Čo robí z človeka osobnosť: Psychologický pohľad

Schopnosti, motivácia a charakter sú kľúčové prvky, ktoré formujú osobnosť človeka. Tieto aspekty vzájomne pôsobia a vytvárajú jedinečný profil každého jednotlivca.

Schopnosti: Potenciál a realizácia

Schopnosti sú psychologické vlastnosti, ktoré umožňujú úspešné vykonávanie určitej činnosti. Medzi ľuďmi existujú značné rozdiely v tom, čo vedia a čo sú schopní sa naučiť. Každý človek má pre rôzne činnosti svoj osobný "strop", úroveň, ktorú môže dosiahnuť pri optimálnych podmienkach a vytrvalosti. Tento strop je na začiatku života daný dedičnou a vrodenou výbavou.

Schopnosť sa dá definovať ako potencialita, možnosť alebo učenlivosť pre danú činnosť. Môže ísť o súhrn vlastností, ktoré umožňujú úspešne vykonávať nejakú činnosť, alebo o psychické či fyziologické funkcie, ktoré sa uplatňujú pri učení a prispôsobovaní sa novým situáciám.

Dôležité je rozlišovať medzi schopnosťou ako možnosťou (aptitude) a schopnosťou ako už vyvinutou funkciou (ability). Prvá predstavuje potenciál naučiť sa niečo nové, zatiaľ čo druhá označuje, čo človek vie a akého výkonu je v súčasnosti schopný.

Pri posudzovaní schopností je potrebné brať do úvahy aj iné vlastnosti, ako napríklad vytrvalosť a záujem. Nie každá vlastnosť, ktorá človeka disponuje k vysokej výkonnosti, je automaticky schopnosť.

Prečítajte si tiež: Možnosti osobnej asistencie pre dôchodcov

Termíny ako "talent" a "génius" označujú vysokú úroveň niektorej schopnosti, prípadne viacerých schopností. Každá schopnosť je založená na vrodenom podklade, "vlohe", ktorá predstavuje anatomicko-fyziologické osobitosti nervového a humorálneho systému.

Schopnosti sa delia na všeobecné a špeciálne. Všeobecnou schopnosťou je inteligencia, chápaná ako všeobecná adaptabilita a prispôsobivosť. Špeciálne schopnosti zahŕňajú verbálne schopnosti, priestorové schopnosti, numerické schopnosti, pamäťové schopnosti, psychomotorické schopnosti a umelecké schopnosti.

Na rozvoj schopností vplýva dedičnosť aj prostredie. Väčšina autorov sa nazdáva, že inteligencia je asi z 80 % dedičná, ale aj prostredie zohráva významnú úlohu, najmä v ranom detstve.

Motivácia: Vnútorný motor konania

Motív je pohnútka, vnútorný zdroj alebo dôvod ľudského konania, ktorý mu dáva smer. Ľudské správanie ovplyvňuje komplex motívov, pričom dôležité sú ciele, ktoré sa snažíme dosiahnuť.

Motívy človeka vytvárajú zložitú štruktúru, rôzne sa prepájajú a kombinujú. Určitý čin často slúži niekoľkým motívom naraz, je viacnásobne motivovaný. Pre spleť motívov je typické vytváranie odvodených motívov, ktoré často tvoria celé reťazce.

Prečítajte si tiež: Pracovná náplň sociálneho pedagóga

Rozdiely v ľudskom správaní a v jeho výsledkoch, ktoré sú spôsobené rozdielmi v motivácii, bývajú obrovské. Ak je úspech alebo neúspech v povolaní, v športe a pod. závislý z jednej tretiny na schopnostiach, potom možno povedať, že dôležitosť motivácie je zvyčajne rovnako veľká.

Medzi motivačné sily patria potreby, motívy, pudy, hodnoty, záujmy, postoje a ciele. Potreba je pociťovanie nedostatku alebo nadbytku niečoho, ktoré vyvoláva aktivitu na uspokojenie tejto potreby.

Medzi primárne ľudské potreby patria:

• Potreba kyslíka
• Potreba vody
• Potreba potravy
• Sexuálna potreba
• Potreba vyhnúť sa bolesti, horúčave, chladu a poškodeniu

Záujem je citovo naladená zameranosť človeka. Frustrácia nastáva, keď je človek frustrovaný, keď je blokáda na ceste k cieľu. Svetonázor pôsobí na celý motivačný systém, systém poznatkov a názorov na svet.

Charakter: Morálny kompas osobnosti

Charakter je komplex vlastností, ktoré sú dané pre typického človeka a prejavujú sa v jeho chovaní a správaní. Zahŕňa vlastnosti zamerané na vzťah človeka k sebe samému, k iným ľuďom a k svetu.

Prečítajte si tiež: Všetko o balayage

Temperament je súhrn vlastností, ktoré dynamizujú psychiku. Starovekí filozofi rozdelili ľudí do štyroch skupín podľa prevládajúcich telových tekutín: sangvinik, cholerik, flegmatik a melancholik.

Vlastnosti osobnosti sa usporadúvajú do štruktúry osobnosti, ktorá predstavuje usporiadanie vlastností osobnosti do určitého celku, pričom vlastnosti vzájomne spolu súvisia a vytvárajú jednotu.

Štruktúra osobnosti zahŕňa:

• Aktivačno-motivačné vlastnosti (potreby, pudy, záujmy, ašpirácie, ciele, životné plány, zvyky)
• Vzťahovo-postojové vlastnosti (charakter, postoje, viera a ideály)
• Sebaregulačné vlastnosti (sebauvedomenie, sebapoznanie, svedomie a sebakritika)
• Dynamické vlastnosti (temperament)
• Vôľové vlastnosti (cieľavedomosť, zásadovosť, vytrvalosť, rozhodnosť, sebaovládanie, samostatnosť, iniciatívnosť)
• Výkonové vlastnosti (schopnosti, zručnosti, vedomosti)

Inteligencia: Všeobecná schopnosť adaptácie

Inteligencia sa vymedzuje ako schopnosť učiť sa zo skúsenosti, schopnosť prispôsobiť sa, riešiť nové problémy a orientovať sa v nových situáciách na základe určovania podstatných súvislostí a vzťahov.

Rozlišujeme dva faktory inteligencie: G-faktor (všeobecný faktor) a S-faktor (špecifická inteligencia). G-faktor je stála všeobecná schopnosť, ktorá je značne podmienená dedičnosťou. S-faktor je viazaný na konkrétne znalosti, vedomosti z jednotlivých oblastí ľudskej činnosti a na konkrétne ľudské skúsenosti.

Rozlišujeme dva druhy myslenia: divergentné (rozbiehavé) a konvergentné (zbiehavé). Divergentné myslenie je základom tvorivého myslenia. Konvergentné myslenie sa vyjadruje tradičným inteligentným kvocientom IQ.

Inteligencia sa vyjadruje Gaussovou krivkou, pričom jednotlivé pásma IQ zodpovedajú rôznym úrovniam rozumových schopností.

tags: #co #robi #z #cloveka #osobnost #psychologia