Čo má obsahovať zmluva o poskytovaní starostlivosti v jasliach: Vzor a požiadavky

Prevádzkovanie detských jaslí je regulované zákonom a vyžaduje si splnenie prísnych podmienok týkajúcich sa priestorov, personálu a prevádzky. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o týchto požiadavkách, s cieľom uľahčiť orientáciu záujemcom o prenájom priestorov pre jasle, ako aj prevádzkovateľom a rodičom.

Právny rámec a legislatíva

Prevádzka detských jaslí, ako zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku, je upravená zákonom o sociálnych službách. Tento zákon definuje jasle ako sociálnu službu na podporu zosúlaďovania rodinného života a pracovného života. Okrem zákona o sociálnych službách sa na prevádzku jaslí vzťahujú aj ďalšie právne predpisy, ako napríklad Obchodný zákonník, zákon o majetku obcí a ďalšie súvisiace predpisy.

Obchodná verejná súťaž (OVS) pri prenájme nebytových priestorov

V prípade, že sa jedná o prenájom nebytových priestorov vo vlastníctve obce, často sa postupuje formou obchodnej verejnej súťaže (OVS) podľa Obchodného zákonníka. OVS je proces, v ktorom obec ako prenajímateľ zverejní podmienky prenájmu a záujemcovia predkladajú svoje ponuky.

Podmienky OVS

• Predmet prenájmu: Nebytové priestory s presnou špecifikáciou rozlohy a umiestnenia. Napríklad, nebytové priestory o celkovej rozlohe 251,25 m2 nachádzajúce sa na 1.
• Minimálna cena nájmu: Stanovená minimálna cena za meter štvorcový na mesiac. Táto cena nezahŕňa odplatu za služby spojené s užívaním predmetu nájmu.
• Lehota na doručenie ponúk: Presne stanovený termín, do ktorého musia záujemcovia doručiť svoje cenové ponuky.
• Forma ponuky: Ponuka musí byť predložená v zalepenej obálke s označením "Prihláška do súťaže: Nájom nebytových priestorov v KVC na základe OVS - NEOTVÁRAŤ". V obálke musia byť identifikačné údaje o osobe súťažiaceho (názov, právna forma, sídlo a IČO pre právnické osoby; meno, priezvisko, adresa, rodné číslo pre fyzické osoby).
• Oboznámenie sa s podmienkami: Každý uchádzač má právo oboznámiť sa s identifikačnými údajmi predmetu OVS (list vlastníctva, prípadne iné písomnosti a skutočnosti viažuce sa k predmetu OVS) priamo u vyhlasovateľa.
• Právna forma realizácie prenájmu: Vyhlasovateľ si vyhradzuje právo určiť právnu formu realizácie prenájmu nájomnou zmluvou, uzatvorenou na dobu 3 roky. Uchádzač sa zaväzuje akceptovať zmluvné podmienky uvedené v Nájomnej zmluve, ktorej návrh tvorí prílohu.
• Vyhodnotenie ponúk: Komisia menovaná mestským zastupiteľstvom vyhodnotí predložené ponuky do 7 dní od ukončenia lehoty na podávanie ponúk. Kritériom hodnotenia je najvhodnejší návrh z hľadiska hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti.
• Odmietnutie ponuky: Ponuka, ktorej obsah nebude zodpovedať podmienkam OVS, alebo bude doručená po lehote, bude odmietnutá.

Požiadavky na priestory pre jasle

Priestory, v ktorých sa majú prevádzkovať jasle, musia spĺňať špecifické požiadavky, aby boli zabezpečené optimálne podmienky pre deti a personál.

