Životopisy riaditeľov Charít v Košiciach a ich prínos

Tento článok sa zameriava na profily riaditeľov Charít pôsobiacich v Košiciach, s cieľom priblížiť ich životné cesty, profesionálne skúsenosti a významný prínos pre rozvoj charitatívnej činnosti v regióne.

Cyril Korpesio: Dve desaťročia vo vedení Arcidiecéznej charity Košice

Cyril Korpesio vedie Arcidiecéznu charitu Košice viac než dve desaťročia. Pod jeho vedením sa charita rozrástla na takmer 40 stredísk a zamestnáva viac ako 450 ľudí. Okrem riadenia sa dlhodobo zasluhuje o spravodlivé financovanie sociálnych služieb a stabilitu celého systému pomoci núdznym. Jeho dlhoročné pôsobenie svedčí o hlbokom oddaní sa charitatívnej práci a neustálej snahe zlepšovať životné podmienky ľudí v núdzi.

Peter Gombita: Kňaz a šéf Oázy - nádej pre nový život

Rímskokatolícky kňaz Peter Gombita (65) pracuje s traumatizovanými ľuďmi na hrane spoločnosti, života a bytia už viac ako tridsať rokov. Vedie najväčšie centrum pre bezdomovcov Oáza pri Košiciach. Okrem toho behá maratóny a chystá sa na beh okolo Slovenska.

Životná cesta Petra Gombitu

Peter Gombita vyrastal v Pakostove pri Humennom. Hovorí, že mal šťastné detstvo. „Žili sme chudobne, jednoducho, skromne. Otec bol prísny, niekoľkokrát som dostal bitku. Aj v škole nás mlátili ako žito. Do šiesteho ročníka som mal iba jednu trojku. Prestal sa učiť, nepísal úlohy, so školou chcel skončiť. „Dostal som deväť pätoriek, bitku som fasoval každý deň. Učiteľ si potom zavolal moju mamu a povedal jej: Sú iba dve možnosti. Buď prepadne alebo dvojka z chovania.

Zlomové momenty v živote Petra Gombitu

„Jedného dňa som znova v škole zatvoril oči a čakal, ako obyčajne, bitku za to, že som nemal úlohu. Po hodine som sa pozrel do zošita. Bola tam jednotka a úloha napísaná kostrbatým písmom. „Utiekol som na záchod, plakal a plakal. Tešil som sa, že peklo konečne skončilo, že sa to všetko prelomilo. Vrátila sa mi radosť. Na ten zážitok nezabudnem nikdy. Visel som vtedy na vlásku. Ak by ma mama nepodržala, neviem, neviem, ako by som dopadol. Bol to najväčší zlom v mojom živote,“ hovorí Peter Gombita.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad zariadení pre seniorov (Arcidiecézna charita Košice)

Oáza - nádej pre nový život

V Oáze platia tri základné pravidlá: zákaz alkoholu, drog a žobrania. Na začiatku ste boli ôsmi, teraz tu máte personál dvadsiatich sociálnych pracovníkov. Starajú o 300 ďalších, hovorme im klientov. V štátnych sociálnych zariadeniach je v prepočte na jedného klienta personálu niekoľkonásobne viac. Ak by sme mali jedného pracovníka na šesť ľudí, bolo by to pre nás úplne ideálne. Vedel by ich dobre zmanažovať a výsledky by boli oveľa lepšie, urobili by oveľa viac. Možno to bude aj v tom, že u náš je práca zároveň terapiou. Nebyť toho, polovica ľudí by tu zošalela. Kladieme veľký dôraz na to, aby ten kto môže pracoval. Dôležité je samozrejme dobré vedenie v práci a pracovný návyk. Bohužiaľ s malým mnžstvom personálu ich prácu a čas nevieme celkom dobre odkontrolovať a amanažovať.

Oáza sa nachádza v strede obrovských skleníkov, uprostred stoviek rozkvitnutých šípových ruží. V Oáze máte väčšinou ťažké prípady. Ľudí ktorí spadli do alkoholu, drog, hazardu. Ľudí zamotaných v podvodoch, v pochybnom podnikaní. Bez domova, s množstvom tráum. Peter Gombita hovorí, že zlo je prirodzenou súčasťou života. Všetci sa s ním stretneme a všetci ním musíme prejsť. Zvládnuť ho alebo ho aj nezvládnuť. Asi nás má niečomu naučiť. Je súčasťou programu nášho života. Keď to stvoriteľ tvoril, mohol to urobiť bez zla. Prečo to urobil takto? Myslím, že preto, aby sme zo zla vyšli poučení k väčšej radosti zo života. Oáza je na to, aby pomohla ľuďom vrátiť sa naspäť. Tam kde potrebujú a kde majú byť.

