Nárok na Odchodné a Odstupné pri Ukončení Pracovného Pomeru na Slovensku

Pri skončení pracovného pomeru je dôležité poznať svoje práva, a to najmä v súvislosti s odchodným a odstupným. Tieto dva inštitúty predstavujú finančnú kompenzáciu pre zamestnanca v závislosti od dôvodu ukončenia pracovného pomeru. V tomto článku sa detailne pozrieme na právnu úpravu odstupného a odchodného v zmysle slovenského Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z.z.).

Právna úprava odstupného a odchodného

Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z.z.) upravuje dva typy nárokov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru: odstupné a odchodné. To, na ktorý z týchto dvoch nárokov vznikne zamestnancovi právo, závisí od dôvodu skončenia pracovného pomeru. Podmienky poskytnutia odchodného a odstupného sú upravené v ustanoveniach § 76 a § 76a zákona č. 311/2001 Z. z.

Odstupné: Kompenzácia za stratu zamestnania

Odstupné je peňažné plnenie, ktoré predstavuje finančnú kompenzáciu „za stratu zamestnania“, t. j. za skončenie pracovného pomeru na podnet zamestnávateľa. Odstupné je súčasťou zákonnej regulácie, ktorá zabezpečuje, že sú zamestnanci chránení pred nečakanými zmenami v zamestnaní.

Kedy vzniká nárok na odstupné?

Nárok na odstupné vzniká pri ukončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo f) Zákonníka práce. Ide napríklad o prípady, kedy:

• sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje,
• sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách,
• zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.

Zamestnanec má nárok na odstupné aj pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo f) Zákonníka práce.

Prečítajte si tiež: Povinnosti zamestnanca pri návšteve lekára

Základnou podmienkou je dôvod ukončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa alebo dohodou v prípadoch, ktoré špecifikuje Zákonník práce. Odstupné sa týka ukončenia pracovnej zmluvy, nie zmlúv mimo pracovného pomeru, tzv. dohôd.

Výška odstupného

Výška odstupného závisí od počtu rokov, ktoré zamestnanec u zamestnávateľa odpracoval. Ustanovenie § 76 zákona č. 311/2001 Z. z. upravuje minimálnu výšku odstupného. Výška odstupného upravená Zákonníkom práce je len minimálnou hranicou. Zamestnávateľ môže poskytnúť aj vyššiu sumu odstupného.

Pre výpočet výšky odstupného je dôležité vedieť, ako dlho pracovný pomer trval. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru.

Kedy sa odstupné vypláca?

Ak pracovný pomer skončí výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, ktoré taxatívne vymenúva Zákonník práce (napr. pre nadbytočnosť zamestnanca) a sú splnené aj ostatné zákonné podmienky, zamestnávateľ vyplatí odstupné po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. To znamená, že odstupné je spravidla vyplatené zamestnancovi spolu s „poslednou“ mzdou za posledný mesiac trvania pracovného pomeru.

Vrátenie odstupného

Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Odchodné: Odmena za celoživotnú prácu

Odchodné pri skončení pracovného pomeru zamestnanca slúži ako odmena za celkovú profesijnú kariéru, najmä pri odchode do dôchodku. Odchodné ako pracovnoprávny inštitút predstavuje určitú formu odmeny zo strany zamestnávateľa za celú profesijnú kariéru zamestnanca pri jeho odchode do dôchodku.

Kedy vzniká nárok na odchodné?

Nárok na odchodné vzniká zamestnancovi, ktorý spĺňa nasledovné podmienky:

1. Ide o prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%).
2. Zamestnanec požiada o poskytnutie starobného alebo invalidného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do 10 pracovných dní po jeho skončení (§ 76a ods. 1 Zákonníka práce).

V prípade predčasného starobného dôchodku podmienkou na priznanie odchodného je, že zamestnancovi bol priznaný predčasný starobný dôchodok, o priznanie ktorého zamestnanec Sociálnu poisťovňu požiadal pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení.

Zákonník práce výslovne zakotvuje, že tento nárok na odchodné prislúcha zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa.

Výška odchodného

Zákonník práce v súvislosti s výškou odchodného ustanovuje len minimálnu výšku odchodného v sume najmenej priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Odchodné podľa Zákonníka práce patrí zamestnancovi najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku (pracovná zmluva alebo kolektívna zmluva môžu výšku odchodného upraviť pre zamestnanca výhodnejšie). Na výpočet sa teda použije priemer pre pracovno-právne účely, ako na výpočet napr. náhrady mzdy za dovolenku.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Priaznivejšia výška odchodného pre zamestnanca môže byť predmetom kolektívnej zmluvy, avšak tiež len za predpokladu, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na niektorý z dôchodkov. Jednomesačné odchodné je len minimálny zákonný nárok, ale zamestnávateľ Vám môže vyplatiť aj viac.

Kedy zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné?

Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, t. j. v prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z dôvodu, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo z dôvodu, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.

Výplata odchodného

Výplata odchodného sa odvíja od predloženia dokladu o podaní žiadosti o dôchodok alebo rozhodnutia Sociálnej poisťovne zamestnancom zamestnávateľovi.

Odstupné a Odchodné: Súčasne?

Výplata odstupného a odchodného sa navzájom nevylučujú, t. j. zamestnancovi môže vzniknúť nárok na odstupné a odchodné súčasne. Príkladom môže byť situácia, kedy zamestnanec dovŕšil dôchodkový vek a požiadal o starobný dôchodok, pričom následne mu zamestnávateľ ukončil pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov. V takomto prípade má zamestnanec nárok na odstupné (za stratu zamestnania z dôvodu organizačných zmien) a zároveň na odchodné (ako odmenu za odchod do dôchodku).

Zdanenie a odvody

Z pohľadu zdanenia a platby odvodov na poistné patrí odstupné a odchodné medzi zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a podliehajú odvodu preddavkov na poistné na zdravotné poistenie a odvodu poistného na sociálne poistenie. Vymeriavací základ na zdravotné poistenie je príjem zamestnanca zo zárobkovej činnosti, ktorý sa považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti okrem zákonných výnimiek; k výnimkám patrí aj príjem z odchodného, výsluhového príspevku alebo príjmov z rekreačnej starostlivosti podľa zákona č. 328/2002 Z. z.

tags: #narok #na #odchod #z #prace #podmienky