Zmluvy v obchodných vzťahoch: Sprievodca pre podnikateľov

Obchodné zmluvy a s nimi spojené vzťahy sú základným kameňom riadenia a regulácie transakcií medzi firmami i jednotlivcami. V slovenskom právnom poriadku majú zmluvy a zmluvné vzťahy zásadný význam pre každodenné podnikanie. Ich správne pochopenie a aplikácia sú kľúčové pre správne zabezpečenie ich úspešnosti v právnej rovine. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o obchodných zmluvách, ich typoch a dôležitých aspektoch, ktoré by mal každý podnikateľ poznať.

Právny rámec obchodných zmlúv

Obchodné zmluvy sú riadené predovšetkým Občianskym zákonníkom a Obchodným zákonníkom. Tieto zákony poskytujú rámec pre vznik, platnosť a ukončenie zmluvných vzťahov. Zmluvy môžu nadobudnúť platnosť len vtedy, ak sú uzavreté v súlade s právnymi normami a obsahujú všetky nevyhnutné náležitosti.

Zmluvná sloboda

V rámci slovenského právneho poriadku je zmluvná sloboda princípom, ktorý umožňuje stranám slobodne rozhodovať o obsahu zmluvy. To znamená, že strany majú možnosť dohodnúť si podmienky, ktoré najlepšie vyhovujú ich potrebám a záujmom, samozrejme, v medziach zákona.

Vznik zmluvných vzťahov

Zmluvné vzťahy vznikajú na základe ponuky a prijatia (oferty a akceptácie). Dôležité je, že ponuka musí byť jasná, určitá a musí vyjadrovať vôľu ponúkajúceho byť ňou viazaný. Akceptácia ponuky musí byť bezvýhradná a včasná.

Ukončenie zmluvných vzťahov

Zmluvné vzťahy môžu byť ukončené rôznymi spôsobmi, vrátane:

Prečítajte si tiež: Zriadenie obchodného priestoru: Čo potrebujete vedieť

• Odstúpením: Jedna strana odstupuje od zmluvy z dôvodu porušenia podmienok druhou stranou.
• Dohodou strán: Obe strany sa dohodnú na ukončení zmluvy.
• Porušením zmluvných podmienok: Zmluva môže byť ukončená v prípade závažného porušenia zmluvných podmienok jednou zo strán.

Typy zmlúv v obchodnom práve

V slovenskom obchodnom práve existujú rôzne typy zmlúv, ktoré sú špecificky regulované. Medzi najčastejšie patria:

• Kúpna zmluva: Upravuje predaj a kúpu tovaru alebo nehnuteľností.
• Nájomná zmluva: Upravuje prenájom nehnuteľností alebo hnuteľných vecí.
• Zmluva o dielo: Upravuje zhotovenie určitého diela, napríklad stavby alebo softvéru.
• Mandátna zmluva: Upravuje zastupovanie jednej strany druhou stranou pri určitých právnych úkonoch.
• Komisionárska zmluva: Upravuje predaj tovaru komisionárom v mene a na účet komitenta.
• Zmluva o sprostredkovaní: Upravuje činnosť sprostredkovateľa, ktorý sa snaží spojiť dve strany za účelom uzavretia zmluvy.
• Zmluva o obchodnom zastúpení: Upravuje zastupovanie podnikateľa obchodným zástupcom pri obchodných transakciách.
• Distribútorská zmluva: Upravuje vzťah medzi spoločnosťou a distribútorom a stanovuje všeobecné podmienky a pravidlá spolupráce.

Zmluvy o zastúpení: Mandátna, komisionárska, sprostredkovateľská a o obchodnom zastúpení

V podnikateľskej činnosti sú časté zmluvy, ktorými sa ďalšia osoba zaviaže, že pre podnikateľa niečo zaobstará alebo v jeho mene niečo vykoná (napr. ako sprostredkovateľ či obchodný zástupca). Zákon rozlišuje štyri typy zmlúv, ktoré pri tom možno využiť - mandátnu zmluvu, zmluvu o sprostredkovaní, komisionársku zmluvu a zmluvu o obchodnom zastúpení.

