Človek odkázaný na pomoc inej osoby: Definícia a kontext

Odkázanosť na pomoc inej osoby je komplexný stav, ktorý ovplyvňuje životy mnohých jednotlivcov. V slovenskom kontexte, definícia a posudzovanie tejto odkázanosti prechádza významnými zmenami, ktoré majú priamy dopad na dostupnosť sociálnych služieb a finančnej podpory. Tento článok sa zameriava na definovanie pojmu človeka odkázaného na pomoc inej osoby, s prihliadnutím na legislatívne zmeny a praktické aspekty života s týmto stavom.

Legislatívny rámec a definícia odkázanosti

Zákon č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti (ďalej len "zákon o IPČ") prináša s účinnosťou od 1. septembra 2025 zjednotenie posudkovej činnosti. Táto činnosť sa vykonáva v správnom konaní o integrovanom posudku v rámci pôsobnosti úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR). Cieľom je uplatnenie nárokov, ktoré sú podmienené integrovaným posudkom. Ide najmä o:

• Sociálne služby, ktorých poskytovanie je podmienené odkázanosťou fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby.
• Peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.
• Podporu účasti znevýhodnených osôb na trhu práce v sociálnej ekonomike a sociálnom podnikaní, konkrétne posudzovanie dlhodobého zdravotného postihnutia vo vzťahu ku konkrétnej pracovnej činnosti.

Sociálna posudková činnosť predchádza lekárskej posudkovej činnosti a zohľadňuje podmieňujúce aspekty životnej situácie posudzovaných osôb, ich individuálne predpoklady, rodinné prostredie a prostredie, ktoré ovplyvňuje ich začlenenie do spoločnosti. Aktívna pozícia posudzovaných osôb počas konania sa zabezpečuje prostredníctvom sebaposudzovacieho dotazníka, ktorý je súčasťou žiadosti o integrovaný posudok.

Zmeny v posudzovaní odkázanosti od 1. septembra 2025

Od 1. septembra 2025 prechádza posudzovanie odkázanosti na sociálne služby pod ÚPSVR. To znamená, že obce a vyššie územné celky (VÚC) už nebudú posudzovať nové žiadosti o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu podané po tomto termíne. Ich doterajšia posudková a rozhodovacia činnosť podľa zákona o sociálnych službách (SoS) sa nahrádza integrovanou posudkovou činnosťou vykonávanou ÚPSVR.

Poskytovanie sociálnych služieb, ktoré sú podmienené odkázanosťou, bude možné len na základe integrovaného posudku. Tento posudok bude obsahovať:

Prečítajte si tiež: 80% poškodenie zdravia a dôchodok

• Stupeň odkázanosti fyzickej osoby.
• Činnosti, ktoré fyzická osoba pri uspokojovaní základných životných potrieb nie je schopná samostatne vykonávať alebo je schopná ich vykonávať len s dohľadom.
• Možný druh sociálnej služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie.
• Termín opätovného posúdenia.

Ak fyzická osoba prejaví záujem o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu po 31. auguste 2025 na obci alebo VÚC, bude informovaná o potrebe podať žiadosť o integrovaný posudok na príslušnom ÚPSVR. Ak bola písomná žiadosť podaná na nesprávnom mieste, obec/VÚC ju bez meškania postúpi príslušnému ÚPSVR a informuje o tom aj žiadateľa.

Dokončenie konaní začatých pred 1. septembrom 2025

Konania o odkázanosti na sociálnu službu, ktoré boli začaté pred 1. septembrom 2025 a neboli právoplatne skončené do 31. augusta 2025, budú dokončené obcami/VÚC podľa zákona o SoS v znení účinnom do 31. augusta 2025.

Rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu vydané podľa zákona o SoS v znení účinnom do 31. augusta 2025 stráca platnosť nadobudnutím právoplatnosti integrovaného posudku alebo právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania o integrovanom posudku.

Prechodné ustanovenia a "preznačenie" stupňov odkázanosti

Zákon o IPČ obsahuje prechodné ustanovenia, ktoré zabezpečujú plynulý prechod na nový systém posudzovania. Fyzická osoba, ktorej stupeň odkázanosti bol určený podľa zákona o SoS v znení účinnom do 31. augusta 2025, sa považuje za fyzickú osobu s príslušným stupňom odkázanosti podľa zákona o IPČ až do nadobudnutia právoplatnosti integrovaného posudku alebo rozhodnutia o zastavení konania o ňom. "Preznačenie" stupňov odkázanosti v zákone o IPČ oproti doterajšej právnej úprave nemá vecné dôsledky na priznané stupne odkázanosti podľa doterajšej právnej úpravy.

