Čo Potrebujete na Dedenie Pôdy na Slovensku

Dedenie poľnohospodárskej pôdy je proces, ktorý sa riadi Občianskym zákonníkom a môže byť realizovaný na základe zákona, závetu alebo kombináciou oboch. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, čo potrebujete vedieť o dedení pôdy na Slovensku, vrátane obmedzení, postupov a právnych aspektov.

Dedenie Poľnohospodárskej Pôdy

Poľnohospodárska pôda sa v dedičskom konaní vyporiadava podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Možno ju dediť na základe zákona zo závetu alebo zo zákona. Ak pôdu dedí len jeden dedič, súd mu potvrdí, že dedičstvo nadobudol. Ak je však dedičov viac, musia sa vyporiadať medzi sebou dohodou. Dedičskú dohodu musia uzatvoriť všetci dedičia a dohodnúť sa musia o všetkom zdedenom majetku. Ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli.

Ak sa dedičia nevyporiadajú o dedičstve pozemkov v súlade so zákonom stanovenými podmienkami alebo ak v dôsledku týchto podmienok súd nemôže potvrdiť nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, súd rozhodne, že pozemky nadobúdajú dedičia, u ktorých sú najlepšie predpoklady na ich obhospodarovanie. Pohľadávky dedičov, ktoré vzniknú z vyporiadania dedičstva, sa premlčujú v lehote desiatich rokov a na ich zabezpečenie vzniká veriteľovi záznamom vlastníckeho práva dlžníka záložné právo k tomuto pozemku; prípadná zákonná prednosť skoršieho záložného práva sa nepoužije.

Dedenie zo Zákona vs. Dedenie zo Závetu

Občiansky zákonník rozlišuje dva právne dôvody dedenia:

  1. Dedenie zo závetu: Poručiteľ (zosnulý) môže zanechať závet, v ktorom určí svojich dedičov a rozdelí svoj majetok. Závet má prednosť pred dedením zo zákona. Správne napísaný testament musí mať písomnú formu. Najideálnejšie bude, ak spíšete závet priamo u notára. Predídete tak strate alebo úmyselnému zničeniu dokumentu, a notár, ktorý vedie dedičské konanie, pri lustrácii v zozname závetov zistí, že závet existuje a vyžiada si jeho odovzdanú kópiu od spisujúceho notára. Ďalšou podmienkou je, aby obsahoval presný opis toho, čo ktorý dedič dostane.
  2. Dedenie zo zákona: Ak poručiteľ nezanechal závet, alebo ak je závet neplatný, dedí sa podľa zákona. Zákon rozdeľuje dedičov do štyroch skupín, ktoré majú určené poradie, v ktorom dedia.

Dedenie zo závetu má vždy prednosť pred dedením zo zákona. Problém však môže nastať, ak závet nie je platný alebo ak je platný len v obmedzenom rozsahu. Ak poručiteľ tieto osoby v závete neuviedol a zároveň ich právne nevydedil, závet nie je automaticky neplatný celý, ale len relatívne neplatný - a to v rozsahu, v akom zasahuje do práv neopomenuteľného dediča.

Prečítajte si tiež: Vybavenie preukazu ZŤP krok za krokom

Dedičské Skupiny pri Dedení zo Zákona

Ak neexistuje závet, dedičstvo sa rozdeľuje podľa zákonom stanovených dedičských skupín:

  1. Prvá skupina: Patria sem poručiteľove deti a manžel/ka, každý z nich dedí rovnakým dielom. Ak niektoré dieťa nededí, jeho podiel prechádza na jeho potomkov.
  2. Druhá skupina: Ak poručiteľ nemá potomkov, dedia manžel/ka, rodičia poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň jeden rok pred jeho smrťou a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa. Manžel/ka musí dediť minimálne polovicu dedičstva.
  3. Tretia skupina: Ak nikto nededí v druhej skupine, dedia súrodenci poručiteľa a ich deti (netere a synovci).
  4. Štvrtá skupina: Ak nikto nededí v tretej skupine, dedia prarodičia poručiteľa a ich deti (strýkovia a tety).

