Cielom pedagogicko-terapeutickej terapie pre mentálne postihnutých: Snoezelen

Úvod do Snoezelen konceptu

Článok predstavuje uvedenie do tématiky Snoezelen. Snoezelen je multifunkčná metóda, ktorá sa realizuje v obzvlášť príjemnom a upravenom prostredí a prostredníctvom svetelných a zvukových prvkov, vôní a hudby vyvoláva zmyslové pocity (sensations). Je určená najmä pre osoby s vývinovými poruchami, s mentálnym, telesným alebo viacnásobným postihnutím, s poruchou autistického spektra, poruchami správania a učenia, s psychickými poruchami, traumatickým poranením mozgu, pre osoby s demenciou a pre chronicky chorých pacientov. Snoezelen je využívaný v mnohých zariadeniach ako sú špeciálne materské a základné školy, integračné centrá, domovy sociálnych služieb, rehabilitačné centrá, denné stacionáre, hospice a iné.

História a vývoj Snoezelen

Historicky prvými, ktorí vytvorili (mikro)teóriu viaczmyslového prostredia boli americkí psychológovia Cleland a Clark. Títo referovali o možnostiach podpory vývoja, zlepšenej komunikácii a zmenách správania pomocou vybraných zmyslových podnetov. V Holandsku ďalej teóriu v 70. rokoch 20. storočia rozpracovali Ad Verheul a Jan Hulsegge, považovaní za zakladateľov metódy Snoezelen. Spočiatku ju aplikovali ako voľnočasovú „spontánnu aktivitu“ pre ťažko viacnásobne postihnutých klientov. Pojem Snoezelen vznikol kombináciou dvoch holandských slov „snuffelen“ (čuchať, skúmať) a „doezelen“ (odpočívať, relaxovať). V anglicky hovoriacich krajinách sa rozšíril pojem „multisensory environment“, teda multisenzorické, viaczmyslové prostredie. Pojmy sú považované za synonymá. Snoezelen začínal ako koncept relaxačných miestností poskytujúcich širokú škálu zmyslových skúseností, ktoré zvyšujú kvalitu života jednotlivca. Neskôr sa rozšíril do viacerých krajín a aplikovať sa začal u širšieho spektra klientov.

Princípy a ciele Snoezelen

Snoezelen začínal ako koncept relaxačných miestností poskytujúcich širokú škálu zmyslových skúseností, ktoré zvyšujú kvalitu života jednotlivca. Neskôr sa rozšíril do viacerých krajín a aplikovať sa začal u širšieho spektra klientov. Snoezelen je multifunkčná metóda, ktorá sa realizuje v obzvlášť príjemnom a upravenom prostredí a prostredníctvom svetelných a zvukových prvkov, vôní a hudby vyvoláva zmyslové pocity (sensations). Tieto prvky môžu pôsobiť na najrôznejšie oblasti vnímania uvoľňujúco, ale aj stimulujúco. Vo všeobecnosti cieľom nie je len uvoľnenie, pohoda a spokojnosť, ale aj stimulácia zmyslového vnímania a podporovanie rozvoja osobnosti klienta. Podpora sa vzťahuje na viaceré oblasti vývinu: vnímanie, emocionalitu, kognitívne procesy, komunikáciu alebo motoriku. Ďalšími cieľmi môže byť napríklad redukcia stresu a stereotypného správania, zvýšenie spontaneity, motivácie, iniciatívy a zlepšenie vzťahu medzi klientom a terapeutom/rodičom.

Individuálny prístup v Snoezelen

Hlavným princípom práce v Snoezelen miestnostiach je individuálny prístup. Nikdy by sme nemali klientovi vnucovať naše pocity, ale brať do úvahy jeho potreby, individuálne schopnosti a predpoklady. Klientovi nemusia určité podnety vyhovovať - napríklad príliš silné zvuky alebo nevhodné osvetlenie. Pre vytvorenie správnej atmosféry sa musíme vcítiť do jeho situácie, „pozerať sa jeho očami“ a „počuť jeho ušami“, aby sme mohli vytvoriť príjemnú atmosféru, v ktorej sa bude cítiť dobre. Klient by sa mal podľa svojich možností rozhodnúť sám a iniciatíva by mala vychádzať od neho. Sprievodca klienta rešpektuje a prispôsobuje sa jeho voľbe. Je potrebné tiež rešpektovať tempo klienta, kedy mu treba poskytnúť dostatok času, pretože intenzita vnímania a spracovania podnetov je u osôb s postihnutím rozdielna. Zámerom je, aby klient zachytil a spracoval podnety a vytvoril si nový zážitok svojim vlastným tempom a spôsobom. Preto by v Snoezelen miestnostiach nemal byť prítomný chvat alebo náhlenie. Ďalším princípom je nedirektívny prístup, ktorý „otcovia Snoezelenu“ charakterizovali ako „nič sa nemusí, všetko je dovolené“ (Verheul, Hulsegge). Dobrovoľnosť a sloboda bez nátlaku sa vzťahuje najmä na slobodu pohybu a správania sa v miestnosti, kedy sa klient môže voľne pohybovať, skúmať prostredie a nechať podnety na seba pôsobiť. Sprievodca by sa mal prispôsobiť jeho predstavám, mal by mu dovoliť viac ako obyčajne.

