Psychologické aspekty úmrtia a rozvodu: Cesta k uzdraveniu a adaptácii

Psychológ a psychologická pomoc by dnes už nemala byť tabu pre nikoho z nás. Nájsť si riešenie svojho vlastného problému je predsa skvelá šanca, ako zmeniť a zlepšiť svoj vlastný osobný či partnerský život. Stále ma preto prekvapuje, ako dlho a čo všetko sú ľudia schopní a ochotní zniesť, kým sa rozhodnú vyhľadať psychologickú pomoc. Napadá mi paralela s bolesťou zuba - ako dlho by ste čakali, kým by ste sa odhodlali ísť k zubárovi? Tento článok sa zameriava na psychologické aspekty dvoch významných životných udalostí: úmrtia blízkeho človeka a rozvodu. Obe tieto skúsenosti predstavujú hlboké emocionálne výzvy, ktoré si vyžadujú pochopenie, podporu a často aj odbornú pomoc.

Psychologická pomoc: Prečo ju vyhľadať?

Psychológ a psychologická pomoc by dnes už nemala byť tabu pre nikoho z nás. Nájsť si riešenie svojho vlastného problému je predsa skvelá šanca, ako zmeniť a zlepšiť svoj vlastný osobný či partnerský život. Stále ma preto prekvapuje, ako dlho a čo všetko sú ľudia schopní a ochotní zniesť, kým sa rozhodnú vyhľadať psychologickú pomoc. Napadá mi paralela s bolesťou zuba - ako dlho by ste čakali, kým by ste sa odhodlali ísť k zubárovi?

V živote sa stretávame s rôznymi situáciami, ktoré môžu byť náročné na zvládnutie. Ak prežívate stres, úzkosť, pocity smútku, máte problémy vo vzťahoch, prechádzate životnou zmenou alebo chcete lepšie porozumieť sebe a svojim emóciám, psychologické poradenstvo môže byť tou správnou cestou. Psychologické poradenstvo poskytuje bezpečný priestor na rozhovor, kde môžete vyjadriť svoje pocity a spoločne s psychológom hľadať riešenia, ktoré vedú k psychickej rovnováhe.

Priebeh psychoterapie

Priebeh psychoterapie môže byť rôzny, každý psychoterapeut má odlišný prístup. V rámci úvodných stretnutí je ťažisko v oboznámení sa a zhodnotení problému, s ktorým klient prišiel, zhodnotenie jeho psychického i telesného stavu a jeho anamnézy /životopisom/ a prip. aj stanovenie konkrétneho terapeutického plánu. Na prvom stretnutí sa psychoterapeut a pacient/klient zoznamujú, pomenujú problémy, ktoré sa majú riešiť, dohodnú si plán a ciele /tzv kontrakt/, ktoré chce pacient/klient dosiahnuť, počet sedení a ich frekvenciu, spôsob odvolania a ukončenia terapie a iné praktické otázky. V rámci toho je aj dôležitá ľudská stránka, vzájomné spoznávanie sa, oťukávanie sa a odpovedajú si na otázku či sú schopní navzájom spolupracovať a dôverovať si.

Počas ďalších stretnutí sa pracuje na problémoch a dohodnutých cieľoch. Deje sa to cez prehlbovanie uvedomenia klienta, hľadania súvislostí objavenia sa problému, analyzuje sa životná história klienta. Problémy môžu súvisieť nielen s aktuálnymi okolnosťami, ale aj so skúsenosťami a zážitkami z minulosti - teda sa hľadajú zdroje a udržiavacie mechanizmy problému. Terapeut pomáha klientovi emočne znovuprežiť, rozpoznať a uvedomiť si hlbšie, dovtedy mu neznáme súvislosti, ktoré si v sebe nesie a spolu hľadajú cestu ako sa s nimi vysporiadať či ich transformovať do subjektívne znesitelnejšieho stavu.