Dedenie zo zákona upravuje občiansky zákonník. Pozostalých rozdeľuje do 4 skupín. Určuje poradie, v ktorom sa dostávajú k možnosti dediť. Dedičské skupiny sú rozdelené tak, aby mali prednosť príbuzní v priamom rade - deti, vnuci a podobne. Dedenie v priamom rade má výhodu v podobe daňovej úľavy. Zákon nerozlišuje medzi deťmi manželskými, nemanželskými, osvojenými ani ešte nenarodenými (ak sa narodia živé). Ak niektoré dieťa nededí, jeho podiel prechádza na jeho potomkov. Ak zomrelý nebol ženatý/vydatá, majetok si rovným dielom delia deti. Ak zomrelý nemal deti, prechádza dedenie na splácanie hypotekárneho úveru je záväzok na veľa rokov. osoby, ktoré žili s poručiteľom aspoň rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa (napr. V 2. skupine dedičia dedia rovnakým dielom, pričom manžel/ka musí dostať aspoň polovicu. Dedia rovnakým dielom. Štvrtá skupina je pri dedení zo zákona poslednou.

Obmedzenia pri Dedení Pôdy

Pri dedení poľnohospodárskej a lesnej pôdy je dôležité brať do úvahy obmedzenia, ktoré stanovuje zákon, najmä zákaz drobenia pôdy.

Zákaz Drobenia Pôdy

Zákaz drobenia sa podľa zákona vzťahuje na lesné a poľnohospodárske pozemky v extraviláne (mimo zastavaného územia obce). Najväčší problém pri dedení poľnohospodárskych a lesných pozemkov prináša zákaz delenia takejto pôdy pod určitú výmeru. Väčšina dedených pozemkov má výmeru, ktorá by po rozdelení parcely na viac častí pre viacerých dedičov klesla po stanovený limit 2 000 m2 pri poľnohospodárskej pôde a 5 000 m2 pri lesnej pôde.

Podľa zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, nemôže rozdelením existujúcich pozemkov vzniknúť pozemok menší ako 3 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.

Prečítajte si tiež: Dôchodok na Slovensku: Doklady

Výnimky:

  • Toto obmedzenie sa nevzťahuje na pozemky v intraviláne (zastavanom území) obce.
  • Ak sa dedičia dohodnú, komu pôda pripadne, môžu sa vyhnúť spoluvlastníctvu.

Ak sa dedičia nevyporiadajú o dedičstve pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 v súlade s podmienkami uvedenými v odseku 1, alebo ak v dôsledku týchto podmienok súd nemôže potvrdiť nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, súd rozhodne, že pozemky nadobúdajú dedičia, u ktorých sú najlepšie predpoklady na ich obhospodarovanie. Súd rozhodne aj o povinnosti nadobúdateľa pozemku vyporiadať sa s ostatnými dedičmi.

Majiteľ pôdy a pozemkov má právo so svojím majetkom nakladať podľa vlastného uváženia - darovať ho, predať, odkázať dedičom. Robiť tak môže, len kým prevodu nebráni zákaz drobenia poľnohospodárskej pôdy, ktorý zakazuje deliť pozemky pod prípustnú výmeru. Lesná a poľnohospodárska pôda mimo zastavaných území obce sa totiž zo zákona nesmie deliť pod stanovenú výmeru, a to na parcely menšie ako 2-tisíc štvorcových metrov, čo sa týka poľnohospodárskej pôdy, a na pozemky menšie ako 5-tisíc štvorcových metrov v prípade lesnej pôdy. Týka sa to však len pozemkov mimo zastavaných území miest a obcí.