Spoločné znaky zmlúv o zastúpení

Všetky vyššie vymenované zmluvy sú odplatné, u každej má teda poverená osoba (zástupca) nárok na odmenu. Podnikateľ ako osoba poverujúca môže zmluvu kedykoľvek vypovedať. Osoba poverená môže zmluvu vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy bola výpoveď doručená.

Príklad: Ak podnikateľ doručí poverenej osobe výpoveď zmluvy 10. 10., účinky výpovede nastupujú v ten istý deň. Ak by v rovnaký deň poverená osoba doručila podnikateľovi svoju výpoveď, účinky nastanú ku dňu 30.11.

Mandátna zmluva: Všeobecný zmluvný typ

Mandátna zmluva predstavuje všeobecný zmluvný typ, ktorým sa mandatár (zástupca) zaviaže zariadiť určitú záležitosť pre svojho mandanta (zastúpeného). Zvyšné zmluvy o zastúpení upravujú špeciálne prípady, pri ktorých bolo nevyhnutné upraviť odlišné podmienky, nakoľko sú využívané pri odlišných situáciách. V prípade, že pre dohodnutú činnosť nebude možné použiť zvláštny typ zmluvy, využijeme mandátnu zmluvu ako východiskový zmluvný typ. Mandátnou zmluvou je napríklad zmluva o právnej pomoci medzi podnikateľom a advokátom.

Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o postihnutí obchodného podielu

Pri uzatváraní mandátnej zmluvy si musíme dohodnúť odmenu, a to výslovne priamo v mandátnej zmluve. Ak by sa stalo, že by sme si odmenu priamo v zmluve nedohodli, podľa zákona je takáto situácia akceptovateľná, ak sa poverená osoba - mandatár v zmluve zaväzuje zariadiť činnosť, ktorá je predmetom jeho podnikateľskej činnosti. V takej situácii by mal mandatár nárok na odmenu vo výške obvyklej za činnosť obdobnú tej, ku ktorej sa zaviazal.

Príklad: V prípade uzatvorenia mandátnej zmluvy, kde predmetom činnosti bude výkon stavebného dozoru, bude stavebnému inžinierovi (mandatárovi) prináležať odmena aj v prípade, že nebude dohodnutá priamo v zmluve, ak by bol stavebný dozor predmetom jeho podnikateľskej činnosti. V prípade, že by stavebný dozor nebol predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, nebude sa jednať o mandátnu zmluvu, lebo nebola splnená jedna z nevyhnutných náležitostí mandátnej zmluvy.

Mandatár má povinnosť postupovať podľa pokynov podnikateľa - mandanta, pričom nárok na odmenu mu vznikne ak splní svoju povinnosť podľa zmluvy a pokynov mandanta, bez ohľadu na to, či svojou činnosťou dosiahol očakávaný výsledok. Pokiaľ nie je v zmluve dohodnuté inak, tak má okrem odmeny mandatár nárok aj na náhradu účelne vynaložených nákladov (napr. poštovné, cestovné). Je preto vhodné upraviť túto otázku priamo v zmluve.

Komisionárska zmluva: Zariadenie záležitosti na účet podnikateľa

Pri komisionárskej zmluve síce poverená osoba rovnako zariaďuje záležitosť na účet podnikateľa, na rozdiel od zmluvy mandátnej však podnikateľovi (komitentovi) nevznikajú žiadne práva ani povinnosti plynúce zo zmluvy, ktorú poverená osoba (komisionár) uzavrela s treťou osobou. Tretie osoby sú výlučne v právnom vzťahu s poverenou osobou.

Príklad: Na základe komisionárskej zmluvy sa komisionár zaviazal zaobstarať kúpu a predaj cenných papierov. Poverená osoba (komitent) sa nestáva vlastníkom predávaných ani nakupovaných cenných papierov, vlastníkom je stále podnikateľ. Ak by sa však tretia osoba chcela domáhať práv a povinností z uzatvorenej kúpnej zmluvy, musí sa obrátiť na poverenú osobu.

