
Základné imanie je neoddeliteľnou súčasťou finančnej štruktúry spoločnosti, ktorá ovplyvňuje jej stabilitu, schopnosť prilákať investorov a celkovú dôveryhodnosť. Tento článok sa zameriava na komplexné vysvetlenie základného imania, jeho výpočtu, zmien, účtovania a daňových aspektov, a to všetko v kontexte slovenskej legislatívy.
Základné imanie je definované ako "peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných i nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti". Predstavuje počiatočný kapitál, ktorý zakladatelia vkladajú do podnikania na jeho začiatku. Toto imanie slúži ako finančná záruka pre veriteľov a investorov, signalizujúc, že spoločnosť má prostriedky na pokrytie svojich záväzkov. Práve základné imanie zohráva dôležitú úlohu pri získavaní dôvery veriteľov a investorov.
Základné imanie sa povinne vytvára v spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) a v akciovej spoločnosti (a.s.). V spoločnosti s ručením obmedzeným tvorí základné imanie peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných aj nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov, ku ktorým sa v spoločenskej zmluve zaviazali.
Výpočet základného imania začína identifikáciou všetkých aktív, ktoré spoločnosť vlastní, a odpočítaním jej záväzkov. Aktíva zahŕňajú všetko, čo má spoločnosť v držbe a má hodnotu, ako sú nehnuteľnosti, vybavenie, zásoby a hotovosť. Záväzky predstavujú dlhy a iné finančné povinnosti spoločnosti.
Príklad: Firma ABC, s.r.o. stanovila svoje základné imanie na 10 000 € na základe čistej hodnoty aktív vo výške 45 000 € (aktíva: 80 000 €, záväzky: 35 000 €). Spoločnosť má troch spoločníkov: pán Novák prispel 4 000 €, pán Kováč 3 000 € a pani Horváthová 3 000 €, čo spolu tvorí základné imanie 10 000 €.
Prečítajte si tiež: Nemocenské na Slovensku
Vo väčšine prípadov sa však uhrádza iba minimálna výška, a to 5 000 €.
Počas trvania spoločnosti sa základné imanie môže zvyšovať alebo znižovať. Tieto zmeny sú upravené v Obchodnom zákonníku a účtovných predpisoch.
Zníženie základného imania môže byť strategickým rozhodnutím spoločnosti v určitých situáciách s cieľom optimalizovať finančnú štruktúru spoločnosti. Dôvody zníženia môžu byť rôzne, napríklad úhrada straty spoločnosti, zánik účasti spoločníka v spoločnosti, alebo získanie zdrojov na rozdelenie medzi akcionárov.
Obchodný zákonník stanovuje, že základné imanie nesmie byť znížené pod zákonom stanovenú minimálnu hranicu (200 000 Sk pred zavedením eura, čo je cca 6 638,78 €). Pri rozdelení zdrojov získaných znížením ZI medzi akcionárov je potrebné prihliadať k ustanoveniu § 52 ods. 1 ZDP. Následná výplata zisku zo zdrojov získaných znížením ZI podlieha zrážkovej dani podľa sadzby uvedenej v § 36 ods. 2 písm. c) ZDP, pričom sa má za to, že ako prvé sú pre účely rozdelenia pre akcionárov použité zdroje získané zvýšením ZI z nerozdeleného zisku.
Zvýšenie základného imania je zvyčajne motivované potrebou získania ďalších finančných prostriedkov na expanziu, investície do nových projektov alebo zlepšenie finančnej stability spoločnosti.
Prečítajte si tiež: Sociálny fond a jeho vplyv na zamestnancov
Zvýšenie základného imania upísaním nových akcií (§ 203 až § 206 ObchZ) môže nastať až vtedy, keď akcionári splatili emisný kurz všetkých skôr upísaných akcií, okrem zamestnaneckých akcií. Takéto zvýšenie základného imania sa nazýva aj efektívne, pretože spoločnosť získa nové zdroje financovania. Z pohľadu prezentácie majetku v účtovníctve sa zvýšia aktíva (obchodný majetok spoločnosti) a v pasívach súvahy sa zvýšia vlastné zdroje financovania majetku.
Prestavuje zvýšenie ZI výmenou vymeniteľných alebo prioritných dlhopisov za akcie (§ 207 ObchZ). Pre emitovanie dlhopisov platia ustanovenia zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov. Valné zhromaždenie pri rozhodovaní o vydaní vymeniteľných dlhopisov súčasne rozhodne aj o zvýšení základného imania v rozsahu, v akom sa uplatnia práva na vydanie akcií spoločnosti spojené s vymeniteľnými dlhopismi. S vydaním prioritných dlhopisov sú spojené práva na prednostné upísanie akcií. Z vymeniteľného dlhopisu vzniká jeho držiteľovi právo vymeniť tento za akcie. Právo z vymeniteľného dlhopisu sa môže uplatniť až po úplnom splatení emisného kurzu dlhopisu. Právo na akcie z vymeniteľného dlhopisu sa uplatňuje doručením písomnej žiadosti spoločnosti.
