Príspevok na cestovné zo sociálneho fondu: Podmienky a legislatívny rámec

Tento článok sa podrobne venuje problematike príspevku na cestovné zo sociálneho fondu, pričom zohľadňuje platnú legislatívu a jej dopady na zamestnávateľov a zamestnancov na Slovensku. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto oblasť, ktorý bude zrozumiteľný pre širokú škálu čitateľov, od študentov až po odborníkov.

Úvod do sociálneho fondu

Článok podrobne rieši povinnú tvorbu a čerpanie sociálneho fondu v rámci platných zákonných ustanovení. Poskytne prehľad o úlohe odborových organizácií pri kolektívnom vyjednávaní a možnostiach, ako môže zamestnávateľ realizovať svoju sociálnu politiku prostredníctvom sociálneho fondu. Sociálny fond je nástroj, ktorý umožňuje zamestnávateľom realizovať podnikovú sociálnu politiku v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Legislatívny rámec sociálneho fondu

Tvorba a čerpanie sociálneho fondu sa riadi predovšetkým zákonom č. 152/1994 Z.z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom fonde“), je však ovplyvnená aj niektorými ustanoveniami zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p. Pre sociálny fond je potrebné poznať možnosti zamestnávateľa, či sociálny fond bude riešiť cez podnikovú kolektívnu zmluvu, teda cez kolektívne vyjednávanie, alebo viacmenej samostatne cez tzv.

Kolektívne vyjednávanie a sociálny dialóg

Kolektívne vyjednávanie podlieha zákonu č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v z. n. p. (ďalej len „zákon o kolektívnom vyjednávaní“). Zákon upravuje kolektívne vyjednávanie medzi odborovou organizáciou a zamestnávateľom, ktorého cieľom je uzavretie kolektívnej zmluvy, ako nástroj podpory účinného sociálneho dialógu a dosahovania sociálneho mieru.

V zmysle § 2 zákona o kolektívnom vyjednávaní kolektívne zmluvy upravujú individuálne a kolektívne vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a práva a povinnosti zmluvných strán. Kolektívna zmluva je platná, ak je uzavretá písomne a podpísaná na tej istej listine oprávneným zástupcom alebo oprávnenými zástupcami príslušných odborových orgánov a zamestnávateľom, prípadne zástupcami ich organizácií. Kolektívna zmluva sa uzaviera na dobu, ktorá je v nej výslovne určená. Ak k určeniu tejto doby nedôjde, predpokladá sa, že sa dojednala na jeden rok.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Kolektívne vyjednávanie sa začne predložením písomného návrhu na uzavretie kolektívnej zmluvy jednou zo zmluvných strán druhej zmluvnej strane. Zmluvná strana je povinná na návrh písomne odpovedať najneskôr do 30 dní, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak, a v odpovedi sa vyjadriť k tým častiam, ktoré neboli prijaté. Zmluvné strany sú povinné začať rokovanie o uzavretí novej kolektívnej zmluvy najmenej 60 dní pred skončením platnosti uzavretej kolektívnej zmluvy.

Pre oblasť sociálneho fondu je dôležitá informácia, že v zmysle § 7 ods. 4 zákona o sociálnom fonde tvorbu fondu, výšku fondu, použitie fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve. Len ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, má tieto postupy možnosť upraviť zamestnávateľ vo vnútornom predpise v podstate aj samostatne.

Účasť zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch a kolektívne pracovnoprávne vzťahy rieši 10. časť Zákonníka práce. V zmysle § 229 ods. Zamestnanci majú právo na kolektívne vyjednávanie len prostredníctvom príslušného odborového orgánu. Zákonník práce upravuje uzatváranie podnikovej kolektívnej zmluvy v § 231 ods. 1. Nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým zamestnancom, sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru. Je potrebné spomenúť aj ustanovenie § 231 ods. Ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, môže (mala by) u zamestnávateľa pôsobiť zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. je orgán, ktorý zastupuje všetkých zamestnancov zamestnávateľa. zamestnanecký dôverník. Zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník má právo spolurozhodovať formou dohody alebo formou udelenia predchádzajúceho súhlasu podľa tohto zákona, len ak pracovné podmienky alebo podmienky zamestnávania, pri ktorých sa vyžaduje spolurozhodovanie zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka, neupravuje kolektívna zmluva.

