Čiastočné Uznanie Záväzku v Obchodnom Zákonníku: Analýza, Význam a Dôsledky

Úvod

V trhovom hospodárstve, ktoré je charakteristické zmluvnou voľnosťou a slobodou podnikania, vzniká zvýšené riziko nesplnenia prevzatých záväzkov. Právny poriadok preto vytvára inštitúty, ktorých cieľom je posilniť postavenie veriteľa a zabezpečiť uspokojenie jeho pohľadávok náhradným spôsobom, ak dlžník nie je schopný alebo ochotný splniť svoj záväzok riadne a včas. Medzi tieto inštitúty patria zabezpečovacie prostriedky, ktoré posilňujú právnu pozíciu veriteľa voči dlžníkovi. Jedným z týchto prostriedkov je aj čiastočné uznanie záväzku, ktoré má svoje špecifiká v obchodnom práve.

Zabezpečovacie Prostriedky v Právnom Poradku

Uskutočňovanie subjektívnych práv a povinností vyplývajúcich zo záväzkovo-právnych vzťahov je často zabezpečované právnymi inštitútmi, ktoré sa označujú ako zabezpečovacie prostriedky. Ich cieľom je posilniť právnu pozíciu veriteľa voči dlžníkovi vo vzťahu k riadnemu a včasnému splneniu právnej povinnosti dlžníkom. Táto zabezpečovacia funkcia núti dlžníka plniť právne povinnosti vyplývajúce z určitého záväzkovo-právneho vzťahu a v prípade ich nesplnenia v plnom rozsahu alebo v stanovej dobe nastupuje uhradzovacia funkcia spočívajúca v práve veriteľa realizovať uspokojenie svojej pohľadávky subsidiárne.

Medzi najznámejšie zabezpečovacie inštitúty patria: záložné právo, ručenie, zmluvná pokuta, ale aj ďalšie, napr. prevod práv, výhrada vlastníctva, rôzne druhy akreditívov či zmenka. Je len na rozhodnutí veriteľa, aký inštitút, resp. akú kombináciu inštitútov si zvolí s ohľadom na bonitu dlžníka, prípade tretích osôb. Tomuto rozhodnutiu by mala predchádzať dôkladná analýza a komplexné posúdenie nielen z hľadiska právneho, ale aj ekonomického, účtovného či daňového.

Záväzky vznikajú z právnych úkonov predpokladaných zákonom, najmä zo zmlúv, zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných právnych skutočností. Už pri uzatváraní zmluvy si zmluvné strany musia byť vedomé toho, že z určitého dôvodu môže v budúcnosti nastať situácia, že strana, ktorá na seba prevzala záväzok zo zmluvy, ho nebude schopná dobrovoľne splniť. Pre tento prípad poskytuje právny poriadok veriteľovi inštitúty na posilnenie jeho postavenia voči dlžníkovi. Špecifikáciu daného právneho inštitútu možno zahrnúť do textu zmluvy alebo uzavrieť samostatnú zabezpečovaciu zmluvu.

Právna Úprava Uznania Dlhu a Záväzku

Občiansky zákonník upravuje v ustanoveniach § 544 až 558 zabezpečovacie prostriedky, spomedzi ktorých možno spomenúť najmä zmluvnú pokutu, ručenie, záložné právo. Ako posledný zabezpečovací prostriedok upravuje uznanie dlhu v ustanovení § 558 OZ, ktorého právna úprava sa obmedzuje len na dve vety. Prirodzene nie je nevyhnutné, aby každý právny inštitút bol upravený absolútne podrobne, každému ustanoveniu zákona má byť však venovaná náležitá pozornosť zo strany zákonodarcu, a to nielen pokiaľ ide o jeho rozsah, ale aj vo vzťahu k precíznosti používaných pojmov.

Prečítajte si tiež: Zmeny valorizácie čiastočného dôchodku

Naproti tomu je právna úprava uznania záväzku ako obdobného zabezpečovacieho prostriedku obsiahnutá v Obchodnom zákonníku podrobnejšia. Medzi uznaním dlhu podľa § 588 OZ a uznaním záväzku podľa § 323 OBZ nie je podstatný rozdiel a oba tieto právne prostriedky slúžia na zabezpečenie záväzku. Napriek tomu existujú v ich úprave určité rozdiely, pričom posúdenie, ktorá z týchto právnych úprav je výhodnejšia pre veriteľa, je otázne, keďže každá z týchto úprav poskytuje veriteľovi určitú výhodu. Napríklad uznaním dlhu podľa § 558 OZ začína plynúť nová premlčacia doba v dĺžke 10 rokov, a to aj opakovane, čo je pre veriteľa výhodnejšie ako v prípade uznania záväzku podľa § 323 OBZ, podľa ktorého uznaním záväzku začína plynúť nová premlčacia doba v dĺžke 4 rokov, pričom Obchodný zákonník v ustanovení § 408 celkovú dĺžku premlčacej doby obmedzuje.

