Celoročná Starostlivosť o Výsadbu Stromov a Krov: Sprievodca pre Úspešných Záhradkárov

Apríl je pre záhradkárov kľúčovým mesiacom, ktorý prináša množstvo úloh v okrasnej aj úžitkovej záhrade. Premenlivé počasie a postupne sa otepľujúca pôda vytvárajú ideálne podmienky pre rozvoj koreňovej sústavy. Skúsení záhradkári sa na toto obdobie pripravujú už počas chladnejších mesiacov, aby mohli naplno využiť potenciál aprílovej výsadby.

Príprava na Výsadbu v Apríli

Ak ste si predpestovali sadenice, apríl je ideálny čas na ich vysádzanie. V prípade, že nemáte vlastné sadenice, kvalitné nájdete v záhradkárstvach alebo u lokálnych pestovateľov. Dôležité je pôdu pred výsadbou prekypril a pohnojil. Do takto pripravených záhonov môžete vysádzať zeler, pór, reďkovku, hrach, uhorky, kvaku a repu. Na konci apríla je vhodný čas na vysádzanie zemiakov do riadkov hlbokých 10 cm.

Približne od polovice apríla je ideálny čas na vysádzanie predpestovaných rastlín do skleníka. V skleníkoch sa mimoriadne dobre darí paradajkám, uhorkám, paprikám, cuketám a baklažánom. Pred výsadbou nezabudnite pôdu v skleníku prekypril, zbavil buriny a pohnojil. Vzhľadom na premenlivé aprílové počasie je vhodné mať skleník ešte často zatvorený.

Výsadba Drevín a Ovocných Stromov

Už od začiatku apríla môžeme vysádzať vždyzelené dreviny a voľnokorenné sadenice ovocných stromov. Je vhodné začať aj s preventívnym chemickým postrekom, ktorý bude chrániť ovocné dreviny pred chorobami a škodcami. Ak chceme urobiť tzv. výchovný rez vetiev ovocných stromov (jabloní, hrušiek, čerešní, sliviek a podobne), apríl je na to ten správny čas.

Kmienkové a Kry: Výber pre Vašu Záhradu

Mnohé druhy ovocných stromov sa dajú pestovať na kmienkoch, čo ich robí veľmi obľúbenými. Stromčekové tvary majú síce nižšiu životnosť a postupne sa znižuje aj úroda, ale kmienkové druhy majú svoje opodstatnenie, najmä ak máte malú úzku záhradu alebo pestujete len na terase a balkóne. Menšia plocha znamená aj menšiu úrodu, ale predávajú sa kultivary, ktoré to vedia vynahradiť veľkosťou plodov a chuťou.

Prečítajte si tiež: Úspešná úroda hrozna - návod

Kry nájdu svoje miesto vo vidieckych, ale aj moderných záhradách, ktoré sú rozmerovo väčšie. Okrem praktických stránok majú kmienkové predsa len jednu estetickú výhodu. V záhradke ich môžete vysadiť v páse aj niekoľko kusov vedľa seba tak, aby sa navzájom nedotýkali korunkami. Dokonca je možné vysadiť jeden nižší druh na kmienku do jednej jamy spolu s vyšším kmienkom iného druhu, a tak získať zaujímavú kompozíciu dva v jednom.

Starostlivosť o Trvalky a Okrasné Kry

Koncom júna a hlavne v júli väčšina trvaliek kvitne alebo začína kvitnúť, a pri správne navrhnutom záhone je naozaj nádherné sledovať postupne kvitnúce trvalky. Takmer každý deň môžete obdivovať ich kvety v plnej kráse. Trvalky sú výnimočné tým, že kvitnú naozaj dlho, mnohé až do prvých mrazov.

Okrasné kry sú naozaj krásne, pokiaľ sa im venujete. Bez rezu to nepôjde. Dreviny kvitnúce v apríli a v máji si vyžadujú rez v lete, čiže po odkvitnutí. Dreviny kvitnúce v lete zrežte až v zime alebo skoro na jar.

