Život na invalidnom vozíku: Prekonávanie bariér a dosahovanie plnohodnotného života

Invalidný vozík nemusí byť prekážkou plnohodnotného života. Práve naopak, môže byť prostriedkom k inklúzii, nezávislosti a prekonávaniu bariér. Aj na vozíku dokáže byť človek šťastný a prežiť život radostne. V prijatí je cesta. Nikdy nemôžem povedať, že som šťastný, že som na vozíku, ale aj na vozíku dokáže byť človek šťastný a prežiť život radostne.

Slovenskí paralympionici: Nezломні vzory a motivácia

Slovenskí paralympionici nosia z medzinárodných turnajov medaily, napriek biednej situácii na domácej pôde. Medzinárodné úspechy neodzrkadľujú podmienky, ktoré naši športovci majú. Zaostávame. Dôležité je, že pre deti s hendikepom nie je hrdinkou len Petra Vlhová, ale aj Veronika Vadovičová, ktorej životný príbeh je obrovskou motiváciou. Dievča, ktoré sa narodilo s rázštepom chrbtice, si ako koníček vybralo streľbu, v ktorej patrí k najlepším na svete. Pre hendikepovaných mladých je okrem Petra Sagana motiváciou Jozef Metelka - v Anglicku prišiel pri nehode o nohu, dnes je úspešný reprezentant v cestnej cyklistike. Aj náš športovec Radko Malenovský takto skočil do vody a dnes je z neho majster sveta v streľbe. Lebo sa nevzdal. K predchádzaniu úrazom máme preventívne kampane Prevencia má cenu zlata! Slovenský paralympijský tím Paríž začali komunikovať prívlastkom nezlomní. Nezlomnosť asi najviac vystihuje paralympizmus.

Príkladom je aj Patrik Kuril, ktorý sa nešťastne zranil pri pretekoch. Organizátor zabudol otvoriť rampu, cez ktorú preletel, a dnes preteká medzi telesne znevýhodnenými športovcami. Slovenský paralympijský výbor je inštitúcia, ktorá je postavená na veľmi silných životných príbehoch konkrétnych ľudí. Práve oni tvoria túto inštitúciu. Alenka skončila na vozíku, keď mala štrnásť rokov, tiež po autonehode, keď bola na zadnom sedadle. Nezlomilo ju to, naopak, skončila medzi svetovou elitou. V súčasnosti je matka dvoch nádherných dcér a Paríž bude jej siedmou letnou paralympiádou.

Inklúzia a bežný život s invalidným vozíkom

Vďaka invalidnému vozíku môže zdravotne znevýhodnený zažívať inklúziu v každodennom živote. Môže sa zúčastňovať na podujatiach, mať rovnaké príležitosti ako intaktná časť spoločnosti, stretávať sa s rodinou, priateľmi a fungovať bežne, ako zdraví ľudia. Vozičkári môžu robiť veci, ktoré sa kedysi zdali ako nemožné. Približne 10% svetovej populácie, čo je odhadom 650 miliónov ľudí, má zdravotné znevýhodnenie. Je dôležité si uvedomiť, že invalidný vozík nie je prekážkou, ale prostriedkom, ktorý umožňuje ľuďom so zdravotným znevýhodnením plnohodnotne žiť.

Mýty a realita: Pohľad na život s invalidným vozíkom

Niekedy sa s ľuďmi na invalidnom vozíku spájajú zbytočné predsudky a opovrhnutia. Používatelia invalidných vozíkov nie sú pripútaní na svoj invalidný vozík. Ide o zariadenie, ktoré im umožňuje dostať sa na rôzne miesta, presúvať sa z bodu A do bodu B. Netreba mať predsudky, že keď sa ľudia postavia na nohy, kamuflujú svoje ochorenie. Existuje mnoho dôvodov, prečo môže niektorý používateľ používať invalidný vozík iba istý čas - chronické bolesti, únava, obmedzenie pohyblivosti, únava a vyčerpanie po operácii a pod. V prípade takej roztrúsenej sklerózy je jeden deň možné zvládnuť bez paličky či vozíka, ale iný zase bez vozíka nedokážu fungovať.

