
Bývanie predstavuje základnú ľudskú potrebu a jedno zo sociálnych práv. Jeho dostupnosť a kvalita sú kľúčové ukazovatele životnej úrovne obyvateľstva. Napriek tomu, na Slovensku sa táto oblasť dlhodobo stretáva s mnohými prekážkami a predstavuje závažný sociálny problém.
Na Slovensku je vlastníctvo nehnuteľnosti hlboko zakorenené, pričom až 91 % bytov a domov je v osobnom vlastníctve. Tento fakt, spolu s nedostatočnou ponukou nájomných bytov, vedie k situácii, kedy je pre mnohých občanov získanie primeraného bývania mimoriadne náročné. Mladí ľudia sú často nútení bývať s rodičmi, pretože nemajú šancu osamostatniť sa. Podľa štatistík Eurostatu je takmer 80 % mladých ľudí po skončení strednej či vysokej školy nútených žiť s rodičmi.
Ešte zložitejšia je situácia pre mladé rodiny, kde sú priestorové očakávania vyššie, ale finančné možnosti obmedzené. To má negatívny dopad na demografický vývoj krajiny, pretože mnohé rodiny prehodnocujú svoje predstavy o počte detí.
Komisár pre deti Jozef Mikloško upozornil na ohrozenie rodín pre problém s dostupnosťou bývania a potrebu systémového riešenia takýchto sociálnych prípadov. Zdôraznil, že nedostatok bývania a zlá ekonomická situácia by nemali byť dôvodom na rozpad rodiny a vyňatie dieťaťa do detského domova. Aj preto je dôležité, aby štát a samosprávy hľadali efektívne riešenia pre rodiny v núdzi.
Zatiaľ čo v Európe sa podiel nájomných bytov pohybuje od 19 do 62 percent, na Slovensku je to len okolo 6 percent. Po páde režimu sa štátne a družstevné byty vytratili z ponuky a nové sa nestavali. Štát a obce sa tak obrali o možnosť pomáhať pri riešení prvého bývania pre mladých, sociálne slabšie rodiny, osamelých či seniorov. Hlavné mesto Bratislava má k dispozícii len dve tisíc mestských bytov, čo je pri takmer 500-tisíc obyvateľoch zanedbateľný počet.
Prečítajte si tiež: Dávky v hmotnej núdzi a bývanie
Slovenská republika nemá v ústave zakotvené právo na bývanie, čo komplikuje ochranu rodín pred stratou domova. Mnohí sa nad problémom s bývaním nezamýšľajú, lebo sa ich netýka. V Bratislave žije veľa ľudí, ktorí majú pomerne vysoké platy a nedostupné bývanie nevnímajú ako problém. Bratislava je bohaté mesto, ale nie je priaznivo nastavené pre kohokoľvek.
Bezdomovectvo je systémový problém, ktorý nemožno vnímať len ako osobné zlyhanie jednotlivca. V Česku je v bytovej núdzi napríklad 200-tisíc ľudí. Počet týchto ľudí rastie a v núdzi je obrovská skupina seniorov, matiek samoživiteliek, zdravotne postihnutých, ľudí odchádzajúcich z ústavnej starostlivosti, najčastejšie z psychiatrických nemocníc, z väzenia, z detských domovov. Na Slovensku máme ohromný vzťah k vlastnému bývaniu, je to považované za veľmi zásluhovú záležitosť. Hovorí sa, že ak sa niekto z ulice dostane do bývania, tak je to nespravodlivé.
Ľudia bez domova čelia na Slovensku denne extrémnemu sociálnemu vylúčeniu a často zažívajú aj porušovanie iných ľudských práv.
Na Slovensku chýba stratégia, ktorá by odpovedala na otázku, čo s bytovou politikou. Je potrebné, aby štát a samosprávy aktívne pristupovali k riešeniu tohto problému a zaviedli systémové opatrenia.
Medzi možnosti riešenia patrí:
Prečítajte si tiež: Podmienky pre získanie príspevku na bývanie
Komisár pre deti Jozef Mikloško ocenil projekt Úsmev ako dar na pomoc ohrozeným rodinám v spolupráci mesta a mimovládnej organizácie. Ukazuje sa, že tak ako v iných témach detí a mládeže by malo vzniknúť spojenectvo medzi štátom, samosprávou, mimovládnym organizáciami.
Organizácia Úsmev ako dar vytvorila rodinám domov z priestorov bývalých kancelárií vo svojej centrále v Bratislave. Tento rok pomohli 37 rodinám, ktoré nemali kde bývať.
Z európskych krajín je v oblasti riešenia bezdomovectva najďalej asi Fínsko, ktoré má národnú stratégiu ukončovania bezdomovectva a aplikuje koncept „housing first“. To znamená, že ľuďom najprv dajú bývanie, a až potom komplexnú podporu. V Amsterdame je to tak, že ak človek zarobí menej ako 36-tisíc eur ročne, tak má nárok na dostupné bývanie.
Veľa sa hovorí o Viedni, kde mesto vlastní vyše 200-tisíc bytových jednotiek a súkromným developerom ponúka spoluprácu, v ktorej im zabezpečí pozemok a výhodný úver. Ako protihodnotu dostane 50 percent bytových jednotiek z takto podporeného projektu.
Sociálne bývanie je integrálnou súčasťou sociálnej politiky štátu v oblasti podpory rodín, ohrozených skupín obyvateľstva, zamestnanosti a mnohých iných kľúčových oblastí podpory štátu. V krajinách EÚ nie je legislatívne ukotvená jednotná bytová politika, ale aplikuje sa princíp subsidiarity.
Prečítajte si tiež: Zmeny v príspevku na bývanie pre vojakov
V prístupe k sociálnemu bývaniu je možné rozlíšiť tri základné modely:
Slovenská republika aplikuje všestranný model sociálneho bývania v kombinácii s reziduálnym modelom.