Dĺžka a frekvencia pobytov v Snoezelen

Vo všeobecnosti by dĺžka jedného pobytu mala trvať približne 30 - 45 minút, závisí však od konkrétnych potrieb klienta. Individuálne pobyty nemusia trvať dlho, klienti benefitujú z ich pravidelnosti. Skupinové pobyty, pri ktorých je potrebný čas na skupinovú dynamiku, môžu trvať aj 45 až 60 minút. Dôležité je, aby tak, ako vznikla pokojná atmosféra, sa aj postupne pozvoľna ukončila. Pobyt v Snoezelen miestnosti by nemal byť náhle prerušený a ukončený. Ideálny pobyt, ak to okolnosti dovolia, môže byť s otvoreným koncom a nelimitovaným časom, kedy dĺžka závisí od reakcií klienta. Ak klesá nadšenie z aktivít, záujem, naznačuje to určité signály na ukončenie. Dôležité je opakovanie, keďže klienti potrebujú omnoho viac času na vnímanie a spracovanie podnetov. Je ťažké stanoviť ako často, ako dlho a akým spôsobom. Tu sú opäť významnými indikátormi najmä reakcie klienta.

Prečítajte si tiež: Kvalita života v starobe

Aplikačné okruhy Snoezelen

Krista Mertens rozlišuje až štyri aplikačné okruhy, kedy Snoezelen ako terapiu uvádza v rámci dvoch okruhov.

1. Snoezelen ako terapia v užšom slova zmysle: Je zaradená podľa neurofyziologického základu do psychomotorickej terapie, kedy je riadená lekárom alebo Snoezelen terapeutom. Je integrovaná aj v terapeutickom koncepte ergoterapie a fyzioterapie, najmä v metódach senzorickej integrácie a mototerapie. Keďže vo svete ešte stále prebiehajú výskumné štúdie o účinkoch Snoezelen, nie je predpisovaná ako terapia v užšom slova zmysle.
2. Snoezelen ako terapeuticky orientovaný prístup: Vykonáva sa prostredníctvom špeciálneho odborníka (pedagóg s doplnkovou kvalifikáciou pre Snoezelen). Pokiaľ budeme túto metódu využívať ako terapeutický prístup, je nutné odborné zázemie terapeutov. Existovať musí plánovaný a cielený postup založený na komplexnej diagnostike klienta, a samozrejme spätná väzba, evaluácia a efektivita. Diagnostiku zameriavame na hlavné oblasti, ako osobná anamnéza klienta, vývin postihnutia, dôležité informácie týkajúce sa všetkých zmyslových systémov, pohybových schopností, intelektuálneho vývinu, komunikácie, interakcie, príjemných a nepríjemných podnetov, možnosti motivácie a podpory. Hodnotenie sa dopĺňa pozorovaním a dotazníkmi. Diagnostika je veľmi dôležitým a rozhodujúcim predpokladom k stanoveniu cieľa a terapeutických opatrení. Sú do nej zapojení aj odborníci z iných oblastí a rovnako je nevyhnutná aj spolupráca s rodinou. Z dôvodu odlišnosti jednotlivých klientov je využitie Snoezelen ako terapeutického prístupu veľmi individuálne, jej ciele a techniky závisia od cieľov terapie a možností klientov. Slúži ako opatrenie na prekonávanie, poprí- pade kompenzáciu porúch a na podporu osobnosti a kompetencií klienta.
3. Snoezelen ako pedagogicko-podporný prístup alebo podporná edukačná metóda: Je zameraná na podporu výchovno-vzdelávacieho procesu na školách. Niektoré z cieľov sú želateľné aj pri terapeuticky orientovanom prístupe, ale tu je v popredí najmä pedagogická podpora. Z pedagogického aspektu predstavuje Snoezelen pre jednotlivca neobyčajnú slobodu pri výbere činností. Pedagóg môže dieťa viesť a premyslieť si priebeh jednotky v Snoezelene. Táto možnosť neprotirečí pôvodnému zámeru a princípu slobodnej voľby. Naopak, veľa detí a mládeže má problém zotrvať v koncentrácii dlhší čas bez usmerňovania (Mertens, 2003). U jedincov so špeciálnymi potrebami je hlavným cieľom celkové uvoľnenie, lebo sú často vystavení značnému napätiu a stresu. Obzvlášť v zariadeniach s celodenným alebo celoročným pobytom, kde je obmedzený priestor a stále rovnaké prostredie, ktoré môže tento stres vytvárať. Snoezelen miestnosť je na školách využívaná ako úplne iné prostredie na rozdiel od prostredia typicky školského.
4. Snoezelen ako ponuka voľného času a uvoľnenia: Za istých predpokladov môže byť ponukou pre každého, vo všetkých vekových kategóriách. Pokiaľ ponúkame Snoezelen ako voľnočasovú aktivitu, tak ponúkame nové zážitky, fyzické i psychické upokojenie, zotavenie, harmonizáciu, načerpanie síl a výber príjemných aktivít. Dá sa aplikovať bez priameho vopred plánovaného terapeutického alebo pedagogického zámeru. Najdôležitejšou zásadou je však sloboda voľby, voľnosť a dostatok času. Sprievodca dáva impulz, predstavuje jednotlivé zariadenia, pozoruje a prípadne v nebezpečnej situácii zasahuje. Klienta motivuje prostredie samotné, predmety, materiály, technika a pomôcky, ktoré vedú k aktivácii a stimulácii. Podľa možností si klient môže sám vybrať, zvoliť si napr.