Obmedzenia pri Predaji Zdedenej Pôdy

Zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku neupravuje pre vlastníkov zdedenej pôdy žiadnu výnimku, ktorá by ich zvýhodňovala pri predaji poľnohospodárskeho pozemku v porovnaní s inými vlastníkmi. Nadobúdať pôdu môžu osoby, ktoré prísne vymedzuje zákon a je potrebné dodržať postup stanovený aktuálnou legislatívou. Obmedzenia neplatia v prípade, ak ide o prevod blízkej osobe podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

Spoluvlastníctvo Pôdy

Poľnohospodárska pôda je v spoluvlastníctve vtedy, ak ju vlastnia viaceré osoby - dedičia - bez toho, aby bola vec reálne rozdelená. V prípade, ak nie je právnym predpisom, závetom alebo dohodou dedičov dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

Práva a Povinnosti Spoluvlastníkov

  • Právo prevádzať podiely: Každý podielový spoluvlastník môže so svojím podielom nakladať - predať ho, darovať alebo prenechať závetom.
  • Obmedzenia prevodu: Voľnosť pri prevode spoluvlastníckeho podielu je obmedzená zákonom, aby sa chránili vlastnícke práva ostatných spoluvlastníkov.
  • Hospodárenie na spoločnej pôde: Spoluvlastníci rozhodujú väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov na základe spoločnej dohody. Pri rovnosti hlasov rozhodne súd.

Zrušenie Spoluvlastníctva

Podieloví spoluvlastníci sa môžu kedykoľvek dohodnúť o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníckeho vzťahu. Právny poriadok uprednostňuje dohodu pred súdnym rozhodnutím. Dohoda by mala upraviť všetky vzájomné práva, povinnosti a nároky, najmä spôsob zrušenia a vyporiadania majetku.

Prečítajte si tiež: Postup predĺženia preukazu ZŤP na vlak

Ak sa spoluvlastníkom nepodarí dospieť k dohode, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd. Súd môže rozhodnúť o:

  • Rozdelení veci: Ak je to možné a vec môže naďalej plniť svoj účel (s výnimkou delenia poľnohospodárskych a lesných pozemkov v extraviláne).
  • Prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, ak rozdelenie veci nie je dobre možné.

Ak sa delí pozemok v podielovom spoluvlastníctve, pôvodný pozemok zaniká a jeho časti sa môžu zlúčiť s existujúcimi pozemkami alebo sa stanú samostatnými vecami. Zlúčenie je možné len vtedy, ak sa pozemok zlučuje s pozemkom s rovnakými spoluvlastníkmi a rovnako veľkými podielmi, inak treba podiely na novom pozemku usporiadať písomnou dohodou.

Dedičské Konanie

K dedičskému konaniu dochádza po úmrtí človeka s cieľom rozhodnúť, ako sa naloží s jeho majetkom. Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom. Návrh na začatie dedičského konania nepodáva potenciálny dedič. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd. Začína ho na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Riešením dedičstva poverí notára, ktorého rozhodnutia sú záväzné. Potenciálni dediči si nemôžu vyberať, kto konanie povedie.

Priebeh Dedičského Konania

  1. Zistenie majetku a dedičov: Notár zistí, čo patrí do dedičstva a kto má nárok dediť.
  2. Prejednanie dedičstva: Prebehne prejednanie dedičstva, kde sa určí, kto a ako bude dediť. Splnomocnenec vás môže zastupovať počas celého konania i v jeho časti, teda na niektoré úkony (musia byť vymedzené v splnomocnení). Splnomocnencom môže byť právnik i akákoľvek fyzická osoba, ktorá s tým súhlasí, je právne spôsobilá a bude hájiť vaše záujmy. Ak chcete, aby vás v dedičskom konaní niekto zastúpil, musíte odovzdať „Splnomocnenie na zastupovanie v dedičskom konaní“.
  3. Vydanie uznesenia o dedičstve: Súd vydá uznesenie o dedičstve, kde je uvedený majetok zosnulého a dohody dedičov. Uznesenie nadobúda právoplatnosť po uplynutí 15-dňovej lehoty, počas ktorej sa môžu dedičia odvolať.