Prečítajte si tiež: Spotrebiteľ a odstúpenie od zmluvy

Po splnení povinnosti zariadiť záležitosť musí komisionár informovať podnikateľa (komitenta) o osobe, s ktorou zmluvu uzavrel, vydať všetko, čo pri zariaďovaní záležitosti získal a predložiť podnikateľovi vyúčtovanie. Po splnení týchto podmienok mu vzniká nárok na odmenu a vedľa toho aj na náhradu účelne vynaložených nákladov.

Predaj zmluvy na základe komisionárskej zmluvy je pre účely platenia DPH chápaný ako samostatné dodanie tovaru medzi komitentom a komisionárom a medzi komisionárom a kupujúcim (treťou osobou). Platiteľmi DPH sú teda obaja - ako komitent (zastúpený), tak aj komisionár (zastupujúci).

Zmluva o sprostredkovaní: Vytvorenie príležitosti na uzavretie zmluvy

Obsahom zmluvy o sprostredkovaní je záväzok, že sprostredkovateľ bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby vytvoril pre podnikateľa (záujemcu) príležitosť uzavrieť zmluvu s treťou osobou. Sprostredkovateľ teda sám zmluvu s treťou osobou neuzatvára, má len povinnosť konať tak, aby došlo k uzavretiu zmluvy.

Príklad: Zmluvou o sprostredkovaní sa realitná kancelária zaviaže sprostredkovať podnikateľovi predaj nehnuteľnosti. Samotnú kúpnu zmluvu však uzatvára podnikateľ a tretia osoba, ktorú vyhľadala realitná kancelária v pozícii sprostredkovateľa.

Nárok na odmenu vo všeobecnosti vzniká sprostredkovateľovi až uzavretím sprostredkovanej zmluvy. Na náhradu vynaložených nákladov má sprostredkovateľ nárok výlučne v prípade, že sa to výslovne dohodne v zmluve o sprostredkovaní. Na nárok sprostredkovateľa na odmenu však už nemá vplyv to, či zmluvná strana sprostredkovanej zmluvy splní svoje povinnosti.

Príklad: Nárok na províziu realitnej kancelárii vznikne aj v prípade, že kupujúci na základe sprostredkovanej kúpnej zmluvy nezaplatil celú kúpnu cenu za nehnuteľnosť.

Zmluva o obchodnom zastúpení: Dlhodobá opakovaná činnosť

Obchodný zástupca môže buď vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu konkrétneho typu zmluvy alebo môže priamo menom a na účet zastúpeného aj uzatvárať zmluvy. Rozdielom oproti ostatným typom zmlúv je, že obchodný zástupca je nezávislým podnikateľom. Pokiaľ sa podnikateľ rozhoduje, či využije zmluvu o sprostredkovaní alebo zmluvu o obchodnom zastúpení, rozhodujúcim kritériom by mal byť charakter činnosti, ktorú bude pre podnikateľa zástupca vykonávať - v prípade krátkodobej, jednorazovej záležitosti je vhodnejšou formou zmluva o sprostredkovaní (napr. využitie služieb realitnej kancelárie pri predaji nehnuteľnosti), v prípade dlhodobej opakovanej činnosti, kde bude ako zástupca vystupovať podnikateľ, je vhodnejšia zmluva o obchodnom zastúpení (napr. zmluva, kde jedna cestovná kancelária ako obchodný zástupca ponúka zájazdy inej cestovnej kancelárie, ktorú zastupuje).

Zmluva o obchodnom zastúpení musí byť uzatvorená písomne. Obchodné zastúpenie môže byť dojednané ako výhradné, a to vtedy keď zastúpený podnikateľ môže na určitom území využívať len služby zastupujúceho podnikateľa a rovnako zastupujúci podnikateľ na vymedzenom území a v dohodnutom predmete podnikania môže zastupovať len jediného konkrétneho podnikateľa. Opakom výhradného obchodného zastúpenia je nevýhradné obchodné zastúpenie.

V zmluve o obchodnom zastúpení musí na oboch zmluvných stranách figurovať podnikateľ - teda podnikateľom musí byť ako zastúpený, tak aj zástupca. Obchodný zástupca má nárok na províziu, ak k uzavretiu obchodu dôjde v dôsledku jeho činnosti alebo s osobou, ktorú ešte pred uzatvorením obchodu získal na účel uzatvárania tohto typu obchodov. V prípade, že si to podnikatelia medzi sebou špeciálne neupravia, provízia v sebe zahŕňa aj náklady, ktoré zástupca vynaložil pri svojej činnosti.

