Chránené bývanie pre schizofrenikov: Podmienky a možnosti na Slovensku

Schizofrénia je závažná duševná porucha, ktorá postihuje približne jedno percento populácie. Na Slovensku to predstavuje približne 50 000 ľudí. Táto porucha môže výrazne znížiť kvalitu života nielen samotného pacienta, ale aj jeho rodiny. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o možnostiach chráneného bývania pre ľudí so schizofréniou na Slovensku, vrátane podmienok prijatia, dostupných služieb a súvisiacich tém.

Duševná porucha a jej prejavy

Duševná porucha, alebo duševné ochorenie, je termín, ktorý zahŕňa široké spektrum duševných a emocionálnych stavov. U človeka ju väčšinou sprevádza niekoľko rokov, či desaťročí, alebo dokonca celý život. Typ, intenzita a trvanie symptómov sú u jednotlivcov rôzne, aj keď sa jedná o rovnaké ochorenie, rovnakú diagnózu. Symptómy často prichádzajú a odchádzajú a nie vždy sledujú pravidelný vzor, preto je ťažké predpovedať prepuknutie a ďalší vývoj ochorenia.

Pravidelné užívanie liekov môže potlačiť nástup symptómov ochorenia a navodiť remisiu (prechodné vymiznutie prejavov choroby). Pre niektorých ľudí predstavuje duševné ochorenie periodické epizódy, ktoré vyžadujú dlhodobú liečbu liekmi, niekedy doplnenú o psychoterapiu a stálu podporu.

Naopak, niektorí ľudia s duševnou poruchou nepotrebujú žiadnu podporu, niektorí občasnú a iní podstatnú, stálu podporu na to, aby dokázali fungovať. Duševnú poruchu, vďaka dnes dostupným moderným liekom s minimálnymi negatívnymi vedľajšími účinkami, nevidno. V tom sa líši od iných typov zdravotného postihnutia. To môže byť pre postihnutého výhodou, aj nevýhodou. Človeka duševná porucha ovplyvňuje najmä v medziľudských vzťahoch, doma a v zamestnaní. Hlavnými prejavmi duševnej poruchy sú problémy s vyjadrením emócií a postihnutie myslenia, prejavom sú napríklad ploché emócie, či svojrázna logika. Vďaka tomu je kontakt s inými ľuďmi iný, zvláštny. Takýto človek často stráca priateľov a porozumenie okolia. Ďalším prejavom môže byť strata sebavedomia a dôvery vo svoje schopnosti, čo spôsobuje podceňovanie sa.

Celkovo môže dôjsť k zhoršovaniu medziľudských kontaktov, prípadne sa pridávajú úzkosti, človek ani nevychádza z domu. Následkom môže byť až úplná izolácia zo spoločnosti. Hlavným spôsobom liečby duševných porúch je farmakoterapia (liečba liekmi), ktoré môžu výrazne ovplyvniť schopnosti a prejavy človeka. Lieky ho často tlmia, spomaľujú, veľa spí. Na začiatku prepuknutia akútneho ochorenia prípadne naopak má problémy so spánkom, následkom čoho je potom fyzicky unavený.

Prečítajte si tiež: Možnosti chráneného bývania

Duševné ochorenia sú rôznorodé a dôsledky postihujú človeka rôzne, v závislosti od intenzity, od veku prepuknutia ochorenia, od podpory zo strany rodiny a spoločnosti a viacerých ďalších faktorov. Každá „diagnóza“ si vyžaduje špecifický prístup, vytvorenie individuálneho terapeutického plánu, niektoré potreby sú však rovnaké. Spoločným znakom tejto skupiny pre väčšinu pacientov je potreba dlhodobej stálej starostlivosti a podpory.

Sociálne služby pre ľudí s duševnými poruchami

Sociálne služby všeobecne sú potrebné najmä pri závažnejších chronických duševných ochoreniach, ako sú schizofrénia, afektívne poruchy (ako je napríklad depresia, bipolárna porucha), poruchy osobnosti, organické duševné poruchy (demencie a pod.), závislosti a pod. Pre niektoré duševné ochorenia je typické, že k prejaveniu prvých príznakov dochádza už v mladom veku. Následkom toho mladí ľudia často nedokončia ani strednú školu, prípadne prerušia štúdium na vysokej škole. V ideálnom prípade dostane človek s duševným ochorením (DO) starostlivosť, pomoc a podporu v rodine. Ak sa však rodina o postihnutého človeka príkladne stará a potom rodičia zomrú, takíto ľudia potom často nevedia fungovať v každodennom živote.

