Minimálne nemocenské poistenie na Slovensku

Nemocenské poistenie je dôležitou súčasťou sociálneho systému, ktorá zabezpečuje finančnú podporu v prípade choroby alebo iných zdravotných komplikácií. V moderných spoločnostiach, ako je Slovensko, toto poistenie pomáha preklenúť obdobie, keď osoba nemôže pracovať z dôvodu choroby, tehotenstva, materstva alebo potreby ošetrovania blízkej osoby. Tento článok sa zameriava na minimálne nemocenské poistenie, najmä pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) na Slovensku.

Úvod do nemocenského poistenia

Keby ste boli kováčom v stredoveku a zlomili si ruku, kvôli strate budúceho zárobku by ste pravdepodobne vyhladovali. V moderných spoločnostiach tieto situácie rieši nemocenské poistenie. Keď ochoriete, štát vám vypláca príspevok, aby ste v chorobe neživorili. Sociálne poistenie na Slovensku sa skladá z piatich častí:

• Nemocenské poistenie: Zabezpečuje dávky počas dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva, materstva a ošetrovania.
• Dôchodkové poistenie: Zabezpečuje starobné a invalidné dôchodky.
• Poistenie v nezamestnanosti: Zabezpečuje dávky v prípade straty príjmu v dôsledku nezamestnanosti.
• Úrazové poistenie: Zabezpečuje dávky v prípade poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu a choroby z povolania.
• Garančné poistenie: Zabezpečuje dávky v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

Za zamestnanca odvádza všetkých päť zložiek sociálneho poistenia zamestnávateľ. Ako SZČO povinne odvádzate iba prvé dve zložky a ich platenie si strážite sami.

Kto platí nemocenské poistenie?

Za zamestnanca platí nemocenské poistenie zamestnávateľ. Pre SZČO, do dosiahnutia určitej hranice príjmov, nie je nemocenské poistenie povinné. Ak sa však SZČO chce zúčastniť nemocenského poistenia dobrovoľne, musí uhrádzať poistné.

Povinnosti SZČO a dobrovoľné poistenie

SZČO povinne odvádzajú sociálne poistenie až od dosiahnutia určitej hranice príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Dovtedy žiadne sociálne poistenie povinne neplatia. Napríklad, povinné sociálne poistenie SZČO vzniká od 1. júla 2025 tým, ktorí za kalendárny rok 2024 dosiahli príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 8 580 eur.

Prečítajte si tiež: Vzťah medzi minimálnym dôchodkom a životným minimom

Nárok na nemocenské pre SZČO

Ako SZČO máte nárok na výplatu nemocenských dávok len vtedy, ak si naň povinne alebo dobrovoľne prispievate. Pretože nemocenské poistenie do dosiahnutia určitej hranice príjmov nie je povinné, veľa podnikateľov ho nehradí. Málokto si ale uvedomuje, že mu v tom prípade zaniká nárok na:

• Nemocenské
• Tehotenské
• Materské
• Ošetrovné

„V takom prípade majte vždy vlastnú rezervu, aby ste mali z čoho žiť, keď napríklad niekoľko týždňov či mesiacov nebudete môcť pracovať,“ radí začínajúcim podnikateľom daňová poradkyňa Vladimíra Přibylová zo spoločnosti Grantex. Výška rezervy sa odvíja od vašich bežných výdavkov. Mať vytvorený peňažný vankúš sa napokon hodí vždy, nielen pri nečakanom ochorení či úraze, inak by ste sa museli napríklad zadĺžiť.

Dobrovoľná prihláška na nemocenské poistenie

Aby ste mohli čerpať dávky z nemocenského poistenia, musíte sa naň prihlásiť v pobočke Sociálnej poisťovne, pod ktorú patríte podľa miesta trvalého pobytu. Na webových stránkach Sociálnej poisťovne si nájdite formulár Registračný list FO a Vyhlásenie dobrovoľne poistenej osoby. Tie vyplníte a buď ich prinesiete na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne osobne, odošlete poštou alebo elektronicky prostredníctvom portálu www.slovensko.sk.