Pestovanie Čučoriedok

Možno sa pýtate, prečo čučoriedky nerodia práve vo vašej záhrade, prečo nekvitnú a chradnú pred očami. Pestovanie vôbec nie je náročné. Čučoriedky veľkoplodé, nazývané aj kanadské, sú dostupné v rôznych kultivaroch a spravidla sa odlišujú veľkosťou plodov a výškou kra. Čučoriedky, ktoré sú predávané ako veľkoplodé, sú vhodné do každej záhrady alebo nádoby. V záhrade ich umiestnite na chránené miesto, najlepšie do polotieňa. Mohli by im uškodiť holomrazy alebo studený vietor. Ak bude sneh, prežijú určite. V prvom roku po vysadení je dobré ich prikrývať napríklad čečinou.

Vysaďte ich do čistej rašeliny. Na sadenie čučoriedok vyhĺbte dostatočne veľkú plochu a vysypte niekoľkými vrecami rašeliny. Vyhĺbite jamu cca 50x50 cm, vyberiete pôvodnú zeminu a vysypete tam substrát, ktorý si viete namiešať aj sami: vrchovisková rašelina, piliny a kôra z ihličnanov. Na 1 rastlinu cca 50 l alebo substrát špeciálne určený na pestovanie kyslomilných rastlín, vrátane čučoriedok. V ďalších rokoch je dobré na jar dosypať nový substrát na povrch a mierne prehrabať. Hnojivou záslievkou pre kyslomilné rastliny podporíte rast a úrodnosť rastliny v ďalších rokoch. Majú plytký koreň, preto sa neokopávajú.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Počas prvých 2 - 3 rokoch pestovania nevyžadujú žiadnu špeciálnu starostlivosť, čo sa týka rezu. Po troch rokoch robíme udržovací rez v predjarí. Nikdy nezastrihávajte však výhony, nakoľko čučoriedky rodia práve na vyzretých dvojročných výhonoch v hornej časti vetvy. Zdravý ker v čase rodenia, to je 3 - 4 rok by mal mať 4 - 5 zdravých výhonov. Vyberte 3 najsilnejšie a ostatné orežte úplne od zeme. Výhodou je, že čučoriedky nenapádajú takmer žiadne choroby a škodce, pokiaľ však nepočítame vtáctvo, ktoré s obľubu v čase zrelosti nalietava na ker. Treba ho chrániť sieťami.

Pestovanie v Nádobách a na Balkónoch

Leto je tu a s ním aj horúčava a možno dovolenka pri mori. S tým sa nejak tak automaticky spájajú exotické rastliny a dreviny, ktoré opájali vaše zmysli vôňou a krásou. Rastliny môžete umiestniť do závesných nádob, do rôznych misiek, košov alebo závesných tašiek a túb, kde nádherne vyniknú. Do menších nádob alebo hrantov upevnených na zábradlí balkóna alebo terasy si môžete vysadiť klasické balkónové rastliny, ktoré obľubujete. A tiež podľa nárokov na pestovanie, rastliny milujúce slnko ukladajte na slnko, iné do tieňa alebo polotieňa. Vyhnete sa tak poškodeniu alebo vyhynutiu rastliny.

Paradajky na Balkóne

Paradajky patria medzi teplomilnú plodovú zeleninu, ktorú dokážete bez problémov vypestovať aj v nádobe na terase či malom balkóne. Budete potrebovať len vhodné nádoby, dobre orientovaný slnečný balkón či terasu, substrát a zeleninové priesady. Paradajky sú liany, ktoré dokážu vyrásť do výšky aj 2 m. Pre postupný zber je vhodné, ak sa po vytvorení strapcov či plodov zaštipnú a sila tak ide do plodov a nie na úkor rastu samotnej priesady a listov.

Paradajky potrebujú minimálne 6-8 hodín priameho slnečného svetla denne. Uistite sa, že váš balkón je na slnečnej strane, ideálne na juhu alebo juhozápade. Na balkón sa samozrejme hodia špecifické druhy paradajok. Ideálne kompaktné odrody, ako sú čerešňové paradajky, špagetové paradajky alebo balkónové paradajky. Na sadenie paradajok do kvetináčov môžete pristúpiť v momente, keď sú vonkajšie teploty stabilné a už nehrozia jarné mrazy. Paradajky sú veľmi citlivé na mráz a pokiaľ by ste ich von umiestnili skôr, mohli by ste im uškodiť. Kríčkové paradajky sú na pestovanie v kvetináči ideálnou voľbou. Pre jednu rastlinu je ideálne použiť jeden kvetináč. Pokiaľ ale máte k dispozícii väčšiu nádobu, môžete vedľa seba zasadiť aj niekoľko sadeníc. Problém nie je ani s kombinovaním viacerých druhov paradajok v jednej nádobe. Aj pri pestovaní paradajok v kvetináči nezabúdajte rastliny priebežne kontrolovať na prítomnosť škodcov.