Potrebná liečba a potrebné spôsoby sociálnej rehabilitácie pre ľudí s DO sa samozrejme nedajú zovšeobecňovať. Vo veľkej miere však platí, že okrem správne nastavenej psychiatrickej a psychoterapeutickej liečby títo ľudia potrebujú pocit istoty. Je preto potrebné v rámci liečebnej, následnej a sociálnej starostlivosti pre nich vytvoriť špecifické prostredie, kde môžu napredovať podľa svojich potrieb a momentálnych schopností, väčšinou pomalším tempom ako ľudia bez DO. Sociálna rehabilitácia človeka s DO by do veľkej miery mala zahŕňať aj príbuzných, či iné blízke osoby. Typickou charakteristikou DO je stigma a predsudky, ktoré sú s ním spojené. Všeobecný názor, rozšírený medzi verejnosťou je, že ľudia s DO sú nevyspytateľní, nespoľahliví, prípadne nebezpeční. Potencionálni zamestnávatelia často práve z týchto dôvodov odmietnu uchádzača o zamestnanie, keď sa dozvedia, že je v zdravotnej starostlivosti pre duševnú poruchu. Stigmatizácia duševného ochorenia má často za následok, že človek ním trpiaci nevyhľadá odbornú pomoc (psychiatra, psychológa), prípadne odmieta pomoc a rady príbuzných.

Duševné ochorenie sa prejavuje nielen symptómami ochorenia, ale aj obmedzeniami v sociálnom živote, nespôsobilosťou vykonávať určité činnosti. Z tohto dôvodu aj dopady ochorenia sa prejavujú v spoločenskej a sociálnej oblasti, nezamestnanosť, stigmatizácia, spoločenská izolácia, marginalizácia, strata domova, a pod. Práve z týchto dôvodov sú sociálne služby a sociálna rehabilitácia pre túto cieľovú skupinu mimoriadne dôležité.

„Reťaz“ služieb sociálnej rehabilitácie by mala na seba nadväzovať a posúvať klienta k sebestačnosti - čiže počas liečby ochorenia by mala viesť od potlačenia príznakov ochorenia v ambulantnej či nemocničnej zdravotnej starostlivosti, cez podporu spoločenského fungovania v rámci dennej rehabilitácie v dennom stacionári a dennom (rehabilitačnom) centre k pomoci v samostatnom živote prostredníctvom agentúr domácej starostlivosti, či zariadení chráneného bývania.

Prečítajte si tiež: Porovnanie chránených dielní SR a PR

Čo sa týka zamestnania, sociálna rehabilitácia by mala viesť od obnovy pracovných schopností a návykov v pracovných dielňach v zdravotníckom (psychiatrický stacionár) a potom sociálnom (rehabilitačné stredisko) dennom centre cez tréningové pracoviská slúžiace obnove stratených pracovných návykov, ďalej chránené a podporované zamestnanie klienta v chránenej dielni, na chránenom pracovnom mieste, či v zamestnaní s pomocou pracovného asistenta až k umiestneniu klienta na otvorený pracovný trh, čiže celkovo k samostatnosti a nezávislosti od pomoci iných.

Proti stigmatizácii duševného ochorenia je vhodné vzdelávanie verejnosti o duševných ochoreniach, vzdelávanie rodinných príslušníkov, ale aj samotných jednotlivcov s DO. Táto tzv. Komunita - komunikácia v skupine, vyjadrenie svojich názorov, spokojnosti či nespokojnosti s aktivitami, či liečebným plánom. Terapeutická komunita je súčasťou liečby DO v zdravotníckom zariadení (nemocnici), počas následnej liečby v dennom stacionári, ako aj v zariadeniach následných sociálnych služieb, ako je napríklad rehabilitačné stredisko. Komunita navodzuje pocit bezpečného a známeho prostredia, pomáha klientovi zlepšovať svoje komunikačné schopnosti, ktoré sú často vplyvom duševného ochorenia zhoršené.

Psychoterapia, alebo „terapia rozhovorom“ medzi klientom o odborníkom - psychoterapeutom. Psychoterapia je u niektorých pacientov dôležitou súčasťou liečby človeka s DO. Existuje viacero druhov psychoterapie, ako je napríklad individuálna, skupinová, manželská alebo rodinná.