Odmietnutie Dedičstva

Dedičstvo môžete aj odmietnuť. Musíte to však stihnúť do 1 mesiaca odo dňa, kedy vás súd o možnosti a následkoch odmietnutia dedičstva upovedomil. Dôvody, ktoré vás vedú k odmietnutiu dedičstva, uvádzať nemusíte, nikto ich nebude skúmať. Dedičstvo sa často odmieta pre dlhy. Mali by ste vedieť, že dedičstva sa vzdávate a akceptujete ho ako celok. Nemôžete si nechať aktíva a odmietnuť pasíva. S odmietnutím dedičstva sa nespájajú žiadne poplatky. Odmietnutie dedičstva nie je možné, ak ste svojím konaním dali najavo, že dedičstvo odmietnuť nechcete. Odmietnutie dedičstva je záväzné, nemôžete ho odvolať.

Náklady Dedičského Konania

V dedičskom konaní vzniknú náklady súvisiace najmä s odmenou notára. Tá je upravená vo Vyhláške o odmenách a náhradách notárov. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa. V zmysle ustanovenia § 50 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) „v konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo. Trhovú hodnotu majetku si notár určuje pomocou realitných portálov alebo vlastným odhadom. Notár si nevyhotovuje znalecký posudok.

Poplatok platí ten z dedičov, ktorý nadobúda dedičstvo. Súdny poplatok za prejednanie dedičstva upravuje Zákon č. 71/1992 Zb. Mali by ste rátať s tým, že poplatok za dedičské konanie nie je jediný, ktorý vám môže ako potenciálnemu dedičovi vyvstať.

Dodatočné Konanie o Dedičstve

V zmysle § 211 ods. 1 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve v prípade, že sa po právoplatnom skončení dedičského konania objavil nový majetok či dlhy po poručiteľovi. Navrhovateľom v dodatočnom konaní o dedičstve je dedič, ktorý žiada o prejednanie majetku po poručiteľovi. Návrh musí obsahovať všeobecné náležitosti podania a to identifikáciu súdu, ktorému je určený, identifikáciu navrhovateľa, špecifikáciu veci, v akej sa robí, čo sa ním sleduje a podpis navrhovateľa. Okrem toho je potrebné uviesť údaje o poručiteľovi, najmä meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko, dátum úmrtia a štátne občianstvo. Taktiež informácie o objavenom majetku a dlhoch, titul nadobudnutia majetku, čísla listov vlastníctva alebo údaje o ďalších dedičoch ak sú známe. K návrhu je vhodné pripojiť všetky listinné dôkazy, ktoré má dedič k dispozícii. Ak takéto dôkazy nebudú priložené, súdny komisár je povinný si ich vyžiadať a v súvislosti s vyhľadávacou zásadou a zásadou oficiality je povinný zhromaždiť a získať všetky potrebné informácia na prededenie majetku. V odôvodnených prípadoch súd začne takéto konanie aj ex offo, teda z úradnej povinnosti. Podnet na začatie konania z úradnej povinnosti môže podať súd, notár, štátny orgán, orgán územnej správy. Tento výpočet nie je taxatívny a teda takýto podnet je oprávnený podať ktokoľvek. Ak návrh na začatie konania podá osoba, ktoré nie je oprávnená byť navrhovateľom, súd takýto návrh môže požadovať za podnet a prejednať novoobjavený majetok z úradnej moci.

Postup pri Zistení Neprededenej Pôdy

V praxi je bežné, že množstvo pozemkov nebolo v minulosti prededených a na listoch vlastníctva sú evidovaní ľudia, ktorí už dávno zomreli. Je však potrebné vedieť základné údaje o predkoch a to najmä meno, priezvisko a mesto alebo katastrálne územie, v ktorom by sa mohol neprededený majetok nachádzať.