Pozor: SZČO sa nemôže prihlásiť len na dobrovoľné nemocenské poistenie, ale môže využiť len niektorý z nasledujúcich dvoch balíkov dobrovoľného sociálneho poistenia obsahujúci dobrovoľné nemocenské poistenie:

1. Dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie.
2. Dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.

Okrem toho platí podmienka, že tieto balíky dobrovoľného sociálneho poistenia nemôže využiť fyzická osoba, ktorá je zároveň aj povinne nemocensky poistená ako zamestnanec alebo ako SZČO.

Prečítajte si tiež: Prehľad príspevkov pre osoby s ŤZP

Dobrovoľne nemocensky, dôchodkovo a v nezamestnanosti poistená osoba môže byť akákoľvek fyzická osoba, ktorá dovŕšila vek 16 rokov a má na území SR trvalý pobyt, príp. prechodný pobyt. Dobrovoľne poistená osoba si sama určí vymeriavací základ, z ktorého bude platiť poistné.

Podmienky čerpania dávok

Pamätajte, že nárok na niektorú z dávok vyplácanú v rámci nemocenského poistenia vám vzniká až po uplynutí určitej doby, nie odo dňa prihlásenia sa k dobrovoľnému poisteniu, ako si mnohí podnikatelia mylne myslia.

1. Nemocenské

Nárok na čerpanie nemocenského vám vznikne, ak vám vznikla dočasná pracovná neschopnosť a v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti ste boli nemocensky poistený najmenej 270 dní. Nemocenské sa stanoví z denného vymeriavacieho základu, ktorý sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia (rozhodujúcim obdobím je väčšinou kalendárny rok pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti).

Výška nemocenského je za každý deň od prvého do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu a za každý deň od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu.

Žiadať o výplatu nemocenského poistenia nemusíte, ak vám ošetrujúci lekár vystaví elektronickú pracovnú neschopnosť (ePN). V takomto prípade je záznam automaticky elektronicky odosielaný do Sociálnej poisťovne a nič jej už neoznamujete. Nedostanete žiadne potvrdenie od lekára, ale prístup k údajom o svojej ePN máte v aplikácii Elektronický účet poistenca.

Prečítajte si tiež: Invalidné dôchodky a životné minimum na Slovensku

Ak vám ošetrujúci lekár vystaví papierové Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, žiadosť o nemocenské si uplatníte v miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa vášho trvalého pobytu predložením II. dielu tohto tlačiva, najlepšie ihneď po jeho vystavení. Po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti jej do troch dní ešte predložíte IV. diel Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ale to len v prípade, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní.

2. Tehotenské

Pokiaľ ide o tehotenské, nárok naň vzniká žene pracujúcej na SZČO, ktorá je tehotná. Podmienkou je, že musí byť nemocensky poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. Výška tehotenského je 15 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň.

Denný vymeriavací základ na určenie výšky tehotenského sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia (rozhodujúcim obdobím je väčšinou kalendárny rok pred vznikom dôvodu na poskytnutie tehotenského).

Pre tehotenské je určená aj jeho minimálna výška ako 10 % denného vymeriavacieho základu určeného z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie tehotenského. Minimálna výška tehotenského v roku 2025 je 9,40274 eura na kalendárny deň.

Nárok na tehotenské vzniká od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom a zaniká dňom skončenia tehotenstva, teda pôrodom. Originál tlačiva „Žiadosť o tehotenské“ vám vystaví a vyplní gynekológ na začiatku II. trimestra po dosiahnutí 13. týždňa tehotenstva. Toto tlačivo predložte miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa vášho trvalého pobytu.

3. Materské

V prípade materskej musíte ako žena pracujúca na SZČO byť nemocensky poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Výška materského je 75 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň.

Denný vymeriavací základ na určenie výšky materského sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia (rozhodujúcim obdobím je väčšinou kalendárny rok pred vznikom dôvodu na poskytnutie materského).

Na materskú môžete nastúpiť 8 až 6 týždňov (termín si zvolíte ľubovoľne v tomto rozmedzí) pred očakávaným termínom pôrodu a ak pôrod nastal skôr, tak odo dňa pôrodu. Od vtedy vám vzniká nárok na materské, ktoré začínate poberať. Nárok na výplatu máte spravidla po dobu 34 týždňov (pri narodení zároveň dvoch alebo viacerých detí až po dobu 43 týždňov a v prípade, že ste osamelá, tak až po dobu 37 týždňov).

