Bývanie ako sociálny problém na Slovensku

Bývanie predstavuje základnú ľudskú potrebu a jedno zo sociálnych práv. Jeho dostupnosť a kvalita sú kľúčové ukazovatele životnej úrovne obyvateľstva. Napriek tomu, na Slovensku sa táto oblasť dlhodobo stretáva s mnohými prekážkami a predstavuje závažný sociálny problém.

Nedostupnosť bývania a jej dôsledky

Na Slovensku je vlastníctvo nehnuteľnosti hlboko zakorenené, pričom až 91 % bytov a domov je v osobnom vlastníctve. Tento fakt, spolu s nedostatočnou ponukou nájomných bytov, vedie k situácii, kedy je pre mnohých občanov získanie primeraného bývania mimoriadne náročné. Mladí ľudia sú často nútení bývať s rodičmi, pretože nemajú šancu osamostatniť sa. Podľa štatistík Eurostatu je takmer 80 % mladých ľudí po skončení strednej či vysokej školy nútených žiť s rodičmi.

Ešte zložitejšia je situácia pre mladé rodiny, kde sú priestorové očakávania vyššie, ale finančné možnosti obmedzené. To má negatívny dopad na demografický vývoj krajiny, pretože mnohé rodiny prehodnocujú svoje predstavy o počte detí.

Komisár pre deti Jozef Mikloško upozornil na ohrozenie rodín pre problém s dostupnosťou bývania a potrebu systémového riešenia takýchto sociálnych prípadov. Zdôraznil, že nedostatok bývania a zlá ekonomická situácia by nemali byť dôvodom na rozpad rodiny a vyňatie dieťaťa do detského domova. Aj preto je dôležité, aby štát a samosprávy hľadali efektívne riešenia pre rodiny v núdzi.

Nájomné bývanie na Slovensku

Zatiaľ čo v Európe sa podiel nájomných bytov pohybuje od 19 do 62 percent, na Slovensku je to len okolo 6 percent. Po páde režimu sa štátne a družstevné byty vytratili z ponuky a nové sa nestavali. Štát a obce sa tak obrali o možnosť pomáhať pri riešení prvého bývania pre mladých, sociálne slabšie rodiny, osamelých či seniorov. Hlavné mesto Bratislava má k dispozícii len dve tisíc mestských bytov, čo je pri takmer 500-tisíc obyvateľoch zanedbateľný počet.

Prečítajte si tiež: Dávky v hmotnej núdzi a bývanie

Slovenská republika nemá v ústave zakotvené právo na bývanie, čo komplikuje ochranu rodín pred stratou domova. Mnohí sa nad problémom s bývaním nezamýšľajú, lebo sa ich netýka. V Bratislave žije veľa ľudí, ktorí majú pomerne vysoké platy a nedostupné bývanie nevnímajú ako problém. Bratislava je bohaté mesto, ale nie je priaznivo nastavené pre kohokoľvek.

Bezdomovectvo ako extrémna forma bytovej núdze

Bezdomovectvo je systémový problém, ktorý nemožno vnímať len ako osobné zlyhanie jednotlivca. V Česku je v bytovej núdzi napríklad 200-tisíc ľudí. Počet týchto ľudí rastie a v núdzi je obrovská skupina seniorov, matiek samoživiteliek, zdravotne postihnutých, ľudí odchádzajúcich z ústavnej starostlivosti, najčastejšie z psychiatrických nemocníc, z väzenia, z detských domovov. Na Slovensku máme ohromný vzťah k vlastnému bývaniu, je to považované za veľmi zásluhovú záležitosť. Hovorí sa, že ak sa niekto z ulice dostane do bývania, tak je to nespravodlivé.

Ľudia bez domova čelia na Slovensku denne extrémnemu sociálnemu vylúčeniu a často zažívajú aj porušovanie iných ľudských práv.

Riešenia a možnosti

Na Slovensku chýba stratégia, ktorá by odpovedala na otázku, čo s bytovou politikou. Je potrebné, aby štát a samosprávy aktívne pristupovali k riešeniu tohto problému a zaviedli systémové opatrenia.