Priestorové podmienky

• List vlastníctva/Nájomná zmluva: Preukazujú sa kópiou listu vlastníctva nie staršieho ako tri mesiace alebo kópiou nájomnej zmluvy alebo zmluvy o výpožičke, ktorých predmetom je nájom alebo výpožička priestorov. Nájomná zmluva musí byť platná minimálne na dobu poskytovania sociálnej služby, alebo pri celoročnej pobytovej sociálnej službe minimálne na tri roky.
• Kolaudačné rozhodnutie: Ak sa sociálna služba má poskytovať v zariadení, vyžaduje sa aj právoplatné kolaudačné rozhodnutie zodpovedajúce účelu druhu sociálnej služby.
• Materiálno-technické vybavenie: Priestory musia byť vybavené vhodným nábytkom a vybavením pre starostlivosť o deti.

Hygienické podmienky

• Rozhodnutie orgánu verejného zdravotníctva: Preukazujú sa kópiou právoplatného rozhodnutia alebo záväzného stanoviska príslušného orgánu verejného zdravotníctva o uvedení priestorov do prevádzky alebo o zmene v ich prevádzkovaní a o schválení prevádzkového poriadku alebo jeho zmeny príslušným orgánom verejného zdravotníctva podľa osobitného predpisu.

Bezbariérovosť

• Zmiernenie požiadaviek: Novela zákona o sociálnych službách zmiernila požiadavku úplnej bezbariérovosti priestorov jaslí. V budúcnosti by však pre nové jasle mala byť bezbariérovosť samozrejmosťou.

Požiadavky na personál

Personálne zabezpečenie je kľúčové pre kvalitnú starostlivosť o deti v jasliach.

Prečítajte si tiež: Štruktúra diskusného príspevku

Kvalifikačné predpoklady

• Odborná spôsobilosť: Vyžaduje sa vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Podmienka odbornej spôsobilosti sa považuje za splnenú u fyzickej osoby, ktorá poskytovala k 28. februáru 2017 starostlivosť o deti „v detských jasliach“ a ktorá získala úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie.
• Kvalifikačné predpoklady opatrovateľa detí: ukončené úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie a absolvovanie akreditovaného kuru opatrovania detí najmenej v rozsahu 220 hodín. Ak má zariadenie záujem prijať do pracovnoprávneho vzťahu osobu, ktorá má ukončené úplné stredné vzdelanie teda maturitu, môže tak urobiť za predpokladu, že táto osoba začne do šiestich mesiacov od vzniku tohto pracovnoprávneho vzťahu navštevovať akreditovaný kurz opatrovania detí najmenej v rozsahu 220 hodín a absolvuje tento akreditovaný kurz do dvanástich mesiacov od vzniku tohto pracovnoprávneho vzťahu. Ak sa pri poskytovaní sociálnej služby v zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa poskytuje starostlivosť o dieťa do jedného roku veku, musí najmenej jeden opatrovateľ detí spĺňať podmienky na výkon zdravotníckeho povolania sestry, pôrodnej asistentky alebo zdravotníckeho asistenta.
• Bezúhonnosť: Vyžaduje sa bezúhonnosť, ktorá sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.

Personálne normatívy

• Maximálny počet detí na jedného zamestnanca: 5,0 (pre zariadenie starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa).
• Percentuálny podiel odborných zamestnancov na celkovom počte zamestnancov: 75 %.

Registrácia a ďalšie požiadavky

Na to, aby mohli jasle legálne fungovať, je potrebné ich zaregistrovať v registri sociálnych služieb. Pri zápise do registra je potrebné predložiť okrem iného aj doklady preukazujúce splnenie priestorových, personálnych a hygienických podmienok.

Doklady potrebné pre zápis do registra

• Žiadosť o zápis do registra: Musí obsahovať zákonom stanovené údaje.
• Kópia dokladu preukazujúceho existenciu právneho vzťahu: Z ktorého vyplýva záväzok výkonu funkcie zodpovedného zástupcu.
• Údaje o priestorových podmienkach: Preukazujú sa kópiou nájomnej zmluvy alebo zmluvy o výpožičke, listom vlastníctva a kolaudačným rozhodnutím.
• Údaje o personálnych podmienkach: Organizačná štruktúra žiadateľa o zápis do registra, v ktorej je uvedené povolanie zamestnancov, ich kvalifikačné predpoklady a ich počet a plnenie personálneho normatívu.
• Údaje o materiálnych podmienkach: Inventárny súpis majetku pre poskytovanie sociálnej služby.
• Údaje o hygienických podmienkach: Kópia právoplatného rozhodnutia alebo záväzného stanoviska príslušného orgánu verejného zdravotníctva.