Originál tlačiva „Žiadosť o materské“, ktoré vám vystaví a vyplní gynekológ, podajte na miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa vášho trvalého pobytu. Pokiaľ na dobrovoľné nemocenské poistenie neprispievate vôbec, môžete ihneď po pôrode začať čerpať aspoň rodičovský príspevok. Jeho výšku a dobu vyplácania vypočíta štát.

4. Ošetrovné

Dobrovoľne nemocensky poistená SZČO má nárok na ošetrovné, ak jej vznikla potreba:

• Osobného a celodenného ošetrovania chorého príbuzného v priamom rade.
• Chorého dieťaťa, ktoré nie je príbuzný v priamom rade.
• Chorého súrodenca.
• Chorého manžela / chorej manželky alebo chorého rodiča manžela / chorej rodiča manželky, ktorého zdravotný stav si to vyžaduje.
• Osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do dovŕšenia 11. roku veku (alebo do dovŕšenia 18. roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom), ak dieťaťu bola nariadená karanténa alebo izolácia, ak predškolské zariadenie alebo škola, ktoré dieťa navštevuje, boli príslušnými orgánmi uzavreté alebo v nich bola nariadená karanténa, alebo ak fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bola jej nariadená karanténa alebo izolácia alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.

Ďalšie podmienky vzniku nároku na ošetrovné upravuje § 39 zákona o sociálnom poistení. Na poberanie ošetrovného musí byť dobrovoľne nemocensky poistená osoba v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku na ošetrovné nemocensky poistená najmenej 270 dní.

Výška ošetrovného je 55 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň. Denný vymeriavací základ na určenie výšky ošetrovného sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia (rozhodujúcim obdobím je väčšinou kalendárny rok pred vznikom dôvodu na poskytnutie ošetrovného).

Nárok na uplatnenie ošetrovného sa uplatňuje prostredníctvom tlačiva „Žiadosť o ošetrovné“, ktoré vám vystaví lekár. Toto tlačivo predložte miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa vášho trvalého pobytu. Po skončení potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo starostlivosti vám lekár vystaví tlačivo „Potvrdenie o skončení potreby osobného a celodenného ošetrovania/starostlivosti“, ktoré tiež predložte pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vám vypláca ošetrovné.

Existuje ešte jedna dávka, ktorá patrí iba zamestnancom a ako SZČO na ňu nárok nemáte. Ide o vyrovnávaciu dávku určenú pre zamestnankyne, ktoré sú pre tehotenstvo preradené na inú prácu, kde dosahujú nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávali pred preradením.

Minimálne a maximálne dobrovoľné nemocenské poistenie SZČO

Ako dobrovoľne poistená osoba si sami určíte vymeriavací základ, z ktorého budete platiť poistné na dobrovoľné poistenie. Pri voľbe výšky platieb dobrovoľného nemocenského poistenia však prihliadnite aj na minimálny a maximálny mesačný vymeriavací základ.

V roku 2025 zaplatíte na nemocenskom poistení vždy minimálne 31,46 eura mesačne. Táto čiastka je stanovená na základe minimálneho vymeriavacieho základu 715 eur, ktorý sa vynásobí sadzbou 4,4 %. Pokiaľ si určíte väčší ako minimálny vymeriavací základ, odvádzate z neho 4,4 %. Avšak maximálny vymeriavací základ v roku 2025 je 15 730 eur, takže na nemocenskom poistení zaplatíte pri sadzbe 4,4 % maximálne 692,12 eura mesačne.

Ako už bolo spomenuté, SZČO nemôže byť len dobrovoľne nemocensky poistená, ale môže využiť len niektorý z dvoch balíkov dobrovoľného sociálneho poistenia, ktorý bude okrem nemocenského poistenia obsahovať navyše dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Preto je potrebné počítať s tým, že celkové mesačné platby dobrovoľného poistenia budú zvýšené aj o tieto druhy poistenia.

