Odchodné vo verejnej správe: Podmienky a nároky

Tento článok sa zaoberá problematikou odchodného vo verejnej správe, podmienkami jeho poskytovania a nárokmi zamestnancov. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto oblasti, vychádzajúc zo Zákonníka práce a ďalších relevantných právnych predpisov.

Úvod do problematiky odchodného a odstupného

V pracovnom práve sa často stretávame s pojmami "odstupné" a "odchodné". Hoci sa oba týkajú peňažných plnení poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru, ich účel a podmienky sú odlišné.

Odstupné predstavuje peňažné plnenie, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi ako určitú satisfakciu pri skončení pracovného pomeru. Toto plnenie vychádza z predpokladu, že ak bol pracovný pomer zamestnanca dohodnutý na neurčitý čas, potom pri predčasnom skončení tohto pracovného pomeru patrí zamestnancovi finančná kompenzácia. Odstupné je teda satisfakcia poskytovaná zamestnancovi zo strany zamestnávateľa za to, že pracovný pomer sa skončí skôr, ako sa predpokladalo. Na rozdiel od odchodného, odstupné môže zamestnanec v priebehu svojej pracovnej činnosti dostať aj viackrát.

Odchodné, na druhej strane, predstavuje peňažné plnenie, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na poberanie dôchodku. Ide o určité plnenie za celoživotnú pracovnú kariéru zamestnanca. Odchodné patrí zamestnancovi iba raz.

Dôležité je zdôrazniť, že ani odstupné, ani odchodné sa nepovažujú za mzdu. Pri výpočte odstupného aj odchodného sa vychádza z priemerného zárobku zamestnanca na pracovnoprávne účely, ktorý je upravený v § 134 Zákonníka práce. V prípade zamestnancov odmeňovaných podľa zákona č. 553/2003 Z. z., je potrebné zohľadniť aj ustanovenia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa.

Prečítajte si tiež: Všetko o Odchodnom a Odstupnom pri Invalidite

Právna úprava odchodného a odstupného vo verejnej správe

Podmienky, za ktorých zamestnávatelia poskytujú zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme odstupné a odchodné, ako aj výšku daných plnení, upravujú viaceré predpisy. Základné podmienky upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. K ďalším predpisom patrí zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje maximálnu výšku odstupného a odchodného. U zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní svojich zamestnancov postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je potrebné pri poskytovaní odchodného a odstupného vychádzať aj z ustanovení kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z.

Zákonník práce ako základný predpis

Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) predstavuje základný právny predpis, ktorý upravuje pracovnoprávne vzťahy na Slovensku. Ustanovuje minimálnu sumu odstupného a situácie, kedy je zamestnávateľ povinný poskytnúť odstupné. To umožňuje zamestnávateľom dohodnúť v podnikovej kolektívnej zmluve, resp. upraviť vo vnútornom predpise poskytovanie odstupného aj nad minimálny rozsah uvedený v Zákonníku práce, a to čo sa týka výšky, ako aj dôvodov poskytnutia odstupného.

Zákon o výkone práce vo verejnom záujme

Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov upravuje okrem iného aj maximálnu výšku odstupného a odchodného pre zamestnancov v tejto sfére.

Zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme

Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je dôležitý pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní svojich zamestnancov postupujú podľa tohto zákona. Pri poskytovaní odchodného a odstupného je potrebné vychádzať aj z ustanovení kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre týchto zamestnávateľov.

Podmienky nároku na odstupné

V súlade s ustanovením § 76 ods. 1 Zákonníka práce, odstupné patrí zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.

Prečítajte si tiež: Odchod do starobného dôchodku a nároky

Odstupné patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru výpoveďou, resp. z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, t. j. z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, t. j. Zamestnanec má nárok na odstupné, ak s ním zamestnávateľ ukončí pracovný pomer, ktorý trval minimálne 2 roky, z dôvodov podľa § 63 Zákonníka práce. Nárok na odstupné ale v každom prípade vzniká len zo zákonom vymedzených dôvodov, ktoré sa spomínajú v § 63 Zákonníka práce. Zamestnanec nemôže viac vykonávať prácu z dôvodu pracovného úrazu, resp. zamestnanec sa stal nadbytočným a pozícia sa bude napr.