Ďalšie terapeutické metódy pre mentálne postihnutých

Okrem Snoezelen existuje množstvo ďalších terapeutických metód, ktoré sa využívajú pri práci s mentálne postihnutými osobami. Medzi ne patria:

Akrálna koaktivačná terapia (ACT®)

Akrálna koaktivačná terapia (ACT®) podľa Palaščákovej Špringrovej od roku 2000 rozvíja vybrané princípy metódy R. Brunkow o nové vedecké poznatky v oblasti neurofyziológie a psychofyziológie. Aktivácia pohybových vzorov pri vzporu o akrálne časti končatín v ACT napomáha napriameniu chrbtice, čo umožňuje skvalitnenie posturálnych a lokomočných funkcií jedinca. Pohybové vzory aktivované v ACT majú vplyv na psychofyziologické procesy akými sú myslenie, emócie, motivácia a správanie. Základným cieľom ACT je napravenie zlých pohybových návykov pomocou motorického učenia. Hoci je motorické učenie vedomý proces (prebieha na úrovni mozgovej kôry), opakovaním je možné docieliť jeho osvojenie. Zostavy cvičení metódy ACT využívajú polohy ranného motorického vývoja, ktorými sme si prešli všetci. Počas dospievania sa však rozpätie a rôznorodosť našich pohybových zručností prispôsobujú nášmu prostrediu a jeho požiadavkám, a to buď negatívne alebo pozitívne. Metóda ACT predstavuje vďaka svojmu dôrazu na napriamenie chrbtice efektívnu terapiu pre mnoho porúch pohybového aparátu - od častých funkčných a degeneratívnych ochorení chrbtice, až po veľmi špecifické ochorenia. Napriamenie chrbtice dosahujeme v terapii ACT koaktiváciou ventrálnych a dorzálnych svalových reťazcov, ktoré sú aktivované využitím aker v priebehu vzporu. Správne zaťaženie a vzpor o akra „naštartuje“ pohybový vzor, ktorý vedie k napriamovaniu chrbtice. Na základe tohto princípu cvičenie ACT napriamuje chrbticu, tonizuje chrbtové svaly, kompenzuje dysbalancie a následne stabilizuje celý pohybový aparát.

Bazálna stimulácia

Základnými prvkami konceptu Bazálnej stimulácie sú vnímanie, pohyb a komunikácia. Všetky tri prvky sa navzájom ovplyvňujú. U ľudí s kombinovaným postihnutím (fyzickým aj mentálnym) je schopnosť vnímania aj pohybu často nejakým spôsobom obmedzená. Cieľom bazálnej stimulácie je vďaka zmyslovej stimulácii a pohybu umožniť vznik nových neuronálnych spojení v mozgu, teda učenie. Deti a dospelí s ťažkosťami v oblasti motoriky a komunikácie (napr. Autorom konceptu Bazálnej stimulácie je špeciálny pedagóg Prof. Dr. Andreas Fröhlich. Vypracoval ho v 70. rokoch, počas svojej práce s deťmi s ťažkým kombinovaným postihnutím. Neskôr bol tento koncept prenesený aj do ošetrovateľskej starostlivosti zdravotnou sestrou Prof. Christel Bienstein. V súčasnosti je na mnohých miestach integrovaný do klinickej praxe, využíva sa v nemocniciach, zariadeniach sociálnych služieb aj vo vzdelávacích inštitúciách. Na Slovensku a v Českej republike zabezpečuje vzdelávanie v tomto koncepte Institut Bazální Stimulace pod vedením PhDr.