Medzi možnosti riešenia patrí:

Prečítajte si tiež: Podmienky pre získanie príspevku na bývanie

  • Podpora výstavby nájomných bytov: Odstrániť prekážky, ktoré bránia výstavbe nájomných bytov, a motivovať developerov k investíciám do nájomného bývania. Slovenské ministerstvo financií pripravuje zákon, ktorý by sa mal sústrediť práve na podobu developerských projektov vo väčších mestách naprieč Slovenskom. Zámer je navýšiť aj podiel nájomného bývania v novovznikajúcich objektoch.
  • Zefektívnenie činnosti ŠFRB: Zjednodušiť a zrýchliť proces schvaľovania žiadostí o financovanie bývania zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) a zvýšiť objem jeho financií.
  • Zavedenie funkčného systému príspevkov na bývanie: Zaviesť systém príspevkov na bývanie podľa sociálnej situácie žiadateľa, jeho príjmu a rozlohy bývania, ako je to bežné v iných štátoch Európy.
  • Využívanie mestského bytového fondu: Aktívne využívať mestský bytový fond a prázdne priestory na bývanie.
  • Spolupráca s mimovládnymi organizáciami: Podporovať spoluprácu medzi štátom, samosprávami a mimovládnymi organizáciami pri riešení problému bývania.

Komisár pre deti Jozef Mikloško ocenil projekt Úsmev ako dar na pomoc ohrozeným rodinám v spolupráci mesta a mimovládnej organizácie. Ukazuje sa, že tak ako v iných témach detí a mládeže by malo vzniknúť spojenectvo medzi štátom, samosprávou, mimovládnym organizáciami.

Organizácia Úsmev ako dar vytvorila rodinám domov z priestorov bývalých kancelárií vo svojej centrále v Bratislave. Tento rok pomohli 37 rodinám, ktoré nemali kde bývať.

Príklady dobrej praxe zo zahraničia

Z európskych krajín je v oblasti riešenia bezdomovectva najďalej asi Fínsko, ktoré má národnú stratégiu ukončovania bezdomovectva a aplikuje koncept „housing first“. To znamená, že ľuďom najprv dajú bývanie, a až potom komplexnú podporu. V Amsterdame je to tak, že ak človek zarobí menej ako 36-tisíc eur ročne, tak má nárok na dostupné bývanie.

Veľa sa hovorí o Viedni, kde mesto vlastní vyše 200-tisíc bytových jednotiek a súkromným developerom ponúka spoluprácu, v ktorej im zabezpečí pozemok a výhodný úver. Ako protihodnotu dostane 50 percent bytových jednotiek z takto podporeného projektu.

Sociálne bývanie a jeho modely

Sociálne bývanie je integrálnou súčasťou sociálnej politiky štátu v oblasti podpory rodín, ohrozených skupín obyvateľstva, zamestnanosti a mnohých iných kľúčových oblastí podpory štátu. V krajinách EÚ nie je legislatívne ukotvená jednotná bytová politika, ale aplikuje sa princíp subsidiarity.

Prečítajte si tiež: Zmeny v príspevku na bývanie pre vojakov

V prístupe k sociálnemu bývaniu je možné rozlíšiť tri základné modely:

  • Univerzálny model: Cieľom je sprístupniť bývanie čo možno najväčšiemu počtu záujemcov, bez ohľadu na ich príjem.
  • Všestranný model: Zameriava sa na domácnosti, ktoré si nie sú schopné samostatne zabezpečiť dôstojné bývanie za primeranú cenu.
  • Reziduálny model: Poskytuje primerané a cenovo dostupné bývanie vybraným kategóriám domácností, ktoré sú väčšinou priamo závislé od rôznych finančných transferov a dávok sociálnej pomoci.

Slovenská republika aplikuje všestranný model sociálneho bývania v kombinácii s reziduálnym modelom.

tags: #byvanie #ako #socialny #problem #na #Slovensku