Aktivity a ocenenia Petra Gombitu

V roku 2016 získal ocenenie Košičan roka, pravidelne beháva maratóny. Od roku 2008 ich zabehol 27. Absolvoval aj 1550 kilometrov dlhý ultramaratón z Košíc do Vatikánu, ktorým chcel upozorniť na chudobu vo svete.

Vízia Petra Gombitu pre sociálnu prácu

So sociálnou prácou máte viac ako tridsať rokov skúseností. Myslím, že všetky sociálne zariadenia a neziskovky, ktoré sa tejto problematike venujeme, sme sa za tú dobu veľa naučili. Ale. V sociálnej oblasti potrebujeme legislatívny a finančný mechanizmus najmä pre rodiny v sociálnej núdzi. A samozrejme oveľa viac personálu, hovorí Peter Gombita. To znamená nastaviť mechanizmus tak, ako je nastavený napríklad v školách alebo v športe. Presne vieme koľko stojí jedno futbalové mužstvo, kto ho má tvoriť, koľko peňazí potrebuje a aký má rozpočet. Bez toho to jednoducho nejde. Neexistuje, aby tam chýbali peniaze. Myslím teraz hlavne legislatívny a finančný mechanizmus, najmä pre rodiny v sociálnej núdzi. A samozrejme potrebujeme v tejto oblasti oveľa viac personálu. Určite o takých 5-tisíc zamestnancov viac. Osobitná otázka v rámci toho celého je rómska problematika. Takže ak by dal štát na toto všetko potrebné prostriedky a ľudí, oveľa menej by pootm v budúcnosti doplácal.

Peter Gombita hovorí: Určite sme sa niekde posunuli. Viac sme toho spoznali, objavili, vymysleli. Ale keď sa tak pozerám na človeka a hlavne na rodiny, stále mám silný pocit, že menej je viac. Že človek mohol a môže byť šťastnejší s menej vecami, ako máme teraz. Neviem, asi nám chýba taká jednoduchá, ľudská radosť. Áno, hmotných vecí máme viac. Život človeka ale netvorí len hmota, vývoj a vývin. Ale aj jeho srdce a jeho duša. A tie hmotné veci nepotrebujú. Potrebujú úplne iné hodnoty. Kultúru, rodinu, vzťahy, náboženstvo, spokojnosť. Sme takí bohatí, ako sa vieme tešiť zo života. A nikoho z nás nič neobíde.

Prečítajte si tiež: Aktuálna situácia na Ukrajine a pomoc

Ďalší pracovníci Charít v Košiciach

Okrem riaditeľov je dôležité spomenúť aj ďalších pracovníkov Charít, ktorí sa podieľajú na poskytovaní pomoci a podpory ľuďom v núdzi. Medzi nich patrí napríklad Daniela Dzamová, sociálna pracovníčka Charitného domu sv. Andrea, Charitunová, vedúca Denného stacionára sv. Jaroslav Blanár, koordinátor rozvoja pracovných zručností, Charitný dom sv.