Rajčiny potrebujú dostatok priestoru na rast koreňového systému. Zvoľte preto dostatočne veľkú nádobu - aspoň 30 cm hlbokú a širokú. Pre paradajky je kľúčová dobre prevzdušnená, ľahká a dobre odvodnená pôda. Použite kvalitný kompost alebo špeciálny substrát pre paradajky, ktorý zaistí dostatok živín a podporuje rast. Pri sadení sadeníc je dôležité, aby boli zasadené hlbšie, než rástli v pôvodnej nádobe. Paradajky majú schopnosť vytvárať nové korene pozdĺž stonky, čo zaisťuje silnejšiu a stabilnejšiu rastlinu. Pokiaľ sadíte viac ako jednu rastlinu do jednej nádoby, majte medzi nimi dostatok miesta. Po zasadení paradajok je dôležité dôkladne zaliať, aby pôda okolo koreňov bola vlhká. V priebehu rastu je nevyhnutné udržiavať rovnomernú vlhkosť, ale pozor, aby rastlina nestála vo vode. Polievajte pravidelne, ale nikdy nie na listy, pretože mokré listy môžu viesť k plesniam.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Vrúbľované paradajky majú niekoľko výhod. Predovšetkým ponúknu vyššiu odolnosť voči chorobám a škodcom. Často tiež mávajú vyššie výnosy ako bežné paradajky, pretože ich koreňový systém je efektívnejší pri vstrebávaní živín a vody z pôdy. Sú odolnejšie voči extrémnym podmienkam, ako je sucho, horúco alebo chlad. Podnož, ktorá je silnejšia a odolnejšia ako bežná rastlina paradajok, pomáha urýchliť rast a zaisťuje zdravšie rastliny. Výsadba vrúbľovaných paradajok je podobné ako u bežných paradajok, ale má svoje špecifiká. Hlavným rozdielom je, že vrúbľované paradajky by mali byť vysadené tak, aby štep (miesto spojenia podnože a očkovania) zostal nad úrovňou pôdy.

Pamätajte na to, že paradajky potrebujú oporu, aby sa ich stonky nezlomili pod váhou plodov. Dôležitým krokom v rámci ich pestovania je zaštipovanie. Znamená to, že budete pravidelne odstraňovať bočné výhonky, ktoré rastú medzi hlavnou stonkou a vetvami paradajok. Vďaka tomu môže rastlina smerovať živiny do rastu hlavnej stonky a tvorby kvalitných plodov a zbytočne sa neoslabuje. U niektorých odrôd paradajok (najmä pri vysokých) môžete tiež odstrániť vrcholové výhonky.

Listová Zelenina

Listová zelenina ako taká, má množstvo nesporných výhod pre naše zdravie. Preto neváhajte a dopestujte si vlastné druhy listovej zeleniny na záhrade, či balkóne. Šalát patrí medzi zeleninu s vysokým obsahom vitamínov, kyseliny listovej a tiež patrí medzi zeleninu s krátkym vegetačným obdobím. Vyžaduje to však aj starostlivosť. Bez dostatočnej výživy v pôde a závlahy budú hlávky mdlé a horké. Je veľa odrôd. Niektoré vytvárajú listy a niektoré hlávky. Mnohí si nevieme predstaviť život bez listového šalátu aj iných listov a niektorí uprednostnia radšej slaninu alebo mäso. Je to však veľmi dobre stráviteľná potravina, ktorá sa výborne s hlavným jedlom kombinuje.

Špenát si tiež viete vypestovať 3x za sezónu. Vyskúšali ste už špenát novozélandský? Chuťovo sa nelíši od klasického špenátu, skôr vzhľadovo. Je to vyššia rastlina s veľkými zelenými listami. Zberajte ho ešte pred kvitnutím. Dá sa použiť v čerstvom stave, ale aj dusený a často sa mixuje a mrazí. Vedeli ste, že to nie je vlastne špenát ale štvorbôčik rozložitý?