Prečítajte si tiež: TSK reaguje na problémy v Domove Javorina

Základným a pôvodným cieľom klienta je dosiahnuť uvedomenie si toho, čo prežíva a koná, ako sa rozhoduje a ako ho minulá skúsenosť ovplyvňuje. Cez toto uvedomenia klient porozumie sám sebe a získa znalosti o tom, ako a čo môže zmeniť. Spozná, že je zodpovedný za to, čo si myslí, čo pociťuje a prežíva, a čo a ako robí. Dôležitou podmienkou efektivity je motivácia klienta a jeho spolupráca na dohodnutom cieli. Psychoterapia je aktívny proces, vyžadujúci sústredenosť, energiu a zaangažovanosť oboch strán. Stretnutia trvajú zvyčajne 40 - 50 min, frekvencia môže byť rôzna a je závislá od dohody. Sedenia sú pravidelne 1-2 krát za týždeň, kvôli zachovaniu kontinutity a prehlbovaniu vzťahu medzi terapeutom a klientom. Termín stretnutia môže byť stanovený napevno, ale sa dohodne na konci každého sedenia.

Ukončenie psychoterapie sa deje po vzájomnej dohode oboch strán. Pacient má právo kedykoľvek psychoterapiu ukončiť, nevyplývajú mu z toho žiadne dôsledky. Je ale dôležité aby sa pri ukončovaní terapie ponechal dostatočný priestor na zhodnotenie procesu a uzatvorenie jednotlivých tém a okruhov, ktoré sa počas terapie vynorili. Celková dĺžka psychoterapie je veľmi individuálna. U niekoho to môže byť 5-10 hodín a u iného aj niekoľko rokov. Záleží od podstaty problémov, ktoré sa liečia a aj od samotného pacienta. Rozlišuje sa krátkodobá psychoterapia do 20 sedení, strednodobá je okolo 20-50 sedení a dlhodobá nad 50 sedení.

Úmrtie blízkeho človeka: Cesta smútkom

Úmrtie blízkeho človeka je jednou z najťažších skúseností, ktoré môžeme v živote zažiť. Vyrovnať sa s tým, že blízky človek už nie je s vami, je ťažké. Ak s niekým prežijete celý život, uvedomiť si túto stratu môže trvať aj niekoľko mesiacov či dokonca rokov. Práve so stratou blízkeho človeka vám môžu pomôcť odborníci v smútkovom poradenstve. Psychológovia vedia nazrieť do vášho vnútra, ak sa im zveríte so svojimi pocitmi. Vďaka tomu vedia, ako vám pomôcť pri strate príslušníka rodiny či dobrého priateľa. Na každého môže smútkové poradenstvo vplývať inak, najmä na deti. Smútkové poradenstvo spadá do odvetvia poradenskej psychológie. To znamená, že odborník s vami komunikuje a snaží sa vám pomôcť najmä konverzáciou a nie liekmi. Každý reaguje na tieto zmeny v živote inak. Niekto ich prekoná sám, iní musia vyhľadať odbornú pomoc. A práve v tomto bode môžete vyhľadať odborníka, ktorý vám pomôže vyrovnať sa s akoukoľvek formou straty.

Smútok a jeho fázy

Súčasťou prežívania straty blízkej osoby je smútok. Smútok je zdravá reakcia na stratu. Každý prežíva bolesť zo straty inak. Medzi bežné reakcie patrí:

• Šok a popretie: V prvej fáze sa zapájajú obranné mechanizmy, ktoré tlmia psychickú bolesť a zraňujúcu emóciu. Človek nemôže uveriť, že je to pravda, predstiera, že na tom nezáleží, alebo obviňuje seba, zosnulého alebo iných ľudí.
• Hnev: Je to prirodzená reakcia na niekoho alebo niečo, čo spôsobuje bolesť.
• Vyjednávanie: Človek sa snaží o zmenu situácie prostredníctvom ,,čo ak „ scenárov.
• Depresia: Hlbšia a bolestivejšia reakcia na rozpad rodiny.
• Prijatie: Konečná fáza, kedy sa človek s novou situáciou vyrovnáva, hľadá nové istoty a zvyká si na nové usporiadanie.

