Dôvody odstúpenia Zuzany Čaputovej z kandidatúry na prezidentku

Zuzana Čaputová oznámila, že sa už nebude uchádzať o znovuzvolenie. To je po dnešku jediný nespochybniteľný fakt. Všetko ostatné, čo by sme napísali, by boli v lepšom prípade uveriteľné interpretácie. A v tom horšom špekulácie, domnienky a dohady, ktoré majú ďaleko od pravdy.

Rozhodnutie prezidentky

Prezidentka sa rozhodla správne. Nerobme z hlavy štátu zbabelca, ktorý uteká z boja, slabocha, ktorý sa zľakol útokov, ani lenivca, ktorému sa už nechcelo sedieť v prezidentskom kresle. Úlohou komentátora ani občana nie je hodnotiť kroky, ktorých dôvody dôkladne pozná len prezidentka. Ak má Zuzana Čaputová naozaj pocit, že by v ďalšom volebnom období nemala na plnohodnotný výkon funkcie dostatok síl, tak sa rozhodla správne.

Najmä obdobie od roku 2020 jasne ukázalo, že prezident nie je len ústavná okrasa. Je to zodpovednosť, ktorej výkon si vyžaduje stopercentné sústredenie a nasadenie. A prezidenta, ktorý to nedokáže ponúknuť, si nemôžeme dovoliť, nech už má na to akékoľvek dôvody.

Dôvera občanov

Ako občania môžeme prezidentke len veriť, že sa nerozhodovala ľahkovážne, ale naozaj poctivo a mala na to také silné dôvody, ako tvrdí. Zodpovedný prístup k výkonu mandátu sa neprejavuje len tým, že vyhovie spoločenskej objednávke, ale aj v tom, že ju dokáže odmietnuť.

Príležitosť pre demokraciu

Rozhodnutie Zuzany Čaputovej by dokonca mohlo byť pre demokraciu prospešné. Dá nám príležitosť dospieť a prestať sa fixovať na veľkých lídrov, ktorí nás majú zachrániť. Ako sme už raz napísali, ak by demokracia závisela od jedného človeka, nemohla by sa nazývať demokraciou.

Prečítajte si tiež: Inauguračný obed pre seniorov

Očakávania, ktoré mala časť spoločnosti od prezidentky Čaputovej, boli až nezdravé. Zjavne si to sama uvedomuje, keď nám pripomína, že osud Slovenska nezávisí len od nej. Teraz nám dáva možnosť poučiť sa. A trebárs prestať robiť nového prezidenta z Ivana Korčoka, len čo sa Zuzana Čaputová otočí chrbtom.

Robert Mistrík a jeho odstúpenie v prospech Zuzany Čaputovej

Od odstúpenia Róberta Mistríka v prospech Zuzany Čaputovej uplynuli už viac ako dva týždne. Aj vďaka nemu sa z málo známej kandidátky, ktorou Zuzana Čaputová bola začiatkom tohto roka, s preferenciami okolo 6 - 8 %, stala hviezda prieskumov. V tomto článku rozoberám možnosť, že Mistrík a Čaputová, resp. ľudia z ich blízkeho okolia, mali už na počiatku v úmysle zliať obe kampane smerom k jednému kandidátovi.

Kampane Róberta Mistríka a Zuzany Čaputovej pravdepodobne patria aj každá samostatne k najdrahším v histórii Slovenska. Spolu sa tak na kampane minulo až okolo 1 230 000 €. Od začiatku oslovovali Róbert Mistrík aj Zuzana Čaputová spoločného voliča. Rozdiely medzi nimi boli skôr kozmetické: obaja sa vyslovili za registrované partnerstvá osôb rovnakého pohlavia, Mistrík ale adopcie vylúčil, zatiaľ čo Čaputová si ich predstaviť vie. V zásadných otázkach ako zahraničná politika, postoj k multikulturalizmu či migrácii sa rozdiely medzi kandidátmi neprejavovali.

