Vychádzky počas PN: Podmienky, práva a povinnosti

Práceneschopnosť (PN) je obdobie, kedy sa človek pre chorobu alebo úraz nemôže zúčastňovať na svojich bežných pracovných aktivitách a musí dodržiavať liečebný režim. Mnoho ľudí si spája PN s obmedzeniami a pobytom doma, avšak situácia nie je vždy taká striktná. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach, právach a povinnostiach počas PN, so zameraním na vychádzky a s tým spojené aspekty.

Liečebný režim a povinnosti počas PN

Ak ste uznaný za práceneschopného, musíte dodržiavať liečebný režim, ktorý určil váš ošetrujúci lekár. Ten vás informuje, v akom rozsahu podľa ochorenia môžete vykonávať bežné aktivity. Počas práceneschopnosti nesmiete vykonávať zárobkovú činnosť, musíte dodržiavať povolené vychádzky, pri niektorých ochoreniach by ste mali ležať, nemali fajčiť a požívať alkoholické nápoje alebo sa zdržiavať v pohostinských zariadeniach a v určený deň máte povinnosť dostaviť sa na kontrolnú prehliadku.

Počas trvania PN pre vás platia 2 základné povinnosti:

  1. povinnosť dodržiavať liečebný režim určený lekárom,
  2. povinnosť zdržiavať sa na adresezaznamenanej pri vzniku dočasnej PN v systéme elektronického zdravotníctva alebo uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského; ak sa táto adresa zmení, musíte o tom bezodkladne informovať Sociálnu poisťovňu.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Od 1. januára 2024 došlo k zmenám vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti (PN). PN sa od 1.1.2024 vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN). Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne “papiere”- komunikácia lekár, pacient, Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ prebieha iba elektronicky.

Ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN:

Prečítajte si tiež: Dohody pre invalidných dôchodcov

  • neprenášate a nedoručujete žiadne potvrdenia o vašej práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni,
  • nežiadate o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské,
  • nenahlasujete číslo účtu v banke, na ktorý vám bude poukazovaná dávka nemocenské,
  • neoznamujete ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.

Pri ePN si lekár a ostatné inštitúcie všetky potrebné údaje vymenia elektronicky.

Vychádzky počas PN

Vychádzky sú súčasťou liečebného režimu a určuje ich ošetrujúci lekár. Najčastejšie ide o štyri hodiny denne, napríklad od desiatej do dvanástej hodiny a poobede od druhej do štvrtej. Sú uvedené na Potvrdení o pracovnej neschopnosti a v zdravotnej dokumentácii pacienta.

Určovanie a zmena vychádzok

Stanovenie vychádzok je súčasťou liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca. Ak to povaha choroby umožňuje, vychádzky môže povoliť príslušný ošetrujúci lekár, pričom časovo vymedzí ich rozsah. V praxi sa stanovujú vychádzky najčastejšie v rozsahu štyroch hodín denne, napr. od 10.00 do 12.00 h a od 14.00 do 16.00 h, ich stanovenie je však v právomoci ošetrujúceho lekára. Čas vychádzok ošetrujúci lekár zaznamená, ak ich povolil, na tlačive Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).

Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol. Môže sa preto stať, že dvaja pacienti s rovnakým ochorením majú lekárom povolený iný rozsah vychádzok.

Vychádzky môže ošetrujúci lekár povoliť výlučne v rozsahu, ktorý zodpovedá zdravotnému stavu dočasne práceneschopného poistenca, a ktorý nenarušuje stanovený liečebný režim. Ošetrujúci lekár môže vychádzky povoliť najviac v celkovom rozsahu 6 hodín denne, a to v čase od 7. do 19.

Prečítajte si tiež: Štátny príspevok na bývanie a refinancovanie

Výnimočne môže ošetrujúci lekár po predchádzajúcom písomnom súhlase lekára oddelenia LPS OSSZ povoliť, aby si poistenec volil čas vychádzok podľa svojho aktuálneho zdravotného stavu. Ide najmä o prípady, kedy prebiehajúca liečba, jej vedľajšie účinky alebo celkovo závažný zdravotný stav neumožňujú poistencovi, aby využil pevne stanovený čas vychádzok.

Čo robiť, ak potrebujete odísť z domu mimo vychádzok?

Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky ani rodinného príslušníka, ktorý by mu pomohol zabezpečiť základné životné potreby, si môže ísť kúpiť napríklad potraviny alebo lieky. Mal by si však ponechať pokladničný blok, ktorý môže predložiť v prípade kontroly.