Bobath koncept

Táto neurovývojová terapia (neurodevelopmental treatment - NDT) je indikovaná pacientom s patofyziológiou centrálneho nervového systému (CNS). Bobath koncept je podobný filozofii, ktorá pristupuje ku klientovi holisticky. Vychádza z pozorovania, že centrálne podmienené poruchy motoriky sa prejavujú patológiami, ako abnormálny svalový tonus, prítomnosť vývojovo nižších tonických reflexov a s nimi spojené patologické pohybové vzorce, poruchy recipročnej inervácie a výskyt asociovaných reakcií počas spontánnych pohybov v zmysle nežiaducich synchrónnych pohyboch aj vo vzdialených oblastiach. Teoretickým základom Bobath konceptu je mechanizmus centrálnej posturálnej kontroly, ktorý je u detí s patofyziologiou CNS porušený - dôsledkom tejto poruchy vzniká patologický posturálny tonus, na ktorý následne nadväzujú patologické pohybové vzory. Dieťa tak nadobúda patologickú senzomotorickú skúsenosť a používa abnormálne pohybové vzory počas vývoja. Počas terapie sa analyzujú prítomné patologické vzory a zisťujú sa chýbajúce fyziologické pohybové vzory. Tieto vzory sú počas terapie facilitované a následne sú integrované počas celodennej starostlivosti o dieťa. Pri terapii sa nepracuje na izolovaných aktivitách, ale facilitujú sa komplexné fyziologické pohybové vzory. Terapia v rámci handlingu pripravuje dieťa na funkčné aktivity denného života. Využívajú sa facilitačné, inhibičné a stimulačné terapeutické techniky. Na inhibíciu a facilitáciu sa používajú kľúčové body kontroly, z ktorých sa dá najjednoduchšie a najúčinnejšie redukovať spasticitu a súčasne facilitovať správny pohybový vzor. Podstatou konceptu je dôraz na kvalitu pohybu, orientácia na funkciu, individuálne plánovanie, aplikácia terapie a holistický pohľad na pacienta.

Prečítajte si tiež: Terapie Pohybu u Seniorov

Kinestetická mobilizácia

Kinestetická mobilizácia je ošetrovateľský koncept zameraný na kinestetickú podporu pohybu. Kinestetika je tiež nazývaná ako pohybový a komunikačný koncept. Najprv musí dôjsť k analýze pohybu, čo umožní lepšie pochopiť mechanizmus ľudského pohybu a využiť pohybové rezervy chorého. Predchádza sa tak vzniku komplikáciám z imobility.

Manuálna medicína

Manuálna medicína je terapia porúch pohybového aparátu prostredníctvom ruky terapeuta. Zaraďujeme sem manipulácie, mobilizácie, natiahnutie svalov a mäkké techniky. Dochádza k ošetreniu kože, podkožia a hlbších spojivových štruktúr. Na ošetrenie svalov s reflexnými zmenami vieme využiť postizometrickú relaxáciu (PIR) alebo antigravitačnú relaxáciu (AGR). Vďaka technikám mobilizácie sa odstraňujú blokády a ovplyvňuje sa kĺbová vôľa, čo vedie k zvýšeniu rozsahu pohyblivosti. Vďaka mechanickému dráždeniu dochádza k rozšíreniu ciev a k lepšej drenáži, čo spôsobuje zvýšenú látkovú výmenu a resorpciu prebytočných tekutín. Mobilizačné techniky sú metódou manuálnej terapie, ktoré slúžia na zväčšenie pohyblivosti kĺbu pri funkčnej blokáde.

