný vzhľad. Pri výbere nádob tiež zvážte, kde budú bylinky stáť. Pokiaľ máte málo miesta, môžete zvoliť aj závesné košíky.

tags: #bylinky #v #kvetinacoch #mata #starostlivost