Ako sa vyrovnať so stratou

• Dovoľte si smútiť: Je dôležité prežívať svoje emócie a nevyhýbať sa im. Plačte, ak potrebujete, a hovorte o svojich pocitoch s blízkymi.
• Dbajte na seba: Dbajte na svoju fyzickú a hlavne psychickú starostlivosť. Pravidelný pohyb, najlepšie niekde v prírode, a dostatok spánku vám prísť na nové myšlienky.
• Vyhľadajte podporu: Rozprávajte sa s rodinou o tom, ako sa cítite. Nebojte sa požiadať o pomoc. Zvážte účasť v smútočnej skupine.
• Uctite si pamiatku: Spomínajte na svojho blízkeho a oslavujte jeho život, ktorý prežil. Rozprávajte sa o ňom alebo navštívte miesta, ktoré mal on vo svojom živote rád. Vytvorte si pamätník, ktorý vám pomôže uchovať si spomienku na vášho blízkeho. Môže to byť fotoalbum, šperk, strom alebo darovanie na charitu v jeho mene.
• Venujte sa aktivitám: Venujte sa aktivitám, ktoré boli pre vášho blízkeho dôležité. Vráťte sa k starým koníčkom alebo trávte čas s ľuďmi, ktorých mal rád.

Ako pomôcť niekomu, kto smúti

Ak poznáte niekoho, kto stratil blízkeho, môžete mu pomôcť nasledovne:

Prečítajte si tiež: Auto pre osoby s ŤZP

• Buďte prítomní: Ponúknite svoju prítomnosť a počúvajte, čo hovorí.
• Ponúknite pomoc: Ponúknite pomoc s praktickými záležitosťami, ako sú nákupy, varenie alebo starostlivosť o deti.
• Buďte trpezliví: Je dôležité byť k sebe trpezlivý. Každý smúti inak a potrebuje na to čas.
• Nenúťte ich: Nenúťte ich hovoriť o svojich pocitoch, ak na to nie sú pripravení.
• Pripomínajte im: Pripomínajte im, že nie sú sami a že ste tu pre nich.

Ako deťom vysvetliť smrť?

Aj malé deti, ktoré ešte tomuto pojmu nerozumejú a nevedia ho naplno pochopiť, by mali byť o ňom informované. Smrť je súčasťou života a tak by to mali chápať aj deti či tínedžeri. Ako im vysvetlíte smrť, tak ju počas najbližších rokov budú aj chápať.

• Deti do 2 rokov života: Malé deti konceptu smrti nechápu. Vedia však reagovať na duševné rozpoloženie ich matky či otca a psychickú stabilitu vedia vycítiť. Taktiež postrehnú chýbajúceho člena rodiny, tváre si pamätajú už deti v 8 mesiacoch života. Keď si stratu osoby uvedomia, často plačú a odmietajú hračky.
• Deti od 2 do 5 rokov života: Slovom „mŕtvy“ im môžete vnuknúť do povedomia myšlienku, že je zviera v inom stave. Spojte toto slovo s ďalším - „navždy“. Tak im vysvetlíte, že smrť je trvalá a nedá sa zvrátiť. V tomto veku môžu mať deti po strate blízkeho narušený spánok.
• Deti na základnej škole: Na základnej škole sa formuje myslenie dieťaťa najviac. Vysvetlite im, že ide o súčasť života. Žiaci už potrebujú úprimné odpovede, ktoré majú logiku a vedia si ich spojiť s niečím, čo prípadne počuli v škole.
• Tínedžeri: V tomto veku majú mladí ľudia často svoje názory aj o smrti. Rodinné diskusie na túto tému by ste mali aspoň párkrát absolvovať.

Rozvod: Emocionálna búrka a cesta k novému začiatku

Rozvod je formálnym právnym ukončením manželského vzťahu dvoch jedincov, krajným riešením v procese rozvratu manželstva. Rozvod je jednou z najväčších skúšok v živote človeka. Rozvod má aspekty sociálne, etické, právne, emočné a veľmi dôležité aspekty psychologické. V našich podmienkach nie je rozvod ojedinelým javom, ba práve naopak, počet rozvádzajúcich sa rodín sa drží na vysokej úrovni.

Fázy rozvodu

1. Manželský /rodinný/ nesúlad.
2. Manželský / rodinný / rozvrat/. Ide už o podstatnejšie ovplyvnenie jednej zo základných rodinných funkcií - emočnej, ekonomickej, výchovnej.
3. Rozvod. Je formálnym právnym ukončením manželského vzťahu dvoch jedincov, krajným riešením v procese rozvratu manželstva.