Zmluva o sprostredkovaní v obchodných vzťahoch

Zmluva o sprostredkovaní v obchodných vzťahoch je upravená v § 642 až 651 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „obchodný zákonník“). Zmluva o sprostredkovaní patrí do skupiny obstarávateľských zmlúv a je odvodená od mandátnej zmluvy. Na rozdiel od ostatných obstarávateľských zmlúv však nie je zmluvou o zastúpení, pretože v nej nie je obsiahnutý prvok zastúpenia, respektíve konania v mene záujemcu.

Zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať určitú činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzatvoriť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu). Zmluvnými stranami zmluvy o sprostredkovaní sú tak na jednej strane sprostredkovateľ a na druhej strane záujemca.

Účastníkmi zmluvy o sprostredkovaní môžu byť na oboch stranách podnikatelia, a to vtedy, ak s prihliadnutím na všetky okolnosti ich záväzkového vzťahu je zrejmé, že sa tento vzťah týka ich podnikateľskej činnosti. Ak však zmluvu o sprostredkovaní uzatvárajú osoby, ktoré nie sú podnikatelia, alebo jedna z nich nie je podnikateľom, v takomto prípade sa už bude jednať o sprostredkovateľskú zmluvu podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „občiansky zákonník“).

Ustanovenie § 262 obchodného zákonníka umožňuje aj osobám, ktoré nie sú podnikatelia, aby sa ich vzťah pri uzatváraní zmluvy o sprostredkovaní spravoval ustanoveniami obchodného zákonníka (§ 642 až 651 - zmluva o sprostredkovaní), pokiaľ sa na tom výslovne tieto subjekty dohodnú, čo odporúčame uviesť priamo v príslušnej zmluve s tým, že sa na tom zmluvné strany dohodli. Zo základného ustanovenia zmluvy o sprostredkovaní vyplýva, že ide o odplatnú zmluvu, ktorá je uzatváraná medzi sprostredkovateľom a záujemcom. Zmluva o sprostredkovaní sa však v praxi nevzťahuje na sústavnú činnosť, ale na jednorazovú, prípadne opakovanú aktivitu sprostredkovateľa.

Dualizmus záväzkového práva a jeho dôsledky

Súčasný dualizmus záväzkového práva, teda stav, keď sú inak rovnaké inštitúty (napr. zodpovednosť za škodu, premlčanie, ale napr.) upravené inak v Občianskom a inak v Obchodnom zákonníku, prináša mnohé komplikácie. Najväčším problémom uvedeného dualizmu totiž nie je len samotná skutočnosť, že rovnaký inštitút je upravený inak v Občianskom a inak v Obchodnom zákonníku ale aj v tom, že mnohé inštitúty sú upravené v Obchodnom zákonníku len čiastočne a subsidiárne sa na ne vzťahuje Občiansky zákonník. Teda jeden inštitút sa v rámci obchodných záväzkových vzťahov môže riadiť v časti, v ktorej ho upravuje Obchodný zákonník Obchodným zákonníkom a vo zvyšnej časti Občianskym zákonníkom.

V dôsledku uvedeného dualizmu tak dochádza k roztrieštenosti, neprehľadnosti či nejednoznačnosti právnej úpravy, z čoho následne pramenia aj mnohé spory medzi zmluvnými partnermi, ktoré často v takých prípadoch rozhoduje až súd. Práve proces rekodifikácie by mohol byť príležitosťou uskutočniť v danom smere nevyhnutné zmeny. V tomto smere je ale nutné taktiež upozorniť, že samotná rekodifikácia Občianskeho zákonníka nemôže sama o sebe vyriešiť uvedené nedostatky.

