Daňový príspevok sa pripočítava k základu dane podľa zákona o dani z príjmov

Úvod

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“) upravuje zdaňovanie príjmov fyzických a právnických osôb. Pri aplikácii tohto zákona je dôležité všímať si nielen obsah jednotlivých ustanovení, ale aj celkové členenie zákona, ktoré môže byť nápomocné pri výklade. Tento článok sa zameriava na problematiku daňových príspevkov a ich vplyvu na základ dane v kontexte ZDP, s prihliadnutím na rôzne situácie a typy daňovníkov.

Štruktúra zákona o dani z príjmov

ZDP je rozdelený do niekoľkých častí, ktoré upravujú rôzne aspekty zdaňovania príjmov:

• Predmet úpravy (§ 1 ZDP): Definuje daň z príjmov fyzických osôb a daň z príjmov právnických osôb ako predmet úpravy zákona.
• Daň z príjmov fyzickej osoby: Upravuje daňové vzťahy fyzických osôb.
• Daň z príjmov právnickej osoby: Upravuje daňové vzťahy právnických osôb bez ohľadu na ich právnu formu, dôvod vzniku alebo predmet činnosti.
• Spoločné ustanovenia: Obsahuje ustanovenia, ktoré sú spoločné pre fyzické aj právnické osoby, ako napríklad sadzba dane, zisťovanie základu dane, daňové výdavky, odpisy majetku, odpočet daňovej straty a prepočítací kurz.
• Vyberanie a platenie dane: Ukladá fyzickým a právnickým osobám daňové povinnosti, ako podávanie daňových priznaní, platenie preddavkov a povinnosti zamestnávateľa pri zdanení príjmov zamestnanca.
• Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia: Obsahuje splnomocňovacie ustanovenie pre Ministerstvo financií SR na vydávanie všeobecne záväzných predpisov, rieši vplyv zákona na predchádzajúce právne vzťahy a postup daňovníkov v prechodnom období.

Predmet dane a daňovník

ZDP definuje daňovníka ako každú fyzickú a právnickú osobu bez ohľadu na to, či dosahuje alebo nedosahuje príjem, ktorý je predmetom dane. Predmetom dane je príjem (výnos) z činnosti daňovníka a príjem (výnos) z nakladania s majetkom daňovníka. Za príjem sa považuje peňažné aj nepeňažné plnenie.

Daňový príspevok a základ dane

Základ dane predstavuje veličinu, z ktorej sa vypočítava daň. Základným pravidlom je, že základom dane je rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami a súvisiacimi daňovými výdavkami. Daňová strata vzniká, ak sú daňové výdavky vyššie ako zdaniteľné príjmy.

Daňové výdavky

Daňový výdavok je významný z hľadiska správneho určenia základu dane a daňovej povinnosti. Musí spĺňať tri základné podmienky:

Prečítajte si tiež: Hospodárenie Spoločného obecného úradu Golianovo

1. Vecnosť: Výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.
2. Preukázateľnosť: Daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol.
3. Zaúčtovanie: Preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka.

Zdaňovanie dotácií u daňovníkov s jednoduchým účtovníctvom

Pre daňovníkov, ktorí uplatňujú pri vykazovaní základu dane preukázateľné daňové výdavky a účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedú daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, je špecifickým spôsobom upravené zahrňovanie dotácií do základu dane v § 17 ods. 3 písm. h) ZDP.

Daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, do základu dane zahrnie dotácie v tom zdaňovacom období, v ktorom sa do základu dane zahrnul aj výdavok hradený z tejto dotácie. Z ustanovenia § 17 ods. 3 písm. h) ZDP vyplýva, že dotácia, podpora a príspevok, ktoré príjme daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods.

Uvedené platí aj vtedy, ak tento daňovník v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu týchto prostriedkov, zmení spôsob uplatňovania výdavkov na spôsob podľa § 6 ods. 10 ZDP, t. j. ak v roku čerpania dotácie uplatní paušálne výdavky.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak daňovník v roku prijatia dotácie (napr. rok 2024) uplatňoval preukázateľné výdavky a viedol jednoduché účtovníctvo, zahŕňal v súlade s ustanovením § 17 ods.