Uznanie Dlhu Podľa Občianskeho Zákonníka

Uznanie dlhu upravuje § 558 Občianskeho zákonníka: „Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal vedel o jeho premlčaní. Z toho vyplýva, že uznanie dlhu, riadiace sa Občianskym zákonníkom, musí byť urobené písomne a dlžník v tomto písomnom uznaní dlhu musí uviesť, že zaplatí dlh, ktorý v tomto uznaní musí byť špecifikovaný čo do dôvodu a výšky (teda musí byť uvedený dôvod, pre ktorý dlh vznikol a konkrétna výška dlhu). Zo zákona existuje právna domnienka, ktorá predpokladá, že ak dlžník uzná svoj dlh, tento dlh v čase uznania trval.

Uznanie Záväzku Podľa Obchodného Zákonníka

Uznanie záväzku upravuje § 323 Obchodného zákonníka: „Ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3*. *§ 407 ods. 2 a 3 - Platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia. Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Uznanie záväzku má účinky aj voči ručiteľovi. To znamená, že účinky uznania záväzku nastanú, keď dlžník písomne uzná svoj záväzok, ktorý v tomto uznaní v dostatočne určí (označí) a účinky uznania sa prejavujú v právnej domnienke, že záväzok v čase jeho uznania existoval. Tieto účinky nastavajú aj v prípade, že dlžníkov záväzok je v čase uznania premlčaný a účinky takisto nastávajú pri uznaní konkludentným spôsobom vo forme platenia úrokov alebo čiastočného plnenia (uznania) záväzku.

Rozdiely Medzi Uznaním Dlhu a Uznaním Záväzku

Rozdiel medzi týmito dvoma právnymi inštitútmi spočíva najmä v predpoklade vedomosti dlžníka o premlčaní dlhu/záväzku. Zatiaľ čo pri uznaní dlhu sa vyžaduje, aby dlžník mal vedomosť o premlčaní dlhu, v prípade uznania záväzku je vedomosť dlžníka o premlčaní záväzku irelevantná. Pri uznaní dlhu/záväzku sa vyžaduje a predpokladá, že pôvodný dlh v čase uznania existovala. Uznanie dlhu preto nemá za následok zánik pôvodného dlhu a jeho nahradenie dlhom novým. Ak by dlžník uznal dlh, ktorý v čase uznania neexistoval, v prípadnom súdnom konaní túto domnienku môže vyvrátiť a preukázať, že dlh v čase uznania neexistoval. Dôkazné bremeno v tomto prípade znáša dlžník, ktorý musí preukázať neexistenciu pôvodného dlhu.

Čiastočné Plnenie Záväzku a Jeho Dôsledky

Čiastočné plnenie záväzku môže mať za určitých okolností účinky uznania zvyšku dlhu. Ustanovenie § 407 ods. 3 OBZ neukladá dlžníkovi, či a kedy má prejaviť či inak vyjadriť voči veriteľovi svoj nesúhlas s výškou celkovej pohľadávky. Pokiaľ teda dlžník neoznámi veriteľovi svoj nesúhlas s výškou celkovej pohľadávky, nemožno z takejto skutočnosti vyvodiť, že dlžník uznáva aj zvyšok dlhu.

Prečítajte si tiež: Invalidita a finančná podpora

Príklad z praxe:

Pokiaľ došlo k vráteniu faktúry dodávateľovi s tým, že ju odberateľ považuje za neoprávnenú a došlo k spätnému odobratiu časti tovaru dodávateľom, nemožno postupné platby vyfakturovanej čiastky hodnotiť tak, že by mali účinky uznania zvyšku dlhu podľa § 407 ods. 3 OBZ.

Forma Uznania Záväzku

Spôsob uznania záväzku ani Občiansky, ani Obchodný zákonník nestanovuje. Podmienkou je iba písomná forma uznania záväzku. Keďže je uznanie záväzku jednostranným právnym úkonom dlžníka voči veriteľovi, ostáva na rozhodnutí dlžníka, akým spôsobom svoj záväzok písomne uzná. V praxi sú možné iba dva spôsoby -- obyčajný a formou notárskej zápisnice.

Obyčajný Spôsob Uznania Záväzku

Obyčajný spôsob uznania záväzku predstavuje akýmkoľvek spôsobom urobené písomné vyhlásenie dlžníka voči veriteľovi o uznaní dlžníkovho záväzku. Ak dlžník uznal dlh, musí byť uznaný písomne. Musí v ňom byť špecifikovaný právny základ dlhu, aj výška uznaného dlhu. Uznanie dlhu možno urobiť až po tom, ako dlh vznikol. Dlh možno uznať v čase pred splatnosťou, aj po splatnosti dlhu. Pri uznaní dlhu začína plynúť nová desaťročná premlčacia doba, a to od momentu uznania dlhu.