Valné zhromaždenie môže rozhodnúť, že nerozdelený zisk alebo prostriedky fondov vytvorených zo zisku, ktorých použitie nie je zákonom stanovené (v ObchZ je stanovené použitie rezervného fondu účtovanom na účte 417 a 421, alebo nedeliteľného fondu účtovanom na účte 418 a 422), sa použijú na zvýšenie základného imania (§ 208 a 209 ObchZ).
Z majetku spoločnosti možno zvýšiť základné imanie len na základe schválenej ročnej účtovnej závierky, ktorá bola overená audítorom bez výhrad a ktorá je zostavená z údajov zistených najneskôr ku dňu, od ktorého ku dňu konania valného zhromaždenia neuplynulo viac ako 6 mesiacov. Valné zhromaždenie je povinné presne označiť zdroj, z ktorého sa bude základné imanie zvyšovať. Pri takomto zvýšení základného imania nemôže dôjsť k zmene štruktúry akcionárov. Na zvýšení základného imania z majetku spoločnosti sa podieľajú akcionári podľa menovitých hodnôt upísaných akcií. Nerozdelený zisk spoločnosti (obdobne aj nerozdelený zisk minulých rokov), ktorý sa použije na zvýšenie ZI, nepodlieha v súlade s § 52 ods. 1 ZDPzrážkovej dani podľa § 36 ods.
Kombinované zvýšenie základného imania (§ 209a ObchZ) predstavuje spojenie efektívneho a nominálneho zvýšenia základného imania.
Prečítajte si tiež: Tvorba sociálneho fondu z dohody
Valné zhromaždenie alebo stanovy môžu poveriť predstavenstvo, aby za podmienok uvedených v zákone rozhodlo o zvýšení základného imania (§ 210 ObchZ). Poverenie možno udeliť najviac na päť rokov. Predstavenstvo môže rozhodnúť o zvýšení ZI len spôsobom uvedeným v poverení.
Účtovanie základného imania je upravené v § 25 a § 59 opatrenia MF SR č. 23 054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (ďalej len Postupy účtovania). V účtovnej závierke je základné imanie prezentované ako vlastný zdroj krytia majetku, je súčasťou vlastného imania. Pri vzniku spoločnosti sa základné imanie rovná vlastnému imaniu.
Problematiku vkladov do obchodnej spoločnosti a následného zvýšenia alebo zníženia základného imania z pohľadu dane z príjmov upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“).
Základné imanie v s. r. o. tvorí peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných aj nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov, ku ktorým sa v spoločenskej zmluve zaviazali. Minimálna výška základného imania s.r.o. je 5 000 EUR a minimálna hodnota vkladu jedného spoločníka je 750 EUR.
O zvýšení základného imania v spoločnosti s ručením obmedzeným počas trvania spoločnosti môže rozhodnúť valné zhromaždenie. Zvýšenie ZI peňažnými vkladmi je prípustné, až keď sú predchádzajúce peňažné vklady splatené.
Možnosti zvýšenia ZI:
Ak sa má ZI zvýšiť nepeňažnými vkladmi, valné zhromaždenie schvaľuje nepeňažný vklad a výšku peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započíta za vklad spoločníka. Prednostné právo na prevzatie záväzku na nové vklady majú v pomere doterajších vkladov spoločníci.
Možnosti a spôsob splácania nepeňažných vkladov rieši ObchZ v § 59. Pri splácaní vkladu prevodom pohľadávky sa primerane použijú ustanovenia o postúpení pohľadávky (§ 524 a nasl. Občianskeho zákonníka). Spoločník, ktorý previedol na spoločnosť pohľadávku, ručí za jej vymožiteľnosť do výšky hodnoty svojho vkladu.
ObchZ v platnom znení od 1. 1. 2002, novelizovaný zákon č. 500/2001 Z. z., upravuje v § 59 ods. 5 aj možnosť vkladu pohľadávky voči spoločnosti samotnej. V takomto prípade pôjde z pohľadu spoločníka - vkladateľa o kapitalizáciu pohľadávky a z pohľadu spoločnosti o kapitalizáciu záväzku.