Konkrétne platí nasledovné:

Prečítajte si tiež: Starobný a invalidný dôchodok súčasne

• Osoby posúdené v stupni II. podľa zákona o SoS sa považujú za osoby v stupni I. podľa zákona o IPČ.
• Osoby posúdené v stupni III. podľa zákona o SoS sa považujú za osoby v stupni II. podľa zákona o IPČ.
• Osoby posúdené v stupni IV. podľa zákona o SoS sa považujú za osoby v stupni III. podľa zákona o IPČ.
• Osoby posúdené v stupni V. podľa zákona o SoS sa považujú za osoby v stupni IV. podľa zákona o IPČ.
• Osoby posúdené v stupni VI. podľa zákona o SoS sa považujú za osoby v stupni V. podľa zákona o IPČ.

Pôsobnosť obcí po 31. auguste 2025

Obce si aj po 31. auguste 2025 zachovávajú svoju samosprávnu pôsobnosť v konaní a rozhodovaní o potrebe poskytovania sociálnej služby v zariadení pre seniorov podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona o SoS.

Základné životné potreby a stupne odkázanosti

Stupeň odkázanosti sa určuje na základe počtu základných životných potrieb, ktoré fyzická osoba nie je schopná samostatne uspokojovať. Tieto potreby a ich počet sa určujú na základe dotazníka k určeniu odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby.

Medzi základné životné potreby patria:

• Osobná hygiena (hygienická starostlivosť o jednotlivé časti tela, celkový kúpeľ).
• Stravovanie a dodržiavanie pitného režimu (porciovanie stravy, obsluha, kŕmenie a pomoc pri pití).
• Vyprázdňovanie močového mechúra a hrubého čreva (sprievod na toaletu, pomoc pri vyzliekaní, obliekaní, účelná očista, podanie podložnej misy/močovej fľaše, ochrana osobnej a posteľnej bielizne).
• Obliekanie, vyzliekanie (výber oblečenia, obliekanie, obúvanie, vyzliekanie, vyzúvanie).
• Mobilita, motorika (sprievod pri chôdzi, pomoc pri vstávaní/líhaní, polohovanie, pomoc pri manipulácii s predmetmi, obsluha a premiestňovanie predmetov dennej potreby).
• Dodržiavanie liečebného režimu (nákup liekov, podávanie liekov a aplikácia mastí, kontrola glykémie, odmeranie krvného tlaku/pulzu/telesnej teploty, aplikácia liečiva subkutánne, polohovanie).
• Úkony starostlivosti o svoju domácnosť (nákup potravín, príprava jedla, donáška jedla, umytie riadu, bežné upratovanie, obsluha domácich spotrebičov, starostlivosť o bielizeň/lôžko, vynášanie odpadu, donáška uhlia/dreva/vody, kúrenie a čistenie vykurovacích telies, administratívne úkony spojené s vedením domácnosti).
• Základné sociálne aktivity (sprievod na lekárske vyšetrenie/vybavenie úradných záležitostí/do školy/do zamestnania/pri záujmových činnostiach, predčítanie, sprostredkovanie komunikácie).
• Dohľad (inštruovanie, usmerňovanie, monitorovanie a kontrola pri sebaobslužných úkonoch, úkonoch starostlivosti o domácnosť a základných sociálnych aktivitách).

Stupne odkázanosti sa rozlišujú nasledovne:

Osobná asistencia ako forma pomoci

Osobná asistencia je definovaná ako pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri činnostiach, pri ktorých je podľa integrovaného posudku odkázaná na osobnú asistenciu. Cieľom je aktivizácia a podpora sociálneho začlenenia, nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných, vzdelávacích, spoločenských a voľnočasových aktivít.

Prečítajte si tiež: Strata spôsobilosti na právne úkony

Osobná asistencia je riadená osobou so zdravotným postihnutím, ktorá si sama vyberá a zaškoľuje asistenta, uzatvára s ním zmluvu o výkone osobnej asistencie, určuje mu úlohy a sama ho aj vypláca. Ak ide o zdravotne postihnuté dieťa, tieto povinnosti plnia jeho rodičia.

Štát poskytuje príspevok na financovanie asistenta (asistentov). Príspevok na osobnú asistenciu poberá osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom nie je limitovaný jej príjmom. Osobnú asistenciu môžu využívať osoby s rôznymi typmi postihnutí (fyzické, zmyslové, mentálne, kombinované), vrátane onkologických pacientov, ak potrebujú pomoc pri vykonávaní stanovených činností.

Rozsah osobnej asistencie sa určuje podľa zoznamu činností, ktoré si osoba s ŤZP nemôže vykonávať sama, a počtu hodín potrebných na ich vykonanie. Maximálny ročný rozsah je 7 300 hodín (20 hodín denne). Do rozsahu sa nezapočítava čas strávený v zariadení sociálnych služieb, pri zamestnaní alebo návšteve školy. Príspevok nemožno poskytovať osobe, ktorú opatruje rodinný príslušník alebo opatrovateľská služba.