Príklady komerčných priestorov na prenájom

Na trhu existuje množstvo komerčných priestorov, ktoré by mohli byť vhodné na prevádzkovanie detských jaslí. Pri výbere je však potrebné zohľadniť všetky vyššie uvedené požiadavky a podmienky.

Kancelárske priestory

Kancelárske priestory v administratívnych budovách môžu byť vhodnou alternatívou, ak spĺňajú priestorové a hygienické požiadavky. Napríklad, administratívny komplex AB Hliny ponúka kancelárske priestory štandardu „A“ s možnosťou prenájmu od 5 €/m2/mesiac. Tieto priestory sú klimatizované, majú štruktúrovanú kabeláž a k dispozícii je aj zariadená kuchynka a WC.

Obchodné priestory

Obchodné priestory v nákupných centrách alebo na frekventovaných uliciach môžu byť tiež vhodné, ak majú dostatočnú rozlohu a spĺňajú hygienické požiadavky. Napríklad, obchodné centrum RGB Javorina ponúka priestory rozdelené do dvoch objektov s celkovou rozlohou cca 1 650 m2 a 2 440 m2.

Skladové priestory s kancelárskym vstavkom

Skladové priestory s kancelárskym vstavkom môžu byť zaujímavou možnosťou, ak sa nachádzajú v dobrej lokalite a dajú sa prispôsobiť na prevádzkovanie jaslí.

Prečítajte si tiež: Podpora pre opatrovateľov detí

Špecifické priestory pre zdravotnícke služby

V niektorých prípadoch môžu byť vhodné aj priestory, ktoré boli pôvodne určené pre zdravotnícke služby, ako napríklad ambulancie.

Ďalšie aspekty súvisiace s prevádzkou jaslí

Rodinná politika a podpora rodín s deťmi

Narodenie dieťaťa v živote každej rodiny predstavuje významnú zmenu. Úroveň zabezpečenia rodín s deťmi determinuje celý rad faktorov. Rodinná politika sa realizuje nielen na úrovni štátu, ale aj na úrovni regionálnej (i lokálnej) a komunálnej prostredníctvom opatrení samosprávnych orgánov, t. j.

Štátne sociálne dávky v tehotenstve a materstve

V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o novonarodené dieťa patrí žene voľno bez náhrady mzdy - materská dovolenka po dobu 28 týždňov, resp. 37 týždňov a rodičovská dovolenka až do troch rokov veku, resp. až do šiestich rokov veku dieťaťa. Ide o dôležité osobné prekážky v práci podľa § 141 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“). Táto doba sa považuje za ospravedlnenú neprítomnosť v práci.

Materská dovolenka

V súvislosti s pôrodom a so starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene materská dovolenka v trvaní 28 týždňov. V prípade, ak žena porodila zároveň dve deti alebo viac detí alebo ak ide o osamelú ženu, patrí jej materská dovolenka v trvaní 37 týždňov. Ak žena vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov, pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, patrí jej materská dovolenka odo dňa nástupu až do uplynutia 28 týždňov, resp. 37 týždňov. Materská dovolenka pri náhradnej rodinnej starostlivosti sa poskytuje žene odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 22 týždňov, resp.

Materská dovolenka sa môže v niektorých zákonom stanovených prípadoch aj prerušiť. Ide o situácie, ak dieťa zo zdravotných dôvodov prevzal do starostlivosti dojčenský ústav alebo iný liečebný ústav a žena zatiaľ nastúpi do práce, preruší sa týmto nástupom materská dovolenka najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

Prečítajte si tiež: Ako požiadať o prepočet dôchodku?