Na druhej strane, keďže Mistrík je jedným zo zakladateľov SaS, patriacej k najpravicovejším stranám na Slovensku, a Čaputová podpredsedníčkou Progresívneho Slovenska, ktoré sa kloní k ľavicovým riešeniam, v oblasti ekonomiky či sociálneho zabezpečenia museli medzi kandidátmi byť rozdiely. O financovaní kampaní prezidentských kandidátov sme informovali podrobne v našej analýze. Zaujímavé je, že medzi sponzormi Mistríka a Čaputovej sa objavili prepojenia. Zuzana Čaputová takmer 180 000 € dostala od svojej strany Progresívne Slovensko, a 5 000 € jej dal spolumajiteľ Esetu Anton Zajac. Transparency International Slovensko má pritom finančné aj personálne prepojenia na ľudí blízkych Čaputovej, Progresívnemu Slovensku, ako aj Esetu.

Keďže Čaputová a Mistrík oslovovali podobného voliča, logické by bolo, ak by sa o neho snažili zápasiť v snahe zvýšiť šancu svojho volebného úspechu, ako to robia napr. Opak bol však pravdou. Napr. v diskusii v TA3 uviedli, že sa považujú skôr za spolukandidátov ako súperov. Spoločný postup oboch kandidátov sa nakoniec prejavil dohodou, ktorá sa podľa zverejnených informácií uskutočnila 22. Čaputová a Mistrík sa dohodli, že ten preferenčne slabší z nich sa vzdá v prospech toho druhého už pred prvým kolom. „Buď vyhrá kandidát Smeru-SD, kandidát extrému, alebo to bude slušný a demokratický kandidát. Je na našej zodpovednosti, aby sa stal prezidentom človek z demokratického spektra.

Prečítajte si tiež: Zahraničné aktivity prezidentky Čaputovej

Interpretácia dohody

Dohodu však jednotliví kandidáti interpretovali rozdielne. Čaputová sa napríklad ešte 13. februára, kedy stále v prieskumoch viedol Mistrík (ale Čaputová už začala stúpať), vyjadrila, že sa neplánuje vzdať, pretože jej preferencie rastú. Mohol poukázať aj na jej kontroverznú interpretáciu dohody. Mistrík sa z týchto skutočností nesnažil veľmi vyťažiť. Práve naopak: akonáhle sa objavili prvé prieskumy, kde Čaputová predbehla Mistríka, Mistrík okamžite odstúpil. Prvý prieskum, kde Čaputová predbehla Mistríka, bol medializovaný 25. februára. Hneď ďalší deň Mistrík odstúpil v prospech Čaputovej.

V čase odstúpenia Mistríka bola situácia taká, že podľa posledných prieskumov: MVK (13.-19. februára) mali Čaputová s Mistríkom spolu 33,6 % (Čaputová 19,4 %, Mistrík 14,2 %), podľa prieskumu MEDIAN pre RTVS dokonca 38,5 % (Čaputová 23,5 %, Mistrík 15 %). Podľa všetkých renomovaných prieskumov teda šanca, že by sa do druhého kola dostal „kandidát extrému“ bola prakticky nulová. Do úvahy prichádzala ešte situácia, že by Kotleba alebo Harabin odstúpili. Harabin podľa zverejnených informácií o odstúpení nikdy neuvažoval. Kotleba avizoval, že neodstúpi v prospech iného kandidáta a podľa informácií Romana Michelka to vyzerá, že sa neplánuje vzdať vôbec.

Interpretácia prieskumov

Je tu však ešte iná interpretácia. A síce možnosť, že neboli zverejnené všetky prieskumy a tie, ktoré si volebné tímy dali vypracovať, ukazovali trochu iný obraz ako tie medializované. Po Mistríkovom odstúpení boli rýchlo vykonané posledné prieskumy pred moratóriom zverejňovania prieskumov a ukázal sa v nich raketový nárast Čaputovej. V prieskume Focusu vyskočila na 44,8 % a v prieskume AKO až na „zázračných“ 52,9 %. Druhý bol Šefčovič s 22,1 % (Focus), resp. Čo je však zaujímavé, Vladimír Palko zverejnil 1. „Vzdávacia stratégia médií nekončí ani, keď má Čaputová podľa AKO vyše 50%. Médiá volajú Mikloškovi, či sa vzdá. Ale najzaujímavejšie je, že jeden denník volá ľuďom, čo Mikloška verejne podporili, že či na podpore trvajú. Začína to byť dosť husté.