Rozpočtové organizácie a slobodný prístup k informáciám

V prípade rozpočtových organizácií je potrebné myslieť aj na pravidlá rozpočtového hospodárenia ustanovené § 19 ods. 5 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. Keďže sa zamestnávateľ v kolektívnej zmluve zaväzuje na úhrady napr. Pre účinnosť podnikových kolektívnych zmlúv je potrebné myslieť aj na zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v z. n. p., v zmysle ktorého sa rozpočtové organizácie a obce považujú za tzv. Od 31.3.2022 tieto povinné osoby majú povinnosť zverejňovania už v centrálnom registri zmlúv.

Tvorba sociálneho fondu

Základ pre tvorbu sociálneho fondu je stanovený v § 4 ods. 1 zákona o sociálnom fonde ako súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu; za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra. Ani školy by teda nemali prevádzať tvorbu sociálneho fondu na depozitný účet, ale priamo na účet sociálneho fondu. Prevod finančných prostriedkov sa uskutoční do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy alebo platu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca. Zamestnávateľ má povinnosť zúčtovania prostriedkov sociálneho fondu najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka. (§ 6 ods. 3 Zákon č. 152/1994 Z. z.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Povinný a ďalší prídel do sociálneho fondu

Povinný prídel do sociálneho fondu aspoň na spodnej hranici musí tvoriť každý zamestnávateľ. Využiť zákonom určené rozpätie do výšky 1 % základu však nemôže každý zamestnávateľ, ale len ten, ktorý splnil podmienky uvedené v § 3 ods. 2 zákona, t. ak ide o zamestnávateľa tzv. zamestnávateľ tzv. nepodnikateľskej sféry (t. j. Horná hranica pre tvorbu povinného prídelu v podiele 1 % je maximálna. Vyšší prídel do sociálneho fondu je možné tvoriť buď ďalším prídelom, na ktorého tvorbu sa už obmedzenia v § 3 ods.

Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku. § 3 Zákon č. 152/1994 Z. z. povinný prídel do výšky 1 % len v prípade, ak za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni. Zamestnávateľ, ktorý nesplnil niektorú z uvedených podmienok, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 % (§ 3 ods. § 3 Zákon č. 152/1994 Z. z. odborovej organizácii na úhradu jej nákladov vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania.

Fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa na účely tohto zákona považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac.

Ďalší prídel do sociálneho fondu a príspevok na dopravu

Ďalší prídel do sociálneho fondu sa tvorí dvomi spôsobmi, ktoré sa líšia podľa toho, či zamestnávateľ má dohodnutý ďalší prídel v kolektívnej zmluve alebo ho dohodnutý nemá (napr. preto, že nemá žiadnu kolektívnu zmluvu uzavretú). Podľa § 3 ods. 1 písm. podľa bodu 1 vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve, najviac však vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. podľa bodu 2 vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. Horná hranica ďalšieho prídelu je pre obidva spôsoby jeho tvorby limitovaná podielom 0,5 % zo základu.

Dva spôsoby tvorby ďalšieho prídelu do sociálneho fondu sa navzájom zásadne vylučujú, čo znamená, že bez ohľadu na výšku ďalšieho prídelu (t. j. percento v rozpätí viac ako 0,0 % po maximálne 0,5 % základu) dohodnutú v kolektívnej zmluve už tento zamestnávateľ nemôže súčasne tvoriť ďalší prídel podľa 2. bodu ustanovenia § 3 ods. 1 písm.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Ak je v kolektívnej zmluve, ktorá sa na zamestnávateľa vzťahuje, dohodnutý ďalší prídel v nenulovej výške, bez ohľadu na typ zamestnávateľa už zamestnanci nemôžu požadovať úhradu výdavkov na dopravu ani v prípade, ak by spĺňali podmienku výšky priemerného mesačného zárobku na poskytnutie takéhoto príspevku zo sociálneho fondu. V prípade, že tvorba ďalšieho prídelu je podľa 1. bodu predmetného ustanovenia zákona dohodnutá v kolektívnej zmluve záväznej pre zamestnávateľa, účel použitia ďalšieho prídelu dohodnutého v kolektívnej zmluve nie je zákonom direktívne určený (na rozdiel od tvorby ďalšieho prídelu podľa 2. bodu).

