Správna žaloba a plynutie lehoty v kontexte Centra právnej pomoci

Vláda Slovenskej republiky schválila Legislatívny zámer rekodifikácie civilného práva procesného uznesením č. 283 z 5. júna 2013. Tento zámer, spolu s Programovým vyhlásením vlády SR (časť Súdnictvo), inicioval vypracovanie vládneho návrhu zákona. Cieľom bolo posilnenie práva občanov na včasné súdne rozhodnutia prostredníctvom revízie Občianskeho súdneho poriadku. Predkladaný vládny návrh zákona je súčasťou troch procesných kódexov (Správneho súdneho poriadku, Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku), ktoré nahrádzajú súčasný Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. Všetky tri navrhované procesné kódexy sú do legislatívneho procesu predložené súčasne.

Vývoj správneho súdnictva na Slovensku

Konanie v správnom súdnictve bolo obnovené novelou Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 519/1991 Zb. Tento stav znamenal, že súdy v konaní o súkromnoprávnych nárokoch (civilných veciach) a v konaní o žalobách z verejného práva (preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy) používali rovnaký právny predpis. Už od roku 2000 sa uvažovalo o zdokonalení správneho súdnictva, kedy v Informácii o návrhu riešenia problematiky správneho súdnictva bola konštatovaná neúplnosť foriem súdnej ochrany. Vláda SR uložila ministerstvu spravodlivosti SR predložiť koncepciu správneho súdnictva vo vzťahu k samospráve, ktorá bola vypracovaná v roku 2005. Následne bol vypracovaný návrh Legislatívneho zámeru zákona o konaní v správnom súdnictve.

V rámci rekodifikácie civilného práva procesného bola prijatá myšlienka odčleniť správne súdnictvo do samostatného kódexu - Správneho súdneho poriadku. Toto odčlenenie sa ukázalo ako nevyhnutný krok, po ktorom volali odborníci z radov súdnictva, prokuratúry, orgánov verejnej správy a vysokoškolských pedagógov. V rámci rekodifikácie procesného práva v oblasti správneho súdnictva sa vychádza z tzv. minimalistického variantu - bez kreovania Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.

Špecifiká správneho súdnictva

Originalita a špecifickosť správneho súdnictva spočíva v tom, že správny súd prejednáva vec, ktorou sa už zaoberal orgán verejnej správy. Prieskumná činnosť správneho súdu je závislá od konania, resp. nekonania orgánu verejnej správy. Súd preskúmava zákonnosť vydaného rozhodnutia a postupu konajúceho orgánu verejnej správy alebo skúma dôvody jeho nečinnosti. Cieľom novej právnej úpravy je vytvoriť procesnoprávne inštitúty, ktoré umožnia rýchlu a spravodlivú ochranu práv a právom chránených záujmov účastníkov konania. Pre plnohodnotné dosiahnutie cieľov rekodifikácie bude potrebné posilniť sudcovský stav pre správne súdnictvo.

Zmeny v právnej úprave

Predkladateľ nepočíta s úpravou opravných prostriedkov proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy (súčasná tretia hlava piatej časti OSP). Tretia hlava piatej časti OSP sa stala neorganickým prvkom, ktorý vyvoláva dojem, že súdne konanie v správnom súdnictve je „pokračovaním“ správneho konania. Preskúmavanie neprávoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy podľa tretej hlavy piatej časti OSP je považované za narušenie princípu subsidiarity správneho súdnictva. V rámci Správneho súdneho poriadku budú preto tieto veci podriadené súdnemu prieskumu na základe správnej žaloby až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy.

Prečítajte si tiež: Granty pre seniorov: Ako získať podporu

Za nevhodné a neúnosné treba považovať i doterajšie rozhodovanie najvyššieho súdu ako súdu prvej a jedinej inštancie. Najvyšší súd by mal rozhodovať zásadne len v poslednej inštancii o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Nová právna úprava počíta s rozhodovaním najvyššieho súdu ako súdu prvej inštancie iba výnimočne v osobitných konaniach.