Prečítajte si tiež: Pohľad na striedavú starostlivosť

Rešpekt a empatia: Ako sa správať k ľuďom na invalidnom vozíku

Pre väčšinu užívateľov je invalidný vozík predĺžením tela, preto by sme mali na to klásť dôraz, keďže tu hovoríme o pravidlách osobného priestoru. Čo to v praxi znamená? Neopierajte sa oň nohami ani rukami, nepoužívajte ho ako kreslo či odkladací priestor. Nikdy sa nedotýkajte, ani nepohybujte s invalidným vozíkom bez povolenia majiteľa, a to aj v prípade, ak je invalidný vozík práve využívaný. Mnohokrát sa ľuďom pri vnímaní ľudí na invalidnom vozíku vybaví sentiment súvisiaci s pomocou a akousi ľútosťou. Ľudia na invalidnom vozíku často pomoc nepotrebujú, jediné, čo vyžadujú, je prijať a vnímať nie menejcenne. V prípade, ak stretnete človeka na vozíku, ktorý bude vo vašom ponímaní potrebovať pomoc pri presune cez schody, bariéru či v danej situácii, nezabudnite ho najskôr osloviť a spýtať sa, či pomoc potrebuje. Ak však povedia nie, rešpektujte ich a netlačte príliš na pílu, nesnažte sa im prejavovať ľútosť, podceňovanie či zbytočné emočné poznámky, ktoré by ničomu nepomáhali.

Intimita a vzťahy: Život s invalidným vozíkom nie je obmedzený

Sex je prirodzenou ľudskou túžbou, rovnako tak ľudia na invalidnom vozíku nevnímajú a necítia sex inak, než ktokoľvek iný. Napriek tomu, že niektoré zdravotné znevýhodnenia spôsobujú komplikácie súvisiace so sexuálnym životom („tradičným sexom“), mnohí (dokonca aj s poranením miechy), môžu mať plné vnímanie a kontrolu v rámci svojej intimity. Je to však stále tabu téma, o ktorej je nutné rozprávať! Zdravotne znevýhodnení sú súčasťou spoločnosti, a aj ich sa sex bezprostredne týka. Zdravotné a obdobné pomôcky, ako kliny, posuvné stoličky, hojdačky môžu uľahčiť sex. Dokonca aj invalidný vozík môže byť skvelou pomôckou, stačí použiť trochu fantázie. Kde je vôľa, tam je cesta. Možno sa niekedy nazdávate, že zdravotne znevýhodnení nemajú priateľov, partnerov, deti. Často si človeka, ktorý je s vozičkárom, spájame s opatrovateľom, asistentom, ale mnohokrát je to práve partner, manžel, kamarát, dieťa. Nezabúdajme však, že to nie je nutnosť, že s nimi musia byť, ale práve fakt, že s nimi chcú tráviť čas. Nie preto, že sa o nich musia starať. Je skrátka nepríjemné, keď si niekto myslí, že jediným dôvodom, prečo sa s vami niekto stretáva, je to, že musí. Ešte stále niektorí ľudia vnímajú za nezvyčajné, keď vidia vozičkárov v klube, bare alebo na párty - ale prečo by sa vozičkári nemohli baviť a užívať si tanečný parket, keď sa im to zachce? Čo by im malo brániť v tom, aby vytriasli tanečný parket? Tancovať - a ešte ako dobre, sa dá aj na vozíku, a točiť ešte lepšie, ako by ste si mysleli!

Dostupnosť a ohľaduplnosť: Zlepšenie kvality života

Vo všeobecnosti by sme si mali uvedomiť, že dostupné zariadenia, ako sú toalety, parkovacie miesta pre zdravotne znevýhodnených existujú. Je však nutné si uvedomiť a zamyslieť sa nad tým, že sú určené pre túto skupinu ľudí. Takže len preto, že nechcete stáť v rade alebo dlhšie hľadať miesto na parkovisku, nie je ospravedlnenie pre ich použitie. V mnohých prípadoch je možné autá upraviť tak, aby umožňovali šoférovať aj človeku na invalidnom vozíku. Nožné pedály sa dajú zdvihnúť, premiestniť, alebo dokonca nahradiť ručne ovládanými zariadeniami.