Vplyv rozvodu na deti

Existuje len veľmi malé percento detí, ktoré by rozvod rodičov negatívne nezasiahol. Niektoré sa s tým vyrovnajú lepšie, iné horšie. U niektorých detí môžu pretrvať trvalé následky, ktoré môžu ovplyvniť aj ich budúci život. Nie je však potrebné podliehať prílišnemu pesimizmu a beznádeji, čo sa týka rozvodovej tematiky, pretože existujú aj účinné cesty, ako zmierniť deťom ich bolesť a obmedziť negatívny dopad rozvodu na ich psychiku.

Na správu o rozvode alebo na presťahovanie jedného z rodičov, môžu deti reagovať podobným spôsobom ako na úmrtie blízkej osoby, alebo na inú rovnako traumatizujúcu udalosť a prechádzajú niekoľkými adaptačnými fázami.

• Prvá fáza: V prvej fáze sa zapájajú obranné mechanizmy, ktoré tlmia psychickú bolesť a zraňujúcu emóciu, nemôžu napríklad uveriť, že je to pravda, predstierajú, že na tom nezáleží (aj tak by sa rozviedli), alebo obviňujú rodičov (keby za niečo stál, tak by ostal), niekedy obviňujú aj sami seba (keby som počúval, mamička by neodišla). Deti majú pocit, že rodič, ktorý odchádza neodmieta len svojho partnera, ale aj ich. Niekedy sa snažia nájsť menej bolestnú tému, na ktorú prenesú nepríjemné pocity zo straty (čo na to povedia kamaráti, ako to poviem v škole). Vždy chovajú nádej, že sa rodičia k sebe vrátia, a to väčšinou i v prípade, keď rozvodu predchádzali intenzívne manželské konflikty.V tejto fáze môže dôjsť k nesprávnemu pochopeniu rodičmi alebo príbuznými, poprípade každým, kto je v rozvodovej situácii zaangažovaný, že dieťa nemá problém alebo, že druhého rodiča vôbec nepotrebuje, keď o ňom ani nerozpráva.
• Druhá fáza: V druhej fáze môžu deti pociťovať veľkú zlosť. Je to prirodzená reakcia na niekoho alebo niečo, čo dieťaťu spôsobuje bolesť a pokiaľ deťom nie je umožnené túto zlosť vyjadriť, tak ju v sebe v danej chvíli potlačia ale objaví sa v podobe rôznych úzkostných prejavov alebo v neadekvátnom chovaní.
• Tretia fáza: V tretej fáze sa s novou situáciou vyrovnávajú, hľadajú nové istoty a zvykajú si na nové usporiadanie. Neznamená to, že s rozvodom súhlasia a že sa vzdávajú myšlienky na možné obnovenie súžitia rodičov. Otvára sa im však pred tým beznádejný výhľad do budúcnosti.

Ako minimalizovať negatívny vplyv rozvodu na deti

• Komunikujte s deťmi: Vysvetlite im situáciu primerane ich veku a uistite ich, že ich máte stále radi a že rozvod nie je ich vina.
• Zachovajte stabilitu: Snažte sa zachovať deťom čo najviac stability a rutiny v ich živote.
• Spolupracujte: Spolupracujte s druhým rodičom na výchove detí a vyhýbajte sa konfliktom pred nimi.
• Vyhľadajte pomoc: Ak máte pocit, že sa vy alebo vaše deti nedokážete s rozvodom vyrovnať, vyhľadajte odbornú pomoc.

Ako deťom povedať o rozvode?

Keď si rodičia vyjasnia postoj k rozvodu, mali by poradiť deťom, aby informovali svojich kamarátov o tom, čo sa stalo. Ak sa budú rodičia za rozvod hanbiť, budú sa zaň hanbiť aj deti.

Prečítajte si tiež: Úmrtie príjemcu opatrovateľského príspevku: podrobný prehľad

Niektorí rodičia nesúhlasia, aby sa učiteľovi povedalo o rozvode. Ale je lepšie, ak to učiteľovi povedia rodičia sami. Učiteľ dostane informáciu z prvej ruky a môže dieťaťu skôr pomôcť. A naopak, ak nebol informovaný o rozvode, často nie je ochotný tolerovať zmeny v správaní dieťaťa.