Navrhuje sa zmena určenia miestnej príslušnosti. Miestne príslušným bude krajský súd, v ktorého obvode má sídlo prvostupňový orgán verejnej správy. V rámci tzv. kauzálnej príslušnosti sa zachová vnútorná špecializácia na správnych kolégiách krajských súdov.

Osobitné typy konaní

Nová právna úprava zavádza aj osobitnú úpravu niektorých typov konaní v správnom súdnictve. Ide o konania v správnom trestaní, vo veciach sociálnych, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, vo veciach zániku mandátu poslanca zastupiteľstva, vo veciach zániku funkcie starostu, primátora a predsedu samosprávneho kraja a hlavného kontrolóra, konanie o žalobe generálneho prokurátora na rozpustenie politickej strany, osobitné konanie vo veciach iných politických práv, ako aj konanie o kompetenčnej žalobe vychádzajúce z čl.

Zmeny v systéme opravných prostriedkov

Mení sa aj systém opravných prostriedkov v správnom súdnictve. Zavedenie kasačnej sťažnosti nahradí inštitút odvolania. Apelačný systém sa pre správne súdnictvo ukázal ako nevhodný. Kasačná sťažnosť bude mať povahu mimoriadneho opravného prostriedku na najvyšší súd ako správny súd a bude prípustná len z dôvodov uvedených v zákone.

Ciele rekodifikácie

Navrhované zákonné opatrenia predstavujú základné a nevyhnutné kroky k efektívnejšiemu, rýchlejšiemu a kvalitnejšiemu dosiahnutiu rozhodnutia súdov v správnom súdnictve. Základným cieľom predkladanej rekodifikácie je zefektívnenie, zjednodušenie, zrýchlenie a zhospodárnenie súdneho procesu v správnom súdnictve, čím sa zabezpečí účinnejšia ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických osôb a právnických osôb, ako aj ochrana zákonnosti a verejného záujmu.

Prečítajte si tiež: Zdravie a pohyblivosť v Prešove

Prínos pre spoločnosť

Predkladaný vládny návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, podnikateľské prostredie a pozitívne sociálne vplyvy, a to najmä s ohľadom na zvýšenú vymožiteľnosť práva, ktorá sa aplikáciou zákona dosiahne.

Vymedzenie pojmov

Správne súdnictvo

Všeobecná definícia správneho súdnictva ako oblasti súdnictva poskytujúceho ochranu fyzickým osobám a právnickým osobám v konaniach začatých na základe ich žalôb a zároveň ako oblasti, v ktorej správne súdy rozhodujú v určených veciach.

Administratívne konanie

Postup orgánu verejnej správy pri výkone jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní nielen individuálnych, ale i normatívnych správnych aktov. Individuálnymi správnymi aktmi treba rozumieť správne akty, ktoré majú individuálne určeného adresáta (napr. rozhodnutia, opatrenia a iné zásahy orgánov verejnej správy). Normatívnymi správnymi aktmi sú správne akty, ktoré nemajú konkrétneho adresáta a smerujú k vopred neurčenému okruhu osôb.

Rozhodnutie orgánu verejnej správy

Správny akt formálne označený ako rozhodnutie alebo za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu, ktorý bol vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, t.j. pri výkone jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy.

Opatrenie orgánu verejnej správy

Správny akt orgánu verejnej správy odlišný od rozhodnutia (nepomenovaný ako rozhodnutie a nepovažovaný za rozhodnutie), ktorý bol vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, t.j. pri výkone jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy a ktorého účinkami môžu byť práva, právom chránené záujmy a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb priamo dotknuté.

Prečítajte si tiež: Centrá pre seniorov Šurany – aktivity

Iný zásah orgánu verejnej správy

Na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Pri inom zásahu sa vyžaduje priame dotknutie na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. Iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitných predpisov, ak ním sú alebo môžu byť priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb a právnických osôb.