V prípade pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov vymedzených zákonom č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nárok na odstupné vzniká aj v prípade skončenia pracovného pomeru na základe zákona z dôvodu dovŕšenia 65 rokov veku. Obdobne v prípade vysokoškolských učiteľov podľa zákona č. 131/2002 Z. z.

Príklad z praxe

Zamestnankyni obce plynie výpovedná doba od 1. 4. 2021 z dôvodu nadbytočnosti podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. U zamestnávateľa pracuje viac ako 5 rokov a menej ako 10 rokov. Podľa Zákonníka práce výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru zamestnanca u zamestnávateľa a od toho, či zamestnanec skončil pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou v nadväznosti na nadbytočnosť. Odstupné zamestnanca, ktorý u zamestnávateľa odpracoval viac ako päť rokov a menej ako desať rokov a ktorý skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti, je najmenej v sume dvoch funkčných platov. Kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na rok 2021 je uvedené odstupné zvýšené nad rozsah ustanovený v § 76 ods. 1 a 2 Zákonníka práce o jeden funkčný plat. Podľa zákona o výkone práce vo verejnom záujme v podnikovej kolektívnej zmluve možno dohodnúť zvýšenie odstupného najviac o dvojnásobok funkčného platu alebo priemerného mesačného zárobku. Podľa podnikovej kolektívnej zmluvy zamestnávateľa má zamestnávateľ upravené zvýšenie odstupného nad rozsah ustanovený v § 76 ods.

Kedy zamestnanec nemá nárok na odstupné

Odstupné nedostanete v prípade, že podáte výpoveď vy. Zamestnanec po doručení výpovede zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce si nárokuje odstupné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku z dôvodu, že u zamestnávateľa odpracoval tri roky, z toho jeden rok v pracovnom pomere založenom pracovnou zmluvou a dva roky na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. V danom prípade však zamestnancovi nepatrí odstupné z dôvodu, že do trvania zamestnania na účely poskytovania odstupného sa započítava len pracovný pomer.

Výpočet výšky odstupného

Pre výpočet výšky odstupného je dôležité vedieť, ako dlho pracovný pomer trval. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru.

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o odchodnom

Podmienky nároku na odchodné

Odchodné je určené pre zamestnanca, ktorý odchádza do dôchodku. Ide prakticky o odmenu za celú jeho kariéru a prácu, ktorú u zamestnávateľa odvádzal. V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:

1. Zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%) (stačí vznik nároku).
2. Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Odchodné ako pracovnoprávny inštitút predstavuje určitú formu odmeny zo strany zamestnávateľa za celú profesijnú kariéru zamestnanca pri jeho odchode do dôchodku. V zmysle Zákonníka práce ide o zákonný nárok zamestnanca, ktorý mu však patrí len v prípade prvého skončenia pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok. Zákonník práce výslovne zakotvuje, že tento nárok na odchodné prislúcha zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa.

Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné v prípade, ak so zamestnancom okamžite skončí pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, teda z dôvodu, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin ako aj z dôvodu, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.

Výška odchodného

Zákonník práce v súvislosti s výškou odchodného ustanovuje len minimálnu výšku odchodného v sume najmenej priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Priaznivejšia výška odchodného pre zamestnanca môže byť predmetom kolektívnej zmluvy, avšak tiež len za predpokladu, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na niektorý z dôchodkov. Odchodné je zákonodarcami upravené v sume najmenej priemerného mesačného zárobku zamestnanca po splnení podmienok v zmysle § 76a zákona č. 311/2001 Z. z. Zamestnávateľ môže mať v interných predpisoch, v kolektívnej zmluve upravené poskytovanie odchodného nad tento zákonný nárok. Z odchodného je zamestnávateľ povinný zraziť zamestnancovi preddavok na daň v zmysle § 35 zákona č. 595/2003 Z. z. Nárok na odchodné je v sume najmenej priemerného mesačného zárobku podľa Zákonníka práce.