Respiračná fyzioterapia

Respiračná fyzioterapia spoločne s kinezioterapiou tvoria základ liečebnej rehabilitácie pre osoby s ochorením kardiorespiračného systému v akútnom aj chronickom štádiu. Hlavným mechanizmom pľúcnych porúch je znížená kapacita ventilácie vyvolaná obštrukciou dýchacích ciest, často v kombinácii so stratou elastických vlastností pľúc. Výsledkom je nevhodná dychová frekvencia, zväčšenie odporu a dychového objemu a tiež zmena zapojenia respiračných svalov, čo má za následok ovplyvnenie posturálnych funkcií. Využitím respiračnej fyzioterapie chceme dosiahnuť zaistenie dychových funkcií pomocou prehĺbenia dýchania a zvýšenia pohyblivosti hrudníka. Následne dochádza k posunu a odstráneniu sputa z dýchacích ciest, k ich rozšíreniu a uľahčeniu prúdenia vzduchu. Vhodnou fyzioterapiou tiež aktivujeme bránicu nielen v jej primárnej dychovej funkcii, ale aj v posturálnej, ktorá je rovnako dôležitá. Cieľom respiračnej fyzioterapie je zaistenie fyziologického dychového vzoru a zvyšovanie ventilačných parametrov. Je potrebné sa zamerať na úpravu alebo prevenciu vzniku náhradných, patologických vzorov dýchania s prevahou aktivity pomocných dýchacích svalov, keďže sú neekonomické a vedú k chronickej únave respiračných svalov, vzniku deformít hrudníka a chrbtice, či ovplyvneniu psychomotorického vývoja.

Vojtova metóda

Vojtova metóda je založená na prirodzenom vývoji pohyblivosti. Každý človek sa rodí s automatickými pohybmi, čo odborne nazývame reflexná lokomócia. No nie vždy všetko funguje tak, ako má. Nie je to však nič, čo by sa dieťa malo vedome učiť. Pri Vojtovej metóde sa všetko deje v podvedomí. Cieľom Vojtovej metódy je aktivácia svalov, ktoré kvôli poruche v centrálnej nervovej sústave nefungujú. Vojtova metóda pracuje s aktivačnými zónami a podporuje reflexné pohyby. Reflexné pohyby, ktoré využíva Vojtova metóda, podporujú zmeny v aktivácii mozgu a centrálneho nervového systému. Podľa autora, MUDr. Václava Vojtu, je metóda vhodná pre ľudí rôzneho veku, a teda aj pre bábätká. Pomôže každému človeku, u ktorého zlyháva spolupráca nervov a svalov. Odborní fyzioterapeuti štandardne používajú Vojtovu metódu pri takmer všetkých poruchách pohybu, resp. nesprávny vývin bedrového kĺbu u dojčaťa (tzv. pri niektorých zriedkavých ochoreniach (napr.

SM Systém

SM Systém predstavuje systematické cvičenia zamerané na pohybový aparát človeka; predovšetkým chrbticu. Spája rehabilitačnú liečbu s prevenciou, regeneráciou a kondičným tréningom v jednotnom metodickom postupe. Autorom je bývalý športovec a renomovaný český lekár MUDr. Richard Smíšek. SM Systém vychádza z dôkladného anatomického poznania a klinických štúdii. Pomenovanie SM Systém znamená - stabilizáciu a mobilitu. SM Systém pracuje s anatomicky definovanými špirálovými svalovými reťazcami. Svalový reťazec je súbor svalov, ktorých súhra počas pohybu zaisťuje stabilitu tela a tým správne vykonanie pohybu. Hlavný efekt metódy je vyvolanie trakčnej (naťahovacej) sily v oblasti medzistavcových platničiek. Vďaka tomu sa tlak vyvíjaný na platničku zníži a platnička môže lepšie vykonávať svoju funkciu. Efekt dosahujeme aktiváciou špirálových svalových reťazcov, ktoré ťahajú telo smerom nahor.

Prečítajte si tiež: Zdravie a pohoda seniorov s pracovnou terapiou

Senzomotorika a PNF

• Senzomotorika: Premenlivou silou, ktorou zaťažujeme chodidlo, zvyšujeme aktivitu stabilizačných svalov. Špirálová stabilizácia - stabilizácia tela špirálovými stabilizačnými reťazcami je aktivovaná pohybom ruky dozadu alebo dopredu.
• PNF (Proprioreceptívna neuromuskulárna facilitácia): Facilitáciou (draždením) proprioreceptorov (receptorov vo svaloch a šľachách) sa informácia odovzdáva do centrálneho nervového systému (CNS). Z CNS spätne dochádza k aktivácii ďalších svalov, ktoré sú v CNS naplánované ako pohybový stereotyp a stabilizačný systém. Tak dôjde k zapojeniu svalov v reťazci ľahšie, ako keby sa napínali samostatne. Striedanie relaxácie a aktivácie - relaxácia svalov umožňuje ich prekrvenie. To dodáva energiu pre ďalšiu svalovú aktivitu. Bez dostatočnej a pravidelnej relaxácie sval zostáva v napätí (triggerpoints - TP).

tags: #cielom #pedagogicko-terapeuticke #terapie #pre #mentalne #postihnutych