Čo sa považuje za odpracovaný deň pre nárok na dovolenku podľa Zákonníka práce

Právo na platenú dovolenku je základné právo zamestnanca, garantované Ústavou Slovenskej republiky. Jeho cieľom je zabezpečiť regeneráciu pracovnej sily. Zákonník práce presne definuje podmienky, za ktorých zamestnancovi vzniká nárok na dovolenku, jej dĺžku a pravidlá čerpania.

Základné pojmy a legislatíva

Problematika dovolenky je detailne upravená v ustanoveniach § 100 až § 117 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Dovolenka sa považuje za dobu odpočinku a nárok na ňu je minimálny zákonný nárok, ktorý nemožno znižovať. Zamestnávateľ však môže zamestnancovi poskytnúť aj výhodnejšie podmienky, ak to Zákonník práce nezakazuje.

Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Pre štátnych zamestnancov vykonávajúcich štátnu službu v služobnom úrade podľa zákona č. 55/2017 Z. z. je základná výmera dovolenky päť týždňov, ako vyplýva z kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v štátnej službe na obdobie 1.1.2021 - 31.8.2024.

Podmienky vzniku nároku na dovolenku

Nárok na dovolenku za kalendárny rok vzniká zamestnancovi, ak u toho istého zamestnávateľa pracoval celý rok. Ak pracovný pomer trvá kratšie ako rok, ale zamestnanec odpracoval aspoň 60 dní, vzniká mu nárok na pomernú časť dovolenky. Ak zamestnanec neodpracoval 60 dní, má nárok na dovolenku za odpracované dni.

Dovolenka za odpracované dni

Inštitút dovolenky za odpracované dni umožňuje zamestnancovi získať aspoň časť dovolenky, ak nesplní podmienku 60 odpracovaných dní. Dovolenka za odpracované dni patrí zamestnancovi v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v danom kalendárnom roku. Dovolenka za odpracované dni patrí zamestnancovi najviac v dĺžke dvoch dvanástin, keďže pri nároku v dĺžke troch dvanástinách by už bolo odpracovaných 63 dní, a tým by zamestnanec spĺňal podmienku pre vznik nároku na pomernú časť dovolenky.

Prečítajte si tiež: Všetko o peňažných príspevkoch pre ŤZP

Príklad: Ak zamestnanec nastúpil do zamestnania 2. novembra 2023 a do konca roka odpracoval 42 dní, vznikne mu nárok na dovolenku za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní.

Čo sa považuje za odpracovaný deň?

Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.

Príklady dní, ktoré sa považujú za odpracované

• Deň, kedy zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny.
• Deň, kedy zamestnanec nepracuje z dôvodu prekážky v práci, ktorá sa považuje za výkon práce (napr. sviatok).
• Obdobie materskej dovolenky, otcovskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky muža.

Dni, ktoré sa nepovažujú za výkon práce

• Pracovné voľno poskytnuté na žiadosť zamestnanca.
• Doba, na ktorú zamestnávateľ uvoľnil zamestnanca dlhodobo na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie.
• Doba rodičovskej dovolenky.

Príklad: Ak pripadne sviatok na obvyklý pracovný deň zamestnanca, tento deň sa započítava do odpracovaných dní.

Dodatková dovolenka

Zamestnanec, ktorý po celý kalendárny rok pracuje pod zemou, pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, a zamestnanec, ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé, má nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak takto pracuje len časť roka, patrí mu za každých 21 odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky.

Čerpanie dovolenky

Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po dohode so zamestnancom, pričom prihliada na jeho záujmy, ale aj na potreby spoločnosti. Ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred.

Prečítajte si tiež: Príjem a invalidný dôchodok: Čo potrebujete vedieť

Zamestnávateľ môže určiť aj hromadné čerpanie dovolenky, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov, po dohode so zástupcami zamestnancov. Hromadné čerpanie dovolenky nesmie byť určené na viac ako dva týždne.

Prenášanie a preplácanie dovolenky

Celú dovolenku, na ktorú má zamestnanec nárok, by mal vyčerpať do konca kalendárneho roka. Ak to nie je možné, zamestnávateľ je povinný umožniť zamestnancovi vyčerpanie dovolenky najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ neurčí čerpanie dovolenky do 30. júna nasledujúceho roka, môže si zamestnanec určiť čerpanie dovolenky sám.

Ak zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku, má nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku, avšak prepláca sa len časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky.

Krátenie dovolenky

Zamestnávateľ môže krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní z dôvodu PN, čerpania rodičovskej dovolenky alebo výkonu verejnej funkcie o 1/12 a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o 1/12. Za každú neospravedlnene zameškanú zmenu môže zamestnávateľ krátiť dovolenku o 1 až 2 dni.

Špecifické situácie

• Práca na kratší pracovný čas: Kratší pracovný čas nemá vplyv na základnú výmeru dovolenky.
• Dva pracovné pomery u jedného zamestnávateľa: Nárok na dovolenku sa posudzuje v každom pracovnom pomere osobitne.
• Zmena zamestnania počas roka: Zamestnancovi sa počíta pomerná časť dovolenky u každého zamestnávateľa.

Prečítajte si tiež: Príjem zo starobného dôchodku

tags: #co #sa #povazuje #za #odpracovany #den