Rozlúčka s otcom Michalom Vasiľom

V Košiciach sa rozlúčili s otcom sekretára Kongregácie pre východné cirkvi Cyrila Vasiľa - Michalom Vasiľom. Pohrebným obradom, pred ktorým sa prítomní modlili za zosnulého kňaza posvätný ruženec, predsedal vladyka Cyril. Spojené boli aj s liturgiou, na ktorej sa prítomným prihovoril košický eparcha Mons. V košickej gréckokatolíckej katedrále sa spolu s veriacimi zhromaždili aj ďalší biskupi - Peter Rusnák, Milan Lach, Bernard Bober, Stanislav Stolárik. Na obradoch sa zúčastnili aj vladykovia Fülöp Kocsis, hajdúdorožský arcibiskup a metropolita z Maďarska, Atanáz Orosz, miškovecký eparcha, a Eugeniusz Popowicz, pomocný biskup v Przemyśli v Poľsku. Prítomný bol aj podpredseda Národnej rady Ján Figeľ. Ďalej veľký počet kňazov a veriacich. V homílii sa prítomným prihovoril vladyka Milan. Všetkým pripomenul všeobecnú ľudskú skúsenosť z rozličných typov lúčenia, ktoré zažil aj nebohý kňaz o. Michal Vasiľ, ktorý sa musel rozlúčiť s formáciou v kňazskom seminári počas rokov totality a likvidácie Gréckokatolíckej cirkvi a tiež s dvomi farnosťami, kde počas pastorácie pôsobil. Ako paralelu použil slová Ježišovej rozlúčky s apoštolmi pres svojim umučením: „Veru, veru, hovorím vám: Vy budete plakať a nariekať, a svet sa bude radovať. Budete žialiť, ale váš smútok sa premení na radosť“ (Por. Na konci pohrebných bohoslužieb boli prečítané kondolenčné listy zo Štátneho sekretariátu vo Vatikáne, ktorý tlmočil prejavy sústrasti a kresťanskej nádeje od Svätého Otca Františka a tiež všetkých pracovníkov sekretariátu. Telesné pozostatky neskôr uložili v rodinnom hrobe na miestnom cintoríne v Nižnom Čaji. O. Michal Vasiľ, st. sa narodil 12. septembra1926 vo Vechci (o. Vranov nad Topľou). Po získaní základného vzdelania absolvoval Učiteľskú akadémiu v Michalovciach, ktorú ukončil v roku 1945. Dva roky pôsobil v učiteľskej praxi. Po počutí Božieho volania ku kňazskému stavu sa v roku 1947 prihlásil na Gréckokatolícku bohosloveckú fakultu v Prešove. Tu ho do duchovného stavu pristrihol bl. vladyka Pavol P. Gojdič. V 3. ročníku štúdia ho zastihol smutne známy rok 1950 a udalosti násilnej likvidácie Gréckokatolíckej cirkvi v bývalom Československu. Na povolávací rozkaz nastúpil do vojenskej služby PTP (pomocných technických práporov) v bani v Karvinej, Plzni a inde, kde strávil na rôznych manuálnych prácach tri roky. Bola to vysoká škola života a svedectva vernosti Katolíckej cirkvi. Po prepustení z PTP sa zamestnal v podniku Drevona Vranov, kde pracoval ako účtovník od roku 1954. V roku 1958 sa oženil s Máriou rod. Lackovou. Pán im požehnal v manželstve dvoch synov. Kňazskú vysviacku prijal 11.5.1969 z rúk blaženého biskupa ThDr. Vasiľa Hopka v Prešove. Bola to prvá verejná vysviacka gréckokatolíckych kňazov po vyše 18 rokoch. Nasledujúcich sedem rokov pôsobil ako administrátor farnosti Vernár. V roku 1976 bol vymenovaný za administrátora farnosti Zdoba - Sady nad Torysou, kde pôsobil 21 rokov až do odchodu na zaslúžený odpočinok. Tu zažil dvojnásobnú radosť kňazských primícií svojich synov, z ktorých mladší sa stal neskôr biskupom. Po skončení aktívnej pastoračnej služby sa usadil v Nižnom Čaji, kde nakoľko mohol, ešte kňazsky vypomáhal. Otec Vasiľ bol tichý, pracovitý a pokojamilovný kňaz. Vyžarovala z neho zdravá kňazská nábožnosť. V pastoračnej službe sa snažil vychádzať dobre so všetkými ľuďmi. S ním odchádza jeden z posledných svedkov udalostí 50-tych rokov. Sám o tom vydal svedectvo pri výrobe dokumentárneho filmu Vzkriesenie. Posledných šesť rokov striedal svoj pobyt medzi farou syna Michala a rímskym bytom syna Cyrila. Svoju dušu odovzdal Stvoriteľovi v piatok 27. Foto: Vianoce 2011; zľava: o. Michal Vasiľ st.,synovia - vladyka Cyril Vasiľ a o. Michal Vasiľ.

Púť charít v Sárospataku

V sobotu 8. októbra sme sa zúčastnili Púte charít, ktorá sa konala v maďarskom meste Sárospatak, rodisku sv. Alžbety Uhorskej. Spoločne sa stretlo niekoľko desiatok pracovníkov z jednotlivých charít z celého Slovenska. Predpoludňajší program bol venovaný modlitbám a slávnostnej svätej omši, ktorú celebroval prezident Slovenskej katolíckej charity Mons. Tomáš Galis a trnavský arcibiskup, Mons. Ján Orosch. Púť každoročne organizuje jedna z diecéznych charít na inom mieste. Organizácii sa tento rok zhostili kolegovia zo Spišskej katolíckej charity. „K spoločnej púti nás inšpiroval fakt, že svätá Alžbeta je patrónkou charity, aj slovenskej a maďarskej. Sárospatak je jej rodiskom, žili sme spoločne v jednej krajine. Kto pozná príbeh svätice Alžbety vie, že rozdávala núdznym chlieb, ktorý sa v koši premenil na ruže. Na tejto púti sa preto symbolicky rozdával účastníkom posvätený chlieb.

Národná cena starostlivosti Dobré srdce 2025

Národnú cenu starostlivosti Dobré srdce 2025 získali aj tento rok dvaja významní pracovníci katolíckych charít. Miška Čavarová pôsobí v Centre pomoci človeku v Trnave, kde denne stretáva ľudí bez domova. Pomáha im nielen prakticky, ale predovšetkým ľudsky, s empatiou a pokojom, ktorý vnáša do každého kontaktu. „Toto ocenenie si veľmi vážim a myslím pri tom na veľa iných ľudí, ktorí by si ho tiež zaslúžili.

Prečítajte si tiež: Charita Prešov - voľné pracovné miesta

tags: #charita #košice #riaditeľ #životopis