Výška nemocenských dávok je závislá od mesačných platieb dobrovoľného nemocenského poistenia. Inak povedané, čím viac zaplatíte, tým viac dostanete.

Príklady z praxe

Príklad 1: Kaderníčka Jana si v roku 2025 zlomila ruku a to jej bráni v podnikaní. Lekár určil, že bude na dočasnej pracovnej neschopnosti celkom 60 dní. Od 1. dňa choroby má ako SZČO nárok na výplatu nemocenských dávok. Aké vysoké dávky bude Jana poberať?

Od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti dostane Jana nemocenské vo výške 25 % z denného vymeriavacieho základu a od 4. do 60. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti dostane Jana nemocenské vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu. Spolu teda za celú dobu pracovnej neschopnosti dostane 25 % z 26,3014 eura x 3 dni + 55 % z 26,3014 eura x 57 dní = 844,30 eura (sumy dávok sa zaokrúhľujú na 10 eurocentov nahor).

Príklad 2: Marek je stolár (SZČO). Kvôli úrazu nemôže vykonávať samostatne zárobkovú činnosť a bude na dočasnej pracovnej neschopnosti po dobu 55 dní. V roku 2024 si hradil dobrovoľné nemocenské poistenie z mesačného vymeriavacieho základu 750 eur vo výške 33,00 eura mesačne.

Denný vymeriavací základ Mareka je 750 eur x 12 mesiacov / 365 dní = 24,6576 eura (denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor). Marek bude poberať od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti nemocenské vo výške 25 % z denného vymeriavacieho základu a od 4. do 55. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti nemocenské vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu. Po dobu trvania pracovnej neschopnosti mu štát vyplatí dohromady iba 25 % z 24,6576 eura x 3 dni + 55 % z 24,6576 eura x 52 dní = 723,80 eura (sumy dávok sa zaokrúhľujú na 10 eurocentov nahor).

Vzhľadom na to, že nemocenské dávky sa vyplácajú mesačne pozadu, môžu v skutočnosti vzniknúť z vyššie uvedených výpočtov v dôsledku zaokrúhľovania určité rozdiely, keďže takto dlhá dočasná pracovná neschopnosť sa bude vyplácať minimálne v dvoch termínoch (za dva mesiace).

Kedy a kam platiť poistné na nemocenské poistenie

Poistné sa hradí každý mesiac a je splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. To znamená, že nemocenské poistenie napr. za október musíte Sociálnej poisťovni zaplatiť do 8. novembra.

Poistné posielajte mesačne na bankový účet svojej pobočky Sociálnej poisťovne. Čísla účtov jednotlivých pracovísk nájdete na webových stránkach Sociálnej poisťovne. Po podaní prihlášky na dobrovoľné poistenie vám pobočka Sociálnej poisťovne pridelí aj variabilný symbol, ktorý uvádzate pri platení poistného. Okrem neho pri platení poistného správne uveďte aj špecifický symbol označujúci obdobie, ku ktorému platba patrí. Ak budete uhrádzať poistné trvalým príkazom, tak špecifický symbol bude 88.

Poznámka: Za deň úhrady sa považuje deň, kedy bola platba pripísaná na účet príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Ak však platba poistného na účet Sociálnej poisťovne príde oneskorene, považuje sa poistné za zaplatené včas aj vtedy, ak pri platení bezhotovostným prevodom ako deň prevodu bol posledný deň splatnosti poistného, resp. pri platení poštovou poukážkou sa poistné poukázalo v posledný deň splatnosti poistného.

Kedy nie ste povinný platiť nemocenské poistenie

Ako dobrovoľne nemocensky poistená SZČO nie ste povinný platiť nemocenské poistenie:

• V období, počas ktorého sa vám poskytuje nemocenské.
• V období, počas ktorého sa vám poskytuje materské.
• Počas poberania ošetrovného.

Zmeny v odvodoch v roku 2025

Odvody do Sociálnej poisťovne upravuje Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Od 1. januára 2025 sa maximálny vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie zvyšuje z doterajšieho 7-násobku na 11-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov. Maximálny vymeriavací základ v roku 2025 sa vypočíta ako 11-násobok priemernej mesačnej mzdy dosiahnutej v roku 2023, t. j. 11 x 1 430 € = 15 730 €.