Sadzba na jednu hodinu osobnej asistencie je 6,22 €. Príspevok vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na základe predloženého výkazu o odpracovaných hodinách za predchádzajúci mesiac.

Zmluva o výkone osobnej asistencie

Osobná asistencia sa vykonáva na základe zmluvy, v ktorej si užívateľ a asistent určia činnosti, práva a povinnosti, výšku odmeny a spôsob ukončenia zmluvy. Zmluva môže byť uzatvorená na dobu neurčitú alebo určitú. Užívateľ môže uzatvoriť zmluvy s ľubovoľným počtom asistentov. Zmluvu je potrebné predložiť príslušnému úradu najneskôr do piateho dňa nasledujúceho mesiaca po jej uzatvorení.

Z odmeny asistenta sa neplatia odvody na zdravotné poistenie (ak je asistent poistený z iného dôvodu, inak je poistencom štátu). Ak má asistent vykonávať osobnú asistenciu v rozsahu aspoň 140 hodín mesačne, je poistencom štátu aj na účely dôchodkového poistenia. Osobný asistent nie je povinne nemocensky poistený, poistený v nezamestnanosti a nevzťahuje sa naňho garančné a úrazové poistenie.

Výkon činnosti osobného asistenta nie je prekážkou pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak mesačná odmena nepresiahne sumu životného minima. Z odmeny asistenta sa platí daň z príjmu, preto je povinný zaregistrovať sa na daňovom úrade a podávať daňové priznanie.

Žiadosť o príspevok na osobnú asistenciu sa podáva na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta bydliska.

Filozofia a princípy osobnej asistencie

Osobná asistencia je založená na medziľudskom vzťahu a dohode medzi užívateľom a asistentom. Užívateľ deleguje na asistenta tie činnosti, ktoré z dôvodu postihnutia nemôže vykonávať samostatne. Dôležité je, že užívateľ sám rozhoduje o tom, ktoré aktivity a akým spôsobom sa vykonávajú. Pomoc sa prispôsobuje individuálnym potrebám ľudí so zdravotným postihnutím.

Osobná asistencia umožňuje človeku s postihnutím prijať pomoc a riadiť ju doma alebo v prostredí, ktoré si sám zvolí. Vďaka tomu nie je odkázaný na život v špecializovaných zariadeniach. Osobná asistencia rozlišuje medzi pojmami „postihnutie“ a „choroba“. Označovať človeka s postihnutím za „chorého“ len na základe jeho postihnutia je nesprávne.

Výber a kvalifikácia osobného asistenta

Pri výbere osobného asistenta je dôležité zistiť jeho motiváciu, fyzické a psychické predpoklady. Asistent by mal byť zdravý, šikovný, fyzicky zdatný, empatický, ochotný, láskavý, trpezlivý, prispôsobivý, zodpovedný a spoľahlivý. Dôležité je tiež zistiť si jeho časové možnosti.

Na výkon osobnej asistencie nie je potrebná žiadna špecifická kvalifikácia. Užívateľ sa musí školiť a vzdelávať vždy a svoje vedomosti a skúsenosti odovzdáva asistentovi, ktorého si školí sám podľa svojich potrieb.

Povinnosti užívateľa voči asistentovi

Užívateľ by mal asistentovi poskytnúť informácie o poskytovaní pomoci a práci, ktorá ho čaká, zoznámiť ho s denným a týždenným programom, poučiť ho o spôsoboch a "technológiách" vykonávania asistencie a umožniť mu všetky činnosti si najskôr vyskúšať.

Vzťah medzi užívateľom a asistentom musí byť partnerský, rovnoprávny a rovnocenný. Užívateľ by nemal od asistenta chcieť viac, ako je schopný zvládnuť. Ak je užívateľ s asistentom nespokojný, je nutné sa rozísť (po zaistení náhrady) a jednať čestne, zdvorilo a otvorene.

Organizácia práce asistentov

Ideálne je mať najmenej dvoch asistentov, aby sa zabránilo ponorkovej chorobe, zaistila zastupiteľnosť a znížila únava asistentov. Je potrebné zaistiť nadväznosť služieb pri striedaní asistentov a plán práce (dopredu povedať asistentovi, čo bude užívateľ potrebovať).

Osobná asistencia a jej význam pre život

Osobná asistencia dáva šancu na nezávislosť, samostatnosť a istotu v takom rozsahu, aký môže napodobniť iba málo iných foriem systematickej, každodennej pomoci. Súčasne znamená, že určité požiadavky sa kladú aj na užívateľa.

Voľba medzi pasívnym odovzdaním sa do opatery druhých a možnosťou riadiť svoj vlastný život sám. Rozhodnutie pre osobnú asistenciu je výsledkom poznania nielen vlastných síl, ale aj poznania, že rodičia, príbuzní alebo priatelia tu nebudú stále.

tags: #clovek #odkazany #na #pomoc #inej #osoby