Je otázne, do akej miery sa môžeme spoliehať na prieskumy verejnej mienky pred voľbami. Dobrým príkladom sú parlamentné voľby v roku 2016. Ak si opäť pozrieme zverejnené prieskumy, Focus niekoľko mesiacov pred voľbami, aj v poslednom predvolebnom prieskume z februára 2016, meral ĽSNS preferencie na úrovni okolo 2 %, zatiaľ čo Sieť vyskakovala na 13 - 14 %. Focus teda opakovane a konzistentne nameral ĽSNS preferencie približne štvrtinové a Sieti takmer trojnásobné. Podobných zlyhaní sa dopustili aj agentúry AKO, Median a Polis. Ani jedna z nich od novembra 2015 až do parlamentných volieb 2016 nenamerala preferencie pre ĽSNS nad 5 %.

Nemôžeme povedať, či za nepresnými výsledkami prieskumov stojí zámerná manipulácia, nedostatočná metodológia alebo len veľmi nepravdepodobná náhoda. V európskych krajinách sa za posledné roky vlády neraz utvárali za podpory tesnej parlamentnej väčšiny, tak sa to stalo napr. aj na Slovensku v roku 2010. Ide o legitímne a dôležité otázky v rámci transparencie a toho, aby si voliči mohli vytvoriť kvalifikovaný a informovaný názor. Podobné otázky však médiá hlavného prúdu takmer nikdy nekladú, prípadne sa nechajú ľahko odbiť vyjadrením, ktoré by im napr.

Prečítajte si tiež: Odkaz pre budúcnosť

Spoločná kampaň

Skutočnosť, že Čaputová a Mistrík viedli kampaň „spoločne“, mala niekoľko výhod: viac mediálneho priestoru, dvojnásobný zákonný limit výdavkov na kampaň (ktorý však tak či tak obchádzajú cez tzv. Mistrík totiž oslovil aj konzervatívnejších a pravicovejších voličov, pre ktorých by bola Čaputová pôvodne len ťažko voliteľná pre jej príklon k značne liberálnym postojom a ľavicovým tendenciám PS. Robert Mistrík mal suverénne najdrahšiu kampaň spomedzi všetkých kandidátov - minul na ňu takmer 713 000 eur, z toho viac ako 472 650 eur z vlastného (a manželkinho) vrecka. Mistrík sa vo volebných materiáloch prezentoval ako úspešný človek, ktorý vie využiť príležitosť, či už biznisovú alebo vedeckú. Preplatenie nákladov na kampaň alebo jej časti, napr.

Mistrík kandidoval s istým ideologickým profilom a silným finančným zázemím. Mistrík však odstúpil v prospech podpredsedníčky strany, ktorá inklinuje k výrazne ľavicovým riešeniam. Mistrík tým svojich voličov obral o možnosť dať hlas súboru postojov, ktoré reprezentuje - noví kandidáti sa už vo februári 2019 registrovať nemohli.

Otázky a dohady

Samozrejme, zo zverejnených informácií nevieme naisto povedať, či sa s odstúpením vopred rátalo a či za to Mistrík niečo dostal. Bolo Vám v súvislosti s Vaším odstúpením v prospech Zuzany Čaputovej ponúknuté alebo zrealizované preplatenie celej alebo časti nákladov za Vašu prezidentskú kampaň? Prispela na Vašu kampaň firma Eset, resp. Odkedy ste začali uvažovať o možnom odstúpení v prospech p. Bola možnosť odstúpenia Vás alebo p. Zatiaľ sa nám nepodarilo získať odpoveď, keďže Róbert Mistrík bol oslovený len krátko pred zverejnením článku.

Mistríkovo odstúpenie v kontexte volebných prieskumov zároveň ukazuje, že k prieskumom pred voľbami treba pristupovať prinajmenšom opatrne. Nesie totiž znaky sociálneho inžinierstva - voľba voličov bola oklieštená zhora a zúžená na falošnú dilemu: smerák vs. protisystémový kandidát vs. ľavicová liberálka vs. Ťažko povedať, ako zneli a ako sa menili zákulisné dohody v okolí Mistríka a Čaputovej. Podrobnejšou investigatívou a systematickým spovedaním oboch kandidátov by bolo možné získať nejaké bližšie informácie, ktoré by nám mohli ukázať veľa dôležitých poznatkov o zákulisí politiky.