Uznanie Záväzku Formou Notárskej Zápisnice

Uznanie záväzku formou notárskej zápisnice predstavuje pre veriteľa právne silnejší a transparentnejší spôsob uznania záväzku dlžníka. Pokiaľ dlžník uznal svoj záväzok obyčajným spôsobom, musí veriteľ na to, aby si pre prípad nesplnenia dlžníkovej povinnosti túto jeho povinnosť vymohol, podať návrh na začatie konania pred súdom a v tomto konaní žiadať priznanie jeho práva, vyplývajúce z nesplnenia dlžníkovej povinnosti a po priznaní jeho práva súdnym rozhodnutím musí veriteľ podať návrh na výkon tohto rozhodnutia (pokiaľ dlžník dobrovoľne nesplní svoj záväzok). Ak však dlžník uznal svoj záväzok formou notárskej zápisnice, má veriteľ právo podať priamo návrh na výkon rozhodnutia (v tomto prípade sa rozhodnutím rozumie predmetná notárska zápisnica).

Uznanie Záväzku a Premlčanie

Premlčanie má veľký význam pre uznanie záväzku. V Obchodnom zákonníku je premlčanie upravené v § 388 ods. 1, podľa ktorého premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby. V Občianskom zákonníku je premlčanie upravené v § 100 ods. 1, podľa ktorého sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Prečítajte si tiež: Komplexný Prehľad o ID

To znamená, že premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok veriteľa možno odvrátiť námietkou dlžníka o premlčaní veriteľovho nároku. Premlčanie je teda uplynutie času (stanoveného v zákone na vykonanie práva), ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané. V praxi sa tak deje na námietku premlčania, ktorou disponuje dlžník v prebiehajúcom súdnom konaní a ak si námietku premlčanie dôvodne uplatní, súd nemôže veriteľovi priznať namietnuté premlčané právo. Premlčaním teda právo samo osebe, iba sa oslabuje.

Plynutie Novej Premlčacej Doby

Podľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa uznané právo za 10 rokov odo dňa, kedy k uznaniu došlo. Podľa § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.

V praxi to znamená, že ak dlžník v zákone vyžadovaným spôsobom uzná svoj záväzok premlčanie tohto ním uznaného práva sa začína počítať odo dňa uznania tohto práva (záväzku) a uplynie v lehotách už spomenutých (ak bolo uznanie záväzku urobené podľa Občianskeho zákonníka, uplynie premlčacia doba po 10 rokoch a ak bolo urobené podľa Obchodného zákonníka, uplynie premlčacia doba po 4 rokoch). Nie je teda relevantné pri uznaní záväzku, že premlčacia doba uznaného práva by pôvodne márne uplynula (t. j.

Praktický Význam Uznania Záväzku

V obchodnej praxi je uznanie záväzku spôsobom zabezpečenia záväzku dlžníka vyplývajúceho zo záväzkového vzťahu (napríklad z kúpnej zmluvy), konkrétne napríklad záväzku zaplatiť fakturovanú kúpnu cenu za dodaný tovar. Zažalovanie odberateľa na súde za nezaplatené faktúry je pre podnikateľov mnohokrát stresujúcou záležitosťou s neistým výsledkom. Treba vyhľadať zmluvy (ak boli písomne spísané), faktúry, dodacie listy, zistiť nezaplatené zostatky dlhu, spísať návrh, prefotiť všetky dokumenty atď atď, nehovoriac o tom, čo za "strastiplné otázky" čakajú podnikateľa po podaní návrhu zo strany súdu: Kedy bol tovar dodaný? Odkedy žiadate úroky? …. V niektorých prípadoch by sa to však dalo zjednodušiť. Slúži na to inštitút uznania záväzku.

Procesná Pozícia Veriteľa

Zmysel uznania záväzku spočíva teda v tom, že uznanie záväzku zakladá právnu domnienku existencie záväzku v čase uznania. Tým sa v súdnom spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, keďže vôbec nemusí dokazovať vznik záväzku, (teda či došlo k uzavretiu zmluvy, prevzatiu tovaru objednávateľom a podobne) a ani skutočnosť, že uznaný záväzok trval v čase, keď k uznaniu došlo. Je naopak na dlžníkovi, ktorý namieta, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo zanikol inak, aby svoje tvrdenie preukázal. Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka.

Nová Premlčacia Doba

Ďalším následkom uznania záväzku je to, že odo dňa uznania záväzku začína plynúť nová premlčacia doba. V obchodných záväzkových vzťahoch plynie od uznania nová štvorročná premlčacia doba. Pozor, v nepodnikateľských vzťahoch, teda v občianskoprávnych vzťahoch je tento následok uznania odlišný. Ak v občianskoprávnom vzťahu dlžník právo písomne uzná čo do dôvodu i výšky, začína plynúť nová desaťročná premlčacia doba odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Relevantná Judikatúra

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave, 3Co 278/2016: „Inštitút uznania dlhu je samostatným zaväzovacím inštitútom; zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v dobe jeho uznania. Tým sa v spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, pretože v ňom nemusí dokazovať vznik dlhu ani jeho trvanie v dobe, keď k uznaniu došlo. Je naopak na dlžníkovi, ktorý namieta, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo zanikol inak, aby to preukázal. Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka.

Rozsudok Krajského súd v Prešove, 5Co 2/2018: „Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený, čo do dôvodu a výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal vedel o jeho premlčaní.

tags: #čiastočné #uznanie #záväzku #obchodný #zákonník