K ďalším druhom terapie, ktorá sa okrem liekov a psychoterapie používa pri duševnom ochorení, je arteterapia, čiže liečba umením. Ide o vyjadrenie myšlienok, pocitov a celkovo svojej kreativity prostredníctvom výtvarného, či iných druhov umenia. Tiež je možné považovať ju za súčasť sociálnej rehabilitácie, nakoľko umožňuje klientovi preklenutie komunikačných bariér, spôsobených ochorením a zapojenie sa do práce v kolektíve.

Sociálne poradenstvo je ďalšou formou, ktorú je možné označiť za súčasť, či podporu sociálnej rehabilitácie klienta s DO. Sociálne poradenstvo obnáša poskytovanie poradenstva klientom ohľadom vyhľadávania dostupných sociálnych služieb, pomoc pri kontaktoch s úradmi, ako aj ďalších oblastí bežného života. Samotná sociálna rehabilitácia, teda rehabilitovanie zručností klienta s DO sa realizuje viacerými spôsobmi. Jedným z nich je práca v pracovných či umeleckých dielňach (napríklad dielňa krajčírska, stolárska, keramická), príprava jedál, a pod. Jedná sa jednak o obnovu či rozvoj jemnej motoriky, nácvik pravidelnej pracovnej činnosti a pravidelného pracovného režimu, prejavenie kreativity, osvojenie si nových zručností.

Prečítajte si tiež: Občania so zdravotným postihnutím a dielne

Patria sem rôzne pracovné činnosti ako sú napríklad pracovné či umelecké dielne, hudobné a tanečné aktivity, spoločenské podujatia, umelecká tvorba, výuka práce na počítači, spoločenské a edukačné programy pre príbuzných či s príbuznými, športové činnosti, výuka cudzích jazykov a pod. Na rozdiel od dielní či aktivít poskytovaných v rehabilitačných strediskách, ktoré sú organizované a vedené väčšinou odborníkmi (sociálnymi, psychologickými či zdravotníckymi pracovníkmi), aktivity občianskych združení sú väčšinou organizované dobrovoľníkmi, často z radov klientov alebo príbuzných klientov s DO.

Chránené bývanie ako forma podpory samostatného života

Čo sa týka samostatného života, ktoré je vlastne jedným z hlavných cieľov sociálnej rehabilitácie človeka s DO, výraznou pomocou je tzv. chránené bývanie, t.j. ubytovanie klienta v byte či rodinnom dome, kde má svoje súkromie, zároveň však má k dispozícii dohľad odborného pracovníka a sociálne poradenstvo. Táto služba podporuje samostatnosť klientov, stimuluje ich k zodpovednosti a k riešeniu drobných prekážok každodenného života. Znižuje sa tak ich ďalšia závislosť od psychiatrickej starostlviosti. V zariadení chráneného bývania majú klienti stanovený režim dňa, pozostávajúci z budíčka, osobnej hygieny, raňajok, komunity, upratovania priestorov, doobeňajšieho individuálneho programu, obedu, poobedňajšieho programu so sociálnou pracovníčkou. Potom nasleduje individuálny program, večera, oddych a nočný kľud. Základným predpokladom pre vytvorenie služby chráneného bývania pre klientov je zabezpečenie a prevádzka obytných priestorov, čiže potreba značných počiatočných investícií.

Význam práce pre človeka s duševnou poruchou je veľký. Zamestnanie je zdrojom príjmu a pravidelnou zmysluplnou aktivitou, čo sú dôvody dôležité už aj samé o sebe. Zamestnanie má však veľký význam aj ako príležitosť pre sociálne kontakty, pre rozvoj sebadôvery, pre integráciu do komunity a celkové zvýšenie kvality života. Svoje pôvodné pracovné schopnosti, zručnosti a vedomosti človek s chronickým DO často stráca, existuje však viacero spôsobov sociálnej pomoci pri návrate do zamestnania. Jedným zo spôsobov je chránené zamestnávanie, čiže práca na pracovnom mieste vytvorenom pre človeka so zdravotným postihnutím, či už v chránenej dielni alebo na otvorenom pracovnom trhu.