Zákon výnimočne umožňuje ustanoviť tvorbu ďalšieho prídelu do sociálneho fondu aj vo vnútornom predpise, avšak len u vymedzenej skupiny zamestnancov tých orgánov, u ktorých je zo zákona zakázaná činnosť odborového orgánu (podľa § 230 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení zákona č. 241/2001 Z. z.

Tvorba ďalšieho prídelu podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona sa zásadne líši od tvorby podľa 1. zamestnávateľ je povinný tvoriť ďalší prídel výlučne na zákonom určený účel, ktorým je úhrada výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. Povinnosť tvoriť ďalší, v tom čase ešte nepomenovaný prídel do sociálneho fondu do výšky ďalších 0,5 % základu bola doplnená v roku 1995 zákonom č. 280/1995 Z. z. a následne spresnená zákonom č. 375/1996 Z. Dôvodom tejto úpravy bolo zvýšenie cien dopravy. podľa § 3 zamestnávateľ tvorí ďalší prídel na tento účel vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods.

Podmienky pre príspevok na dopravu

Na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnávateľ povinne prispieva zamestnancovi, ktorý dochádza do zamestnania verejnou dopravou a ktorého priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond. V prípade zamestnávateľa, ktorý nemá možnosť kolektívne vyjednávať pre absenciu odborovej organizácie, platí, že tvorbu fondu, výšku fondu, použitie fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom v zmysle § 7 ods. 4 zákona o sociálnom fonde „ upraví vo vnútornom predpise“.

Prvou podmienkou je, že zamestnanec dochádza do práce verejnou dopravou, za ktorú sa považuje železničná, autobusová doprava a mestská hromadná doprava. Druhou podmienkou je výška príjmu zamestnanca, ktorá sa musí pohybovať vo vymedzenom pásme. Keďže priemerný zárobok zamestnanca nesmie byť v zmysle § 134 ods. 5 nižší ako suma minimálnej mzdy, počas celého roku 2014 je spodnou hranicou suma 352 eur mesačne, čo je výška mesačnej minimálnej mzdy podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 321/2013 Z. Hornou hranicou pre vznik nároku na tento druh príspevku je 50 % z priemernej mzdy za rok 2012; tá bola Štatistickým úradom Slovenskej republiky vykázaná vo výške 805 eur mesačne. To znamená, že tzv.

Priemerný mesačný zárobok zamestnanca zisťuje zamestnávateľ, takže má k dispozícii údaj o výške priemerného hodinového zárobku používaného v príslušnom štvrťroku. Zo spojenia „po preukázaní nároku zamestnanca na príspevok“ vyplýva, že ak zamestnanec nárok nevie preukázať, ako to vyplýva z vyššie uvedených povinností zamestnanca, napr.

Celková možná suma vyplatených príspevkov všetkým zamestnancom, ktorým na ne vznikol nárok, obmedzená tvorbou sociálneho fondu na tento účel, t. j. podielom 0,5 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu. Spôsob rozdelenia maximálneho vytvoreného objemu ďalšieho prídelu do sociálneho fondu na príspevok na dopravu jednotlivým zamestnancom musí v takomto prípade upraviť zamestnávateľ.

Maximálna výška tvorby ďalšieho prídelu je určená podielom 0,5 % z ročného úhrnu miezd. Pomerne úzke „príjmové pásmo“ v rozpätí medzi 352 eur a 402,50 eura mesačne nedáva veľký priestor zamestnancom na početnejšie využitie tohto inštitútu.

Stanovenie podmienok pre poskytnutie príspevku zamestnancom na dopravu (ale aj všetkých ďalších poskytovaných príspevkov) je súčasťou pravidiel pre tvorbu sociálneho fondu, určenie výšky tvoreného fondu, oblasti jeho použitia a podmienok poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom vrátane prípadného spôsobu preukazovania výdavkov zamestnancom, ktoré v zmysle § 7 ods.