Príklady z praxe

• Príklad č. 1: Zamestnanec dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov a nadobudol nárok na starobný dôchodok 25. 5. 2017. K tomuto dňu požiadal Sociálnu poisťovňu o vyplácanie dôchodku. Z uvedeného dôvodu požiadal zamestnávateľa o ukončenie pracovného pomeru a vyplatenie odchodného. Pracovný pomer 31. 5. 2017 skončil. Zamestnanec má nárok na odchodné, lebo splnil podmienky ustanovené v § 76a ods. Zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi v súlade s ustanovením § 76a ods.
• Príklad č. 2: Zamestnanec, ktorý dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov dňa 25. 4. 2017, ukončil u zamestnávateľa pracovný pomer 30. 4. 2017. V stredu 3. 5. 2017 si podal žiadosť v Sociálnej poisťovne na priznanie starobného dôchodku. Zamestnanec má nárok na vyplatenie odchodného, lebo dodržal podmienky ustanovené v § 76a ods.
• Príklad č. 3: Zamestnanec ukončil so zamestnávateľom pracovný pomer dohodou ku dňu 31. 3. 2017. Dňa 16. 5. 2017 dovŕšil vek 62 rokov a nadobudol nárok na starobný dôchodok. Uvedený deň si podal v Sociálnej poisťovni žiadosť o starobný dôchodok. Zamestnanec nemá nárok na vyplatenie odchodného u posledného zamestnávateľa, lebo nedodržal podmienky nároku na odchodné uvedené v § 76a ods. 1 Zákonníka práce. Zamestnanec nesplnil podmienku, že odchodné mu patrí pri prvom ukončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok.
• Príklad z praxe: Zamestnankyňa obce má nárok na starobný dôchodok od 30. 5. 2021. Zamestnankyňou obce je od 4. 1. 1999. Podľa Zákonníka práce patrí zamestnancovi odchodné najmenej v sume jedného funkčného platu. Kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na rok 2021 je uvedené odchodné zvýšené nad rozsah ustanovený v § 76a ods. 1 a 2 Zákonníka práce o jeden funkčný plat. Podľa zákona o výkone práce vo verejnom záujme v podnikovej kolektívnej zmluve možno dohodnúť zvýšenie odstupného najviac o dvojnásobok funkčného platu alebo priemerného mesačného zárobku.
• Ďalšie príklady:
  • Zamestnanec má od roku 2021 priznaný starobný dôchodok. Tento zamestnanec je zamestnaný u zamestnávateľa od roku 2018 (počas tohto obdobia bolo ukončenie TPP dohodou a následne uzatvorenie nového TPP).
  • Zamestnanec ide do dôchodku vo februári 2023 a žiada odchodné.
  • U zamestnávateľa začal pracovať zamestnanec už ako starobný dôchodca, u predchádzajúceho zamestnávateľa po odchode do dôchodku mu odchodné vyplatené nebolo.
  • Zamestnanec pracuje vo firme 21 rokov. Odchádza do predčasného dôchodku, pričom má nárok na odchodné vo výške mesačnej mzdy, ktoré zamestnávateľ považuje za daňový výdavok. Konateľ uvažuje nad vyplatením odchodného vo výške trojmesačnej mzdy.
  • Zamestnanec končí pracovný pomer z dôvodu odchodu na predčasný starobný dôchodok dňom 17. 3. 2023. Má nárok na odstupné, ak sa pracovný pomer nekončí zo strany zamestnávateľa, pretože spoločnosť nezaniká, nejde ani o nadbytočnosť, ani o zdravotné dôvody?

Podmienky nároku na odchodné podľa § 76a zákona č. 311/2001 Z. z.

Zamestnancovi patrí podľa § 76a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p. Odchodné sa podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce nepovažuje za mzdu. Pri jeho vyplatení zamestnávateľ nesleduje ako dlho trval pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa, či zamestnanec počas svojho života pracoval len v jednom pracovnom pomere alebo vo viacerých a koľko rokov odpracoval celkom. Podľa § 76a ods. Podmienkou je, aby zamestnanec požiadal o poskytnutie niektorého z uvedených dôchodkov pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po skončení pracovného pomeru. Na odchodné má zamestnanec nárok podľa § 76a ods.