Materská dovolenka môže byť v niektorých prípadoch aj kratšia. Ak sa dieťa narodilo mŕtve, patrí žene materská dovolenka po dobu 14 týždňov.

Počas materskej dovolenky sa žene poskytuje dávka nemocenského poistenia, a to materské podľa zákona č. 461/2003 Z.

Príklad z praxe - materská dovolenka

Žene lekár určil očakávaný deň pôrodu na 13. februára 2006. Vzhľadom na to, žena nastúpila na materskú dovolenku dňa 2. januára 2006, t. Žene sa narodilo mŕtve dieťa 15. januára 2006. Vzhľadom na to, že na materskú dovolenku nastúpila osem týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, ktorý určil lekár, materská dovolenka v jej prípade trvala do 26. februára 2006, t. j. cca 14 týždňov (t. j. šesť týždňov odo dňa pôrodu).

Materská dovolenka je právnym nárokom ženy, o ktorý nemusí osobitne žiadať. Stačí, ak zamestnávateľovi nástup na materskú dovolenku oznámi na predpísanom tlačive, potvrdenom príslušným lekárom. Čas nástupu na materskú dovolenku určí lekár, v starostlivosti ktorého tehotná žena je. Zákonník práce určuje hranicu, kedy môže žena najskôr nastúpiť na materskú dovolenku - t. j. najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu (§ 167 ods. 1 ZP).

V prípade nepriaznivého zdravotného stavu ženy, ktorý spočíva napr. v jej tehotenstve, žena môže z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (napr. rizikového tehotenstva) poberať počas celého tehotenstva dávky nemocenského poistenia, t. j. náhradu príjmu podľa zákona č. 462/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a nemocenské podľa zákona č. 461/2003 Z.

Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť jej neprítomnosť v práci po celý čas materskej dovolenky. Počas čerpania tejto materskej dovolenky nesmie zamestnávateľ obsadiť pracovné miesto iným zamestnancom, iba ak na pracovný pomer na dobu určitú. Po návrate do práce po skončení tejto materskej dovolenky (do 28 týždňov, resp.

Príklady z praxe - choroba v tehotenstve

Žena - zamestnankyňa, je v treťom mesiaci tehotenstva, avšak vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav je hospitalizovaná v nemocnici. Odo dňa hospitalizácie, t. j.

Žena - SZČO (povinne nemocensky poistená) - je v piatom mesiaci tehotenstva, avšak vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav je hospitalizovaná v nemocnici. Odo dňa hospitalizácie, t. j.

Rodičovská dovolenka muža

Rodičovská dovolenka muža (§ 166 ods. V tomto prípade je muž taktiež zabezpečený dávkou nemocenského poistenia, a to materským, ktoré sa však mužovi poskytuje iba za osobitných podmienok.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť pracovné voľno aj mužovi už od narodenia dieťaťa, a to v rovnakom rozsahu ako žene, ak sa stará o narodené dieťa. Počas čerpania tejto rodičovskej dovolenky muža nesmie zamestnávateľ obsadiť pracovné miesto iným zamestnancom, iba ak na pracovný pomer na dobu určitú. Po návrate do práce po skončení tejto rodičovskej dovolenky (do 28 týždňov, resp. 37 týždňov), je zamestnávateľ povinný muža zaradiť opätovne na pôvodnú prácu a pracovisko (§ 157 ZP).

Zamestnávateľ nesmie určiť čerpanie dovolenky na dobu, po ktorú je zamestnankyňa na materskej dovolenke a zamestnanec na rodičovskej dovolenke (§ 166 ods. 1 ZP - t. j. v období 28 týždňov, resp. 37 týždňov).

Nástup zamestnankyne na materskú dovolenku a zamestnanca na rodičovskú dovolenku podľa § 166 ods. Táto doba materskej dovolenky (ženy) a rodičovskej dovolenky muža podľa § 166 ods. 1 ZP(t. j. v období 28 týždňov, resp. 37 týždňov) sa na účely dovolenky posudzuje ako výkon práce (t. j. ako odpracovaná doba) a započítava sa aj do času trvania pracovného pomeru (t. j. pre zápočet dôb na účely dovolenky podľa § 103 ods.