Intelekt a schopnosti: Prekonávanie podceňovania

Nestalo sa vám, že ste vozičkára hneď zaradili k nesvojprávnym, prípadne podceňovaným a nerovnocenným? Mali by sme si položiť ruku na srdce a zamyslieť sa, prečo to takto súdime. Mnoho vozičkárov nie je vôbec mentálne znevýhodnených, často sú dokonca nadpriemerne inteligentní. A ak by aj boli, nemáme právo niekoho podceňovať, odsudzovať. Skúsme človeka najskôr spoznať, a až tak si vytvárať názor.

Prekážky a výzvy: Cesta k aktívnemu životu hendikepovaných detí

Ak chcete robiť šport zdravotne znevýhodnených, tak potrebujete v prvom rade bezbariérovú infraštruktúru. Ak nemáte auto, tak na Slovensku sa neviete ani vlakom, ani autobusom v podstate nikam prepraviť. Čiže ak žijete v nejakej dedinke a trénuje sa v Prešove, je nutné, aby rodina mala auto. To je prvý hendikep. A druhý? Zdravému dieťaťu kúpia rodičia bicykel v hypermarkete, vozičkár potrebuje handbike a ten stojí od dvaapoltisíc do sedemtisíc eur. Má rodina toľko peňazí a je ochotná investovať sumu malého auta do bicykla? To isté platí, ak chce hendikepovaný lyžovať, potrebuje mať monolyžu - zariadenie na lyžovanie pre vozičkárov. Ak chce hrať stolný tenis, potrebujete športový vozík, a ak má amputovanú nohu, potrebuje protézu. Tu štát neprispieva vôbec. Prispieva na bežnú činnosť, ale nie na športovú. Koľko je bezbariérových plavární na Slovensku? Máme ich približne 57, ale bezbariérových je minimum, možno jedna na Mokrohájskej ulici v Bratislave, ktorú postavili z dotácií nórskych fondov. Ak by si chcel ísť vozičkár pozrieť nejaké športové podujatie, je to možné bez problémov? Postavilo sa veľa novej infraštruktúry. Ale napríklad aj samotný Zimný štadión Ondreja Nepelu vám na hokejový zápas predá dokopy desať lístkov pre divákov vozičkárov. Jedenásty v poradí má smolu. Čo je to desať miest na taký veľký štadión?

Prečítajte si tiež: Nevera a manželstvo: Prečo sa nerozvádzajú?

Motivácia a podpora: Fond na podporu športu

Našťastie máme dnes už fond na podporu športu, ktorý by mal zabezpečovať vznik novej infraštruktúry. Tam má Slovenský paralympijský výbor svojho zástupcu.

Príbehy inšpirácie: Životné cesty plné prekonávania prekážok

Lucia: Narodila sa s rázštepom chrbta a lekári následne zistili aj ďalšie diagnózy, ktoré s týmto ochorením súvisia. Lucke rázštep chrbta poškodil funkcie dolných končatín i močového mechúra. Napriek hendikepu a odkázanosti na invalidný vozík sa Lucii podarilo začleniť do bežného života. Po skončení základnej školy začala chodiť na obchodnú akadémiu v Zlatých Moravciach. Má rada umenie - venuje sa spevu a recitovaniu a s maminou pomocou zvládala všetko - školu, kultúrne podujatia i nákupy.