Rodinná terapia

Rodinná terapia je forma psychoterapie, ktorá sa zameriava na zlepšenie vzťahov a komunikácie medzi členmi rodiny. Cieľom tejto terapie je pomôcť rodinným príslušníkom lepšie pochopiť dynamiku ich vzťahov, riešiť konflikty, zlepšiť komunikáciu a podporiť zdravý vývoj rodinných vzťahov. Terapia môže zahŕňať individuálne, párové alebo skupinové sedenia, kde sa členovia rodiny spoločne podieľajú na hľadaní riešení problémov, ako sú napríklad problémy so správaním detí, rozvody, závislosti, trauma alebo iné ťažkosti, ktoré ovplyvňujú rodinné fungovanie.

Rodinnú terapiu je dobré vyhľadať v prípade, že problémy v rodine začínajú ovplyvňovať vzťahy, emocionálnu pohodu alebo jej každodenné fungovanie.

Psychoterapia: Cesta k uzdraveniu

Psychoterapia je proces, v ktorom sú vytýčené liečebné ciele, so zámerom odstrániť alebo dostať pod kontrolu obťažujúce a nepríjemné príznaky tak, aby sa pacient mohol vrátiť k normálnemu fungovaniu. Cieľom môže byť tiež pomoc pri prekonávaní určitého špecifického problému alebo stimulovanie citového rastu a úzdravy. Terapia môže mať podobu pravidelných, obvykle 45 až 50 minút trvajúcich sedení, počas ktorých pacient spolu s psychiatrom alebo iným terapeutom sa snaží identifikovať problémy, učí sa ich zvládať a postupne prekonávať emočné a duševné problémy.

Druhy psychoterapie

Existuje niekoľko druhov psychoterapie. Až na niektoré výnimky v niektorých špeciálnych prípadoch, žiadny druh psychoterapie nie je "lepší" než iný. To, aký druh psychoterapie psychoterapeut zvolí u daného pacienta, závisí od charakteru jeho psychických ťažkostí, od jeho ochorenia a od okolností.

Najčastejšie používanými druhmi psychoterapie sú:

• Psychodynamická / hlbinná psychoterapia: Táto terapia môže pacientovi pomôcť, aby lepšie porozumel sám sebe. Je zameraná na odkrývanie jeho nevedomých konfliktov, s ktorými sa potom učí efektívnejšie vysporiadavať.
• Interpersonálna terapia: Je zameraná na zlepšenie kvality pacientovho sveta medziľudských vzťahov.
• Kognitívna terapia: Je to terapia, ktorá pomáha pacientovi rozpoznať a zmeniť spôsoby myslenia, ktoré sú škodlivé a neefektívne.
• Behaviorálna terapia: Táto terapia sa zameriava na pacientove špecifické spôsoby správania a snaží sa o to, aby nahradil škodlivé alebo nevhodné spôsoby správania vhodnejšími a konštruktívnejšími.

Kto poskytuje psychoterapiu?

Odborné psychoterapeutické vzdelanie kvalifikovaného psychoterapeuta pozostáva z vlastnej skúsenosti s metódou na sebe (tzv. Výcviky v psychoterapii a certifikát pre jej vykonávanie majú mnohí psychiatri, psychológovia, klinickí sociálni pracovníci, rodinní a manželskí poradcovia a iní odborníci, pracujúci v oblasti zdravotníctva. Avšak iba psychiatri, keďže majú medicínske vzdelanie a špeciálny výcvik v diagnostike a liečbe psychických porúch, môžu vykonávať rozbor diagnostických testov, hodnotiť somatické príznaky psychických ochorení, a pritom zohľadňovať akékoľvek iné ochorenie, ktoré sa rozvinie v priebehu psychického ochorenia.

Ako dlho trvá psychoterapia?

Dĺžka terapie závisí od viacerých faktorov. Jedným z najdôležitejších je povaha ochorenia alebo problému, na ktorý sa psychoterapia zameriava. V závislosti od psychického ochorenia daného pacienta a od zvoleného druhu psychoterapie, môže liečba pozostávať z niekoľkých sedení, alebo trvá oveľa dlhšie. Vo všeobecnosti, čím je ochorenie ťažšie a komplikovanejšie, tým si vyžaduje dlhšiu terapiu.

tags: #úmrtie #vs #rozvod #psychológia