Príklad z praxe - úmrtie matky pri pôrode

Z dôvodu, že matka dieťaťa pri pôrode zomrela, otec dieťaťa - Martin Tomko, má nárok odo dňa narodenia dieťaťa, t. j. od 15. februára 2006, na rodičovskú dovolenku v dĺžke 22 týždňov, t. j. do 19. júla 2006. Počas tejto doby mu vznikol nárok na materské. Po vyčerpaní rodičovskej dovolenky, t. j. od 20. júla 2006 zamestnávateľ je povinný zaradiť pána Martina Tomka na pôvodnú prácu a pracovisko, aj keď v období od 15. februára 2006 do 19. júla 2006 zamestnávateľ prijal iného zamestnanca, t. j. uzatvoril s novým zamestnancom pracovný pomer na dobu určitú na zastupovanie počas čerpania rodičovskej dovolenky pána Martina Tomka.

Materské

Materské je obligatórna, opakujúca sa peňažná dávka nemocenského poistenia, ktorá nahrádza mzdu alebo plat (resp. stratu príjmu, príp. ušlú mzdu) počas materskej dovolenky. Účelom tejto dávky je hmotné zabezpečenie žien v čase, keď nemôžu pracovať, t. j. keď spoločnosť uznáva, že nemajú pracovať pre pokročilé tehotenstvo a po pôrode v súvislosti so starostlivosťou o novonarodené dieťa a z toho dôvodu nemajú príjem (t. j.

Podmienky nároku na materské

Nárok na materské má poistenkyňa (zamestnankyňa, povinne nemocensky poistená SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba), ktorá spĺňa podmienky ustanovené v ustanoveniach § 30 až § 31 a § 48 až § 53 zákona č. 461/2003 Z. Základnou podmienkou vzniku nároku na materské je účasť na nemocenskom poistení, pričom poistenkyňa musí nastúpiť na materskú dovolenku za trvania tohto poistenia alebo v čase, po ktorý sa jej ešte zachovávajú nároky zo skoršieho poistenia. Ďalšou podmienkou je tzv. čakacia doba, t. j. účasť na nemocenskom poistení musí trvať najmenej 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Doba účasti na nemocenskom poistení nemusí byť získaná nepretržite a ani v jednej organizácii. Do tejto doby sa započítavajú všetky doby, v ktorých bola žena nemocensky poistená v posledných dvoch rokoch pred pôrodom a vo všetkých organizáciách, t. j.

Príklady z praxe - čakacia doba na materské

Po skončení vysokej školy 30. júna 2003 žena - zamestnankyňa, bola v pracovnom pomere od 15. septembra 2003 do 31. decembra 2004 v organizácii A. Od 1. januára 2005 nastúpila do pracovného pomeru do organizácie B. V priebehu roka 2005 otehotnela a lekár určil termín pôrodu na 27. november 2005. Žene určil lekár očakávaný deň pôrodu na 30. január 2006. Vysokú školu skončila 30. júna 2004. Od 1. júla 2004 do 15. apríla 2005 bola v cudzine ako au-pair. Dobrovoľne nemocensky poistená v tom čase nebola. Od 1. mája 2005 začala vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Vzhľadom na to, že nebola dobrovoľne nemocensky poistená, nesplnila ani základnú podmienku na vznik nároku na materské, a to tzv. čakaciu dobu. Z toho dôvodu jej nárok na materské nevznikol, avšak odo dňa pôrodu jej vznikol nárok na rodičovský príspevok - t. j.