V prípade zamestnávateľa, ktorého výdavky sú hradené zo štátneho rozpočtu alebo z rozpočtu zriaďovateľa (napr. obce), je potrebné zohľadňovať opodstatnenosť použitia prostriedkov fondu. Aby nedošlo k spochybneniu použitia prostriedkov fondu, je vhodné, aby jednou z podmienok poskytnutia príspevku na dopravu bola aj požiadavku preukázať výdavky skutočne vynaložené na dopravu, resp.

Príspevok na dopravu z povinného prídelu

Zákon dáva možnosť poskytnúť zamestnancom príspevok na dopravu aj z povinného prídelu do sociálneho fondu, ak sa dohodne jeho použitie aj na tento účel. Tento záver je zrejmý z poslednej vety § 7 ods. Príspevok na dopravu z povinného prídelu nie je viazaný na splnenie podmienky dochádzania za prácou verejnými dopravnými prostriedkami ani výškou priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Použitie sociálneho fondu

Použitie sociálneho fondu ustanovuje § 7 zákona o sociálnom fonde v podobe viacerých možných príspevkov zamestnávateľa.

Oblasti použitia sociálneho fondu

V predmetnom ustanovení zákona je vymedzených osem konkrétnych oblastí jeho použitia. Táto skutočnosť neznamená, že by zamestnávateľ bol povinný použitie prostriedkov sociálneho fondu „rozdrobiť“ na všetky vymedzené oblasti, ale ani opačne, že by mal celý objem prostriedkov sociálneho fondu použiť len na jediný účel, aj keď by takýto spôsob jeho použitia taktiež nebol v rozpore s ustanoveniami zákona. V rámci týchto okruhov si zamestnávateľ sám alebo v spolupráci so zástupcami zamestnancov vyberie plnenia, na ktoré bude poskytovať príspevok, určí (dohodne) výšku prostriedkov na tieto plnenia a postup pri používaní prostriedkov sociálneho fondu, prípadne aj podmienky, ktoré musia byť splnené pre poskytnutie príspevku zamestnancovi a spôsob preukazovania výdavkov, ak sa preplácajú zo sociálneho fondu.

Zákon zamestnávateľovi neukladá povinnosť v každom prípade požadovať od zamestnancov doklady o účele použitia prostriedkov sociálneho fondu. Príklad č. Zásady tvorby a použitia sociálneho fondu sa dohodnú v kolektívnej zmluve. Ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, takže nemá možnosť dohodnúť tieto zásady v kolektívnej zmluve, upraví ich vo vnútornom predpise. V zmysle § 7 ods. 8 zákona sa príspevok zo sociálneho fondu nesmie poskytovať na účely odmeňovania za prácu.

Prostriedky sociálneho fondu však nie je možné použiť ani ako náhradné plnenie na iné účely než na sociálnu oblasť, napr. na rekvalifikáciu zamestnanca, ktorý prechádza na nové pracovisko alebo na nový druh, alebo nový spôsob práce z dôvodu organizačných zmien alebo racionalizačných opatrení, keďže povinnosti v tomto smere zamestnávateľovi vyplývajú z ustanovení § 154 Zákonníka práce. Použitie prostriedkov na iné účely môže byť považované za neoprávnené zvýšenie objemu výdavkov, ktoré podľa § 19 zákona č. 595/2003 Z. z.

Zákon neustanovuje pre zamestnanca povinnosť požiadať zamestnávateľa o vyplatenie príspevku zo sociálneho fondu. Nie je však vylúčené, že v rámci prijatých zásad sa výplata niektorého z príspevkov podmieni aj žiadosťou zamestnanca, napr. v prípade, ak by bolo dohodnuté poskytnutie sociálnej výpomoci zamestnancovi, ktorý sa nečakane ocitol v zložitej finančnej situácii. V prípade, že podľa dohodnutých zásad použitia prostriedkov sociálneho fondu zamestnancovi vznikol právny nárok na príspevok z vecne vymedzených dôvodov bez podmienky predloženia žiadosti (napr. Podľa § 152 Zákonníka práce, ale aj podľa iných právnych predpisov (napr. § 70 zákona č. 400/2009 Z. z.