Nerozdelený zisk spoločnosti (obdobne aj nerozdelený zisk minulých rokov), ktorý sa použije na zvýšenie ZI, nepodlieha v súlade s § 52 ods. l ZDPzrážkovej dani podľa § 36 ods. 2 ZDP, aj keď v dôsledku zvýšenia ZI sa zvýšia podiely spoločníkov na majetku spoločnosti.
O znížení základného imania v spoločnosti s ručením obmedzeným počas trvania spoločnosti môže rozhodnúť valné zhromaždenie (§ 148 ObchZ). Základné imanie nesmie klesnúť pod hodnotu 5 000 EUR. Konatelia sú povinní zverejniť zníženie ZI a jeho výšku do 15 dní po rozhodnutí dvakrát po sebe s časovým odstupom 30 dní.
Základné imanie je na rozdiel od obchodného majetku len účtovnou veličinou vyjadrujúcou peňažnú hodnotu vkladov, nezodpovedá skutočnému stavu majetku spoločnosti. Majetok spoločnosti môže byť vyšší alebo nižší ako základné imanie.
Záväzok vložiť vklad preberá pri zakladaní zakladateľ spoločnosti, po vzniku spoločnosti spoločník alebo tretia osoba v rámci zvyšovania základného imania. „Vklad spoločníka je súhrn peňažných prostriedkov (peňažný vklad) a iných peniazmi oceniteľných hodnôt (nepeňažný vklad), ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti.“ (§ 59 ods.
Predmet vkladu sa stáva majetkom spoločnosti a spoločník nemá nárok na jeho vrátenie ani v prípade zániku jeho účasti na spoločnosti. Miera účasti na spoločnosti závisí od pomeru výšky vkladu k základnému imaniu.
Peňažný vklad musí byť splatený v lehote, ktorú Obchodný zákonník stanovuje pre jednotlivé právne formy obchodných spoločností.
Ustanovenie § 111 Obchodného zákonníka upravuje peňažný vklad do spoločnosti s ručením obmedzeným:
„(1) Pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra musí sa na každý peňažný vklad splatiť najmenej 30%. Celková hodnota splatených peňažných vkladov spolu s hodnotou odovzdaných nepeňažných vkladov musí však byť aspoň 50 % zo zákonom ustanovenej minimálnej výšky základného imania podľa § 108 ods. 1. (2) Ak spoločnosť založil jeden zakladateľ, môže sa zapísať do obchodného registra, len keď je v plnej výške splatené jej základné imanie.“
Vlastnícke právo k nepeňažným vkladom prechádza na spoločnosť dňom jej vzniku t.j. Nepeňažný vklad do spoločnosti s ručením obmedzeným predstavuje peniazmi oceniteľný majetok, ktorého hodnota sa dá určiť. V záujme zabránenie fiktívnym vkladom a tým aj fiktívnemu základnému imaniu sa vyslovene zakazujú vklady spočívajúce v záväzku vykonávať práce alebo poskytnúť služby (§ 59 ods. 2 Obchodného zákonníka).
Celý nepeňažný vklad v spoločnosti s ručením obmedzeným musí byť splatený pred zápisom výšky základného imania do obchodného registra. Ak spoločnosť nenadobudne právo k predmetu nepeňažného vkladu, je spoločník, ktorý sa zaviazal vložiť do spoločnosti tento vklad, povinný zaplatiť jeho hodnotu v peniazoch a spoločnosť je povinná predmet nepeňažného vkladu spoločníkovi vrátiť.
Hodnota nepeňažného vkladu sa určí znaleckým posudkom (§ 59 ods. 3 Obchodný zákonník).
Existujú však dve výnimky, kedy sa nemusí vykonávať nové ocenenie nepeňažného vkladu znalcom.
Predmet nepeňažného vkladu a určenie peňažnej sumy, na ktorú sa nepeňažný vklad započítava, musí byť určený v spoločenskej zmluve, zakladateľskej listine alebo zakladateľskej zmluve.
Ak sa vkladá podnik alebo jeho časť, použijú sa vo vzťahu k prechodu práv a povinností primerane ustanovenia o zmluve o predaji podniku, tzn. Ak vklad do spoločnosti alebo jeho časť spočíva v prevode pohľadávky, použijú sa primerane ustanovenia o postúpení pohľadávky. Spoločník, ktorý previedol na spoločnosť ako vklad pohľadávku, ručí za vymožiteľnosť tejto pohľadávky do výšky hodnoty svojho vkladu.
Spoločnosť vyzve písomne spoločníka, aby zaplatil hodnotu nepeňažného vkladu, ku ktorému spoločnosť nenadobudla právo, a spoločník je povinný splniť túto povinnosť do 90 dní odo dňa doručenia výzvy.
tags: #čo #tvorí #základné #imanie #spoločnosti