Osobná asistencia, ako sociálna služba, sa pre skupinu ľudí s DO používa minimálne, napriek tomu, že pomoc osobného asistenta pri zvládaní úloh, ktoré človek s DO kvôli príznakom svojho ochorenia zvládnuť nedokáže (na určitú prechodnú dobu či trvalo). Táto služba sa u tejto cieľovej skupiny klientov zatiaľ nevyužíva najmä preto, že ešte to nie je zaužívané. Napriek tomu, mnohé prejavy duševného ochorenia je možné prekonať práve s pomocou druhej osoby (ako je napr. Špecializovaná agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS) je forma ošetrovateľskej pomoci klientovi v domácnosti. Poskytovanie tejto pomoci klientom s DO je relatívne nové. Agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti existujú v Slovenskej republike už od polovice 90.

Rekondičný pobyt, viacdňové sústredenie na mieste mimo vlastného bydliska je ďalšou aktivitou sociálnej rehabilitácie, ktorú z vlastnej iniciatívy organizujú niektoré mimovládne organizácie. Financovanie služieb sociálnej rehabilitácie v rehabilitačných strediskách a v priestoroch chráneného bývania je viaczdrojové.

Komunitná starostlivosť a jej význam

Komunitná starostlivosť je dôležitou súčasťou liečby schizofrénie. Pacienti sú súčasťou terapeutickej komunity, kde sú v podmienkach emočnej podpory, interpersonálneho kontaktu a možnosti denného monitorovania stavu pacienta. Táto komunitná starostlivosť môže poskytovať účinnú komplexnú pomoc. Ďalšími formami komunitnej starostlivosti sú psychosociálne centrá, socioterapeutické kluby, svojpomocné skupiny. Platí však, že chorý musí byť o svojom ochorení v závislosti od jeho fázy čo najlepšie informovaný.

Nedávno sa zišla skupina psychiatrov, praktických zdravotných sestier, chorých so schizofréniou a ich opatrovateľov kvôli dynamickej výmene názorov, vychádzajúcich z rôznych uhlov pohľadu v rámci komunity. Účastníci panelu sa zúčastnili na rozhovore, ktorý bol založený na skúsenostiach a týkal sa ich vlastného zvládania schizofrénie a ovplyvnenia bariér v starostlivosti. Išlo najmä o celkovú záťaž chorobou a nenaplnené potreby.

Prevalencia schizofrénie v Spojených štátoch amerických je približne tri až päť chorých na 1 000 obyvateľov, čo je celosvetovo jedna z 15 hlavných príčin disability. Jedinci so schizofréniou majú zvýšené riziko predčasného úmrtia s priemerom 28,5 potenciálne stratených rokov života. K rizikovým faktorom súvisiacim s úmrtnosťou patria súbežne sa vyskytujúce nedostatočne diagnostikované a nedostatočne liečené patologické zdravotné stavy (napr. ochorenie srdca, ochorenie pečene, diabetes), vyššia miera samovrážd ako u bežnej populácie, najmä vo včasných štádiách ochorení. U pacientov sa môžu prejaviť rôzne príznaky schizofrénie, ktoré vyžadujú personalizované prístupy k efektívnej liečbe.

Liečebné prístupy zvyčajne zahrňujú užívanie antipsychotík, čo môže pomôcť znížiť intenzitu a početnosť psychotických príznakov. Pacienti sa však môžu zdráhať pokračovať v medikácii, keď sa ich ochorenie stabilizuje. Všeobecne je relaps u pacientov so schizofréniou charakterizovaný náhlymi exacerbáciami symptómov a psychotickými epizódami, ktoré môžu vyžadovať hospitalizáciu. Tieto epizódy neliečenej psychózy môžu prispieť k invalidizujúcej kognitívnej a funkčnej poruche, z ktorej sa pacienti nemusia celkom zotaviť. Relapsy sú spojené s progresívnym znížením objemu mozgu. Prevencia relapsov je dôležitým cieľom liečby schizofrénie. Relapsy postihujú dospelých pacientov so schizofréniou a narušujú osobné vzťahy v ich opatrovateľskom tíme.

Účastníci panelu sa podelili o svoje osobné stratégie, ako zachovať adherenciu k užívaniu liekov, a zamysleli sa nad post-relapsovým stavom. Boli spomenuté osobné motivácie neprežívať ďalšie relapsy v dôsledku problémov počas psychotickej epizódy. Iná pacientka, členka panelu, diskutovala o tom, ako využila svoje organizačné schopností k rozvoju návykov a dodržiavania denného režimu perorálnej medikácie, najmä preto, že má predpísaných viac liekov. Pacienti v paneli zdieľali ťažkosti, ktoré ich choroba predstavuje v každodennom živote, najmä pokiaľ ide o rodinné a iné osobné vzťahy, ako sú ťažkosti s rozvíjaním a udržiavaním priateľstva.