Mistríkovo oznámenie

Robert Mistrík oznámil vzdanie sa kandidatúry včera. BRATISLAVA - Slovensko má o jedného kandidáta na prezidenta menej. O rozhodnutí Roberta Mistríka vzdať sa kandidatúry v prospech Zuzany Čaputovej informoval ako prvý včera Glob.sk. Mistrík to následne oznámil osobne po boku samotnej Čaputovej, ktorej vyjadril verejne podporu v kandidatúre. K rovnakému kroku vyzval aj svojich doterajších podporovateľov a potenciálnych voličov. Oficiálne sú dôvodom na jeho odstúpenie prieskumy. Známy vedec svojim rozhodnutím odštartoval celý rad reakcií naprieč politickým spektrom. Strany SaS a SPOLU, ktoré ho doteraz podporovali, sa po jeho odstúpení jednoznačne prihlásili k Zuzane Čaputovej. Podporu jej vyjadril aj súčasný prezident Andrej Kiska, ktorý na jej adresu povedal, že bude “dobrou prezidentkou Slovenskej republiky.“

Reakcie na odstúpenie

Odstúpenie jedného zo súperov neostalo bez povšimnutia ani u ďalších záujemcov o palác. Ešte pred pár týždňami sa pritom očakávalo, že tým, kto sa z dvojice Mistrík - Čaputová predčasne vzdá, bude práve známa aktivistka. Takýto krok očakávali najmä v tábore Roberta Mistríka. Zvažovať ho mali aj u Čaputovej. Nakoniec je všetko inak. Obrat oficálne spôsobili výsledky prieskumov, v ktorých Čaputová nielenže dobehla Mistríka, ale umiestnila sa pred ním.

Dohoda s podnikateľmi?

Podľa informácií Glob.sk má však byť za náhlym Mistríkovým rozhodnutím aj tajná dohoda s istou skupinou podnikateľov, ktorí mu prisľúbili, že ak sa vzdá v prospech Čaputovej, pomôžu mu niesť náklady, ktoré vynaložil na doterajšiu kampaň. Spomínaná skupina podnikateľov stála pri vzniku Progresívneho Slovenska, ktoré oficiálne Čaputová ako jeho podpredsedníčka zastupuje. Zároveň sa v kuloároch hovorí o tom, že Robert Mistrík už rokuje s prezidentom Andrejom Kiskom o možnej spolupráci. Dvojica sa už dlhodobo netají tým, že medzi nimi panujú dobré vzťahy. Mistrík oznámil kandidatúru ešte v ten deň, ako Kiska povedal, že o prezidentské kreslo záujem nemá. Následne sa počas leta obaja stretli na známom festivale Pohoda, kde Kiska Mistríkovi dokonca vyjadril podporu. Jeho krok pochválil prezident aj včera, keď povedal, že oceňuje jeho veľké rozhodnutie. Andrej Kiska a Robert Mistrík počas udeľovania štátnych vyznamenaní v roku 2018.

Názor analytika

Podľa politického analytika Jána Baránka je Mistríkovo odstúpenie kvôli aktuálnemu vývoju preferencií nezrozumiteľné. Upozorňuje na to, že situácia ohľadne voličských preferencií je dynamická a mení sa zo dňa na deň. Tiež poukázal na to, že napriek tomu, že ešte pred niekoľkými dňami či týždňami Čaputová favoritkou nebola, dnes už ňou je. Ani to však ešte nemusí byť definitívny stav. “Najpodstatnejšia vec je, že neprebehli televízne diskusie.Tieto súboje ešte môžu všetko poprehadzovať,” uviedol. Podľa Baránka to, že sa Mistrík vzdal kandidatúry v prospech Čaputovej ešte neznamená, že automaticky ju podporia vo voľbách všetci jeho voliči. “Mistrík je skôr liberálno konzervatívny kandidát a Čaputová ako kandidátka Progresívneho Slovenska je liberálno ľavicová. Už len v tomto vidím veľký nesúlad,” tvrdí. Nepredpokladá však ani to, že by voliči Mistríka prešli k Marošovi Šefčovičovi. “To by bola radikálna zmena, aj keď hodnotovo Mistrík a Šefčovič k sebe nemajú ďaleko. Ale Šefčovič má inú nevýhodu a to, že veľa ľudí, ktorí by ho inak volili, ho voliť nebude lebo je kandidátom Smeru. Bližie k Mistríkovi majú podľa neho iní, konzervatívnejší kandidáti, ako František Mikloško či Milan Krajniak. Na snímke prezidentská kandidátka Zuzana počas mimoriadnej tlačovej konferencie v Bratislave 26. februára 2019.