Z výberového štatistického zisťovania o pracovných podmienkach vykonávaného spoločnosťou Trexima, spol. s r. o., Bratislava, v rámci ktorého sa sledujú aj oblasti použitia prostriedkov sociálneho fondu a podiel z celkového objemu prostriedkov sociálneho fondu, vyplýva, že príspevky na stravovanie majú dominantný podiel na celkovom použití sociálneho fondu. Zaujímavejší je fakt, že tento podiel sa zvýšil z 31,3 % v roku 2007 na 44,7 % v roku 2013 na úkor ďalších oblastí použitia (napr. na regeneráciu pracovnej sily, na rekreácie a pod.).

Poskytovanie príspevku na dopravu z povinného prídelu a z ďalšieho prídelu dohodnutého v kolektívnej zmluve podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona nie je podmienené plnením kritérií uvedených v § 7 ods. 5 zákona.

Účasť zamestnanca na kultúrnom alebo športovom podujatí nesporne napomáha odreagovaniu sa od pracovných starostí a stresov. Podporu v tomto smere môže zamestnávateľ realizovať napr. prostredníctvom zakúpenia permanentiek na kultúrne a športové podujatia, na plaváreň, do telocviční, športových (napr. fitnes) centier a pod. alebo formou úhrady výdavkov zamestnanca za účasť na kultúrnom alebo športovom podujatí. Rekreácia počas dovolenky slúži na oddych a regeneráciu síl. Príspevky je možné poskytovať napr. na základe individuálne predložených dokladov o účasti na rekreácii, ale je možné zabezpečiť aj podnikovú rekreáciu a výdavky, resp. ich časť spojenú napr.

Konkrétne druhy služieb, ktoré taktiež zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily, na ktoré sa mu bude prispievať zo sociálneho fondu, by mali byť predmetom dohody v kolektívnej zmluve alebo v internom predpise vydanom zamestnávateľom napr. po dohode so zamestnaneckou radou. Za rekreáciu alebo rehabilitáciu v zmysle možnej úhrady nákladov zo sociálneho fondu nie je možné považovať napr. účasť zamestnancov na rekondičných pobytoch, ktoré je zamestnávateľ povinný zabezpečovať podľa § 11 zákona č. 124/2006 Z. z. Môže ísť napríklad o preventívne vyšetrenie zamestnancov určitého veku alebo určitého zamestnania (napr. sedavého) na srdcovo-cievne alebo iné ochorenia ohrozujúce túto skupinu zamestnancov, onkologické prehliadky, mamografické a sonografické vyšetrenia napr. u žien, vyšetrenie zraku zamestnancov pracujúcich s počítačmi a pod.

Najčastejšie ide o peňažnú výpomoc v podobe nenávratných alebo návratných príspevkov, prípadne vecnú výpomoc v prípade, že sa zamestnanec dostane nečakane do ťažšej finančnej situácie (napr. Keďže výška a rozsah použitia prostriedkov sociálneho fondu na tento druh príspevku sa nedá vopred predvídať, je vhodné neviazať ich použitie na jeden rok, ale vopred dohodnúť presúvanie nevyčerpanej časti do ďalších rokov. V prípade peňažných pôžičiek by malo ísť o návratné pôžičky napr.

Platenie príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie v súčasnosti ustanovuje zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, ktorý v § 13 ods. 3 ustanovuje, kedy a komu je zamestnávateľ povinný platiť príspevky vo výške, v lehote splatnosti a spôsobom dohodnutými v zamestnávateľskej zmluve. Nad rámec uvedených príspevkov je možné dohodnúť alebo rozhodnúť o poskytovaní príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie aj zo sociálneho fondu. Sociálna politika zamestnávateľa by mala vychádzať z potrieb zamestnancov firmy a zohľadňovať možností zamestnávateľa. Výber konkrétnych aktivít, na ktoré budú použité prostriedky fondu v rámci ďalšej realizácie podnikovej sociálnej politiky, závisí od dohody zmluvných partnerov alebo rozhodnutia zamestnávateľa.