Ak daňovník v nasledujúcom zdaňovacom období roku 2025 bude uplatňovať výdavky percentom z príjmov za splnenia podmienok uvedených v ustanovením § 6 ods. 10 ZDP, bude pri zahrňovaní dotácie do základu dane pokračovať spôsobom v súlade s ustanovením §17 ods. 3 písm. h) ZDP, t.

Prečítajte si tiež: Členstvo Nitry v K8

Príklady zdaňovania dotácií

Príklad 1: Dotácia na začatie podnikania

Daňovníkovi v roku 2025 bola poskytnutá dotácia na začatie podnikania (na bežné prevádzkové výdavky) vo výške 3 500 eur. Daňovník v roku 2025 účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva. V roku 2025 daňovník použil dotáciu vo výške 2 300 eur. Zvyšnú časť dotácie plánuje použiť v roku 2026.

Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, ktorý poskytnutú dotáciu celú nepoužil na úhradu výdavkov v roku 2025, do základu dane za rok 2025 zahrnie dotáciu len vo výške jej čerpania v roku 2025, t. j. sumu 2 300 eur. Do daňových výdavkov za zdaňovacie obdobie roku 2025 zahrnie výdavky hradené z poskytnutej dotácie vo výške 2 300 eur. Dopad na daň v roku 2025 je neutrálny.

Príklad 2: Dotácia na obstaranie stroja

Daňovníkovi účtujúcemu v sústave jednoduchého účtovníctva bola poskytnutá v roku 2025 dotácia na obstaranie stroja vo výške 4 600 eur, ktorý v roku prijatia dotácie aj zakúpil a zaradil do používania.

Nakoľko ide o odpisovaný majetok a daňovník vedie jednoduché účtovníctvo, daňovník zahrnie prijatú dotáciu do základu dane v roku 2025 vo výške zodpovedajúcej ročnému odpisu hmotného majetku, uplatnenému do daňových výdavkov v roku 2025.

Príklad 3: Zmena spôsobu uplatňovania výdavkov

Daňovník, ktorý v roku 2024 účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva, získal v tomto roku dotáciu na prevádzkové účely vo výške 2 500 eur. V roku 2024 ju čerpal len vo výške 1 000 eur. V roku 2025 sa rozhodol uplatniť výdavky percentom z príjmov, pričom v roku 2025 dotáciu vyčerpal vo výške 1 200 eur.

Prečítajte si tiež: Organizácia Červený Hrádok - členstvo

Nakoľko daňovník v roku 2024, v roku v ktorom dotáciu prijal, účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva, pri zahrňovaní dotácie postupoval podľa § 17 ods. 3 písm. h) ZDP. Do základu dane za rok 2024 zahrnul poskytnutú dotáciu vo výške je čerpania, t. j. vo výške 1 000 eur. V takomto spôsobe zahrňovania dotácie do základu dane daňovník pokračuje počas doby čerpania dotácie, a to aj vtedy, ak v roku 2025 zmenil spôsob uplatňovania výdavkov na spôsob podľa § 6 ods. 10 ZDP (ak uplatnil v roku 2025 výdavky percentom z príjmov). V roku 2025 zahrnie dotáciu do základu dane vo výške čerpania, t. j.

Príklad 4: Zrušenie živnosti a nepoužitá dotácia

Živnostníčka dostala z ÚPSVaR dotáciu na chránenú dielňu (na prevádzkové účely). Dotácia jej bola pripísaná na účet v roku 2024 vo výške 9000 eur. Časť z dotácie vo výške 5000 eur použila hneď v prvom roku podnikania (v roku 2024) a suma 5000 eur bola položkou zvyšujúcou základ dane za rok 2024, nakoľko daňovníčka v roku 2024 uplatňovala skutočné preukázateľné výdavky. V roku 2025 živnostníčka zrušila živnosť zo zdravotných dôvodov. Je nepoužitá časť príspevku vo výške 4000 eur položkou zvyšujúcou základ dane za rok 2025, alebo ide o príjem, ktorý sa nezdaňuje? Ak je položkou zvyšujúcou základ dane v roku 2025, môže si živnostníčka uplatniť paušálne výdavky vo výške 60% z úhrnu príjmov za rok 2025?