Veríme, že sme Vás presvedčili o pestovaní listovej zeleniny, nakoľko po reďkovkách, hrášku a skorých zemiakoch práve zostalo prázdne miesto, kde môžete vysiať práve šalát, špenát, rukolu. Semená novozélandského špenátu pred výsevom namočte na 2 dni do vody. Urýchlite tým klíčenie. Tieto rastliny nezaberajú veľa miesta, dajú sa vypestovať aj v debničkách na parapete a balkóne. Musíte však dbať o zálievku. S obľubou si na nich pochutnávajú aj slimáky a slizniaky, preto venujte pozornosť aj týmto malým tvorom a zamedzte prístup k rastlinám či už pomocou rastlín, ktoré dokážu mierne eliminovať výskyt škodcov (napr.

Popínavé Rastliny

Vhodná popínavka na slnečné stanovište je napríklad plamienok (Clematis). Platí tu však pravidlo, korene v tieni, hlava rastliny na slnku. Úžitok v podobe plodov budete mať z ďalšej popínavky - aktinídia (Actinidia, A.kolomikta). Sem môžeme zaradiť opäť plamienok, berberidopsis (Berberidopsis corallina), kobea (Cobaea scandens), lapagéria (Lapageria rosea), zemolez (Lonicera x heckrottii), brečtan (Hedera helix) - panašované kultivary. Mnohé naozaj lákajú hmyz svojimi dokonalými, farebnými a voňavými kvetmi. U viacerých sa vyvíjajú aj plody, ktoré sú nejedlé. Nájdu sa aj druhy, ktoré rodia jedlé plody. Tie vyniknú najmä v eko záhradách a na plochách, kde je dostatok slnka a miesta na pestovanie.

Stromy v Záhrade

Stromy patria medzi výborné dominanty záhrady, ktoré okrem tieňa a estetickej stránky poskytujú dokonalú ochranu proti vetru, prachu, poskytujú útočište pre mnohé vtáky, drobné zvieratá a počas ročných období dokonale premenia záhradu. Vybrať sa dá z rôznych foriem - okrasné listnaté stromy do záhrady, skôr tie malé s guľovitou a dáždnikovitou korunou alebo previslé stromy, stálozelené i opadavé druhy s farebnou kôrou, prípadne farebnými listami počas jesene. Dbajte okrem výberu aj na svetové strany, blízkosť susedného pozemku a oplotenia, typu pôdy, veternosť, odolnosť voči chorobám a škodcom.

Príliš vysoký strom alebo so širokou korunou a jemnými vetvami sa počas búrky nakláňa do všetkých strán a vie byť naozaj nebezpečný. Vyvarujte sa vysokým a rýchlo rastúcim parkovým stromom, stromom so širokou rozloženou korunou a jemnými vetvami, stromom s farebnými plodmi, ktoré vedia znečistiť pevné plochy, oblečenie. Listy sú výborné na kompostovanie. Záhrada aj malá môže byť poňatá aj úžitkovo. Každý si ju vytvára podľa svojho obrazu a praktického využitia.

Tieni Milujúce Rastliny

V prvom rade zatienenú záhradu neberte ako problém, ale ako pozitívum nevšednej krásy a romantiky, kde sa kedykoľvek schováte pred páliacim slnkom a vychutnáte si odpočinok aj v tom najhorúcejšom dni. Takýchto rastlín nie je vôbec málo. O niektorých ste možno ani nevedeli, že majú radi tieň a zbytočne sa trápia na slnku v už existujúcich záhonoch na záhrade. V takejto záhrade vykvitnú aj drobné cibuľoviny. Väčšina z nich rastie v prirodzenom prostredí pod korunami stromov, v lesoch, kde vynikajú v čase, keď ešte nie sú na stromoch listy. Dominujú paprade, funkie (Hosta), brunera (Brunnera), zimozeleň (Vinca). Mnohé rastliny v tieni aj kvitnú: zvončeky (Campanula), srdcovka (Dicentra), orlíčky (Aquilegia), hluchavky (Lamium) a mnohé iné. Z popínaviek spomenieme brečtan.