Zuzana Čaputová a jej motivácia

Rozhovor so Zuzanou Čaputovou vydáva TASR v rámci série predvolebných rozhovorov s kandidátmi na pozíciu prezidenta SR.Bratislava 13. marca (TASR) - Prezidentská kandidátka a podpredsedníčka mimoparlamentného hnutia Progresívne Slovensko Zuzana Čaputová hovorí, že jej prierezová agenda môže osloviť liberálneho aj konzervatívneho voliča. V úrade chce byť bližšie k ľuďom, chodiť do terénu. Právomoci hlavy štátu považuje za dostatočné, vyjasniť by sa však podľa nej mohli menovacie právomoci.

Odmietanie vstupu do politiky

-Odmietali ste vstup do politiky, no napokon ašpirujete na najvyšší post v krajine. Zmena prišla postupne. Ako advokátka som sa venovala aj systémovému nastaveniu orgánov verejnej moci. Postupne prichádzali ponuky, oslovilo ma až Progresívne Slovensko (PS), pretože som tých ľudí osobne poznala a dôverovala im. Stala som sa členkou a podpredsedníčkou hnutia. Neskôr prišli kolegovia s nápadom prezidentskej kandidatúry. Minulý rok nastali tragické udalosti a najmä masívna odozva verejnosti a volanie po slušnosti, férovosti, spravodlivosti, teda témach, pre ktoré som do politiky vstupovala. Nie som nováčik v politickom priestore. Som nová v role političky, ale dlhé roky som komunikovala s rôznymi politikmi.

Kandidatúra ako nezávislá

-Ste podpredsedníčka mimoparlamentného hnutia Progresívne Slovensko (PS), kandidujete však ako nezávislá. Kandidujem ako občiansky kandidát, ale považujem za férové ponechať si členstvo v politickej strane. Som presvedčená o tom, že rolu nezávislého nadstraníckeho prezidenta by som zvládla. V prípade zvolenia by som z PS vystúpila. Ide zároveň o paralelu medzi mojím doterajším fungovaním, keď som ako právnička poskytovala právne služby, lebo aj prezidentský post je verejnou službou.

Prioritné témy

Prvou je vrátenie rovnováhy a férovosti v ekonomickej, environmentálnej i sociálnej oblasti. Máme deficity v tom, ako sú systémovo nastavené a niekedy aj personálne obsadené niektoré justičné orgány. Prezident má silnú právomoc v menovaní osôb, ktoré vytvárajú personálny substrát justičných orgánov. Budúci rok nás čaká menovanie generálneho prokurátora, čo je veľmi významná pozícia v našom systéme. Považujem za nesmierne dôležitú tému životného prostredia. Z hľadiska perspektívy budúcich generácií je neprimerane podceňovaná. Máme problém so zaobchádzaním s lesmi, riešením starých environmentálnych záťaží, odpadmi. Zamerať sa treba na globálne klimatické zmeny. Tiež sa chcem venovať oblasti seniorov, zanedbávaných detí, osamelých žien a matiek. Sme tretia najrýchlejšie starnúca populácia v rámci EÚ. Nemáme dobre vyvinutý systém dlhodobej starostlivosti o seniorov.

Dosahovanie cieľov z pozície prezidenta

-Sú to veľmi konkrétne témy. Nebolo by ľahšie dosiahnuť to z vlády a parlamentu a nie z úradu prezidenta? Prezident nemá zákonodarnú iniciačnú právomoc, majú ju poslanci parlamentu a ministerstvá. Paradoxne, niekedy sa stane, že návrh zákona, ktorý pripraví minister, vplyvom legislatívneho procesu minie svoj cieľ. Prezident je verejná autorita, subjekt, ktorý má najsilnejšiu legitimitu, pretože je volený priamo ľuďmi na rozdiel napríklad od ministra. Je to hlava štátu, môže byť v teréne, pri ľuďoch, môže byť ich hlasom a upozorňovať na prípady v praxi. Aktívny prezident tiež môže spolu s tímom odborníkov priniesť návrhy konkrétnych zámerov.

Právomoci prezidenta

-Prezidenta volia občania priamo. Považujem ich za pomerné silné, hoci by teoreticky mohli byť silnejšie. Neprihováram sa za posilnenie mandátu prezidenta a rozširovanie právomocí. Týmto úvahám by mala predchádzať poctivá odborná diskusia než návrh konkrétneho prezidenta alebo kandidáta. Sme parlamentnou republikou, parlament má mať "navrch". Preto mám reštriktívnejší prístup k právomociam prezidenta. Ak by sa otvárala ústava, mali by sa vyjasniť právomoci.