Spôsob úpravy základu dane u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva, ktorý skončí podnikanie, je ustanovený v § 17 ods. 8 písm. a) ZDP. Aj keď z citovaného ustanovenia priamo nevyplýva, že v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k skončeniu podnikania je daňovník povinný zahrnúť do základu dane aj dotáciu, príspevok alebo podporu alebo ich zostávajúcu časť, ak neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, podľa § 17 ods. 3 písm. h) ZDP, dotácia, príspevok a podpora predstavujú zdaniteľný príjem. Z uvedeného dôvodu aj takáto dotácia, príspevok alebo podpora alebo ich časť sa zahrnie do základu dane, a to najneskôr ku dňu, v ktorom daňovník skončí podnikanie, za predpokladu, že tento príjem nie je povinný daňovník vrátiť do štátneho rozpočtu. Príspevok, ktorý daňovník nepoužil na určený účel (skončil podnikanie) a nie je povinný ho ani vrátiť, daňovník účtuje ako príjem ovplyvňujúci základ dane najneskôr ku dňu skončenia podnikania. Nakoľko ide o príjem podľa § 6 ods. 1 písm. b) (príjem zo živnosti), daňovník sa môže rozhodnúť pri tomto druhu príjmov uplatniť výdavky percentom z príjmov za splnenia podmienok podľa § 6 ods.

Príklad 5: Príspevok na pracovného asistenta pre ZŤP podnikateľa

Občan (zdravotne ťažko postihnutý), ktorý podniká na základe živnostenského oprávnenia a dosahuje príjmy podľa § 6 ZDP, dostáva od ÚPSVaR príspevok na pracovného asistenta (podľa § 59 zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti). Príspevok činí 150 eur mesačne. Pracovnému asistentovi vypláca odmenu vo výške 150 eur mesačne, na základe uzavretej zmluvu o pracovnej asistencii, pričom asistent nie je jeho zamestnancom, t. j.

Otázkou je, či príspevok na pracovného asistenta prijatý od ÚPSVaR predstavuje pre ZŤP podnikateľa zdaniteľný príjem a či následne vyplatená odmena pracovnému asistentovi je považovaná za daňový výdavok.

Podľa § 9 ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sú od dane oslobodené plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce okrem platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorý plynú príjmy podľa § 6 ZDP. Pre daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva je špecifickým spôsobom upravené zdaňovanie dotácií do základu dane v § 17 ods. 3 písm. h) ZDP.

Podľa cit. ustanovenia do základu dane sa nezahŕňa dotácia, podpora a príspevok u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov, tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahrnované do základu dane postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie, podpory a príspevku na obstaranie odpisovaného majetku, resp.

Podľa § 19 ods. 2 písm. m) ZDP daňovými výdavkami sú výdavky, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie zahrnované do príjmov. Pre daňovníka (podnikajúcu FO) odmena, ktorú vypláca pracovnému asistentovi na základe uzatvorenej dohody, predstavuje daňový výdavok ovplyvňujúci základ dane v roku jej úhrady. Daňovník (podnikajúca FO), ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods.

Príjmy pracovného asistenta uvedeného v § 59 ods. 2 písm. b ) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov dosahované z vykonávania činnosti pracovného asistenta, sa zaraďujú medzi príjmy podľa § 6 ods. ods. 2 písm. b) ZDP. Je to z dôvodu, že v súlade s § 59 ods. 7 zákona č. 5/2004 Z. z. sa uzatvára medzi pracovným asistentom a občanom so zdravotným postihnutím, ktorý je samostatne zárobkovo činná osoba, zmluva podľa Občianskeho zákonníka.

Príjmami podľa § 6 ods. 2 písm. b) ZDP sú aj príjmy pracovného asistenta podľa § 59 ods. 2 písm. b) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti. Pracovný asistent tieto príjmy uvádza v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby typu B v oddiele č. VI v príslušnom riadku (ods. 2 písm. b) zákona). Pri príjmoch z výkonu osobného asistenta ako pri príjmoch z výkonu pracovného asistenta je možné uplatniť výdavky percentom z príjmov vo výške 60 % z úhrnu príjmov najviac do výšky 20 000 eur ročne za predpokladu splnenia podmienok podľa § 6 ods.

tags: #clensky #prispevok #sa #pripocitava #k #zd