Rozdiely medzi odstupným a odchodným

Kým odstupné predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, odchodné plní inú funkciu. Predstavuje totiž akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok. Hlavným účelom poskytovania odstupného je určitá náhrada poskytovaná zamestnancovi za to, že jeho pracovný pomer končí z dôvodov na strane zamestnávateľa, veľmi často z dôvodov hospodárskych problémov zamestnávateľa. Odchodné slúži k inému účelu ako odstupné. Odchodné je peňažné plnenie, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný alebo invalidný dôchodok.

Kolektívne zmluvy a ich vplyv na výšku odstupného a odchodného

U zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní svojich zamestnancov postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je potrebné pri poskytovaní odchodného a odstupného vychádzať aj z ustanovení kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z.

Kolektívna zmluva vyššieho stupňa v štátnej službe

Kolektívna zmluva vyššieho stupňa v štátnej službe na obdobie 01. 07. 2025 - 31. 12. Kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, na obdobie 01. 07. 2025 - 31. 12. Kolektívna zmluva vyššieho stupňa v štátnej službe je záväzná pre všetkých štátnych zamestnancov a pre všetky služobné úrady podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Jej obsahom je priaznivejšia úprava podmienok vykonávania štátnej služby štátnymi zamestnancami na obdobie 01. 07. 2025 - 31. 12. 05. 2025 a ktorí plnili služobné úlohy v období od 01. 01. 2025 do 31. 05. 2025 aspoň v minimálnom rozsahu, vyplatená vo výplatnom termíne za mesiac máj 2025. Ak štátny zamestnanec vykonával štátnu službu v kratšom týždennom služobnom čase ako bol jeho ustanovený týždenný služobný čas, odmena bola štátnemu zamestnancovi pomerne krátená.

Kolektívna zmluva vyššieho stupňa vo verejnej službe

Kolektívna zmluva vyššieho stupňa vo verejnej službe je záväzná pre všetkých zamestnávateľov uvedených v § 1 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak v súlade s týmto zákonom nepostupujú pri odmeňovaní podľa Zákonníka práce, a pre ich zamestnancov. Jej obsahom je priaznivejšia úprava pracovných podmienok a podmienok zamestnávania na obdobie 01. 07. 2025 - 31. 12. 05. 2025 a ktorí vykonávali prácu v období od 01. 01. 2025 do 31. 05. 2025 aspoň v minimálnom rozsahu, vyplatená vo výplatnom termíne za mesiac máj 2025. Ak zamestnanec vykonával prácu v kratšom týždennom pracovnom čase ako bol jeho ustanovený týždenný pracovný čas, odmena bola zamestnancovi pomerne krátená.

Zákon o výkone práce vo verejnom záujme (zákon č. 552/2003 Z. z.)

Tento zákon upravuje špecifické podmienky výkonu práce vo verejnom záujme.

Predpoklady na výkon práce vo verejnom záujme

(1) Zamestnanec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu na základe pracovnej zmluvy2a) alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru2b) k zamestnávateľovi uvedenému v § 1 ods. (2) Verejný záujem podľa tohto zákona je záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo väčšine občanov. U zamestnancov zamestnávateľa, ktorými sú právnické osoby podľa § 1 ods. 2 písm. (3) Predpoklad podľa odseku 1 písm. (5) Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov10) nie starším ako tri mesiace.

Právne úkony za zamestnávateľa

Právne úkony za zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý je štatutárnym orgánom, robí orgán, ktorý ho vymenoval alebo zvolil. Ak je štatutárny orgán vymenovaný prezidentom Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu, robí právne úkony za zamestnávateľa vedúci ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ak je štatutárny orgán vymenovaný alebo zvolený kolektívnym orgánom podľa osobitného predpisu,11) robí právne úkony jeho predseda alebo iná fyzická osoba týmto orgánom poverená. V ostatných prípadoch robí právne úkony štatutárny orgán nadriadeného orgánu. Ak zamestnávateľ nemá nadriadený orgán, robí právne úkony štatutárny orgán zriaďovateľa.