Oslovovanie voličov

-Prezident je tu pre všetkých občanov. Vy ste skôr liberálka. Mám prierezovú agendu, môže osloviť liberálneho aj konzervatívneho voliča. Moje osobné názory sú liberálne, nesnažím sa ich schovávať až po prípadnom zvolení. Nie sú súčasťou agendy, ktorú budem presadzovať, vzhľadom na citlivosť, ktorú u niektorých ľudí vzbudzujú. Ak by mal v kultúrno-etických otázkach nastať posun jedným alebo druhým smerom, malo by to byť po širšom spoločenskom konsenze. V hodnotách nachádzam s mnohými veriacimi ľuďmi, ku ktorým sa hlásim, veľkú zhodu. Mala by som problém podpísať zákony, ktoré by javili prvky protiústavnosti, išli by na úkor niektorých sociálnych skupín, alebo by napríklad nemali kvalitne vypracovanú doložku vplyvov na životné prostredie.

Výber ústavných sudcov

-Jednou z hlavných tém tohto obdobia je výber nových ústavných sudcov. Väčšina politikov hovorila, že je potrebné obsadiť voľné miesta, nestalo sa tak. Navyše panoval názor, že by nových ústavných sudcov mal menovať nový prezident. Ako vnímate tento postoj politikov a ich správanie sa voči ústavnému súdu a v neposlednom rade k hlave štátu? Mám pomerne kritický názor, parlament má v zmysle ústavy navoliť dvojnásobný počet sudcov v pomere k uprázdneným miestam, nestalo sa tak. Som presvedčená, že ak dôjde k navoleniu kandidátov, mal by ich vymenovať terajší prezident. K uprázdneniu mandátov sudcov ústavného súdu došlo v čase jeho funkčného obdobia. Ak by ich mal menovať nový prezident, mohol by si vybrať deväť sudcov podľa svojej "chuti", ktorí by potenciálne mohli rozhodovať o sťažnosti nasmerovanej proti voľbám, v ktorých by bol zvolený. To by mohla byť kolízia.

Spolupráca s vládou a parlamentom

-Ako by mala vyzerať spolupráca prezidenta s vládou a parlamentom? Veľmi by som si priala, keby nastal posun smerom ku konštruktívnej spolupráci, hoci prezident a vláda môžu predstavovať dva opačné hodnotové svety. Je prirodzené, že prezident je istou spätnou väzbou, napríklad cez správu o stave republiky. Nechcem byť iba kritikom, ale uvádzať aj pozitívne javy v spoločnosti.

Členstvo v NATO a zahraničné misie

-Prezident je hlavný veliteľ ozbrojených síl SR. Ako sa pozeráte na členstvo SR v NATO a našu účasť na zahraničných misiách? To, že sme súčasťou NATO ako systému kolektívnej obrany považujem za správne, dáva nám väčší pocit bezpečia a reálnej ochrany. Vyplývajú nám tým isté záväzky a povinnosti voči ostatným členským štátom NATO. Som orientovaná proeurópsky, naše miesto je v EÚ. Historicky, kultúrne i hodnotovo patríme na Západ a mali by sme byť jeho aktívnou súčasťou. Nie sme nováčikom v EÚ, môžeme byť sebavedomým partnerom a prichádzať s témami, ktoré považujeme za dôležité a kľúčové. Aj v priestore V4 máme byť stabilným prvkom, aj v témach, ktoré je lepšie riešiť spoločne ako individuálne. Čelíme mnohým spoločným problémom, ako terorizmus, migrácia, globálne klimatické zmeny, téma bezpečnosti, organizovaného zločinu. Pokiaľ bude naše previazanie fungovať efektívne, môže zabezpečiť lepšie riešenie týchto spoločných problémov.

Financovanie kampane

-Najväčším donorom vašej kampane je PS. Určite nie. Kolegovia ma poznajú a vedia, že tento typ záväzku na mňa nemôže fungovať a nikdy ani fungovať nebude. PS vzniklo preto, aby prispelo k zmene v spoločnosti a postaviť prezidentského kandidáta je zámerom širšej zmeny. Kampaň si vyžaduje určité finančné prostriedky. Bolo to pre mňa veľmi nápomocné okrem toho, že mi pomohli finančné dary od bežných občanov. Nezávislosť je skôr osobnostná dispozícia a k nej sa hlásim. Ideálne by bolo, keby sa ľudia na Slovensku po tých piatich rokoch viac usmievali, keby mali väčší pocit spokojnosti a bezpečia a nemali takú dezilúziu z politiky. Aby mali naopak chuť sa zapájať do vecí verejných, a aby sa posilnila dôvera ľudí vo fungovanie krajiny.