Kontroly počas PN

Porušenie liečebného režimu sa zistí obyčajne pri kontrole. Môže sa vykonať na podnet posudkového alebo ošetrujúceho lekára, zamestnávateľa, ale aj podnet inej fyzickej či právnickej osoby. Kontrola prebehne vždy, ak o to požiada predseda súdu alebo vedúci prokurátor. Vykoná ju určený zamestnanec poisťovne v byte práceneschopného alebo na mieste, kde sa podľa potvrdenia práceneschopnosti zdržuje. Kontrola môže prebehnúť sedem dní v týždni, teda aj počas víkendu, voľných dní a sviatkov.

V súvislosti s PN vás môže kontrolovať:

  1. zamestnávateľ, ktorý môže preveriť len skutočnosť, či sa zdržujete na určenom mieste, a to s vaším súhlasom vo vašom obydlí alebo tiež na mieste, o ktorom je možné predpokladať, že sa v ňom počas PN dočasne zdržiavate.
  2. určený zamestnanec Sociálnej poisťovne, ktorý kontroluje dodržiavanie liečebného režimu určeného lekárom, a to vo vašom byte s vaším súhlasom alebo na tom mieste, kde sa podľa predpokladov máte zdržiavať.

Podnet na kontrolu dodržania liečebného režimu nemusí dať len ošetrujúci lekár či zamestnávateľ; môže ísť aj o inú fyzickú či právnickú osobu (napríklad o kolegu) a môže byť vykonaná už od 1. dňa dočasnej PN.

Prečítajte si tiež: Práca popri plnom invalidnom dôchodku

Určený zamestnanec Sociálnej poisťovne by vám mal preukázať oprávnenie na vykonanie kontroly; vy naopak máte na oplátku povinnosť preukázať sa svojím občianskym preukazom alebo iným dokladom totožnosti. Ak je zistené porušenie liečebného režimu, oznámi sa ošetrujúcemu lekárovi. Kontrola nie je vopred ohlásená a môže prísť prakticky kedykoľvek (aj cez víkend či počas sviatočných dní).

Čo v prípade, keď pacient nie je doma?

Ak poistenec nie je zastihnutý doma, nájde si v schránke Oznámenie o vykonaní kontroly. Na základe neho je potrebné, aby pacient kontaktoval útvar lekárskej posudkovej činnosti v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, kde môže preukázať dôvod svojej neprítomnosti.

Ak vás kontrolór nezastihne, dostanete písomnú informáciu o vykonaní kontroly. Následne máte šancu Sociálnej poisťovni dôvod svojej neprítomnosti vysvetliť - napríklad akútnymi zdravotnými ťažkosťami. V prípade osamelo žijúcich ľudí bez určených vychádzok sa spravidla pripúšťa aj neprítomnosť kvôli nutnosti zakúpenia potravín či liekov (doložená pokladničným dokladom).

Zmena adresy počas PN

Pacient počas PN nemusí byť iba na adrese trvalého bydliska, ale aj na tej, ktorú si určí u lekára. Ten ju uvedie na tlačive o PN.

Po zavedení elektronického účtu poistenca Sociálnej poisťovne si pacient môže zmeniť adresu pobytu aj neskôr počas práceneschopnosti jedným z nasledovných spôsobov:

  • v elektronickom účte poistenca (EUP) bez návštevy pobočky
  • alebo kontaktovaním svojej pobočky Sociálnej poisťovne

Otázku zmeny adresy vždy odporúčame konzultovať aj s ošetrujúcim lekárom, ktorý určuje liečebný režim.

Peňažné nároky počas PN

Uznanie za dočasne práceneschopného prináša peňažnú kompenzáciu. S PN sa spája nárok na peňažné plnenia, ktoré vám majú aspoň čiastočne vykompenzovať stratu príjmu; konkrétne ide o:

  1. Náhrada príjmu vyplácaná zamestnávateľom

Poskytuje sa za dobu od 1. do 10. dňa trvania PN, a to v základnej výške:

  • 25 % vášho denného vymeriavacieho základu v dobe od1. do 3. dňa dočasnej PN,
  • 55 % vášho denného vymeriavacieho základu v dobe od 4. do 10. dňa dočasnej PN.

V kolektívnej zmluve môže byť dohodnutá aj náhrada príjmu vo vyššej percentuálne sadzbe, najviac ale do výšky 80 % denného vymeriavacieho základu. Náhrada sa znižuje na polovicu, ak ste si dočasnú PN privodili požitím alkoholu či zneužitím iných návykových látok. Nárok na náhradu príjmu si u zamestnávateľa uplatňujete predložením potvrdenia o dočasnej PN. Pokiaľ bola táto zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva, považuje sa za uplatnenie nároku na náhradu oznámenie Sociálnej poisťovne o vzniku PN zamestnávateľovi.