Výberové konanie na vedúceho zamestnanca

(1) Miesto vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu u zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. (2) Výberovým konaním na obsadenie miesta vedúceho zamestnanca ustanoveného v odseku 1 (ďalej len „výberové konanie“) sa overujú schopnosti a odborné znalosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na povahu povinností, ktoré má zamestnanec vykonávať na mieste vedúceho zamestnanca. (3) Výberové konanie vyhlasuje zamestnávateľ v tlači alebo v iných všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie, ktorými sú najmä televízia, rozhlas a internet. Výberové konanie na miesto štatutárneho orgánu vyhlasuje zriaďovateľ alebo zakladateľ alebo orgán štátnej správy, do ktorého pôsobnosti zamestnávateľ, u ktorého bude funkciu štatutárneho orgánu vykonávať, patrí. Výberové konanie sa vyhlasuje najmenej tri týždne pred jeho začatím. (4) Zamestnávateľ, ktorý vyhlásil výberové konanie, zriadi výberovú komisiu a vymenuje jej členov. Členov výberovej komisie pri výberovom konaní na miesto štatutárneho orgánu vymenúva zriaďovateľ alebo zakladateľ. Ak zamestnávateľ nemá zriaďovateľa alebo zakladateľa, členov výberovej komisie vymenuje orgán štátnej správy, do ktorého pôsobnosti zamestnávateľ patrí. Výberová komisia má najmenej troch členov, z ktorých najmenej jedného člena určí zástupca zamestnancov. (5) Uchádzača, ktorý spĺňa predpoklady podľa § 3 ods. 1 písm. a), c) až e) a g), výberová komisia pozve na výberové konanie najmenej sedem dní pred jeho začatím s uvedením dátumu, miesta a hodiny výberového konania. (6) Výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a na základe výsledkov určí poradie uchádzačov a zverejní výsledok výberového konania tak, aby bolo prístupné každému uchádzačovi. Poradie uchádzačov je záväzné pri obsadení funkcie; zamestnávateľ uzavrie pracovný pomer s uchádzačom podľa poradia. Uchádzač podľa poradia na účel preukázania bezúhonnosti podľa § 3 ods. 5 pred uzavretím pracovnoprávneho vzťahu postupuje podľa § 3 ods.

Obmedzenia vedúceho zamestnanca

(1) Vedúci zamestnanec, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu u zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 2, nesmie podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť a byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť. b) 31. (2) Vedúci zamestnanec, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu u zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 2, oznamuje údaje o svojich majetkových pomeroch v rozsahu podľa osobitného predpisu14) orgánu, ktorý ho vymenoval alebo zvolil. Ak je štatutárny orgán vymenovaný prezidentom Slovenskej republiky, údaje o svojich majetkových pomeroch oznamuje vedúcemu ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí. Ak je štatutárny orgán vymenovaný alebo zvolený kolektívnym orgánom, jeho predsedovi alebo inej fyzickej osobe týmto orgánom povereným. V ostatných prípadoch vedúci zamestnanec, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu u zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 2, oznamuje údaje o svojich majetkových pomeroch štatutárnemu orgánu nadriadeného orgánu. Ak zamestnávateľ nemá nadriadený orgán, oznamuje údaje o svojich majetkových pomeroch štatutárnemu orgánu zriaďovateľa.

Náhrada škody

(1) Zamestnávateľ je povinný požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ. (2) Náhradu škody spôsobenej z nedbanlivosti môže zamestnávateľ určiť nižšou sumou, ako je skutočná škoda alebo ako je štvornásobok funkčného platu alebo priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Ak skutočná škoda spôsobená z nedbanlivosti je nižšia ako jeden funkčný plat alebo priemerný mesačný zárobok zamestnanca, suma náhrady škody musí byť najmenej jedna tretina skutočnej škody. (3) Ak zamestnanec uhradil aspoň dve tretiny určenej sumy náhrady škody, môže zamestnávateľ upustiť od vymáhania zvyšnej sumy náhrady škody.

Povinnosť vrátiť odstupné

(2) Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak. Zamestnanec je povinný vrátiť odstupné do 15 dní od opätovného vzniku pracovného pomeru, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak.

Jednorazové mimoriadne odškodnenie

(2) Ak zamestnanec v dôsledku udalostí uvedených v odseku 1 zomrie, poskytne sa pozostalému manželovi, ktorý s ním žije v domácnosti, jednorazové mimoriadne odškodnenie v sume deväťnásobku posledne priznaného zahraničného funkčného platu zamestnanca.

#

tags: #odchodné #vo #verejnej #správe #podmienky