Stálozelené Dreviny

Pre tých z Vás, ktorí chcú byť zelenou farbou obklopení počas celého roka, ale opadavé živé ploty Vám nepripadajú pohľadné najmä počas zimy, môžete si vybrať stálozelené dreviny. Vo väčšine prípadov sa na výsadbu používajú ihličnany ako tuje, cyprušteky, smreky, tisy. V mnohých prípadoch je potrebné dôkladne zvážiť výber drevín kvôli deťom. Jedovaté plody, ktoré rastú aj na ihličnanoch, by ich mohli lákať. Pokiaľ chcete vytvoriť vysoký živý plot a chcete ho vytvoriť z ihličnanov, vyberajte druhy, ktoré sú zaujímavé tvarom, rýchlosťou rastu alebo farbou. Ihličnany nie sú len zelené, majú rôzne odtiene zelenej, sivej, modrej, striebornej až zlatej. Aj živý plot z tují môže byť zaujímavý a nemusí to hneď vyzerať ako cintorínová výsadba, ako si viacerí myslia. Samozrejme pozor na množstvo farieb. Ak sa rozhodnete pre krušpán (Buxus), počítajte síce s pekným hustým plotom, ale pomaly rastúcim. Ihličnany môžete vhodne doplniť neopadavými listnatými stromami.

Neopadavé Listnaté Stromy a Kry

Neopadavé listnaté stromy a kry sú zaujímavou alternatívou ak chceme mať v záhrade zeleň počas celého roka bez využitia ihličnanov. Limitujúcim faktorom na využitie takýchto druhov rastlín však je, že vždyzelené listnaté dreviny majú nižšiu odolnosť voči nízkym teplotám a preto sa v našich klimatických podmienkach nevyužívajú až tak často. Práve takéto odolné vždyzelené listnaté dreviny sme vybrali do nášho prehľadu. To ktoré si zvolíte, záleží už len na vašom vkuse a dizajne vašej záhrady či domu.