Vhodným riešením by bolo, aby tak ako je to aj v okolitých krajinách prešlo aj slovenské právo od dualistickej koncepcie záväzkového práva, obsiahnutej v dvoch samostatných kódexoch k monistickej koncepcii, teda k jednotnej úprave záväzkového práva obsiahnutej v Občianskom zákonníku, ktorá by sa vzťahovala aj na obchodné záväzkové právne vzťahy. Toto riešenie sa javí ako vhodné aj z dôvodu, že v súčasnosti už napr. spotrebiteľ a podnikateľ nemôže uzatvoriť zmluvu, ktorá sa spravuje Obchodným zákonníkom, a to ani v prípade, ak by to bolo v záujme spotrebiteľa (čo sa paradoxne môže stať, keďže napr. dlhšia premlčacia lehota v Obchodnom zákonníku môže byť paradoxne práve na prospech spotrebiteľa). Súčasne by toto riešenie odstránilo mnohé problémy aplikačnej praxe, v ktorej je v súčasnosti v mnohých prípadoch ťažké vôbec ustáliť, akým kódexom sa má právny vzťah spravovať. Naviac, ani z praxe okolitých štátov, ktoré uplatňujú takúto monistickú koncepciu nevyplýva, že by uplatňovanie tejto koncepcie nepriaznivo vplývalo na záväzkové právne vzťahy medzi podnikateľmi. Koniec koncom je nutné mať na zreteli skutočnosť, že záväzkové právo by malo len stanovovať určité mantinely, v rámci ktorých sa zmluvné strany daného vzťahu môžu dohodnúť tak, ako to bude pre nich najvýhodnejšie.

Ochrana spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch

V prvom rade je potrebné uviesť, že v posledných rokoch sa neustále stupňuje právna ochrana spotrebiteľov, teda fyzických osôb, nepodnikateľov, ktoré uzatvárajú zmluvu so stranou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluvy, ktorej jedna zmluvná strana je spotrebiteľom a druhá dodávateľom sa nazývajú spotrebiteľské zmluvy. Spotrebiteľskou zmluvou je napr. poistná zmluva (medzi klientom a poisťovňou) ale môže ňou byť aj kúpna zmluva (napr. Teda, ak by v súčasnosti spotrebiteľ s dodávateľom uzavrel zmluvu podľa Obchodného zákonníka, jeho právny vzťah sa bez ohľadu na takúto dohodu obsiahnutú v zmluve bude spravovať Občianskym zákonníkom, ktorý obsahuje vo viacerých smeroch (napr. pri zodpovednosti za škodu) pre osobu priaznivejšiu právnu úpravu. Paradoxne ak uzatvárajú zmluvu o dielo napr. dve fyzické osoby - nepodnikatelia, nekonajúce v rámci svojej obchodnej či podnikateľskej činnosti, títo sa môžu dohodnúť, že ich vzťah sa bude spravovať Obchodným zákonníkom.

Uvedené možno uviesť na nasledovnom príklade: napr. v rámci záväzkových vzťahov, ktoré sa spravujú Obchodným zákonníkom sa v rámci zodpovednosti za škodu uplatňuje princíp objektívnej zodpovednosti, teda zmluvná strana bude zodpovedať za škodu aj v prípade, ak ju nezavinila. Naopak, v rovnakom právnom vzťahu, ktorý by sa ale riadil občianskym právom by táto osoba za škodu zodpovedala len v prípade, ak škodu zavinila. Uvedené obdobne platí napr. aj pri posudzovaní nároku na zmluvnú pokutu. Ak zmluvná strana porušila povinnosť sankcionovanú zmluvnou pokutou v zmluvnom vzťahu, ktorý sa spravuje Obchodným zákonníkom, bude spravidla povinná zaplatiť ju aj v prípade, ak povinnosť porušila nezavinene.

Dôležitosť písomných zmlúv

V praxi sa však často stáva, že hlavne začínajúci podnikatelia poskytujú tovar alebo služby svojím klientom bez uzatvorenia príslušných písomných zmlúv, a to na tzv. „dobré slovo“. Áno, v mnohých bežných obchodnoprávnych vzťahoch zákon nevyžaduje písomnú formu pre uzatvorenie platnej zmluvy. Odporúčame Vám tak uzatvárať všetky zmluvy s Vašimi klientmi v písomnej forme.