Postoje rodiny alebo opatrovateľov a stupeň porozumenia či edukácie ohľadom schizofrénie môžu ovplyvniť mieru podpory, ktorú sú schopní opatrovatelia aj rodina pacientom so schizofréniou poskytnúť. Žiadať člena rodiny alebo opatrovateľov, aby monitoroval užívanie perorálnej medikácie, môže byť pre rodinnú dynamiku zaťažujúce a môže to zhoršovať vzťahy.

Zariadenie podporovaného bývania (ZPB)

Poskytovanie sociálnej služby, ako i postup prijímania klientov do zariadenia sociálnych služieb je v zmysle zákona č. 448/2008 o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. Poskytovanie sociálnej služby v Zariadení podporovaného bývania.

V ZPB (v zariadení podporovaného bývania) sa poskytuje sociálna služba fyzickej osobe od 16. roku veku do dovŕšenia dôchodkového veku, ak je táto fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 1. 2. 3. 4. 5.

V zariadení podporovaného bývania sa poskytuje sociálna služba fyzickej osobe od 16. roku veku do dovŕšenia dôchodkového veku, ak je táto fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 a na dohľad, pod ktorým je schopná viesť samostatný život. Dohľad na účely poskytovania sociálnej služby v zariadení podporovaného bývania je usmerňovanie a monitorovanie fyzickej osoby uvedenej v prvom odseku pri zabezpečovaní sebaobslužných úkonov, úkonov starostlivosti o svoju domácnosť v rámci zariadenia a základných sociálnych aktivít podľa prílohy č. 4 zákona č.

Postup pri vybavovaní žiadosti do Zariadenia podporovaného bývania

Žiadosť občana o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby musí spĺňať všetky predpísané náležitosti. Žiadosť o zabezpečenie podáva občan. V prípade, že je občan pozbavený spôsobilosti na právne úkony, žiadosť o zabezpečenie podpíše súdom ustanovený opatrovník (v tomto prípade je nevyhnutné priložiť kópiu právoplatného rozsudku o pozbavení spôsobilosti na právne úkony, resp. kópiu o ustanovení opatrovníka). Ak občan vzhľadom na svoj zdravotný stav nemôže sám podať žiadosť o zabezpečenie, môže túto žiadosť za občana podpísať aj iná fyzická osoba a to na základe potvrdenia ošetrujúceho lekára o neschopnosti podpisu žiadateľa z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu. Žiadosť o zabezpečenie musí byť označená originálom podpisu.

K žiadosti je potrebné doložiť:

• doklady o majetkových pomeroch, alebo vyhlásenie o majetku fyzickej osoby v zmysle § 72 ods.
• potvrdenie o bezinfekčnosti. Predkladá sa na základe vyžiadania zariadenia sociálnych služieb pred nástupom občana do zariadenia.
• v prípade, že sa nedokážete podpísať, je potrebné predložiť lekárske potvrdenie dokumentujúce toto zdravotné postihnutie. V prípade, ak ste poverili Vašim zastupovaním inú osobu, je potrené predložiť úradne overené splnomocnenie (resp. Pre svoju osobnú potrebu si so sebou prineste:
• osobné šatstvo a obuv na jednotlivé ročné obdobia v interiéri a exteriéri, nezabudnite druh a množstvo ošatenia prispôsobiť aj svojmu zdravotnému stavu (napr.
• zdravotnícke potreby (inkontinenčné pomôcky na 1 mesiac - napr.
• drobné predmety osobnej potreby (napr. príbor, hrnček, dózu na potraviny ap.), resp.