Komunikácia s občanmi

-Ako by vyzerala vaša komunikácia s občanmi? V paláci býva deň otvorených dverí. Deň otvorených dverí by som ako milú tradíciu udržala. Ale moja predstava je byť pri ľuďoch tam, kde žijú. S ich problémami v danom mieste a teréne. Tradične do Českej republiky. Nielen kvôli tradícii. Je to bratský národ, dlho sme tvorili jeden štát.

Zuzana Čaputová - profil kandidátky

Právnička a občianska aktivistka Zuzana Čaputová kandiduje na post prezidentky Slovenskej republiky ako kandidátka mimoparlamentnej strany Progresívne Slovensko, v ktorej zastáva post podpredsedníčky.

Osobný život a vzdelanie

Zuzana Čaputová, rodená Strapáková, sa narodila 21. júna 1973 v Bratislave. Počas štúdia i po jeho skončení pracovala na Mestskom úrade v Pezinku, najskôr ako asistentka na právnom oddelení a neskôr ako zástupkyňa prednostu mestského úradu. V rokoch 1998 až 1999 absolvovala vzdelávací cyklus Všeobecný manažment - Manažment zmeny a v roku 1999 tréning ARK s.r.o. - Mediácia, akreditovaný Ministerstvom školstva SR. "Pôvodne som chcela študovať psychológiu.

Pôsobenie v treťom sektore

Považujem za zmysluplné robiť prácu, ktorá je službou niečomu dôležitému. Environmentálne otázky majú blízko k najdôležitejším hodnotám, a to sú život a zdravie. Od roku 1998 začala pôsobiť v treťom sektore. Od roku 2001 začala spolupracovať so združením Via Iuris, od roku 2010 ako advokátka. Via Iuris je občianske združenie, ktoré pomáha ľuďom obhajovať svoje práva a zúčastňovať sa na rozhodovaní o veciach verejných.

Kauza pezinskej skládky

Počas svojej praxe, resp. už od obdobia, keď končila vysokú školu, sa angažovala aj v kauze pezinskej skládky, ktorá sa začala koncom 90. rokov 20. storočia. Informácia o zámere vybudovať novú skládku vedľa starej, a v blízkosti centra Pezinka, sa objavila v roku 1999. Len v prvej etape mala mať skládka plochu jedenásť a pol futbalových ihrísk a hĺbku, ktorá sa rovnala štvorposchodovému domu. V roku 2013 Najvyšší súd zrušil povolenie na skládku. "Celá naša komunita sa chcela ubrániť ďalšej obrovskej záťaži, ktorú sa nám mocenský valec usiloval nezákonne do mesta pretlačiť.

Ocenenia a angažovanosť

V roku 2016 jej udelili prestížnu Goldmanovu environmentálnu cenu, nazývanú aj Nobelova cena za ekológiu. Angažovala sa tiež v zbere podpisov pod petíciu požadujúcu zrušenie Mečiarových amnestií. V septembri 2017 oznámila odchod z tímu Via Iuris a pokračovanie v advokátskej praxi, v rámci ktorej sa aj naďalej venuje environmentálnym témam. Zuzana Čaputová odovzdala 24. januára 2019 hárky s viac ako 18.400 podpismi potrebnými na svoju prezidentskú kandidatúru.

Zhodnotenie

"Aj doposiaľ som sa snažila pomáhať ľuďom, ktorí čelili neprávosti a krivde. Po odstúpení Roberta Mistríka má reálne šance dostať sa do prezidentského paláca. Mnohí ju porovnávajú s Ivetou Radičovou, no sama tvrdí, že každá je úplne iná. Dôvod, prečo sa rozhodla uchádzať o post hlavy štátu, je nespravodlivosť a neférovosť voči najslabším. Sama nechce v pozícii prezidentky len kritizovať, ale chce prinášať riešenia a iniciovať a s odborníkmi pripravovať nové zákony.

#

tags: #caputova #odstupenie #od #kandidatury #dôvody