Pôrod a potrat z hľadiska nároku na materské

O pôrod ide v prípade, ak z tela ženy (matky) bol vypudený alebo vyňatý plod, ktorý javí známky života bez zreteľa na hmotnosť plodu a dĺžku trvania tehotenstva alebo mŕtvy plod v období medzi 28. až 37. týždňom trvania tehotenstva alebo ktorého hmotnosť je aspoň 1 000 gramov, ak nemožno určiť dĺžku trvania tehotenstva v týždňoch. O potrat ide v prípade, ak z tela ženy (matky) bol vypudený alebo vyňatý mŕtvy plod s hmotnosťou do 1 000 gramov a dĺžkou do 35 centimentrov do konca 28. týždňa tehotenstva alebo narodenie (vypudenie alebo vyňatie z tela matky) živého plodu s hmotnosťou do 499 gramov do 22. týždňa tehotenstva. V prípade potratu nárok na materské nevzniká.

Ďalšie podmienky pre vznik nároku na materské

Poslednou z podmienok je skutočnosť, že poistenkyňa (zamestnankyňa) nepracuje a z toho dôvodu nemá nárok na mzdu, ani na iný príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ, t. j. V prípade povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby poslednou z podmienok je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky - t. j. materského za obdobie nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského. Podmienka zaplatenia poistného sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného ku dňu splatnosti poistného je v úhrne nižšia ako 100 Sk (zákon č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 439/2004 Z. z. - účinné od 1. 8.

Ak vznikol dôvod na poskytnutie materského v kalendárnom mesiaci, v ktorom povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe prvýkrát vzniklo nemocenské poistenie, vznikne jej nárok na materské, ak za tento mesiac zaplatila poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie. Podmienka zaplatenia poistného sa aj v tomto prípade považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného ku dňu splatnosti poistného je v úhrne nižšia ako 100 Sk (zákon č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 439/2004 Z. z. - účinné od 1. 8.

Ak povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vznikol dôvod na poskytnutie materského v ochrannej lehote, nárok na materské je…

Ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov

Ďalšie vzdelávanie zdravotníckeho pracovníka zahŕňa špecializačné štúdium na výkon špecializovaných pracovných činností, certifikačnú prípravu na výkon certifikovaných pracovných činností a sústavné vzdelávanie. Ďalšie vzdelávanie pracovníkov v zdravotníctve je zvyšovanie alebo prehlbovanie odbornej spôsobilosti.

Špecializačné štúdium sa uskutočňuje v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času; pri kratšom ako ustanovenom týždennom pracovnom čase sa dĺžka špecializačného štúdia primerane predlžuje (§ 72 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 296/2010 Z.

Dôležité upozornenie: podľa prechodného ustanovenia § 102ai ods. 5 zákona č. 578/2004 Z. z.: „Špecializačné štúdium zdravotníckeho pracovníka začaté podľa predpisov účinných do 27. marca 2002, ktoré nebolo do 30. júna 2018 ukončené špecializačnou skúškou, sa dokončí podľa akreditovaného špecializačného študijného programu v príslušnom špecializačnom odbore najneskôr do 31.

Podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zdravotnícky pracovník si môže podať žiadosť o zaradenie do špecializačného štúdia/certifikačnej prípravy priebežne počas celého kalendárneho roka (okrem rezidentského štúdia - zaradenie do rezidentského štúdia je naďalej k 1. februáru a k 1.

Od 1. februára 2020 je možnosť štúdia v „doplnkovej forme“ špecializácie vo všeobecnom lekárstve (doplnková odborná príprava). Záujem o túto formu štúdia je potrebné v žiadosti o zaradenie dopísať.

Zdravotnícky pracovník je povinný nahlásiť vzdelávacej ustanovizni prerušenie štúdia z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, materskej, otcovskej, rodičovskej dovolenky alebo z iných dôvodov hodných osobitného zreteľa. Prerušenie štúdia sa zaznamenáva do indexu odbornosti.

Vzdelávacia ustanovizeň umožní zdravotníckemu pracovníkovi absolvovať praktickú časť špecializačného štúdia (§ 70 ods. 6)/certifikačnej prípravy (§ 73 ods. 6) aj počas rodičovskej dovolenky, ak o to zdravotnícky pracovník požiada.

tags: #čo #má #obsahovať #zmluva #o #poskytovaní