Marcel Nikoli: V Demänovej doline spadol chrbtom na strmú kamennú suť a diagnostikovali mu paraplégiu - ochrnutie dolných končatín po úraze chrbtice. Následne sa dostal k lyžovaniu na špeciálne upravenej lyži (monoski) pre sediace osoby a začal lyžovať v Handlovej. Dostal sa aj do Slovenskej reprezentácie v lyžovaní telesne postihnutých športovcov v kategórii sediaci muži. Neskôr mu našli krvnú zrazeninu v krčnej chrbtici, ktorá mu spôsobovala tŕpnutie a silné bolesti v krčnej chrbtici. Kvôli tomu musel ukončiť štúdium a aj lyžovanie na monoski. Napriek tomu sa snaží žiť aktívnym rodinným aj spoločenským životom a jeho sen je HANDBIKE - špeciálny bicykel pre ľudí mobilných len na invalidnom vozíku.

Mária Gazdíková: Život vo vozíku sa Márii Gazdíkovej zásadne zmenil po tom, ako ju rodičia prihlásili do jednej televíznej súťaže. Stala sa totiž „profesionálnou“ tanečníčkou, členkou Tanečného klubu Ellegance v Košiciach. Na Majstrovstvách Európy v tanečnom športe na vozíčku obsadili 2. miesto vo freestyle a 3. miesto v štandardných tancoch.

Rufino Borrego: Zlá diagnóza ho „odsúdila“ na život vo vozíku, ktorý trval rovných 43 rokov.

Prečítajte si tiež: Zmeny v zdravotných odvodoch pre invalidných dôchodcov

Wyatt Banks: Wyatt ochrnul od krku dole. Po nasadení účinnej liečby došlo k zlepšeniu zdravotného stavu chlapca, no naďalej ostal ochrnutý od pása dole. Vyskúšali ho preto posadiť na invalidný vozík, aby sa Wyatt snažil presúvať za hračkami.

Tomáš: Všetko prekazil v jednu slnečnú nedeľu pád z výšky, keď sa oprel o zle ukotvené zábradlie. Následne ochrnul a absolvoval všetky možné vyšetrenia a rehabilitácie. Musel začať úplne odznova. So všetkým čo k tomu patrí. Priznáva, že neraz bol na dne a mal aj nedobré myšlienky. Chcel so všetkým skoncovať. Našťastie tak neurobil a dnes pomáha iným ľuďom s podobným osudom. Rád o sebe hovorí, že teraz žije už svoj druhý život. Pretože ten prvý bol úplne iný, počas neho behal a chodil a teraz sa zasa vozí „na kočárku“.

Tomáš Masaryk: Tomáš Masaryk pred osemnástimi rokmi prežil vážnu autonehodu, no neodrovnalo ho to. Úlomky zlomeného šiesteho stavca sa pozapichovali do jeho miechy, výsledkom čoho bolo, že zostal ochrnutý od polovice hrudníka dole. Všetko mu vychádzalo, ako chcel…Až jedného dňa, dva týždne po promóciách, išiel so spoluhráčmi autom na tréning do Senice, kde vtedy hosťoval. Tomáš zistil, že už vôbec nič v jeho živote nebude ako predtým. Podpora rodiny je pre ľudí s podobným osudom zrejme kľúčová a Tomáš Masaryk mal v tomto šťastie v nešťastí. Od futbalu k tenisu - po dlhých rokoch plných náročných udalostí a absolútne zmeneného života sa začali Tomášove dni podobať na tie, na ktoré bol zvyknutý pred nehodou. Tréningy, pot, pohyb - aj keď na dvoch kolesách, ale aj tak pohyb, vrátili radosť do života človeku, ktorý predtým bez športu nebol ani deň.

Martin Suchý: Jeho život minulý rok zmenila nešťastná udalosť. Mal nehodu v práci. Minulý rok v júli som potreboval vyjsť na strechu. Išiel som po lešení a prelomila sa mi podlážka. Spadol som z pätnástich metrov. Pri páde sa mi poškodil dvanásty stavec, ktorý mi nahradili titánovou stabilizáciou. Poranilo mi miechu a bedrový stavec. Mal som polámané rebrá, rameno a ruku, ale to nebolo také podstatné. Som ochrnutý od pása nadol, no žijem a nevzdám sa. Život je boj a ja budem bojovať.

tags: #chlap #na #invalidnom #vozíku #život