Zistenie Vlastníctva

  1. Overenie v katastri nehnuteľností: Ak poľnohospodársky podnik nevie zistiť vlastníka môže ho zistiť podľa čísla parcely na správe katastra, údaje sú aj na webovej stránke Úradu geodézie, kartografie a katastra SR. Niekedy dedičské konanie prebieha dlhšiu dobu a je potrebné počkať na jeho ukončenie až potom sa táto zmena premietne aj do katastra nehnuteľností.
  2. Žiadosť o vykonanie záznamu: "V prípade, že ide o pozemok, ktorého vlastník nie je známy, je potrebné, aby osoba, ktorá tvrdí, že je vlastníkom, predložila žiadosť o vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností spolu s dokladmi preukazujúcimi vlastnícke právo k pozemku. Doklady sa predkladajú v origináli alebo v úradne osvedčenej kópii. Ide napríklad o kúpne zmluvy, darovacie zmluvy, osvedčenia alebo uznesenia o dedičstve, prídelové listiny a iné.
  3. Overenie totožnosti: "V takých prípadoch je potrebné, aby osoba, ktorá tvrdí, že je vlastníkom, predložila žiadosť, v ktorej bude uvedené jej rodné číslo a adresa trvalého pobytu. V záujme presnej evidencie údajov katastra nehnuteľností si zamestnanec okresného úradu, katastrálneho odboru overí zhodu údajov uvedených v žiadosti s údajmi uvedenými v občianskom preukaze, alebo inom doklade preukazujúcom totožnosť osoby, o čom vyhotoví úradný záznam a doklad totožnosti vráti žiadateľovi," povedala ďalej Vargová.
  4. Prejednanie dedičstva: "Pokiaľ je v katastri nehnuteľností evidovaný vlastník, ktorý už nežije, jeho dedičia môžu požiadať príslušný okresný súd o prejednanie dedičstva, prípadne o dodatočné prejednanie novoobjaveného majetku, ktorý nebol predmetom dedičského konania po poručiteľovi," upozornila Vargová na inú možnú situáciu. "Túto verejnú listinu môžu príslušnému okresnému úradu, katastrálnemu odboru predložiť aj oprávnení dedičia.

Zmena Vlastníka v Nájomných Zmluvách

Prechádzajú na vás povinnosti a práva z nájomných zmlúv, ktoré mal zosnulý uzavreté s družstvom, roľníkmi alebo agrofirmami. V každom prípade by ste si mali zistiť, kto je nájomcom zdedených pozemkov.

Vo vlastnom záujme by ste mali oznámiť zmenu vlastníka družstvu alebo agropodnikateľovi, s ktorým mala zosnulá osoba uzatvorenú nájomnú zmluvu inak nebudú vedieť, komu majú ďalej platiť nájomné.

Ak sa peniaze za nájom po zomrelom vrátili, treba ich uložiť na zvláštny účet a viesť ich evidenciu. Nový vlastník pozemku má nárok na spätné vyplatenie nájmu za tri roky.

Ak pôdu niekto užíva bez nájomnej zmluvy, pošlite mu návrh zmluvy. Ak neviete, o koho ide, je viac možnosti, ako zistiť, kto si pôdu prenajíma, treba osloviť postupne:

  • obec, ktorá je príjemcom dane z nehnuteľností a vie uviesť platcu dane,
  • poľnohospodársku platobnú agentúru, ktorá v rámci podporných programov vypláca nájomcom pôdy dotácie,
  • Slovenský pozemkový fond, ktorý ako správca prenajíma pozemky nezistených vlastníkov, ale vie uviesť podnik, ktorý na týchto pozemkoch podniká,
  • poľnohospodárske podniky, ktoré si prenajímajú pozemky v príslušnom katastrálnom území (tie majú evidenciu vlastných nájomných zmlúv a prehľad aj o hospodárení so susednými pozemkami).

Do 30 dni treba zmenu vlastníka oznámiť aj na obecnom úrade, pod ktorý patrí katastrálne územie a na budúci rok do konca januára podať daňové priznanie k dani z nehnuteľností. Daň z pozemkov budete platiť až na budúci rok v termíne, ktorý vám určí obec.