  1. Nemocenské vyplácané Sociálnou poisťovňou

Ako zamestnanec máte za normálnych okolností nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej PN a jeho výška je 55 % denného vymeriavacieho základu. Práve kvôli uvedeným peňažným kompenzáciám majú zamestnávatelia aj Sociálna poisťovňa zvýšený záujem na tom, aby režim dočasnej PN nebol zneužívaný na zárobkové či iné súkromné aktivity.

Výpočet nemocenského

Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia podľa toho, či je zamestnanec, SZČO, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej lehote. Na výpočet výšky nemocenského je však vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ - sumu, z ktorej sa dávka vypočíta.

  • Zamestnanec:
    • prvé tri dni trvania PN - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
    • štvrtý až desiaty deň - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % z vymeriavacieho základu,
    • od jedenásteho dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
  • Samostatne zárobkovo činná osoba:
    • prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
    • od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
  • Dobrovoľne nemocensky poistená osoba:
    • prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
    • od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
  • Osoba v ochrannej lehote:
    • prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
    • od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Ak PN pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár vystaví tlačivo „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), ktoré je potrebné po jeho podpísaní odovzdať pobočke Sociálnej poisťovne. Bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac.

Podporné obdobie

Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do tohto tzv. podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Toto obmedzenie sa však vzťahuje iba na nemocenské, nie na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých desiatich dní PN.

Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského. Výnimkou je prípad, keď podporné obdobie uplynulo počas trvania krízovej situácie (COVID-19) alebo v období šiestich mesiacov po jej ukončení. Ak je pacient stále práceneschopný, ale nie je predpoklad, že bude uznaný za invalidného, posudkový lekár môže rozhodnúť o predĺžení podporného obdobia na základe žiadosti poistenca.

Následky porušenia liečebného režimu

V súvislosti s porušením liečebného režimu treba počítať s rizikom nasledujúcich sankcií:

  1. Strata nároku na náhradu príjmu: Nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa strácate odo dňa porušenia liečebného režimu. Rovnaká penalizácia vás čaká aj v prípade zistenia, že sa počas dočasnej PN bez súhlasu lekára nezdržiavate na určenom mieste.
  2. Vylúčenie nároku na výplatu nemocenského: Nárok na výplatu nemocenského je vylúčený odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej PN, najviac však v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu. Za porušenie liečebného režimu sa pre tieto účely považuje aj porušenie nariadeného karanténneho opatrenia alebo izolácie.
  3. Možné založenie dôvodu pre výpoveď z pracovného pomeru: Nedodržanie liečebného režimu môže naplniť znaky porušenia pracovnej disciplíny, pre ktoré by s vami zamestnávateľ mohol rozviazať pracovný pomer výpoveďou.
  4. Pokuta: Za nedodržanie niektorých povinností súvisiacich s dodržiavaním liečebného režimu môže byť uložená aj pokuta. Táto hrozí napríklad v prípade neoznámenia zmeny adresy, na ktorej sa počas PN zdržiavate. Za samotné nedodržanie liečebného režimu či porušenie povinnosti zdržiavať sa na určenej adrese sa pripúšťa uloženie pokuty do 16 596,96 Eur. Vždy ale samozrejme záleží na závažnosti porušenia.

Sociálna poisťovňa môže uložiť pokutu aj v prípade porušenia ďalších povinností. Napríklad ak pacient príslušnej pobočke neoznámi zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava, neodstráni pre umožnenie kontroly prekážky, ako psa, pokazený zvonček alebo iné prekážky. Pokuta sa väčšinou pohybuje do 100 eur, za opakované porušenie povinností počas každej dočasnej pracovnej neschopnosti až do 170 eur.

PN a invalidita

Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku.

Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bola osoba predtým PN, resp. aby bola PN celých 52 týždňov.

Od 1. júna 2022 je možné súbežne poberať dôchodok a náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nemocenské už aj vtedy, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku.

Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.

Obdobie práceneschopnosti zamestnanca je tzv. ochrannou dobou, čo znamená, že práceneschopnému zamestnancovi môže dať zamestnávateľ výpoveď iba výnimočne, v prípade, ak sa zamestnávateľ ruší.

tags: #vychadzky #pocas #pn #podmienky

Ďalšie články