Hospitalizácia a iné formy ústavnej starostlivosti

Hospitalizácia je umiestnenie pacienta na lôžkovom psychiatrickom oddelení všeobecnej nemocnice alebo na oddelení psychiatrickej nemocnice. Ústavná starostlivosť sa bežne poskytuje na psychiatrickom oddelení všeobecnej nemocnice a v budúcnosti sa ráta, že by mala zabezpečovať región so 150 tisíc obyvateľmi a mala by mať 120 postelí pre dospelých pacientov. Má poskytovať štandardnú psychiatrickú starostlivosť v komplexnej podobe pre takých pacientov, u ktorých ambulantná liečba nepostačuje. Zatiaľ sa psychiatrické oddelenie príliš neodlišuje od iných oddelení všeobecnej nemocnice, no v budúcnosti by sa mali na nich vytvoriť podmienky rodinného penziónu. K tomuto kroku mnohé oddelenia už aktívne pristupujú - skvalitňujú svoje služby nielen v oblasti samotnej aplikovanej medicíny a rôznych typov terapií, ale snažia sa vyplniť a spríjemniť aj voľný čas hospitalizovaných pacientov (televízia, rádio, knižnica, spoločenské hry, vychádzky, rozcvičky, internet, pracovná terapia a priestor pre realizáciu hobby, tanec, fitness,…).

Druhou formou ústavnej starostlivosti je psychiatrická nemocnica, čiže akési regionálne zdravotnícke zariadenie, ktoré je zamerané iba na liečbu duševných porúch. V súčasnosti sa už nevytvárajú liečebne, kde sa pacienti umiestňovali strednodobo až dlhodobo - úlohy liečebne už dokážu prevziať ústavné zariadenia, ktoré v rámci zásad otvorenosti, informovanosti a operatívnosti nesúhlasia so segregáciou duševne chorých. Počíta sa aj so zriadením nadregionálnych oddelení s počtom 40-50 lôžok pre pedopsychiatrickú starostlivosť - čiže pre psychiatrickú starostlivosť o deti a dorast do 18 rokov veku. Keďže k tejto starostlivosti patria aj výchovné a sociálne otázky, ako i otázka prevencie, prevláda ambulantná starostlivosť tzv. pedopsychiatrov. Postupne sa na Slovensku rozvíja aj gerontopsychiatrická starostlivosť o osoby spravidla staršie ako 65 rokov, hoci ešte zatiaľ nie je sieť gerontopsychiatrov úplná či dokončená. Nadobúda však v spoločnosti čoraz väčší význam - najmä s pribúdajúcim postarším obyvateľstvom. Keďže mnohí pacienti-seniori majú zároveň viacero fyzických ochorení alebo problémov, gerontopsychiater musí byť dobre špecializovaný aj na somatické (telesné) symptómy a ochorenia, obzvlášť tie neurobiologické. Obzvlášť dôležité je tiež otvoriť detenčné centrum pre agresívnych a nebezpečných duševne chorých ľudí, ktoré Slovensku ešte chýba. V súčasnosti sa realizuje už viacero rokov na niekoľko fáz a v rámci niekoľkých verejných obstáravaní jeho výstavba a zriaďovanie v Hronovciach v okrese Levice. Po uvedení do prevádzky bude pod správou Psychiatrickej nemocnice Hronovce. Budova centra je už v súčasnosti dokončená, pričom s uvedením tohto detenčného centra do plnej prevádzky sa podľa aktuálnych projektov počíta v októbri 2022. Ministerstvo zdravotníctva plánuje vybudovanie aj druhého detenčného centra, a síce pri novostavanej väznici v Rimavskej Sobote. Dátum dokončenia stavebných prác na tomto novom ústave na výkon trestu sa už niekoľkokrát posunul, pričom v súčasnosti sa počíta s jeho dostavaním v priebehu roka 2023.

Ďalšie formy ústavnej starostlivosti:

• Denné psychiatrické sanatórium/stacionár - Najčastejšie sa v tejto pomerne novej forme ústavnej liečby liečia pacienti so subchronickým priebehom choroby alebo po doznení psychotickej či schizofrenickej krízy. Podporuje sa tu schopnosť chorého zodpovedať za svoj stav a učí sa lepšie zvládať bežné situácie, ktoré život prináša.
• Nočné psychiatrické sanatórium - Liečba prebieha v popoludňajších hodinách a večer, ako i počas víkendu, pričom chorý zostáva v sanatóriu aj v noci, teda v zariadení vlastne býva. Cez deň pacient pracuje alebo študuje. Takáto sieť Slovensku v súčasnosti naďalej chýba.

Hospitalizácia ani schizopacienta nie je vždy nutná. Dĺžka prípadnej hospitalizácie závisí vlastne taktiež od rovnakých kritérií.

tags: #chránené #bývanie #pre #schizofrenikov #podmienky