Ukončenie Nájomnej Zmluvy

Ak chcete ako dedič uzavrieť nájomnú zmluvu s iným agropodnikateľom:

  • Nájom má uzavretý na dobu určitú: Na skončenie nájmu je nevyhnutné, aby dedič, ktorý vstúpil do práv a povinností zosnulého prenajímateľa, rok pred zmluvným termínom vyzval nájomcu na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku. Ak tak neurobí, obnovuje sa zmluva na dĺžku trvania podľa pôvodnej zmluvy (rozmedzie dĺžok trvania určuje zákon).
  • Nájom má uzavretý na dobu neurčitú: Jeho trvanie je minimálne 5 rokov (okrem špeciálnych prípadov uvedených v zákone). To znamená, že nájomca má právo obhospodarovať pozemok 5 rokov od uzavretia zmluvy. Nájom sa ukončuje výpoveďou danou k 1. novembru a výpovedná lehota je jeden rok, ak bol dodržaný termín minimálneho nájmu 5 rokov. V prípade dohody tieto podmienky neplatia.

Na vznik novej zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje aj dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je najmenej percento z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa bonitovanej pôdnoekologickej jednotky (podľa vyhlášky č. 38/2005 Z. z.). Niektoré agrofirmy platia viac alebo poskytujú aj plnenie v naturáliách. Treba sa informovať v obci, aké nájomné sa v danej lokalite za pôdu platí.

V prípade, že nájomca neplatil nájomné zosnulému a nebude ho platiť ani dedičom, je možné vymáhať ho, maximálne však tri roky spätne od podania žaloby na súde.

Neplatenie nájmu za pôdu je dôvod na odstúpenie od zmluvy, ak nájomca, hoci upomenutý, nezaplatil splatné nájomné ani do splatnosti ďalšieho nájomného. Spory rieši súd.

Využitie Pôdy na Nepoľnohospodárske Účely

Ak by si spoluvlastníci chceli rozdeliť časti pozemku medzi seba, museli by všetci uzavrieť dohodu o vyporiadaní spoluvlastníctva. Na nepoľnohospodárske účely, teda aj v prípade, ak na nej chce vlastník stavať rodinný dom alebo inú nehnuteľnosť, možno použiť poľnohospodársku pôdu len na základe rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy. Rozhodnutie o odňatí vydáva miestne príslušný okresný úrad, poľnohospodársky a lesný odbor.

Rozhodnutie o trvalom odňatí stratí platnosť, ak do piatich rokov od právoplatnosti rozhodnutia nebola pôda použitá na zámer uvedený v rozhodnutí o odňatí. Strata platnosti rozhodnutia o trvalom odňatí nie je dôvodom na vrátenie odvodu. Rozhodnutie o odňatí je podkladom na vyznačenie zmeny druhu pozemku v katastri na ostatnú plochu. Ak žiadosť na odňatie poľnohospodárskej pôdy nespĺňa zásady ochrany poľnohospodárskej pôdy súhlas na jej odňatie v rozhodnutí pozemkový úrad nevydá.

Odvody za Odňatie Pôdy

Základnú sadzbu odvodu za trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy a odvodu za dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy ustanovuje Nariadenie vlády SR o odvodoch za odňatie a neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy a podľa kódov bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek ustanovených v prílohe č. Odvod za neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy sa vypočíta ako odvod za trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy. Základná sadzba odvodu sa zvyšuje o 30 %, ak ide o poľnohospodársku pôdu, na ktorej je vybudované funkčné zariadenie na účely závlah. Základná sadzba odvodu za trvalé odňatie vinice sa ustanovuje v a) Malokarpatskej vinohradníckej oblasti a Vinohradníckej oblasti Tokaj na 100 eur/m2, b) Nitrianskej vinohradníckej oblasti a Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti na 60 eur/m2, c) Stredoslovenskej vinohradníckej oblasti a Východoslovenskej vinohradníckej oblasti na 40 eur/m2. b) stavbu vodnej nádrže alebo vodojemu na hromadné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou, zriadenie ochranného pásma I.

tags: #čo #potrebujem #na #dedenie #pôdy

Ďalšie články