Vzor zmluvy z internetu vs. Kvalitne vypracovaná zmluva

Podnikatelia buď advokátom nedôverujú alebo sa snažia ušetriť vynaložené finančné prostriedky spojené s vypracovaním zmluvy u advokáta. Kvalitne vypracovaná písomná zmluva je prvým krokom, ktorý by ste mali absolvovať na začiatku Vášho podnikania, resp. za účelom zlepšenia Vášho podnikania.

Odberateľsko-dodávateľské vzťahy a fakturácia

Právnou normou definujúcou odberateľsko-dodávateľské vzťahy je Obchodný zákonník, pričom pohľadávky a záväzky sú vymedzené v tretej časti ako obchodné záväzkové vzťahy. Pre presné určenie dňa uskutočnenia účtovného prípadu pri fakturácii tovaru je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že Obchodný zákonník definuje deň splnenia dodávky v časti, ktorá rieši náležitosti kúpnej zmluvy. Pri účtovaní v rámci externých vzťahov vychádza účtovná jednotka zo zmluvne dohodnutých podmienok. Ak predávajúci nie je povinný podľa zmluvy dodať tovar na určitom mieste, dňom splnenia dodávky je deň, keď bol tovar odovzdaný prvému prepravcovi, ak je zmluvne určené odoslanie tovaru predávajúcim. V praxi sa stáva, že určenie dňa uskutočnenia účtovného prípadu nie je vždy jednoznačné, pričom do konfrontácie vstupuje aj zákon o dani z pridanej hodnoty, ktorý definuje deň uskutočnenia vzniku daňovej povinnosti.

Kúpna zmluva je zadefinovaná v § 409 a nasl. Zmluva o dodaní tovaru, ktorý sa má ešte len vyrobiť, sa považuje za kúpnu zmluvu, ibaže strana, ktorej sa má tovar dodať, sa zaviazala odovzdať druhej strane podstatnú časť vecí, ktoré sú potrebné na výrobu tovaru (§ 410 ods. Prípady, keď o kúpnu zmluvu nejde, t. j. Za kúpnu zmluvu sa nepovažuje zmluva, podľa ktorej prevažná časť záväzku strany, ktorá má tovar dodať, spočíva vo vykonaní činnosti alebo záväzok tejto strany zahŕňa montáž tovaru (§ 410 ods. Ustanovenie negatívne vymedzuje kúpnu zmluvu, pričom je nutné zohľadniť aj § 536 OBZ.

Ďalšie typy zmlúv v obchodnom styku

Okrem vyššie uvedených typov zmlúv existuje v obchodnom styku mnoho ďalších zmlúv, ktoré upravujú rôzne aspekty podnikateľskej činnosti. Medzi ne patria napríklad:

• Zmluva o preprave veci: Upravuje obstaranie prepravy veci alebo iného nákladu z miesta odoslania na miesto určenia.
• Zmluva o inkase: Touto zmluvou sa banka zaväzuje obstarať prijatie peňažného plnenia od dlžníka prípadne obstarať iný inkasný úkon pre príkazcu.
• Zmluva o kontrole: Upravuje nestranné zistenie stavu určitej veci alebo overenie výsledku určitej činnosti.
• Zmluva o budúcej zmluve: Zmluvné strany sa môžu v nájomnej zmluve, prípadne po jej uzatvorení dohodnúť na tom, že nájomca je oprávnený v stanovenom čase prenajatú vec kúpiť.
• Zmluva o výpožičke: Upravuje bezplatné prenechanie veci na dočasné užívanie.
• Zmluva o uložení veci: Uzatvorili ste s druhou zmluvnou stranou zmluvu, predmetom ktorej je plnenie, ktoré nemôžete u seba skladovať a potrebujete ho dočasne uložiť?
• Zmluva o úvere: Potrebujete poskytnúť peňažné prostriedky?
• Zmluva o vedení účtovníctva: Ste povinný viesť účtovníctvo avšak túto záležitosť chcete zveriť inej osobe?
• Zmluva o exkluzivite: Chcete, aby dodávateľ nedodával tovar inej osobe ako vám?
• Zmluva o spolupráci: Chcete uskutočniť určitú činnosť, avšak jej výkon si vyžaduje súčinnosť druhej strany?

tags: #zmluva #v #obchodnom #vztahu