Náhradné doby pri výpočte dôchodku v Česku

Pri posudzovaní nároku občana na dôchodok a určovaní jeho výšky zohráva dôležitú úlohu otázka, či sa doba štúdia započítava do doby dôchodkového poistenia, známej aj ako "odpracované roky". Pred rokom 2004 sa podľa vtedajších predpisov (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ďalšie predpisy) doba štúdia započítavala ako tzv. náhradná doba. To znamenalo, že aj za dobu štúdia bol občanovi priznaný a vypočítaný dôchodok podľa vtedy platných pravidiel.

Od 1. januára 2004 platí zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Tento zákon upravuje, ktoré obdobia sa považujú za obdobie dôchodkového poistenia.

Započítavanie doby štúdia pred a po roku 2004

Do 31.12.2003 sa doba štúdia pri výpočte dôchodku započítavala ako tzv. náhradná doba. Od roku 2004 doba štúdia nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia. Študent strednej alebo vysokej školy nie je v postavení zamestnanca a nie je ani SZČO.

Napríklad, pani Alica, narodená v roku 1983, študovala na vysokej škole v rokoch 2002 až 2007. Z tohto obdobia sa jej započíta len doba štúdia na vysokej škole v rokoch 2002 a 2003.

Započítavanie štúdia na strednej škole

So započítaním doby štúdia na vysokej škole vo všeobecnosti nie je problém. Situácia je však odlišná pri štúdiu na strednej škole. Započítanie závisí od toho, ako sa v čase, keď bol občan žiakom základnej školy a následne študoval na strednej škole, posudzovala povinná školská dochádzka.

Prečítajte si tiež: Kto má nárok na minimálny dôchodok?

Povinná školská dochádzka bola v minulosti rôzna: 8-ročná, 9-ročná alebo 10-ročná (dnes je 10-ročná).

• Od školského roka 1961/1962 do konca školského roka 1977/1978 platil zákon č. 186/1960 Zb., ktorý stanovoval jednotnú povinnú školskú dochádzku na deväť rokov. Výnimkou sú tí, ktorí nastúpili do 1. ročníka v školskom roku 1960/1961.
• Od školského roka 1978/1979 do konca školského roka 1983/1984 platil zákon č. 63/1978 Zb. V tomto období sa zriaďovali základné školy s ôsmimi ročníkmi. Základné deväťročné školy zanikli 30. júna 1980.
• Od školského roka 1984/1985 do konca školského roka 2007/2008 platil zákon č. 29/1984 Zb., ktorý stanovoval povinnú školskú dochádzku na desať rokov.

V závislosti od toho, akú základnú školu žiak navštevoval a ako dlho ju navštevoval, Sociálna poisťovňa individuálne posudzuje, aká časť štúdia na strednej škole sa občanovi započíta do obdobia dôchodkového poistenia.

Dôležité je, že v období od 1. septembra 1984 do 31. júla 1991 právne predpisy sociálneho zabezpečenia umožňovali započítať dobu štúdia už od prvého ročníka strednej školy, najskôr však po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky. Od školského roku 1990/1991 po novelizácii zákona č. 29/1984 Zb. bolo možné započítať dobu štúdia na strednej škole až po ukončení povinnej školskej dochádzky.

Občania narodení po 31. auguste 1982 končia povinnú školskú dochádzku, ktorá je desaťročná, v prvom ročníku strednej školy, a preto nemusia preukazovať dátum jej skončenia.

Vyrovnávací príplatok

Slovenská republika zaviedla od 1. januára 2012 dôchodkovú dávku - vyrovnávací príplatok. Od 1. januára 2018 sa táto dávka nazýva vyrovnávací príplatok k dôchodku.

Prečítajte si tiež: O mentálnom postihnutí

Aktuálna právna úprava vyrovnávacieho príplatku podľa § 293ej ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2020 upravuje nárok na vyrovnávací príplatok. Nárok na vyrovnávací príplatok má ten, kto poberá starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok pred 1. januárom 2020, ak a) získal pred 1. januárom 1993 aspoň 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol po 31. decembri 1992 priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, alebo b) získal aspoň 15 rokov českého obdobia dôchodkového poistenia a aspoň 1 rok slovenského obdobia dôchodkového poistenia.

Podmienky nároku na vyrovnávací príplatok:

• Získanie aspoň 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia pred 1. januárom 1993, za ktoré bol po 31. decembri 1992 priznaný dôchodok.
• Získanie aspoň 15 rokov českého obdobia dôchodkového poistenia a aspoň 1 rok slovenského obdobia dôchodkového poistenia.

Ak nárok na vyrovnávací príplatok vznikol pred 1. januárom 2020, suma vyrovnávacieho príplatku sa určí podľa zákona účinného do 31. decembra 2019. Ak bol starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok priznaný pred 1. januárom 2004, suma vyrovnávacieho príplatku sa určí podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

Súdna prax

Ústavný súd Slovenskej republiky sa zaoberal otázkou ústavnosti ustanovení zákona o sociálnom poistení týkajúcich sa vyrovnávacieho príplatku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní sp. zn. 9 So 200/2011 z 30. januára 2013 aplikoval čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a to napriek jasnej dikcii čl. 51 Ústavy Slovenskej republiky.

Prečítajte si tiež: Plný invalidný dôchodok a mŕtvica

Zákonodarca zákonom č. 140/2015 Z. z. zaviedol s účinnosťou od 1. januára 2016 podmienku aspoň jedného roka českého, resp. slovenského poistenia pre osoby, ktoré získali aspoň 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia pred 1. januárom 1993, a jeden český, resp. slovenský rok.

Dôchodca, ktorý nespĺňal zákonom ustanovenú dobu, sa obrátil na správne súdy. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 23Sa/131/2016 zo 6. júna 2017 zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne a zaviazal ju aplikovať „pilotný“ rozsudok sp. zn. 9So/203/2011 z 30. januára 2013.

Princíp rovnosti a diskriminácie

Ústavný súd aplikuje na posúdenie diskriminácie tradičný ústavnoprávny test. Doby poistenia (zabezpečenia) nie sú typickým kritériom diskriminácie. Iné postavenie (čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky in fine) spočívajúce v dobe poistenia je teda slabým rozlišovacím kritériom a je ľahko justifikovateľné.

Podmienka aspoň jedného roka doby zamestnania alebo náhradnej doby podľa zákona č. 100/1988 Zb. v období od 1. januára 1993 do 31. decembra 1993 je rozumná a racionálna.

Zohľadňovanie dôb poistenia z iných štátov

Pri posudzovaní nároku na dôchodok sa zohľadňujú aj doby poistenia získané v iných štátoch Európskej únie. Cieľom je zabezpečiť, aby nedochádzalo k nezapočítaniu doby z niektorej krajiny alebo k dvojitému započítaniu.

tags: #náhradné #doby #pri #výpočte #dôchodku #v