Požiadavka adresnosti použitia prostriedkov sociálneho fondu na zamestnanca alebo inú osobu nevyplýva z ustanovení zákona, ale z ustanovenia § 5 ods. V rámci ďalšej realizácie podnikovej sociálnej politiky v starostlivosti o zamestnancov môže ísť napr. o poskytnutie darov ku dňu matiek, vianočných kolekcií, balíčkov deťom zamestnancov ku dňu detí, peňažného príspevku zamestnancovi pri narodení dieťaťa, vecnej alebo peňažnej odmeny k životnému výročiu zamestnanca (napr. Autor: Ing.

Novinky od 1. januára 2025

Novela Zákonníka práce zákonom č. 324/2024 Z.z. od 1. januára 2025 priniesla zmenu v § 152b Zákonníka práce v podobe povinnosti zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytovať príspevok na športovú činnosť dieťaťa. Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na športovú činnosť dieťaťa len u jedného zamestnávateľa. Zamestnanca, ktorý požiada o príspevok na športovú činnosť dieťaťa, nemožno žiadnym spôsobom znevýhodniť v porovnaní so zamestnancom, ktorý o tento príspevok nepožiada. Zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky na športovú činnosť dieťaťa predložením dokladu do 30 dní odo dňa jeho vydania oprávnenou osobou, ktorého súčasťou musí byť meno a priezvisko dieťaťa, ktoré vykonáva športovú činnosť, a obdobie, na ktoré sa vzťahuje tento doklad. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na športovú činnosť dieťaťa posudzuje zamestnávateľ ku dňu začatia obdobia, na ktoré sa vzťahuje doklad podľa prvej vety.

Novelou Zákonníka práce zákonom č. 324/2024 Z.z. od 1. januára 2025 nastala zmena aj v príspevku zamestnávateľa podľa § 152a na rekreáciu zamestnancov. Podmienky zostali nezmenené.

Okrem príspevkov uvedených v § 7 ods. 1 písm. Tento príspevok je možné dohodnúť len v podnikovej kolektívnej zmluve. Celková suma prostriedkov fondu použitých na tieto účely nesmie prekročiť 0,05 % zo základu pre tvorbu sociálneho fondu.

Finančná kontrola a sociálny fond

Sociálny fond - tvorba aj čerpanie sú súčasťou systému finančného riadenia v zmysle zákona č. 357/2015 Z.z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o finančnej kontrole“). Finančné riadenie je orgán verejnej správy povinný vytvoriť, zachovávať a rozvíjať v zmysle § 5 ods. Finančné riadením sa rozumie súhrn postupov pri zodpovednom a prehľadnom plánovaní, rozpočtovaní, účtovaní, výkazníctve a finančnej kontrole verejných prostriedkov, ktorých cieľom je ich hospodárne, efektívne, účinné a účelné využívanie. Všetky finančné operácie sociálneho fondu podliehajú finančnej kontrole. Pri sociálnom fonde tak posudzujeme pri prvom vstupe do záväzku - pri uzatvorení podnikovej kolektívnej zmluvy alebo pri vydaní vnútorného predpisu napr.

Zdaňovanie a odvody príspevkov zo sociálneho fondu

Ak zamestnávateľ poskytne plnenie zo sociálneho fondu, ktoré nie je podľa § 3 ods. 2 alebo § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov predmetom dane z príjmov, resp. podľa § 9 alebo § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov oslobodené od zdanenia, uvedené ustanovenia nie sú týmto dotknuté. Ak však zamestnávateľ poskytne príspevok zo sociálneho fondu, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane, potom sa postupuje podľa príslušných ustanovení zákona o dani z príjmov a tento príspevok poskytnutý zo sociálneho fondu sa zdaní obdobne ako ostatný príjem zo závislej činnosti, t. j. preddavkovo v súlade s § 35 zákona o dani z príjmov. Zamestnávateľ vyberie preddavok na daň vo výške 19 % z úhrnu zdaniteľných príjmov (peňažných aj nepeňažných príjmov) zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie.

#

tags: #príspevok #na #cestovné #zo #sociálneho #fondu