1. Vavrínovec lekársky je všestranná, stálozelená drevina, ktorú je v okrasnej záhrade možné využiť na mnoho spôsobov. V záhradách sa s nimi stretávame najmä v podobe živých plotov, no je ich možné využiť aj ako samostatne stojace stálozelené kríky a menšie stromy. Výhodou Vavrínovcov je ich odolnosť, nenáročnosť na svetlo a samozrejme krása v podobe sýtozelených listov a bielych kvetov počas jari. Spomedzi jednotlivých kultivarov týchto vždyzelených drevín sme vybrali chladu odolné variety akými sú napr.
2. Hlohyňa šarlátová je vyhľadávaná stálozelená drevina známa zaujímavou textúrou listov ako aj výraznými plodmi, ktoré počas jesene a zimy zdobia svoje okolie. Vďaka svojej odolnosti a nenáročnosti sa často používa na výsadbu živých plotov, no takisto je vhodná aj ako samostatne stojaci, husto porastený ker dorastajúci cca. do 1 - 3 metrov podľa kultivaru. Na výber je niekoľko kultivarov, ktoré sa líšia veľkosťou, farbou plodov (odtiene žltej, oranžovej a červenej).
3. Bambusy predstavujú exotickú alternatívu neopadavým listnatým stromom a krom. Tieto trávnaté dreviny sa väčšinou vyskytujú v tropických a subtropických častiach Ázie, no existujú aj druhy, ktoré pomerne dobre odolávajú aj silným mrazom. Najmä rody phylostachys a fargesia ( mrazuvzdornosť od -23 až do - 30 °C podľa druhu) sú pomerne mrazuvzdorné a s trochou mulču ich je možné pestovať aj v chladnejších oblastiach. Podmienky pestovania: slnečné stanovisko, priepustná pôda s dostatkom vlhkosti. Mulč pri základni rastliny zvyšuje jej mrazuvzdornosť.
4. Cezmína patrí k vždyzeleným drevinám, ktoré je možné pestovať v našich klimatických podmienkach. Tieto stálozelené kríky až menšie stromy sú charakteristické ostnatými listami a preto sa často využívajú v podobe živých plotov. Cezmíny dorastajú podľa druhu až do 7 metrov, takže ich je možné v záhrade využiť na akýkoľvek typ výsadby a aj v podobe neopadavých listnatých stromov. Viaceré druhy cezmíny (napr.
5. Dub cezmínový je výnimočný neopadavý druh listnatého stromu, ktorý pochádza z Južnej Európy a zo Severnej Afriky. Svoj názov dostal podľa jeho listov, ktoré sa pri mladých rastlinách podobajú na ostnaté listy cezmíny. Dorastá do výšky nad 10 metrov a je tak jedným z mála neopadavých listnatých stromov, ktoré je možné pestovať v našich klimatických podmienkach. Je však mrazuvzdorný len do cca. Podmienky pestovania: slnečné stanovisko a priepustná, trvalo nepremočená pôda. Vysádzať je nutné až vzrastlejšie stromčeky s vyzretou kôrou, ktoré už dokážu prekonať aj tuhšiu zimu.
6. Ak sa bavíme o vždyzelených, listnatých drevinách, nemôžeme zabudnúť na rododendron. Niektoré druhy tejto kultovej dreviny sú stálozelené a natoľko odolné, že ich je možné bez problémov pestovať aj v našom klimatickom pásme. Rododendrony ponúkajú širokú diverzitu tvarov, veľkostí a farieb, takže ich je možné v záhradnej tvorbe použiť na mnoho spôsobov. Podmienky pestovania: polotienisté stanovisko a priepustná, kyslá pôda.
7. Červienka sa s obľubou využíva na pestovanie živých plotov a všade tam, kde vynikne jej stálozelená textúra s výrazným, červeným sfarbením mladých výhonkov ako aj vyzretých listov počas jesene. Červienka dodáva po celý rok záhrade zaujímavú textúru úzkych listov, ktorá sa mení spolu s ročnými obdobiami. Tento vždyzelený ker dorastá do 2 až 4 metrov podľa druhu a kultivaru, pričom má skôr rozložitý tvar koruny. Ide však o teplomilnejšiu drevinu, ktorú je dlhodobo možné pestovať len teplejších častiach Slovenska či na chránených stanoviskách. Vhodné sú najmä druhy s vyššou odolnosťou proti chladu (napr. Podmienky pestovania: slnečné stanovisko a priepustná pôda. Dobre znáša rez a môže sa tak pestovať v akomkoľvek tvare.
8. Hlošina patrí medzi vždyzelené listnaté dreviny vhodné na pestovanie v exteriéri. Hlošina je atraktívna dlhými listami a nezvyčajným, neskorým kvitnutím počas jesene, ktoré produkuje vo svojom okolí príjemnú vôňu. Hlošina je dostupná vo viacerých kultivaroch rôznych výšok a často sa naštepuje na kmienok, takže môže mať aj tvar tradičného stromu. Podmienky pestovania: slnečné stanovisko a priepustná pôda.
9. Ak hovoríme o vždyzelených listnatých drevinách, nemôžeme zabudnúť na skalník. V záhradách a v parkoch si ho môžeme všimnúť vo svojej pôdopokryvnej podobe (skalník rozprestretý cotoneaster horizontalis), no k dispozícii sú aj druhy s tradičným vertikálnym rastom. Skalník vyniká svojimi vajcovitými listami ale aj červenými bobuľami počas jesene a zimy. Na pestovanie v našich klimatických podmienkach sú vhodné druhy, ktoré sú odolnejšie proti chladu (napr. skalník franchetov cotoneaster franchetii alebo skalník vrbolistý cotoneaster salicifolius). Podmienky pestovania: slnečné stanovisko a priepustná pôda.
10. Mahónia je jednou z mála neopadavých listnatých drevín, ktoré v našich klimatických podmienkach môžu dlhodobo prosperovať. Preto patrí už dlhodobo k tradičným stálozeleným krom v našich záhradách. Mahónia je vyhľadávanou rastlinou aj vďaka tomu, že sa počas ročných období mení, napriek tomu že ide o neopadavý ker. Na jar ponúka bohaté, žlté kvitnutie, nasledované produkciou modrých plodov/bobúľ počas leta a peknú textúru ostnatých listov, ktoré na jeseň a počas zimy menia farby do odtieňov červenej. Mahónia dokáže odolávať nízkym teplotám až do -30 °C a ani jej kvetom nevadia jarné mrazíky. Podmienky pestovania: polotienisté stanovisko a priepustná, vlhká a mierne kyslá pôda. Sú to napríklad aukuba japonská (aucuba japonica), poloopadavý vtáčí zob (ligustrum), krušpán (buxus), popínavý brečtan (Hedera helix), neopadavé druhy bršlenu (Euonymus), arbutus menziesii, quercus myrsinifolia a mnoho iných.

tags: #celorocna #starostlivost #o #vysadbu #stromov #a