Orgány verejnej správy

Pod orgány štátnej správy sa zaraďujú orgány štátnej správy na ústrednej, resp. celoštátnej úrovni i orgány miestnej štátnej správy, či už všeobecnej alebo špecializovanej. Orgánmi územnej samosprávy sú obce, mestá, v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje. Orgánmi záujmovej samosprávy sú orgány, ktorým osobitný zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, najmä svojich členov. Medzi orgány verejnej správy ďalej patria aj právnické osoby, fyzické osoby, štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ak im bolo osobitným predpisom zverené oprávnenie rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb.

Princípy konania v správnom súdnictve

Rozhodovanie orgánov verejnej správy je spojené s vrchnostenským charakterom, preto musí v právnom štáte existovať orgán nezávislý od orgánu verejnej správy, ktorý je oprávnený poskytnúť ochranu tým účastníkom administratívneho konania, ktorých verejné subjektívne práva boli v tomto konaní poškodené alebo dotknuté. Princíp ústnosti, princíp priamosti a voľného hodnotenia dôkazov sú vyjadrené v odseku 6. Princíp ústnosti znamená zabezpečenie práva na vypočutie pred správnym súdom. Princíp priamosti má pomáhať správnemu súdu pri zisťovaní skutkového stavu, najmä pri peňažnej a sankčnej moderácii a plnej jurisdikcii, avšak neuplatňuje sa bezvýhradne a môže byť obmedzený uplatnením princípu hospodárnosti.

Centrum právnej pomoci a správna žaloba

Čo sa týka plynutia lehoty na podanie správnej žaloby v kontexte Centra právnej pomoci, je dôležité si uvedomiť, že činnosť Centra právnej pomoci sa riadi zákonom č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám, ktoré si ju nemôžu dovoliť. Centrum právnej pomoci poskytuje právnu pomoc v rôznych oblastiach práva, vrátane správneho práva.

Právna pomoc a lehoty

Ak občan spĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci, Centrum právnej pomoci mu môže prideliť advokáta, ktorý ho bude zastupovať v konaní pred správnym súdom. Vzhľadom na to, že lehoty na podanie správnej žaloby sú relatívne krátke (zvyčajne 30 dní od doručenia rozhodnutia), je dôležité, aby občan, ktorý sa domnieva, že mu bolo rozhodnutím orgánu verejnej správy porušené právo, bezodkladne kontaktoval Centrum právnej pomoci.

Plynutie lehoty a Centrum právnej pomoci

Samotné podanie žiadosti o právnu pomoc na Centrum právnej pomoci nemá automaticky suspenzívny účinok na plynutie lehoty na podanie správnej žaloby. To znamená, že lehota plynie aj počas toho, ako Centrum právnej pomoci posudzuje žiadosť občana. Preto je nevyhnutné, aby občan, aj keď požiadal o právnu pomoc, konal aktívne a v prípade, že lehota na podanie žaloby sa blíži ku koncu, podal žalobu sám, alebo požiadal súd o predĺženie lehoty.

Zastúpenie advokátom a lehota

Ak Centrum právnej pomoci pridelí občanovi advokáta, advokát je povinný konať v záujme klienta a dodržiavať všetky lehoty. Ak advokát zanedbá lehotu na podanie správnej žaloby, môže to mať pre klienta vážne následky, vrátane premlčania práva na súdnu ochranu.

Dôležité upozornenia

• Bezodkladné konanie: V prípade, že občan nesúhlasí s rozhodnutím orgánu verejnej správy, mal by bezodkladne konať a kontaktovať Centrum právnej pomoci alebo advokáta.
• Aktívne sledovanie lehoty: Aj počas posudzovania žiadosti o právnu pomoc je dôležité aktívne sledovať lehotu na podanie správnej žaloby.
• Možnosť predĺženia lehoty: V prípade, že lehota na podanie žaloby sa blíži ku koncu, je možné požiadať súd o jej predĺženie.

tags: #centrum #právnej #pomoci #správna #žaloba #lehota