Odvody zamestnanca v roku 2025

Zamestnanec platí odvody z nemocenského, invalidného, starobného a zdravotného poistenia a poistenia v nezamestnanosti. Zamestnanec neplatí úrazové poistenie, garančné poistenie a rezervný fond solidarity. Minimálny vymeriavací základ zamestnanca pre výpočet odvodov do Sociálnej poisťovne nie je stanovený.

Tabuľka: Sumy sociálnych a zdravotných odvodov zamestnanca od 1.1.2025

Odvody zamestnanca sú spolu 13,4 %. Výška zdravotného poistenia je stanovená vo výške 4 % a v prípade zdravotne postihnutej osoby sa kráti na polovicu, t. j. na 2 %.

Odvody zamestnávateľa za zamestnancov v roku 2025

Zamestnávateľ je povinný mesačne platiť odvody za svojich zamestnancov. Odvody zamestnávateľa za zamestnanca sa v roku 2024 zvýšili na 36,2 % z pôvodných 35,2 % z jeho vymeriavacieho základu, čiže hrubej mzdy. Sadzba odvodov zamestnávateľa za zamestnanca do zdravotnej poisťovne sa zvýšila na 11,00 %, resp. 5,50 % pri zdravotne postihnutej osobe.

Tabuľka: Sumy sociálnych a zdravotných odvodov zamestnávateľa od 1.1.2025

Odvody živnostníka (SZČO) v roku 2025

Hranica príjmu za rok 2024 pre vznik povinnosti SZČO platiť od 1.7.2025 odvody do Sociálnej poisťovne je 8 580 €. Povinný odvod do Sociálnej poisťovne platí vo výške 33,15 % z vymeriavacieho základu vypočítaného na základe údajov z podaného daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Minimálny mesačný vymeriavací základ pre platenie sociálneho poistenia v roku 2025 je stanovený vo výške 715 € a maximálny vymeriavací základ na účely sociálneho poistenia je pre rok 2024 stanovený vo výške 15 730 €. Minimálna výška sociálnych odvodov v roku 2025 je 237,02 € a maximálna výška je 5 214,49 €.

Tabuľka: Porovnanie odvodov SZČO do Sociálnej poisťovne

Zdravotné poistenie u SZČO sa platí vo forme preddavkov. Zúčtováva sa v ročnom zúčtovaní poistného po skončení príslušného kalendárneho roka, v ktorom vyčísli skutočne poistné a porovná ho so zaplatenými preddavkami. Výšku preddavkov stanovuje zdravotná poisťovňa, ktorá vychádza z údajov v podanom daňovom priznaní.

Minimálny VZ pre zdravotné poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nezamestnanej osoby platný od 1.1.2024 je zákonom stanovená suma, ktorá predstavuje 50 % z priemernej mesačnej mzdy za rok 2023 (t. j. 50 % z 1 430 €), čiže výška minimálneho VZ od roku 2024 je 715 €. Preddavky na zdravotné poistenie pre SZČO sú splatné do 8. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Po skončení kalendárneho roka zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie zdravotného poistenia podľa § 19 zákona o zdravotnom poistení. Minimálny preddavok SZČO na rok 2025 je 107,25 € a minimálny preddavok SZČO so zdravotným postihnutím bude 53,62 €.

Tabuľka: Porovnanie odvodov SZČO na zdravotné poistenie

Tabuľka: Sumy sociálnych a zdravotných odvodov SZČO v roku 2025

Minimálne odvody živnostníkov sa od januára 2025 zvýšia o 30,34 € v porovnaní s rokom 2024.

• výška minimálnych odvodov 2025 = 344,27 €
• výška minimálnych odvodov 2024 = 313,93 €
• výška minimálnych odvodov 2023 = 285,49 €
• výška minimálnych odvodov 2022 = 267,09 €
• výška minimálnych odvodov 2021 = 257,43 €
• výška minimálnych odvodov 2020 = 238,80 €
• výška minimálnych odvodov 2019 = 224,89 €

tags: #minimum #nemocenske #poistenie